Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/142/2016

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S.: P., N.. XX.XX.XXXX P. V., N.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - M. S., T.. K., N.. XX.XX.XXXX, C. Č. A. X E. W., G. XNP, R.N., M. A., zastúpená AK Q.. V. H., P., B..T..Y.., AK B. B. Ž. XX, A. a otec - W.. V. S., N.. XX.XX.XXXX, C. Č. A. F. XX, A., štátny občan SR, zastúpený Q.. Z. K., AK B. B. V. X/a, A., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 24.05.2016, doplneného podaniami doručenými súdu v dňoch 01.07.2016, 07.07.2016, 12.09.2016 a 14.09.2016 sa otec maloletých detí P. P. V. domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by boli na čas do rozvodu manželstva obe deti odovzdané do jeho osobnej starostlivosti. Vo svojom návrhu okrem iného uviedol, že matka sa spolu s maloletými deťmi zdržiava na území M. A., M. R., kde rodina do apríla 2016 žila a kedy sa otec presunul na Slovensko. Poukazoval na to, že deti majú korene a zázemie na Slovensku a pobyt v zahraničí, kde sa zdržiavajú, bol len dôsledkom pracovných povinností rodičov. Matka však odmieta vrátiť deti do miesta ich obvyklého pobytu do A. a deti neoprávnene zadržiava na území M. A.. Vo svojich podaniach sa podrobne vyjadroval k okolnostiam odchodu rodiny do M. A., k spolužitiu rodiny vo M. A., ako aj k dôvodom rozvratu manželských vzťahov a návratu otca na B.. Opakovane poukazoval na dočasnosť pobytu rodiny vo M. A., a to maximálne na obdobie dvoch rokov, o čom má svedčiť aj nájomná zmluva na dom, v ktorom rodina v R. žila a ktorá bola uzatvorená na dobu určitú, maximálne do augusta roku 2017. K odchodu rodiny späť na B.K. malo dôjsť v prvom štvrťroku 2016, nakoľko vysielajúca spoločnosť, pre ktorú obaja rodičia pracovali, sa rozhodla pobyt rodičov vo M. A. prerušiť pre nedostatočné hospodárske výsledky. Matka sa však odmietla na B. vrátiť. Následne došlo k vyostreniu konfliktov medzi rodičmi maloletých detí, matka začala otcovi brániť v kontakte s deťmi a tento následne zistil, že matka si so svojim novým priateľom hľadá v R. nové ubytovanie a neplánuje sa na B. vrátiť, čím koná v rozpore so záujmami maloletých detí, ktoré majú svoje korene a zázemie na B.. Opakovane uviedol, že pobyt v zahraničí bol len dôsledkom pracovných povinností rodičov a trval niekoľko mesiacov. V súvislosti s právomocou súdu súdu na konanie vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na obsah pojmu obvyklého pobytu maloletých detí a jeho definovanie a uviedol, že matka zadržiava maloletého deti na území M. A.N. neoprávnene, keď sa s nimi odmieta vrátiť na B. tak, ako sa na tom rodičia dohodli. Poukázal na to, že pobyt maloletých detí vo M. A. nespĺňa podmienky obvyklého pobytu tak, ako to má na mysli zaužívaná rozhodovacia prax súdov. Poukázal na nestabilné rodinné a výchovné prostredie, v ktorom aktuálne maloleté deti s matkou a jej partnerom žijú, ako aj na to, že matka pretrhla väzby detí s prostredím na B.. S deťmi sa otec stretol v júni 2016 a mal za to, že potreba dočasnej úpravy pomerov naďalej trvá. Dňa 17.06.2016 podal prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Žiadosť o návrat maloletých detí na B. (jej fotokópiu pripojil k svojmu podaniu) a poukázal na to, že dňa 13.09.2016 sa na londýnskom súde vo vzťahu k deťom začalo vydávacie konanie podľa

Haagskeho dohovoru. Vo svojich podaniach poukázal tiež na to, že matke hrozí deložovanie z domu, v ktorom ako rodina žili, keďže prenajímateľ má v úmysle začať súdne konanie o náhradu nájomného, pričom v súčasnosti prebieha v súlade s platnou právnou úpravou vo M. A. mediačné konanie. Ak bude matka spolu s deťmi z predmetnej nehnuteľnosti vysťahovaná je tu riziko, že maloleté deti budú vo M. A. považované za bezdomovcov a môžu byť odobraté do starostlivosti štátu. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým budú obe deti zverené do jeho osobnej starostlivosti.

