Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-194-2016.pdf
PDF · 82.5 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/194/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, Bratislava, proti žalovanému: F. Q., nar. X. E. XXXX, bytom U. XXXX/XX, Q.Ľ. P., o 854,58 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 588,58 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 25. novembra 2014. II. V časti o zaplatenie 266 €, 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 854,58 € od 12. októbra do 24. novembra 2014 a 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 266 € od 25. novembra 2014 sa žaloba zamieta. III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 37,8 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 10. mája 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 1. marca 2014 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 700 € s úrokom 140 € a servisným poplatkom 126 €, ktoré mal žalovaný splatiť v 3 pravidelných splátkach po 3,50 € a desiatich splátkach po 95,55 €, t. j. spolu 966 €. Celkovo však splatil len 111,42 €. Vzhľadom na to žalobca žiadal predčasné splatenie zvyšku úveru k 11. októbru 2014 a od nasledujúceho dňa si nárokuje úrok z omeškania.
2. Žalovaný sa k žalobe doručenej do vlastných 16. augusta 2016 nevyjadril.
3. Pretože vo veci ide len o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota bez príslušenstva nepresahuje 1.000 €, súd bez nariadenia pojednávania v tomto spotrebiteľskom spore [§ 297 písm. b) C. s. p.] vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o úvere (č. l. 7), obchodné podmienky (č. l. 7/rub), predžalobná upomienka s podacím hárkom (č. l. 3 a 4), oznámenie o zosplatnení záväzku s podacím hárkom (č. l. 5 a 6) a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
4. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný nekonal v prerokúvanej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
b) Žalobca (zastúpený finančným agentom) a žalovaný 1. marca 2014 podpísali zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (č. l. 7) na formulári žalobcu. V jej čl. I sa deklaruje, že veriteľ
(žalobca) poskytol dlžníkovi (žalovanému) bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver v sume 700 € (do formulára je dopísaná rukou), a to za celkový úrok 20 % istiny a za servisný poplatok 18 % istiny. Dlžník podpisom zmluvy potvrdil prevzatie istiny v hotovosti. Dlžník sa tak na úroku a servisnom poplatku zaviazal zaplatiť celkovo 266 € (t. j. 38 % z 700 €), teda spolu s istinou sumu 966 €, čo bolo vyplnené v čl. II tejto zmluvy. V ďalšom odseku čl. II bolo dohodnuté a rukou vyplnené, že táto suma je splatná v 13 splátkach, a to v troch po 3,50 € a desiatich po 95,55 € v určených termínoch splatnosti. Zmluva okrem iného obsahovala ustanovenie, podľa ktorého sú jej súčasťou obchodné podmienky v prílohe zmluvy.
Priložené (predtlačené) obchodné podmienky (č. l. 7/rub), ktoré boli tiež podpísané žalovaným, v bode 1 ustanovovali okrem iného toto: „1. Veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. ...“ Zhodný text bol obsiahnutý aj na lícnej strane zmluvy. V bode 2 obchodných podmienok bola určená konečná splatnosť.
c) Žalovaný zaplatil celkovo 111,42 €, ďalšie splátky nevykonal (nesporná skutočnosť). Úhrada vyššej sumy nebola dokázaná.
d) Žalobca predžalobnou upomienkou z 25. septembra 2014 (č. l. 3) upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia celého zvyšného plnenia. Následne žalobca listom z 19. novembra 2014 (č. l. 5) podaným na poštu 20. novembra 2014 (č. l. 6) oznámil žalovanému, že záväzok splatiť celú pôžičku bol zosplatnený k 11. októbru 2014. Žalovaný však svoje záväzky nesplnil ani potom.
5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).
Všetky skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou listín, resp. vychádzajú z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nijako nepopieral.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanému poskytnuté a odovzdané peňažné prostriedky v hotovosti a tento sa zaviazal vrátiť ich zvýšené o úrok a servisný poplatok. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu pôžičky v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaný ju neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 1. marcu 2014, a zmluva z tohto dňa je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme pôžičky [§ 1 ods. 2 cit. zákona].
