Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-375-2013.pdf
PDF · 106.33 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/375/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: P. M., N.. XX.X.XXXX, A. M. K., S. XX, do 30.6.2016 za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42176778, zastúpeného: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom v Stropkove, Námestie SNP 7, v konaní o zaplatenie sumy 1.272,25 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.272,25 EUR, ako aj kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 157,14 EUR a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.272,25 EUR od 21.6.2013 až do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.7.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.272,25 EUR, ako aj kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 157,14 EUR a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.272,25 EUR od 21.6.2013 až do zaplatenia. 2. Žalobca žalobu odôvodnil skutočnosťami, že uplatnenú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., so sídlom v Bratislave (postupca) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012. Žalovaný uzavrel s postupcom dňa 4.7.2008 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.327,76 EUR a žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 36,35 EUR. Žalovaný porušil platobnú disciplínu, preto bola ku dňu 1.7.2013 vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Uplatnený nárok pozostáva zo sumy vo výške 1.272,25 EUR (predstavuje istinu tvorenú neuhradenými splátkami úveru, ktoré sa stali splatnými od 20.8.2010 do 20.6.2013, t.j. 35 splátok x 36,35 EUR), ďalej z úrokov z omeškania z tejto istiny vo výške 8,5 % ročne od 21.6.2013 až do zaplatenia a zo sumy vo výške 157,14 EUR, ktorá predstavuje kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne vyčíslený z jednotlivých 35 splátok, počnúc odo dňa ich splatnosti do 20.6.2013. 3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 4. Na podporu žalovaného ako spotrebiteľa do konania dňa 21.8.2013 vstúpil vedľajší účastník, ktorý namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že zmluvu o postúpení pohľadávok pokladal za absolútne neplatnú podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka je držiteľom bankového povolenia podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách a nemohla postúpiť navrhovateľovi ako nebanke tzv. živý úver, pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba banka. Predmetom postúpenia teda mohla byť len pohľadávka z ukončeného úverového vzťahu, resp.
splatné splátky úveru, čo žalobca nepreukázal. Rozsah pohľadávky, ktorý bol postúpený na žalobcu, bol vo výške 2.675,12 EUR a predstavuje skapitalizovanú dlžnú sumu z celého úverového vzťahu. Na základe zmluvy o splátkovom úvere bola splatnosť poslednej zmluvne dojednanej splátky dohodnutá na 20.6.2013. Žalobca však nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok už dňa 27.9.2012, teda ešte počas trvania úverového vzťahu. Na nebanku môže banka bez toho, aby úver zosplatnila, platne postúpiť len časť svojej pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods.8 Zákona o bankách. Z cit. ustanovenia jednoznačne vyplýva, že banka bez zosplatnenia nemôže na nebanku postúpiť pohľadávku z celého úveru, ale iba pohľadávku zodpovedajúcu aktuálnemu dlhu dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávky. Zámer zákonodarcu umožniť postúpiť len pohľadávku po splatnosti je obsiahnutý v dôvodovej správe k zákonu o bankách, kde sa v osobitnej časti k § 92 uvádza, že v odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Predmetom postúpenia z banky na nebanku tak môže byť len splátka, resp. splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní nepretržite 90 dní. Žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovaného na úhradu jeho dlhu potom, čo bol 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním úveru. Ku dňu postúpenia pohľadávky dlh vo výške 2.675,12 EUR nemohol existovať. Slovenská sporiteľňa bola oprávnená postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak by musela úverový vzťah lege artis ukončiť, t.j. vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Žalobca však relevantne nepreukázal, že by jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
6. Z písomnej zmluvy o splátkovom úvere č.0578604804 uzavretej dňa 4.7.2008 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653 ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom súd zistil, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo výške 40.000 Sk (1.327,76 EUR) a žalovaný sa zaviazal splácať úver spolu s úrokom, príslušenstvom a ďalšími poplatkami v zmysle zmluvy v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.095 Sk (36,35 EUR), v 59 splátkach, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.8.2008 a splatnosťou poslednej splátky dňa 20.9.2016. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 18,40 % ročne, poplatok za správu úveru vo výške 60 Sk mesačne, ročná percentuálna miera nákladov vo výške 24,19 %.