2. Matka maloletých detí vo svojom vyjadrení k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a vo svojich podaniach doručených súdu dňa 14.06.2016 a 31.08.2016 poukázala na nepravdivosť tvrdení otca maloletých detí, ktoré uvádza vo svojom návrhu a pripojila listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení. Vo svojich podaniach sa vyjadrovala k priebehu spolužitia s otcom maloletých detí ako aj k príčinám rozvratu ich manželstva a odchodu otca na B.. Predovšetkým poprela, že by od počiatku bol pobyt rodiny M. R.N. len dočasný. Nájomná zmluva na dom, v ktorom rodina v R.Ý. žila bola uzavretá na dobu určitú z dôvodu, že samotný otec mal v pláne kúpiť v R. dom, v ktorom by rodina žila. Mala za to, že otec sa snaží svojimi tvrdeniami vyvolať zdanie toho, že deti majú svoj obvyklý pobyt na B., čo sa však nezakladá na pravde. Hneď po príchode do M. A.C. sa obaja rodičia snažili vytvoriť pre deti trvalé zázemie, maloletého P. zapísali do škôlky a na mimoškolské aktivity, rovnako tak sa rôznych aktivít zúčastňovala aj maloletá V., deti sa v R. socializovali a rodičia koncom apríla podali prihlášku do škôlky i pre maloletú V., ktorá ju navštevuje od septembra 2016. Obaja rodičia sa snažili, aby sa deti M. R. čo najskôr adaptovali, čo by nerobili ak by nemali záujem tam zotrvať, keďže následne by to bolo pre deti ťažšie pri presťahovaní sa na B.. Otec ešte v marci 2016 uhradil školné u maloletého P. na ďalšie obdobie. Taktiež vytváral v R. zázemie pre svoju podnikateľskú činnosť, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že po príchode založil na území M. A. dve obchodné spoločnosti bez viazanosti na územie B. T. a na obchodné spoločnosti založené na B.. Popísané správanie otca svedčí o tom, že rodičia sa nesťahovali do R. s úmyslom dočasného pobytu. Taktiež nie je pravdou, že by mali deti na B. vybudované zázemie, keďže v čase ich odchodu do R. boli ešte veľmi malé a väčšinu času trávili s matkou. Na B. ani jedno z detí nenavštevovalo žiadne kolektívne zariadenie a okrem ich opatrovateľky mali väzby iba na svojich rodičov a blízkych príbuzných, nie je teda možné hovoriť o trvalých väzbách na B., ktoré by sa presťahovaním do R. výraznejšie narušili, keď ich v takomto veku nemali deti vôbec vytvorené. Pokiaľ ide o dôvod odchodu otca maloletých detí na B., tento spočíval v tom, že dňa 23.04.2016 otec fyzicky napadol matku v dome v R., bol zadržaný príslušnými policajnými orgánmi a bol mu uložený zákaz priameho a nepriameho kontaktu s osobou matky a maloletými deťmi, ktoré mohol v tom čase kontaktovať len prostredníctvom tretej osoby a so súhlasom matky. Uviedla, že od odchodu otec na výživu detí prispieva nepravidelne a v nedostatočnom rozsahu, z ktorého dôvodu matka uhrádza náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí z úspor a za pomoci svojich rodičov. Poukázala na rozhodnutie súdu v R., podľa ktorého má otec právo stretávať sa s deťmi každý druhý víkend v sobotu a v nedeľu vždy od 10,00 hod. do 18,00 hod. a prostredníctvom služby FaceTime má možnosť kontaktovať deti každý pondelok, stredu a piatok v čase od 17,30 hod. Stalo sa však, že si otec pre deti v sobotu neprišiel alebo prišiel až krátko pred 16,00 hod., možnosť kontaktovať deti cez spomínanú službu nevyužíva vôbec a pred starostlivosťou o deti uprednostňuje vlastné záujmy. Otec maloletých detí sa sám rozhodol presťahovať sa na B., nerešpektuje ani príkaz vydaný londýnskym súdom o jeho styku s deťmi, úmyselne zavádza súd a svojim konaním sa snaží narúšať zázemie maloletých detí v R.. S poukazom na uvedené skutočnosti mala za to, že otec dôvodnosť svojho návrhu nepreukázal.

