Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3C-216-2014.pdf
PDF · 112.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3C/216/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňa Mgr. Silvia Kysucká, v právnej veci žalobcu U. O., A.. XX.XX.XXXX, bytom F.X. W., X. XX/XX-X, proti žalovanému Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov a o zaplatenie 241,- eur, takto
rozhodol:
I.
Žalobu o zaplatenie 241,- eur titulom bezdôvodného obohatenia, z a m i e t a.
Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v konaní v súvislosti s bránením práva.
II.
Žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere č. 302001162 zo dňa 15.11.2010 uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, z a m i e t a.
Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v konaní v súvislosti s bránením práva.
III.
Určuje, že zmluva o úvere č. 3020032686 zo dňa 16.08.2012 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je n e p l a t n á.
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v konaní v súvislosti s uplatňovaním práva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou, doručenou na tunajší súd dňa 03.12.2014, domáhal určenia, že zmluva o úvere č. 302001162 zo dňa 15.11.2010 a zmluva o úver č. 302002686 zo dňa 16.08.2012, obe uzatvorené medzi ním a žalovaným, sú neplatné a taktiež sa domáhal aj vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 350,- eur. V žalobe uviedol, že bol vo finančnej tiesni a bol nútený požiadať žalovaného o úver v dôsledku zlého psychického stavu a neznalosti obchodných praktík. Podpísal pre neho zjavne nevýhodnú zmluvu s vysokými úrokmi, neprimeranými sankciami z omeškania a neprehľadnej RPMN. Uviedol, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy spočívajúci v jeho obave, že si žalovaný bude naďalej uplatňovať ničím nepodloženú pohľadávku v úročeniu úveru. Poukázal na rozhodnutie - uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 9/2012. Uviedol, že úverová zmluva je neplatná pre absenciu náležitostí požadovaných zákonom
o spotrebiteľských úrokoch, obchádzanie kogentných ustanovení zákona o spotrebiteľských úverov, pričom uviedol, že ani samotná zmluva údaje napríklad podľa §4 písm. l, g, r, s, t neobsahuje, preto je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže v úverovej zmluve nie je uvedený úrok z úveru, daná zmluva je neplatná. V závere žalobca uviedol, že si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 350,- eur vzniknutého z úročenia úveru z roku 2011 preplateného nad hranicu 30% RPMN.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril listom zo dňa 12.01.2015, v ktorom uviedol, že žalobcom napádané zmluvy o úvere nie sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere, a ani spotrebiteľskými zmluvami, keďže žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásení, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania a nie na jeho súkromnú potrebu. V zmluve o úvere výslovne žalobca prehlásil a svoje vyhlásenia potvrdil osobitne svojim podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca sám vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmlúv vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru a nemá k nim žiadne výhrady. Informácie, ktoré poskytol žalovanému pred uzavretím zmluvy sú pravdivé a zmluvu uzatvoril slobodne, vážne, zrozumiteľne a nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok , čo potvrdil svojim podpisom. Dňa 15.11.2010 žalobca so žalovaným uzatvorili dodatok k zmluve o úvere, kde vyslovene vyhlásil, že sumu 500,- eur použije na úhradu poplatku spojených s výkonom povolania, čo aj žalobca vlastnoručne vypísal. Ohľadom zmluvy č. 302002686 žalovaný uviedol, že medzi ním a žalobcom došlo k uzatvoreniu nepomenovanej zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a preto sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z. nevzťahuje. Taktiež sa aj vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru dohodli, že všetky právne vzťahy medzi nimi sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Podľa názoru žalovaného je dôležité, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil, pričom žalovaný v danom prípade vychádzal z vyhlásenia žalobcu, že ide o úver na výkon zamestnania. Dodal, že oblasť predmetu podnikania žalovaného je charakteristická ako rýchle „pôžičky“, kde nie je čas na preukazovanie pravdivosti zmluvných vyhlásení klientov. Poukázal na rozhodnutie ESD C-464/01. V prípade, že by sa v zmluve vyskytli neprijateľné podmienky, ak by sa tieto zmluvy posudzovali v režime spotrebiteľského práva, tak tieto neprijateľné podmienky by boli neplatné. Poukázal v tejto súvislosti na ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka. Dodal, že z hľadiska výkladu právneho úkonu je v zmysle judikatúry ústavného súdu potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu. Poukázal na rozsudok súdneho dvora Európskej únie v prejudiciálnom konaní vo veci C-453/2010. Podľa názoru žalovaného, žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, že zmluvy o úvere sú neplatné. Taktiež poukázal na to, že žalovaný podal žaloby na plnenie v súvislosti s danými úverovými zmluvami skôr na rozhodcovský súd a to návrhom zo dňa 08.10.2014, pričom žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti úverových zmlúv na súd až 03.12.2014. Žalovaný uviedol, že má za to, že v danom prípade obe žaloby na plnenie tvoria prekážku už začatého konania podľa vtedy účinného ustanovenia 83 OSP. V závere žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, kde uvádza, že je presvedčený, že sa nejedná o prípad, ktorý by zakladal osobitnú miestnu príslušnosť súdu v zmysle vtedy účinného ustanovenia § 87 resp. 88 OSP. Žalovaný má za to, že žalobcovi nemožno priznať postavenie spotrebiteľa a preto na základe námietky miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Považská Bystrica zo strany žalovaného je na prejednanie veci miestne príslušný súd v obvode, ktorého má žalovaný svoje sídlo t.j. Okresný súd Bratislava I. V závere uviedol, že žiada, aby súd konanie zastavil, z dôvodu existencie prekážky litispendencie a vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú, resp. aby ju zamietol nedôvodnú v celom rozsahu.