7. Z článku II bodu 2. zmluvy vyplýva, že odporca sa pred podpisom zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami a Úverovými podmienkami veriteľa, účinnými od 1.8.2002, ako aj so Sadzobníkom poplatkov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. 8. Z článku 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok, v znení účinnom od 1.8.2002 vyplýva, že ak dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka alebo ak je dlžník v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, veriteľ je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere. 9. Z článku 7.4. (Úročenie) Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že úver sa úročí denne v zmysle sadzby určenej v zmluve, odo dňa poskytnutia úveru do dňa splatenia úveru. Pokiaľ je dlžník v omeškaní so splácaním úveru, je povinný okrem úroku zaplatiť aj úroky z omeškania z dlžnej čiastky, ktorá sa úročí denne od prvého dňa omeškania až do splatenia dlžnej čiastky. 10. Z listu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 20.10.2009 označeného ako Výzva súd zistil, že žalovaný bol upozornený na omeškanie so splácaním úveru a vyzvaný na zaplatenie sumy 180,40 EUR (5.434,73 Sk) v lehote do 10 dní. 11. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobca dňa 27.9.2012 uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s. voči žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy na žalobcu. Z prílohy č.1 k zmluve súd zistil, že pohľadávka bola okrem iného špecifikovaná dátumom uzavretia zmluvy o úvere, jej číslom, výškou poskytnutej sumy, dátumom splatnosti úveru, výškou zostatku pohľadávky 2.675,12 EUR, výškou istiny po splatnosti 2.045,01 EUR, výškou úrokov 591,24 EUR, počtom dní omeškania 1.213, dátumom poslednej úhrady 20.5.2009 vo výške 1,35 EUR a výškou omeškaných splátok 2.671,57 EUR. 12. Z listu žalobcu, označeného ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 12.6.2013 súd zistil, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 12.6.2013 a vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 2.6755,12 EUR. Zároveň žalovanému oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Z podacieho hárka Slovenskej pošty a.s. súd zistil, že žalobca predmetný list zaslal žalovanému doporučene na adresu uvedenú pri uzavieraní zmluvy.
13. Po právnej stránke súd predmetný záväzkovo-právny vzťah posúdil podľa zákona podľa č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vzniku daného právneho vzťahu. Predmetný vzťah totiž spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods.2 citovaného zákona a zároveň, súd nemal pochybnosti o tom, že veriteľom v danom vzťahu bola právnická osoba, ktorá poskytla spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
14. Podľa ustanovenia § 1 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 1 ods.2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa ust. § 9 ods.1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
15. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 4.7.2008 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol odporcovi úver vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 EUR) a žalovaný sa zaviazal splácať úver spolu s úrokom, príslušenstvom a ďalšími poplatkami v zmysle zmluvy v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.095 Sk (36,35 EUR) a to v 59 splátkach, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.8.2008 a splatnosťou poslednej splátky dňa 20.6.2013.
16. V konaní nebolo sporné, že žalovaný prestal riadne splácať dohodnutý úver. Uvedená skutočnosť nebola spochybňovaná ani vedľajším účastníkom na strane žalovaného. Ako to vyplynulo z výzvy pôvodného veriteľa, listu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 20.10.2009, žalovaný bol v omeškaní so splácaním dlhu už v roku 2009, kedy bol vyzvaný na zaplatenie sumy 180,40 EUR. V konaní tiež nebolo sporné, že v priebehu trvania záväzkovoprávneho vzťahu, dňa 27.9.2012 veriteľ uzavrel so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, pričom z prílohy tejto zmluvy vyplynulo, že v čase postúpenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní už 1.213 dní.
17. Súd na základe námietky vedľajšieho účastníka na strane žalovaného posudzoval, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní.
18. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 525 ods.1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
Podľa ust. § 525 ods.2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
19. Postúpenie pohľadávky je všeobecný inštitút záväzkového práva, týkajúci sa zmeny v osobe účastníka záväzkovoprávneho vzťahu na strane veriteľa a je upravený v Občianskom zákonníku v ust. § 524 a nasl. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho
oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel.
20. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka obsahuje výnimky zo všeobecne platnej zásady, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky môže byť akákoľvek pohľadávka. Má za cieľ zabrániť tomu, aby sa postúpením pohľadávky v určitých prípadoch nezhoršilo postavenie dlžníka, alebo postavenie veriteľa. Postúpiť nemožno pohľadávku: a) ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa, b) ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, c) ktorá nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, d) ktorej postúpenie by odporovalo dohode s dlžníkom.