3. Súd sa oboznámil návrhom otca zo dňa 24.05.2016 a listinami k nemu pripojenými, sobášnym listom rodičov maloletých detí, rodnými listami maloletých detí P. P. V., vyjadrením matky k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.06.2016 a listinami k nemu pripojenými, podaním otca zo dňa 01.07.2016, žiadosťami o návrat maloletých detí zo dňa 17.06.2016, podaním otca zo dňa 07.07.2016 a listinami k nemu pripojenými, podaním matky zo dňa 31.08.2016 a listinami k nemu pripojenými, podaním otca zo dňa 12.09.2016 a zo dňa 14.09.2016 a listinami k nim pripojenými, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 38P/66/2016 a zistil tento skutkový stav:

4. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.03.2016 sa otec maloletých detí/manžel domáhal rozvodu manželstva s matkou maloletých detí/manželkou a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

5. Matka maloletých detí/manželka vo vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva, doručenom súdu dňa 20.05.2016 namietla príslušnosť tunajšieho súdu na konanie, ktorú skutočnosť odôvodnila tým, že posledným spoločným bydliskom manželov bola adresa X E. W., G. XNP, R., M. A.N., kde sa doposiaľ spolu s maloletými deťmi zdržiava. Následne poukázala na ustanovenie Nariadení Rady č. 4/2009 a č. 2201/2003 a uviedla, že podľa jej názoru tunajší súd môže rozviesť manželstvo účastníkov konania, avšak nemá právomoc konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, kde je príslušný konať súd v R..

6. Uznesením zo dňa 26.05.2016, č. k. 38P/66/2016 - 32 tunajší súd podľa článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci. Uznesenie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, spis sa nachádza na súde druhej inštancie za účelom rozhodnutia o opravnom prostriedku.

7. Ústredný rodinný súd v Londýne č. ZC16P00623 vydal v júli 2016 príkaz, na základe ktorého bolo pojednávanie vytýčené vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti na deň 22.07.2016 odložené, pokiaľ nebude známy výsledok odvolania podaného na B. vo veci právomoci súdu na konanie. Matka poskytne deti otcovi, aby s ním strávili čas každý druhý víkend v sobotu a v nedeľu od 10,00 hod. do 18,00 hod. a osobné stretnutie v pondelky, stredy a piatky o 17,30 hod.

8. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 326 ods. 1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 331 ods. 1 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

16. Podľa § 331 ods. 2 uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

17. Súd z návrhu otca, jednotlivých podaní rodičov maloletých detí a listinných dôkazov založených v spisovom materiály dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný, nakoľko otec nepreukázal potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi rodičmi a maloletými deťmi tak, že tieto budú odovzdané/zverené do jeho osobnej starostlivosti.

18. Z hľadiska skutkového a právneho stavu bola v danej veci dôležitou tá skutočnosť, že ani v čase podania návrhu a ani v čase rozhodovania súdu sa maloleté deti na území B. T. vôbec nenachádzali a nenachádzajú, od augusta 2015 sa zdržiavajú na území M. A., kde sa do apríla 2016 zdržiaval s nimi aj otec. Medzi rodičmi je v súčasnosti prítomný konflikt ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností, prameniaci predovšetkým z tej skutočnosti, že matka spolu s deťmi zostala na území M. A., zatiaľ čo otec prišiel na B., kde sa na tunajšom súde domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by boli maloleté deti odovzdané/zverené do jeho osobnej starostlivosti, čím by sa (ako sa otec domnieval) zabezpečil ich návrat na územie B. T. mimo inštitútu návratového konania na podklade Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len Haagsky dohovor). Rodičia na ich pobyt na území M. A. nazerajú rozdielne, otec trvá na tom, že od počiatku bolo dohodnuté, že pobyt rodiny vo M. A. bude dočasný, matka naopak zotrvávala na tom, že rodina mala od počiatku v pláne sa vo M. A. usadiť, pričom každý z rodičov svoje tvrdenia dokladal listinnými dôkazmi. Je nutné konštatovať, že zo strany tunajšieho súdu nie je možné v súčasnosti preukázať nad všetku pochybnosť, či sa rodina plánovala vrátiť na B. alebo nie, keďže z predložených listín nie je možné v tejto veci vyvodiť jednoznačný záver.