7. Obsahom úverovej zmluvy je okrem iného dohodnutá sadzba úroku vo výške 20 % a „servisného poplatku“ vo výške 18 %. Podľa názoru súdu je však tak z umiestnenia oboch dojednaní (tesne za sebou), zo spôsobu výpočtu (percentom zo sumy istiny), výšky (takmer rovnaká sadzba servisného poplatku ako úroku), ako aj zo spôsobu ich splácania (postupne v splátkach) zrejmé, že medzi účelom odmeny a servisného poplatku nie je žiadne podstatný hospodársky rozdiel. Obe plnenia podľa názoru súdu sledujú pokryť náklady veriteľa a poskytnúť mu primeraný zisk za prenechanie peňažných prostriedkov dlžníkovi. Vzhľadom na to podľa názoru súdu treba na obe plnenia pozerať ako na jedno plnenie, teda na úrok (v širšom zmysle), ktorý je dohodnutý sadzbou 38 % z istiny.
Podľa názoru súdu však takáto výška úroku (odmeny za prenechanie peňažných prostriedkov) odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Úroková sadzba (odmena) 38 % istiny v priebehu jedného roka je podľa názoru súdu neprijateľná, pretože predstavuje takmer polovičné zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Okrem toho je v prerokúvanej veci úrok vypočítavaný z celej istiny vopred a následne splácaný v jednotlivých splátkach, teda efektívna úroková sadzba (zohľadňujúca postupne sa amortizujúcu istinu) je reálne vyššia a blíži sa výške RMPN (takmer 67 %).
Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe (odmene) je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
8. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úroku a servisnom poplatku je však úplná absencia akejkoľvek úrokovej sadzby v zmluve o pôžičke. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v rozhodnom znení sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve tak mala za následok, že veriteľ nemôže požadovať odplatu (úrok, odmenu) z poskytnutého úveru.
9. Vzhľadom na to má veriteľ právo len na zaplatenie istiny 700 €. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný splatil 111,42 €, preto súd žalobcovi mohol priznať len 588,58 €. K zosplatneniu tejto sumy došlo v súlade s prvou vetou bodu 1 obchodných podmienok a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka potom, čo bol žalovaný na túto možnosť upozornený. Podľa názoru súdu však z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že tzv. zosplatnenie je v skutočnosti žiadosť (výzva) veriteľa adresovaná dlžníkovi, ktorou tento žiada, aby bol dlh namiesto v splátkach zaplatený okamžite. Takáto výzva (žiadosť) je právnym úkonom, ktorého účinky voči neprítomnej osobe pôsobia až okamihom, kedy príslušný prejav vôle došiel do dispozičnej sféry dlžníka (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Podľa názoru súdu tak k zosplatneniu nemôže dôjsť na základe interného, nikomu neoznámeného rozhodnutia veriteľa. Preto nemožno považovať za súladné s § 565 a § 45 ods. 1 Obč. zák. oznámenie veriteľa z 19. novembra 2014, že k zosplatneniu došlo 11. októbra 2014. Na druhej strane však práve citované oznámenie z 19. novembra 2014 spĺňa náležitosti výzvy (žiadosti) veriteľa o okamžité splatenie celého úveru a podľa názoru súdu tak práve táto výzvy vyvolala následky upravené v § 565 Obč. zák., teda splatnosť celého záväzku žalovaného. Vzhľadom na dátum podania na poštu (20. novembra 2014) na adresu, na ktorej žalovaná preberá aj písomnosti súdu, možno podať názoru súdu vychádzať z toho, že k jeho doručeniu do dispozičnej sféry žalovaného v zmysle § 45 ods. 1 Obč. zák. došlo najneskôr 23. novembra 2014 a záväzok žalovaného sa tak stal splatným najneskôr 24. novembra 2014.
10. Omeškaním žalovaného s platením celej dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Tento nárok mu však v zmysle už uvedeného vznikol až od 25. novembra 2014. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel len čiastočne (výrok I), vo zvyšku ju zamietol (výrok II).
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého patrí žalobcovi pri čiastočnom úspechu nárok na náhradu (588,58 : 266, t. j. 68,9 : 31,1 =) 37,8 % jeho účelne vynaložených trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.