3. Okresný súd Považská Bystrica na základe námietky miestnej nepríslušnosti vznesenej zo strany žalovaného uznesením č. k. 3C 216/2014-41 zo dňa 03.02.2015, právoplatné a vykonateľné dňa 25.02.2015, rozhodol, že miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 3C 216/2014 je Okresný súd Považská Bystrica.
4. Žalobca na pojednávaní uviedol, že berie žalobu v časti o zaplatenie 109,- eur späť a žiada, aby súd určil neplatnosť oboch úverových zmlúv a zaviazal žalovaného k úhrade 241,- eur titulom bezdôvodného obohatenia.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a prečítaním resp. oboznámením sa s obsahom nasledovných listinných dôkazov: zmluva o úvere č. 302002686 zo dňa 16.8.2012, splátkový kalendár zo dňa 16.08.2012, oznámenie o podaní m návrhu na začatie rozhodcovského konania č. zmluvy
302002686 zo dňa 08.10.2014, oznámenie o splatení úveru č. 302001162 zo dňa 04.10.2011, výzva na zaplatenia zo dňa 01.10.2013, žiadosť o súčinnosť pri splatení dlhu č. zmluvy 302002686 zo dňa 25.08.2014, zaslanie vkladových lístkov 08.07.2014, výzva na úhradu varovanie č. zmluvy 302002686 zo dňa 17.03.2014, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, zmluva o úvere č. 302001162 z 15.11.2010, dodatok k zmluve o úvere č. 302001162 z 15.11.2010, potvrdenie z Tatra banky o vklade hotovosti v počte 8 ks, potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov v počte 4 ks, potvrdenie vkladu z poštovej banky v počte 2ks, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, sp. zn. SR 08981/14 zo dňa 29.10.2014 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) a vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 3C/216/2014-52 zo dňa 7.4.2015 tak, že a/ konanie v časti o zaplatenie 109,- eur zastavil, b/ určil, že Zmluva o úvere č. 302001162 zo dňa 15.11.2010 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, c/ určil, že Zmluva o úvere č. 302002686 zo dňa 16.08.2012 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, d/ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 241,- eur do 3 dní od právoplatnosti, a e/ žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
6. Krajský súd v Trenčíne, na základe odvolania podaného zo strany žalovaného, uznesením č. k. 4Co/483/2015-71 zo dňa 23.06.2016 vyššie uvedený rozsudok v časti vo výroku o určení neplatnosti zmlúv o úvere, vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 241,- eur a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude povinnosťou súdu uplatnený nárok žalobcu opätovne posúdiť, nakoľko žalovaný v odvolaní vzniesol námietku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preukázanú. Súd po vypočutí žalobcu za účelom zistenia, z čoho pozostáva suma 241,- eur, sa bude musieť vysporiadať s námietkou premlčania a s námietkou o prekážke veci rozsúdenej s prihliadnutím na právoplatný rozhodcovský rozsudok.
7. Vzhľadom k tomu, že výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie 109,- eur zostal právoplatný, súd v ďalšom konaní po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie rozhodoval o žalobe o určenie neplatnosti vyššie uvedených zmlúv o úvere a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 241,- eur.
8. Súd vyzval žalobcu, aby oznámil, z čoho pozostáva žalovaná suma 241,-eur, teda vydania bezdôvodného obohatenia z ktorej zmluvy sa žalobca v tomto konaní domáha. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sumu 241,- eur žiada vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy o úvere č. 302001162.