19. Do miery potrebnej pre rozhodnutie súdu o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa tunajší súd musel zaoberať otázkou obvyklého pobytu maloletých detí a jej posúdením, a to jednak s poukazom na obsah podaní rodičov maloletých detí, ako aj obsah odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave, opätovne však poukazujúc na to, že v konaní vedenom na tunajšom súde sa otec domáha výlučne nariadenia neodkladného opatrenia a kvalifikovaný záver o tom, či sa deti na území M. A. zdržiavajú oprávnene alebo neoprávnene (teda či ich tam matka zadržiava neoprávnene alebo nie) bude predmetom dokazovania súdu v R., na ktorom prebieha návratové konanie iniciované otcom. Pre potreby rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tunajší súd poukazuje na to, že v Nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností sú pravidlá pre určenie medzinárodnej príslušnosti súdu členských štátov založené primárne na hľadisku obvyklého pobytu a nie bydliska, ako je tomu pri iných Nariadeniach. Až na výnimky uvedené v čl. 9,10 a 12 predmetného Nariadenia sú jedinými medzinárodne príslušnými súdy toho štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. V zmysle doposiaľ konštatovaného záveru SDEU, ako aj všeobecne uznávaných záverov vedeckej a odbornej literatúry zaoberajúcej sa touto otázkou, obvyklým pobytom možno označiť miesto s istým stupňom trvalosti zdržiavania sa, rodinným či sociálnym zázemím, miestom, kde osoba realizuje väčšinu svojich životných aktivít, resp. tie životné aktivity, ktoré možno označiť za pre život dôležité či zásadné. Obvyklý pobyt dieťaťa vykazuje oproti obvyklému pobytu dospelej osoby ešte určité špecifiká, ktoré je treba pri zisťovaní obvyklého pobytu zohľadniť, čo konštatoval aj SDEU, ktorý vo svojich rozhodnutiach vytýčil určité pojmové znaky, z ktorých je potrebné pri zisťovaní obvyklého pobytu dieťaťa vychádzať a na ktoré vo svojich podaniach poukazoval aj otec maloletých detí a vyjadrovala sa k nim aj matka vo svojich podaniach. Je nepochybné že pobyt musí po určitú dobu trvať, aby sa vyznačoval dostatočnou mierou stálosti (vyššie spomínané Nariadenie nestanovuje žiadnu minimálnu dobu pobytu na území členského štátu), pričom je potrebná predovšetkým vôľa osoby zriadiť si na území tohto štátu obvyklé centrum svojich záujmov, s úmyslom priznať tomuto miestu stálu povahu, čím sa však nemyslí stálu navždy, ale na dostatočne dlhé obdobie. Dĺžka tohto pobytu na území členského štátu je však len jednou z indícií v rámci celkového hodnotenia tohto pobytu, preto samotné konštatovanie otca, že v čase podania návrhu trval tento pobyt vo M. A. len pár mesiacov (cca 10 mesiacov) nie je rozhodujúcim pre prijatie záveru, že obvyklý pobyt maloletých detí sa nezmenil a matka ich preto na území M. A. zadržiava neoprávnene, keď miestom ich obvyklého pobytu je podľa neho stále Slovenská T.. Obvyklý pobyt detí pritom nie je ani možné automaticky odvodzovať od obvyklého pobytu zákonných zástupcov, ale je potrebné posudzovať a skúmať skutočné ťažisko života detí. V praxi bude samozrejme vo väčšine prípadov obvykle miesto pobytu dieťaťa totožné s obvyklým pobytom aspoň jedného rodiča. Z pohľadu práva je však nutné vnímať obvyklý pobyt dieťaťa ako samostatný, ktorý je primárne nezávislý na obvyklom pobyte zákonných zástupcov či jedného z nich. Aj v prípade dieťaťa, tak ako dospelého, sa má jednať o miesto, kde sa dieťa zdržuje dlhšiu dobu, kde má centrum svojho života a kde je sociálne integrované. U dieťaťa hrá pritom veľkú rolu rodinné prostredie a prostredie školy. Uplynutie určitej doby pobytu má iba indikačnú funkciu, rozhodujúca je sociálna integrácia. Ak došlo k situácii ako je táto, kedy má jeden rodič za to, že jeho deti sú na území iného štátu druhým rodičom zadržiavané neoprávnene a miestom ich obvyklého pobytu má byť iný štát (ten, v ktorom sa nachádza tento rodič, ktorý miesto pobytu detí namieta), teda ak je medzi rodičmi spor o to, v ktorom štáte sa deti majú zdržiavať a kde je teda ich obvyklý pobyt, je takýto rodič