21. Zhrnúc vyššie uvedené, zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje dvojstranný právny úkon, ktorý musí vyhovovať zákonným podmienkam platnosti. Zmluva o postúpení pohľadávky pre svoju platnosť vyžaduje písomnú formu a splnenie zákonom vyžadovaných náležitostí vôle a prejavu a nesmie svojim účelom alebo obsahom odporovať zákonu, alebo ho obchádzať, alebo sa priečiť dobrým mravom ( § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka). Zároveň, musí ísť o postupiteľnú pohľadávku, t.j. takú ktorej postúpenie nevylučuje ust. § 525 Občianskeho zákonníka a musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu.
22. Zmluva o postúpení pohľadávky je teda absolútne neplatná, pokiaľ nebola uzavretá v písomnej forme, vyžadovanej zákonom, ďalej pre absenciu náležitostí vôle a prejavu, alebo, ak jej predmetom je nepostupiteľná pohľadávka podľa ust. § 525 Občianskeho zákonníka alebo iná pohľadávka, ktorej postúpenie zákon výslovne zakazuje (napr. predkupné právo podľa ust. § 604 alebo právo na dôchodok podľa ust. § 844 Občianskeho zákonníka).
23. V danej veci nebolo sporné a nikto nespochybňoval, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky je platná z hľadiska dodržania formy ako aj zákonom vyžadovaných náležitostí vôle a jej prejavu a tiež z hľadiska zrozumiteľnosti, určitosti, identifikovateľnosti a existencie postúpenej pohľadávky. Spornou bola otázka, či pohľadávka bola postupiteľná.
24. Podľa ust. § 92 ods.8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách, v znení účinnom do 31.12.2012 (t.j. v čase postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
25. Súd je toho názoru, že vyššie citované ustanovenie § 92 ods.8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností zakotvuje možnosť postúpenia pohľadávky banky voči klientovi na inú osobu a to aj na nebankový subjekt. Tento osobitný zákon, predstavujúci lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky obsiahnutej v Občianskom zákonníku, teda postúpenie pohľadávky banky nezakazuje resp. nevylučuje. Vyplýva to aj z dôvodovej správy k zákonu o bankách, ktorá hovorí, že v jednotlivých odsekoch ustanovenia § 92 sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva, okrem iného napr.úprava možnosti, aby banky bez porušenia bankového tajomstva poskytli svojim právnym zástupcom informácie o tých záväzkoch klientov, ktoré si klienti bánk a pobočiek zahraničných bánk riadne a včas neplnia, a to na účely vymáhania splnenia týchto záväzkov klientov, ďalej úprava možnosti, aby sa banky navzájom informovali o neserióznych klientoch, čo môže prispieť k predchádzaniu škodám, ktoré by im inak neseriózni klienti, najmä neplatiči
dlhov, mohli spôsobiť a tiež, v odseku 8 (predtým 7) sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.
26. Vo vzťahu k ďalšej námietke vedľajšieho účastníka je potrebné zdôrazniť, že citovaný zákon nikde neupravuje, že by predmetom postúpenia mohla byť len už splatná pohľadávka banky. Naopak, z právnej teórie vzťahujúcej sa k úprave všeobecného inštitútu postúpenia pohľadávky je zrejmé, že predmetom postúpenia môžu byť splatné aj nesplatné pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktoré sa stanú splatnými v budúcnosti, dokonca aj premlčané pohľadávky. Nie je preto žiaden dôvod pre iný výklad tohto ustanovenia. Z tohto dôvodu preto predmetom postúpenia môžu byť nielen už splatné splátky úveru a jeho príslušenstva, ale kompletne celá pohľadávka, vyplývajúca zo zmluvy o úvere, bez ohľadu na to, či pôvodný veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru ešte pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky.Práve v tom spočíva podstata a právne účinky postúpenia pohľadávky. Postupca (pôvodný veriteľ) stráca postúpenú pohľadávku aj s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými a postupník vstupuje na miesto pôvodného veriteľa do predmetného záväzkovoprávneho vzťahu, stáva sa nový veriteľom dlžníka.
27. Ako jediné podmienky pre postúpenie pohľadávky banky na nebankový subjekt citovaný zákon upravuje: 1/. omeškanie dlžníka so zaplatením hoci len časti svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 dní a 2/.predchádzajúcu písomnú výzvu dlžníkovi. V danom prípade boli obe tieto podmienky splnené. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že v čase postúpenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní 1.213 dní a teda, po dobu dlhšiu ako 90 dní. Veriteľ zároveň dňa 20.10.2009, teda pred postúpením pohľadávky, zaslal žalovanému písomné upozornenie na omeškanie so splácaním úveru a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy.