9. Nakoľko v konaní po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie súd nevykonával ďalšie dokazovanie, na základe dôkazov, ktoré už v konaní boli vykonané, bol zistený nasledovný skutkový stav:
10. Dňa 15.11.2010 uzatvoril žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník zmluvu o úvere č. 302001162, v zmysle ktorej veriteľ bol oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 500 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 391,- eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 891 eur v deviatich mesačných splátkach po 99,- eur počnúc 27.11.2010 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). V uvedenej zmluve sa uvádza, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon „povolania“. Uvedené políčko v zmluve je zaškrtnuté. Na konci zmluvy žalobca ako dlžník svojim vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve a to dňa 15.11.2010. Súčasťou uvedenej zmluvy boli aj VPPÚ. Dňa 15.11.2010 bol medzi žalobcom a žalovaným uzatvorený dodatok k zmluve o úvere, kde žalobca aj podľa vlastného vyjadrenia vlastnoručne napísal, že vyhlasuje, že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 500,- eur použije na úhradu poplatkov spojených s výkonom povolania. V závere tohto vyhlásenia sa uvádza, že týmto sa zaväzuje, že poskytnuté finančné prostriedky použije výlučne na uvedený účel.
11. Z dokladov o vklade hotovosti na účet z Tatra banky a.s. Bratislava bolo zistené, že žalobca na úver č. 0302001162 uhradil spolu 891,- eur, pričom poslednú úhradu na daný úver vykonal dňa 30.09.2011 vo výške 71,-eur.
12. Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi „Oznámenie o splatení úveru“ zo dňa 04.10.2011 vyplýva, že úver, ktorý žalobca čerpal od žalovaného na základe zmluvy o úvere č. 302001162 zo dňa 15.11.2010, bol v plnej výške uhradený dňa 30.09.2011.
13. Žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 16.08.2012 zmluvu o úvere č. 302002686, v zmysle ktorej veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úveru v sume 200,- eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 150,- eur, t.j. celkovo zaplatí dlžník 350,- eur v desiatich mesačných splátkach po 35,- eur počnúc dňom 27.08.2012 na účet veriteľa špecifikovaný vo VPPÚ. V uvedenej zmluve je zároveň zaškrtnutý spôsob využitia finančných prostriedkov a to „iný účel“. V závere žalobca ako dlžník potvrdil svojim podpisom prevzatie peňažnej hotovosti dňa 16.08.2012. Súčasťou uvedenej zmluvy o úvere sú VPPÚ.
14. Z potvrdení o prevzatí finančných prostriedkov, resp. potvrdení o vklade bolo zistené, že žalobca na úverovú zmluvu č. 302002686 uhradil 280,- eur.
15. Z rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08981/2014 zo dňa 29.10.2014 bolo zistené, že žalovaný v postavení žalobcu doručil Stálemu rozhodcovskému súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, dňa 08.10.2014 písomný návrh na začatie rozhodcovského konania, ktorým sa domáhal, aby rozhodcovský súd zaviazal žalobcu v postavení žalovaného na zaplatenie peňažného dlhu titulom zmluvy o úvere č. 302002686 zo dňa 16.08.2012. V uvedenom rozsudku rozhodcovského súdu bolo rozhodnuté o uložení povinnosti žalobcu v postavení žalovaného zaplatiť žalovanému ako žalobcovi úrok vo výške 15,24 eur, poplatok vo výške 22,- eur a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 22 eur od 03.07.2013 do zaplatenia, poplatky za upomienky vo výške 24,- eur a nahradiť trovy rozhodcovského konania.
16. Žalobca na pojednávaní uviedol, že pristúpil k uzatvoreniu zmlúv č. 302002686 a 302001162 so žalovaným, nakoľko peniaze zo zmluvy č. 302001162 potreboval na prerábku domu a peniaze zo zmluvy č. 302002686 potreboval na cestovanie za rodinou. V obidvoch prípadoch sa jednalo o veľmi rýchle konanie, trvajúce maximálne do 30 min. od konzultácie, či mu bude poskytnutý úver až po vyplatenie peňazí cez pokladničný blok. Uviedol, že na Zmluve o úvere č. 302001162 je jeho rukou len podpis, nič iné na túto zmluvu nepísal, ani nezaškrtával žiadne políčka na nej vrátane políčka o účele použitia poskytovaných peňažných prostriedkov. Zástupkyňa žalovaného mu nedala žiadne vysvetlenie, dala mu podpísať dodatok k zmluve zo 16.08.2010, kde mu diktovala, aby vlastnoručne vyhlásil, že dané finančné prostriedky 500,- eur použije na „úhradu poplatkov spojených s výkonom povolania“. Uviedol, že v čase podpisovania zmluvy v r. 2010 bol výlučne starobným dôchodcom, iný príjem nemal, nevykonával žiadne povolanie, len dobrovoľne pôsobil v združení na ochranu pamiatok v Považskej Bystrici, avšak za to nebral žiaden príjem. Jediný doklad, ktorý zástupkyňa žalovaného pri uzatváraní zmluvy pýtala, bol občiansky preukaz a doklad o výške poberaného starobného dôchodku. Žalobca ďalej uviedol, že v roku 2014 sa pred rozhodcovským súdom v Bratislave viedlo rozhodcovské konanie, v zmysle ktorého mu bol rozhodcovský rozsudok doručený 26.11.2014.
17. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právnym záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka Z Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
20. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmlúv (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
22. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
23. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
24. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere č. 32002686 Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania nároku z bezdôvodného obohatenia, súd sa s touto námietkou musel vysporiadať. Žalobca tvrdil, že čiastku 241,- eur žiada zaplatiť z dôvodu zaplatenia sumy 891,- eur titulom Zmluvy o úvere č. 0302001162. Ako vyplynulo z dokazovania, žalobca túto sumu splácal v splátkach, pričom poslednú splátku v prospech žalovaného vykonal dňa 30.09.2011. Keďže premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení je v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka 2 roky počítaná odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, súd uzavrel, že daný nárok žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný, nakoľko k premlčaniu práva došlo najneskôr 30.09.2013 (žalobca počas doby od 30.09.2011 do 30.09.2013 vedel, kto sa na jeho úkor obohatil a že k takémuto bezdôvodnému obohateniu dochádza, keďže žalovanému plnil). Z dôvodu, že žalobca podal žalobu na súd dňa 03.12.2014, teda viac ako 1 rok po uplynutí premlčacej doby, nemohol súd premlčané právo žalobcovi ako veriteľovi priznať, a to vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany dlžníka - žalovaného (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
28. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa okrem plnenia titulom bezdôvodného obohatenia domáha určenia neplatnosti právnych úkonov - zmlúv o úvere. V tejto časti ide teda o tzv. určovacie žaloby v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, a súd teda skúmal, či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Judikatúrou súdov bolo ustálené, že naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
29. Čo sa týka Zmluvy o úvere č. 302001162 zo dňa 15.11.2010 a určenia jej neplatnosti súd má za to, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tohto právneho úkonu, nakoľko takýmto určovacím výrokom súdu by sa jeho právne postavenie nezlepšilo, aj s poukazom na to, že jeho prípadný nárok z bezdôvodného obohatenia je premlčaný, a ktorý nárok mu nebol priznaný v tomto konaní z dôvodu uplatnenej námietky premlčania zo strany žalovaného. Výrokom súdu o určení
neplatnosti tohto právneho úkonu sa neodstráni stav právnej neistoty u žalobcu, preto z tohto dôvodu súd žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere č. 302001162 zo dňa 15.11.2010 zamietol.
30. V súvislosti so Zmluvou o úvere č. 302002686 zo dňa 16.08.2012 súd uvádza, že sa jedná o zmluvu o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka (hoci sa vo VPPÚ, konkrétne v bode 15. uvádza, že sa jedná o nepomenované zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka). Uvedená zmluva je však zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., resp. spotrebiteľskými zmluvami v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
31. Najdôležitejším kritériom na posúdenie, či v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu alebo nie, je kritérium zmluvných strán a ich podnikateľskej činnosti, teda skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľ, teda osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ a spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť.
32. Z danej zmluvy o úvere mal súd za preukázané, že žalovaný poskytol žalobcovi pri podpise zmluvy úver, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť podľa dojednaných podmienok. Je nepochybné, že žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V danej zmluve je dokonca zaškrtnutý iný účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ich vzťah je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka a treba naň aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o úvere bola žalobcovi predložená už vo vopred dodávateľom pripravenom a predtlačenom formulári, teda bez možnosti žalobcu akokoľvek zasiahnuť do podmienok poskytnutia úveru. Súd tak má za to, že posudzovaná zmluva o úvere spadá do kategórie spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Bod 15 VPPÚ síce obsahuje klauzulu, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, súd má však za to, že táto klauzula obchádza ustanovenia § 52 ods. 2, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka o nemožnosti odchýliť sa v neprospech spotrebiteľa od výhodnejšej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, a je preto ex lege neplatná.