v zmysle vyššie spomínaného Nariadenia oprávnený sa domáhať návratu maloletých detí do krajiny, o ktorej má za to, že krajinou ich obvyklého pobytu. Otec za účelom vydania maloletých detí na územie B. T. inicioval na príslušnom súde vo M. A.Á. aj návratové konanie podľa Haagskeho dohovoru, ktorý návrh podal na súd v R. dňa 13.09.2016 a ktorý súd na podklade vykonaného odkazovania rozhodne, či sa deti zdržiavajú na území M. A. neoprávnene alebo nie. Samotná skutočnosť, že otec sa vrátil v apríli 2016 na B.o a očakával, že sa vráti aj matka s deťmi (čo sa nestalo) nemôže byť sama o sebe podkladom pre záver, že matka zadržiava maloleté deti na území M. A. neoprávnene a ani nemôže byť podkladom pre vyhovenie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ak iné dôvody pre jeho nariadenie súd nezhliadol.

20. Pri skúmaní dôvodov návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 367 (v intenciách odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.08.2016) súd nezhliadol žiadne také skutočnosti, ktoré by návrh otca odôvodňovali. Predmetné ustanovenie zákona síce neobsahuje žiadne konkrétne kritériá pre rozhodnutie o odovzdaní detí do starostlivosti jedného z rodičov, avšak ust. § 325 ods. 1 upravuje možnosť súdu nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, ktorú potrebu otec maloletých detí nepreukázal. Okrem časového obdobia, po ktoré sa maloleté deti zdržiavajú na území B. T. je faktom aj tá skutočnosť, že obe tu navštevujú kolektívne zariadenia, maloletý P. tak robil už v minulom roku, maloletá V. tak robí od septembra 2016. Z e-mailovej komunikácie založenej v spise je pritom zrejmé, že sa tak udialo so súhlasom otca, a to nielen pokiaľ ide o prihlásenie maloletého P. P. V. do kolektívneho zariadenia, ale v prípade P. aj následným obnovením prihlášky na ďalšie obdobie a u maloletej V.E. zase otec v júli 2016 e-mailom komunikoval so zariadením, ktoré maloletá od septembra navštevuje a z ktorej komunikácie je zrejmé, že s nástupom maloletej do tohto zariadenia súhlasil. Otec pritom vo vzťahu k zariadeniam, ktoré maloleté deti navštevujú žiadnym spôsobom nedal najavo, že by s návštevou týchto zariadení nesúhlasil, práve naopak. Z listinných dôkazov založených v spise je tiež zrejmé, že obe deti tu prospievajú a na ich strane nie sú prítomné žiadne indície, na základe ktorých by bolo možné dospieť k dôvodnej obave, že starostlivosť o deti zo strany matky nie je riadne zabezpečená. Pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa bývania na strane matky a maloletých detí, tieto rovnako nie sú dôvodom k tomu, aby súd, v kontexte s ostatnými vyššie uvedenými skutočnosťami, dospel k záveru, že starostlivosť o deti nie je zo strany matky vykonávaná riadne. Spor matky s prenajímateľom nehnuteľnosti je bezpochyby nepríjemnou záležitosťou, ale závery, ktoré otec v súvislosti s touto skutočnosťou prezentuje nie sú ničím podložené a súd ich ani nedokázal vyvodiť zo žiadnych iných listinných dôkazov, ktoré mal k dispozícií. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu otca nemožno pritom ponechať bez povšimnutia ani to, že otec vo vzťahu k justičným orgánom na území B.B. T. prezentuje tvrdenia, ktoré vo vzťahu k príslušným inštitúciám vo M. A. neprezentuje, keď napríklad žiadnym spôsobom nedal vo vzťahu k zariadeniam, ktoré maloleté deti navštevujú najavo, že by s návštevou týchto zariadení nesúhlasil, práve naopak. Ani žiadnu z ďalších ním uvádzaných okolností otec nesignalizoval vo vzťahu k orgánom či inštitúciám na území M. A., kde sa obe deti zdržiavajú a ktoré by teda mohli efektívne a účinne zasiahnuť, ak by dochádzalo k akémukoľvek ohrozeniu voči maloletým deťom. Vo svojich podaniach adresovaných slovenským orgánom však už tieto skutočnosti uvádza, napriek tomu, že za súčasného stavu veci by žiadny tunajší justičný orgán či iná inštitúcia nedokázala nielen adekvátne zasiahnuť, ale ani si overiť relevantnosť tvrdení otca. Súdu pritom nie je zrejmé, z akých dôvodov otec - ak je presvedčený o závažnosti týchto okolností - nesignalizuje tieto orgánom alebo inštitúciám, v ktorých pôsobnosti sa maloleté deti v súčasnosti nachádzajú, nadôvažok ak má otec na území M. A. aj advokáta, ktorý ho zastupuje v konaniach, ktoré tam v súčasnosti prebiehajú a ktoré sa týkajú aj maloletých detí a kde dokonca londýnsky súd vo svojom príkaze z júla 2016 stanovil právo otca stýkať sa s deťmi v konkrétnych intervaloch.