28. Na platnosť postúpenia sa v zmysle ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle ust. § 92 ods.8 zákona o bankách nevyžaduje súhlas dlžníka. Musí však byť o postúpení vyrozumený. Ak pôvodný veriteľ opomenie splnenie oznamovacej povinnosti voči dlžníkovi, nový veriteľ tento nedostatok zhojí tým, že v konaní preukáže, že k postúpeniu pohľadávky došlo. Učiní tak predložením zmluvy o postúpení. V danom prípade žalobca privodil účinky postúpenia voči žalovanému tým, že predložil písomnú zmluvu o postúpení v tomto konaní a tak preukázal, že došlo k postúpeniu pohľadávky.
29. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že žalobca je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie predmetnej pohľadávky.
30. Ako už súd uviedol vyššie, žalovaný sa zaviazal splácať úver mesačnými splátkami vo výške 36,35 EUR vždy do 20.dňa každého mesiaca. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie splátok za obdobie od 20.8.2010 do 20.6.2013, čo je posledná dojednaná splátka úveru. V konaní nebolo spochybňované tvrdenie žalobcu, že žalovaný uvedené splátky úveru nezaplatil, preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.272,25 EUR (t.j. 35 splátok x 36,35 EUR).
31. Okrem istiny sa žalobca domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania. Tieto rozdelil na obdobie omeškania do 20.6.2013 a od 21.6.2013, takže sa domáhal úrokov z omeškania jednak z celej priznanej istiny počnúc od 21.6.2013 až do zaplatenia a jednak kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 157,14 EUR, vyčísleného z jednotlivých 35 splátok počnúc odo dňa ich splatnosti až do 20.6.2013, t.j. do dňa splatnosti poslednej, 35-tej splátky.
32. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Omeškanie a jeho začiatok sa odvíjajú od splatnosti dlhu. Súd konštatoval, že žalobca má podľa vyššie cit.ust. § 517 Občianskeho zákonníka nárok aj na úroky z omeškania, pretože žalovaný nesplnil
svoj peňažný záväzok splácať dojednané mesačné splátky v zmysle zmluvy o úvere riadne a včas. Uvedené vyplýva aj z článku 7.4. Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého, pokiaľ je dlžník v omeškaní so splácaním úveru, je povinný okrem úroku zaplatiť aj úroky z omeškania z dlžnej čiastky, ktorá sa úročí denne od prvého dňa omeškania až do splatenia dlžnej čiastky.
34. Žalovaný sa zaviazal splácať úver mesačnými splátkami vo výške 36,35 EUR vždy do 20.dňa každého mesiaca. Splátka za mesiac august 2010 bola splatná dňa 20.9.2010; žalovaný sa teda do omeškania dostal nasledujúci deň, 21.8.2010. Obdobne aj s ostatnými splátkami - za mesiac 9/2010 sa dostal do omeškania dňa 21.9.2010, za mesiac 10/2010 sa dostal do omeškania dňa 21.10.2010 atď. až po mesiac 6/2013, kedy sa dostal do omeškania dňa 21.6.2013. Kapitalizovaný úrok z omeškania s plnením týchto jednotlivých splátok, vypočítaný počnúc odo dňa ich splatnosti až do 21.6.2013, predstavuje uplatnenú sumu 154,14 EUR. Výška uplatnených úrokov je v súlade s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.; základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu bola vo výške 0,5 % ročne. Po zvýšení o osem perc.bodov vo výške 8,5 % ročne.
35. Zhrnúc vyššie uvedené, súd žalobe vyhovel aj v časti uplatneného príslušenstva a zaviazal žalovaného na zaplatenie kapitalizovaných úrokov z omeškania, ako aj úrokov z omeškania z priznanej istiny od 21.6.2013 až do zaplatenia, pretože omeškanie so zaplatením celej istiny trvá aj po uvedenom dátume.
36. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
39. Súd zároveň rozhodol aj o náhrade trov vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní do 30.6.2016 (t.j. do účinnosti CSP) vystupoval na podporu žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní úspech nemal a súd sa nestotožnil s obranou, uplatnenou v prospech žalovaného, súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v šiestich písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).