33. Predmetná zmluva o úvere je aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle § 2 písm. a/, b/ cit. zák. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
34. Súd dospel k záveru, že žalobca ako spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu - spotrebiteľskej zmluvy - Zmluvy o úvere č. 302002686 zo dňa 16.08.2012, nakoľko je zrejmé, že žalobca na daný úver uhradil len 280,- eur, a zároveň žalovaný robí pokusy o vymoženie časti pohľadávky, ktorú žalobca žalovanému neuhradil, čo vyplýva i z rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08981/14 zo dňa 29.10.2014. V prípade určenia neplatnosti daného právneho úkonu by žalobca nadobudol právnu istotu v otázke skutočnej výšky dlhu, pretože ak je právny úkon neplatný, žalobca by nebol povinný žalovanému plniť nad rámec skutočne poskytnutého plnenia. V súvislosti s námietkou začatého konania zo strany žalovaného (rozhodcovského konania) súd poukazuje na to, že ustanovenie § 159 Civilného sporového poriadku rieši situáciu, ak o tom istom spore prebieha v tom istom čase na súde viac konaní ako jedno. V danom prípade takáto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, okrem iného, konanie začaté na rozhodcovskom súde sa týkalo zaplatenia čiastky zo Zmluvy o úvere č. 302002686 zo dňa 16.08.2012, ktorej iniciátorom bol žalovaný, a predmetom konania nebolo určenie neplatnosti právneho úkonu. Za daných okolností ani prípadný právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu spomínaný vyššie by nebránil tomu, aby súd mohol konať a rozhodnúť v merite veci o nárokoch žalobcu v tomto konaní.
35. Nakoľko teda má súd za to, že neexistuje prekážka rozhodnutej veci, resp. prekážka začatého konania, ktorá by súdu bránila žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere č. 302002686 zo dňa
16.08.2012 vecne prejednať, pričom žalobca má podľa názoru súdu naliehavý právny záujem na určení neplatnosti danej zmluvy, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že :
36. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka sú: a/ záväzok veriteľa, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, b/ záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, c/ záväzok dlžníka zaplatiť úroky.
37. Zmluva o úvere č. 302002686 zo dňa 16.08.2012 tieto podstatné náležitosti obsahuje. Žalovaný poskytol na požiadanie žalobcovi čiastku 200,- eur, ktorú mal žalobca vrátiť v 10-tich mesačných splátkach po 35,- eur mesačne spolu s úrokom (žalovaným nazvaný „poplatok“) vo výške 150,- eur. Vychádzajúc z týchto údajov ročná úroková sadzba daného úveru je teda 90%, mesačná úroková sadzba je 9%.
38. Pri porovnaní úrokových sadzieb uvedeného úveru s priemernou úrokovou mierou spotrebiteľských úverov do 1 roka v období 08/2012 bola vo výške 13,10% ročne (zdroj: www.nbs.sk), je potrebné poukázať na to, že výška úrokovej sadzby je viac ako 6-násobne vyššia než priemer. Takúto výšku úrokovej sadzby treba podľa názoru súdu považovať za neakceptovateľnú a v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného teda vyplýva, že dojednanie o výške úrokov v danej zmluve je neplatné a to v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Súd danú odplatu za poskytnutie úveru považuje za dôvod neplatnosti úveru bez ďalšieho.
39. Ako už bolo uvedené, podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere je okrem iného aj dojedanie o výške úrokov. V danom prípade toto dojednanie je v zmluve neplatné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Keďže zmluva o úvere síce obsahuje dojednanie o výške úroku ako podstatnej náležitosti právneho úkonu, avšak takéto dojednanie je z vyššie uvedených dôvodov neplatné, je daná zmluva absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Je potrebné poukázať na to, že zmluva o úvere nemôže existovať bez riadneho dojednania odplaty (úroku), preto nemožno skonštatovať, že zmluvy o úvere sú neplatné len čiastočne (§ 41 Občianskeho zákonníka).
40. Z uvedeného dôvodu potom súd rozhodol tak, že určil, že Zmluva o úvere č. 302002686 zo dňa 16.08.2012, je neplatná.
41. Súd taktiež rozhodoval o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca do jedného konania spojil 3 samostatné žaloby, pričom 2 žaloby súd zamietol (v bode I. a II. výroku), z čoho vyplýva, že žalovaný bol v konaní o týchto dvoch žalobách plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v konaní v súvislosti s bránením práva. Keďže súd vyhovel žalobe žalobcu o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere č. 302002686 zo dňa 16.08.2012, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v konaní v súvislosti s uplatňovaním práva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).