21. Otec maloletých detí si podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na tunajšom súde krátko po tom, čo sa sám vrátil na B., pričom uviedol, že matka sa spolu s maloletými deťmi zdržiava vo M.Ľ. A. a mieni tam spolu s deťmi i zotrvať. Napriek tomu sa neobrátil so svojim návrhom na súdne orgány vo M.K. A., na tie sa tam obrátila až matka (príkaz londýnskeho súdu vydaný v júli 2016), otec sa na britské justičné orgány obrátil až svojim návrhom na nariadenie návratu maloletých detí na B. dňa 13.09.2016. Otec pritom už k svojmu podaniu doručenému na tunajší súd dňa 01.07.2016 doložil fotokópie žiadostí o návrat detí datované dňa 17.06.2016, ktoré však neboli podpísané žiadajúcim ústredným orgánom a ani neboli opatrené žiadnou pečiatkou, z ktorej by bolo zrejmé, že otec predmetné žiadosti naozaj oficiálne podal. Z listinných dôkazov založených v spise je pritom v súčasnosti už zrejmé, že otec inicioval návratové konanie až podaním návrhu na súd v R. dňa 13.09.2016, t. j. viac než rok od času, kedy

deti prišli (v tom čase s oboma rodičmi) do M. A.. Z vyššie uvedeného možno dospieť k záveru, že otec sa prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia snažil docieliť návrat maloletých detí na B. za takého stavu veci, kedy nie je možné ustáliť, že sa maloleté deti na území M. A. zdržiavajú neoprávnene, kde na území iného členského štátu prebieha súdne konanie, ktoré má uvedenú otázku zodpovedať a kde matka maloletých detí ako druhý rodič, ktorý má deti vo faktickej osobnej starostlivosti, s návratom maloletých detí na územie B. nesúhlasí.

22. Súd s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nezhliadol za súladné so záujmom maloletých detí a ani za dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle návrhu, ktorého následkom by bolo vyňatie detí z prostredia, v ktorom žijú, z kolektívnych zariadení, ktoré navštevujú, od mimoškolských aktivít, ktorým sa venujú a kde má za preukázané, že obe deti v starostlivosti matky, ktorú táto v súčasnosti vykonáva na území M. A., prospievajú a napredujú. Uvedené tiež konštatuje aj s prihliadnutím na kritériá posudzovania obvyklého pobytu maloletých detí tak, ako ich deklaroval aj SDEU a kde po ich aplikovaní na daný prípad nemožno bez ďalšieho prijať záver, že matka zadržiava deti na území M. A. neoprávnene, rovnako ako nemal súd za preukázané, že je potrebné prijať predbežné/ochranné opatrenie v zmysle článku 20 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003

23. Vzhľadom k vyššie uvedenému a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je na podklade § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne a v dvoch vyhotoveniach.