Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/295/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o.. advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanej: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. XXX, o zaplatenie 255,44 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 190,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 11.07.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 48,96 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou podanou na Okresnom súde Piešťany dňa 10.12.2015 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 255,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne z dlžnej sumy od 11.07.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že žalovaná suma predstavuje pohľadávku žalobcu za poskytnuté služby v sume 195,27 eur a nárok na náhradu škody vo výške 65,17 eur, predstavujúcej z rozdielu medzi predajnou (trhovou) cenou odpredaného telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Vo vzťahu k náhrade škody dôvodil, že žalovaná mu mala spôsobiť škodu tým, že získala od neho telekomunikačné zariadenia za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom zmluvne sa zaviazala používať služby a za tieto platiť ich cenu po dobu viazanosti a následne svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby porušila.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania a zo zmlúv o pripojení č. I. XXXXXXX, I.XXXXXXX I. I., z dodatku k zmluve č. I., z faktúr, zo všeobecných podmienok na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb a z pokusu o pokonávku zo dňa 26.06.2014 zistil tento skutkový stav veci:

4. Žalobca uzavrel so žalovanou Zmluvu č. I. dňa 25.09.2012, Zmluvu č. I. dňa 19.06.2007, Zmluvu č. I. dňa 18.01.2007 a Dodatok k zmluve č. I. dňa 31.01.2014. V zmysle týchto zmlúv mohla žalovaná využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Na základe Dodatku k Zmluve č. I. žalobca odpredal žalovanej telekomunikačné zariadenie F. XXX V. vo výške 65,17 eur.

5. Podľa čl. 2 bod 2.3 písm. a), c) dodatku k zmluve o pripojení sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných jej podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jej záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu a/alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy či dodatku pred uplynutím doby viazanosti. Žalovaná sa zaviazala nedopustiť sa takého konania alebo nedať svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovanej .

6. Podľa čl. 2 bod 2.5 dodatku k zmluve si účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že účastník bude povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 68 eur, a to v prípade, že by účastník porušil niektorú s povinností uvedenú v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku dodatku. V predmetnom bode bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že podniku vznikne právo na zmluvnú pokutu samotným porušením povinnosti účastníka v okamihu porušenia povinnosti a toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.

7. Žalovanej boli za obdobie 2/2014 do 04/2014 vyúčtované poplatky za elektronické komunikačné služby poskytované žalobcom, a to faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Žalovaná sa so zaplatením vyfakturovaných súm dostala do omeškania, keďže tieto sumy riadne a včas neuhradila.

8. Žalobca listom zo dňa 26.06.2014 označeným ako pokus o pokonávku, vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 195,27 eur, zmluvnej pokuty/ náhrady škody za porušenie povinností v sume 301,33 eur a nákladov vynaložených na odovzdanie a prevzatie prípadu do mandátnej správy za účelom mimosúdneho vymáhania v sume 10 eur, v lehote do 10.07.2014. Žalovaná na pokus o zmier nereagovala a žalobcovi do podania žaloby na súd dlžnú sumu nezaplatila. Žalobca si preto uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 11.07.2014 do zaplatenia.

9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

10. Podľa § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

11. Podľa § 43 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. 20)

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy a dodatku (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 420 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom ako podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka a žalovanou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom bola platne uzatvorená zmluva o pripojení v zmysle zákona o elektronických telekomunikáciách, ktorá je v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Na základe zmluvy žalobca zriadil žalovanej prístup k verejnej telefónnej sieti a poskytoval jej elektronické telekomunikačné služby v súlade so zmluvou o pripojení, jej dodatkom a všeobecnými zmluvnými podmienkami poskytovania služieb, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Hlavným záväzkom žalovanej vyplývajúcim zo zmluvy o pripojení bolo riadne a včas platiť cenu za služby poskytované žalobcom. Medzi účastníkmi došlo následne k uzatvoreniu dodatku k zmluve o pripojení, na základe ktorej žalobca odpredal žalovanej telekomunikačné zariadenie F. XXX V. za zľavnenú cenu. Podľa dodatku k zmluve sa žalovaná zaviazala, že v prípade porušenia jej zmluvných povinností uhradí zmluvnú pokutu vo výške 68 eur. V období mesiacov február až apríl 2014 si žalovaná svoju zmluvnú povinnosť nesplnila, keď cenu poskytnutých služieb neuhradila, čím jej vznikol nedoplatok podľa predložených faktúr v celkovej výške 195,27 eur, avšak po zaslaní pokusu o pokonávku žalovaná uhradila žalobcovi sumu 5 eur.

18. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalobca sa oprávnene domáha zaplatenia sumy 190,27 eur ako neuhradenej ceny elektronických komunikačných služieb poskytnutých žalovanej na základe zmluvy o pripojení a jej dodatku a tiež je oprávnený aj jeho nárok na zákonný úrok z omeškania z tejto sumy, keďže žalovaná sa tým, že nezaplatila vyfakturované sumy riadne a včas, dostala do omeškania. Výška úroku z omeškania uplatnená žalobcom bola uplatnená v zmysle zákona. Súd tak v súlade s § 517 od. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 190,27 eur (základná úroková sadzba ECB v čase omeškania so zaplatením všetkých uplatňovaných faktúr bola 0,15%), a to odo dňa 11.07.2014, keďže v tomto čase už bola žalovaná v omeškaní.

19. Pokiaľ ide o časť žalovanej sumy vo výške 65,17 eur titulom náhrady škody, súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, a to z nasledujúcich dôvodov:

20. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že žalobca po tom, ako súdy v obdobných súdnych konaniach zamietli ním uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluvách o pripojení, ktoré majú charakter spotrebiteľských zmlúv, bolo vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka, v dôsledku ktorej skutočnosti je žalobca v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov povinný zdržať sa používania takejto podmienky v praxi, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že v konaní pred súdom už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale namiesto toho sa domáha náhrady škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou (trhovou) cenou spotrebiteľovi odpredaného mobilného telefónu resp. telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci tento rozdiel predstavuje sumu 65,17 eur.

21. Žalobca poukázal na ustanovenie dodatku k zmluve o pripojení, v zmysle ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytnuté mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia).

22. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

23. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie prvého predpokladu, t.j. protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z bodu 4.1 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy a podľa ktorého platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení žalobca v konaní nepreukázal, a teda ak nebolo z jeho strany preukázané platné ukončenie zmluvy so žalovanou, súd má za to, že žalovaná svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila.

24. Pokiaľ ide o samotný vznik škody ako druhý predpoklad zodpovednosti za škodu, k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk). Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

25. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi stranami. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za telekomunikačné zariadenia obdržal kúpnu cenu tak, ako bolo medzi stranami dojednané.

26. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody, a síce kauzálny nexus, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

27. Na základe uvedených skutočností, keďže súd nemal preukázané splnenie predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, návrh v časti o zaplatenie sumy 65,17eur s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal pomerné právo na náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu 48,96 % ( 74,48% mínus 25,52%). Žalobca sa domáhal zaplatenia celkovej sumy 284,38 eur ( istina 255,44 eur + úrok z omeškania 5,15% z dlžnej sumy od 11.07.2014 do zaplatenia a do 20.09.2016 predstavuje tento nárok sumu 28,94 eur), avšak úspešný bol v sume 211,82 eur ( istina 190,27 eur + 5,15 %-ný úrok z omeškania zo sumy 190,27 eur od 11.07.2014 do 20.09.2016 v sume 21,55 eur), teda hrubý úspech žalobcu predstavuje v percentuálnom vyjadrení rozsah 74,48 % a jeho neúspech v rozsahu 25,52 %. Teda konečný čistý úspech žalobcu je 48,96 %, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Súd v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. apríla 2004, sp. zn. 1 M Cdo 1/2004 (porov. tiež rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2011, sp. zn. 6Co/95/2010, rozhodnutie Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 26.07.2006, sp. zn. 7Cmo 507/2005) zohľadnil aj žalovaný úrok a úrok z omeškania, keďže v danom prípade práve príslušenstvo pohľadávky, ktoré bolo predmetom konania rovnako ako jej istina, predstavuje nie nepatrnú časť, ktorý rozsah by odôvodňoval jej nezohľadnenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a preto je nutné zohľadniť ho pre ustálenie úspechu strán v konaní.

32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.