Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_13C-20-2015.pdf
PDF · 92.13 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/20/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcov: 1. B. Z., nar. X.XX.XXXX, 2. N. Z., nar. X.X.XXXX, obaja bytom N., O. XXXX/XX, v konaní obaja žalobcovia zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek, s.r.o., so sídlom Pohraničná 4, Komárno proti žalovaným: 1. M. W., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, 2. T. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom H.I. XXX, v konaní zastúpený JUDr. Margit Keszegh, advokátkou so sídlom Jókaiho 24, Komárno, o zriadenie vecného bremena a návrhu žalovanej v 1. rade na prerušenie konania a návrhu žalobcov na odročenie pojednávania
rozhodol:
Súd návrh na odročenie pojednávania z a m i e t a .
Súd návrh žalovanej v 1.rade na prerušenie konania z a m i e t a .
Súd žalobu o zriadenie vecného bremena v prospech vlastníkov stavby so súpisným číslom 682 na parcele č. 6428, zapísanej na LV č. 3210 pre k.ú. Chotín z a m i e t a .
Žalobcovia v 1. a v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť každému zo žalovaných v 1. a v 2. rade 100 % náhrady trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.1.2015 obaja žalobcovia navrhli zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníkov stavby: pivničného domu so súpisným číslom XXX, na parcele č. XXXX, vedeného Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H., spočívajúce v práve prechodu cez pozemok, parcelu C KN č. XXXX, ostatné plochy o výmere 215 m2, vedenú Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H.. Uplatnený nárok žalobcovia odôvodnili tým, že sú v celosti bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
- pivničného domu so súpisným číslom XXX na parcele č. XXXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území H., vedeného Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX. Spoluvlastníkmi parcely C KN č. XXXX - ostatné plochy o výmere 215 m2, vedenej na liste vlastníctva č. XXXX sú žalovaní 1/ a 2/. Ide o parcelu, cez ktorú musia žalobcovia prechádzať, aby sa dostali k nehnuteľnosti tvoriacej ich vlastníctvo. Iný prístup nemajú. Žalobcovia listom zo dňa 10.12.2014 vyzvali žalovaných 1/ a 2/ k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena práva prechodu cez nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX k.ú, H.. Zároveň ich upozornili, že v opačnom prípade budú nútení obrátiť sa na súd. Na túto výzvu žalobcovia dodnes odpoveď neobdržali. Keďže žalovaní 1/ a 2/ nie sú ochotní sprístupniť prístup k pivničnému domu a nie sú ochotní uzavrieť zmluvu o zriadení práva vecného bremena, práva prechodu cez spornú parcelu, žalobcovia sú nútení obrátiť sa na súd. Za dôkaz žalobcovia označili LV č. XXXX, č. XXXX pre k.ú. H., katastrálnu mapu, list žalobcov z 10.12.2014 s doručenkami.
2. Žalobcovia na výzvu súdu podaním z 5.5.2015 súdu oznámili, že predbežne žiadajú zriadiť vecné bremeno k celému pozemku, a to jednak z dôvodu výmery (215 m2) a z dôvodu, že predmetná parcela je zastavaná nadstavbou. Pre prípad, že by žalovaní nesúhlasili so zriadením vecného bremena k celej parcele, žalobcovia navrhli prijať do konania znalca geodeta, ktorý by mal navrhnúť umiestnenie, lokalizáciu zriadenia vecného bremena na predmetnej parcele v nevyhnutnom rozsahu a najoptimálnejším spôsobom.
3. Súd otvoril vo veci pojednávanie dňa 6.10.2015 po tom, ako právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ súdu oznámil, že žalobcovia neakceptujú návrh žalovaného v 2. rade na uzavretie nájomnej zmluvy, keďže túto je možné kedykoľvek vypovedať. Taktiež uviedol, že nie je pravdou, že by žalobcovia 1/ a 2/ užívali parcelu, na ktorej navrhujú zriadiť vecné bremeno, keďže 2 roky už neboli ani v pivničnom domčeku, ktorý je ich vlastníctvom. Súčasne uviedol, že žalobcovia nepopierajú, že nie sú vlastníkmi parcely, na ktorej je umiestnený pivničný domček.
Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu ako aj žalovanej v 1. rade a výsluchom žalobcov 1/ a 2/.
Právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ uviedol, že s právnym predchodcom žalovanej v 1. rade boli žalobcovia dohodnutí, že im predá pozemok, na ktorom sa nachádza pivničný domček, keď sa pozemok usporiada. Vtedy boli medzi účastníkmi uvedenej dohody aj príbuzenské vzťahy, no potom sa niečo stalo a k realizácii dohody nedošlo. V súvislosti s tým, poukázal na konanie sp. zn. 14C/93/2013. Ďalej uviedol, že žalobcovia boli v dobrej viere, že budú aj vlastníkmi pozemku, na ktorom sa nachádza pivničný domček, a tak kúpili pivničný domček. Avšak partner žalovanej v 1. rade mal voči žalobcom vyhlásiť, že keď tam ešte raz prídu bude problém. Preto si žalobcovia podali žalobu vo veci zriadenia vecného bremena. Právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ taktiež uviedol, že v žalobe nie je uvedená tá skutočnosť, že žalobcovia majú prístup k stavbe, ktorej sú vlastníkmi len cez parcelu žalovaných. Z druhej strany spornej parcely vo vlastníctve žalovaných sa nachádza poľnohospodárska pôda.
Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade uviedla, že v obci H. prebiehali pozemkové úpravy od roku 2003. Žalovaný v 2. rade sa dohodol s K. Č., že táto mu predá pivničný dom. Keďže pani Č. nemala dostatok výmery vo vlastníctve, dohodla sa so žalovaným v 2. rade, že pozemok, teda zbytok výmery - XX m2 sa v rámci pozemkových úprav stane vlastníctvom žalovaného v 2. rade, a tak sa stali podielovými spoluvlastníkmi žalovaný v 2. rade so žalovanou v 1. rade. Pred pozemkovými úpravami bola vlastníkom dotknutých nehnuteľností tretia osoba. Pozemkové úpravy boli ukončené v marci 2013 a vtedy pani Č. previedla svoj spoluvlastnícky podiel na svoju dcéru - žalovanú v 1. rade k parc. č. XXXX F. XXXX. Žalovaný v 2. rade sa až neskôr, po uzavretí dohody s pani Č., dozvedel, že pivničný domček bol predaný inému. No nebránil žalobcom v prístupe na pozemok. Ďalej uviedla, že zriadenie vecného bremena v danom prípade nevyrieši celkový stav užívania dotknutých nehnuteľností. So žalobou, ktorá je neurčitá, žalovaný v 2. rade nesúhlasí. Nie sú v nej uvedené ani výmery požadovaného rozsahu vecného bremena. Žalobcovia keď kupovali pivničný domček v roku 2010 vedeli, že pozemok, na ktorom sa tento nachádza, nie je usporiadaný, pričom žalobcovia sa domáhajú zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ. Advokátka žalovaného v 2. rade dala do pozornosti rozhodnutia R 37/1985, resp. 47/1991, podľa ktorých môže vecné bremeno zriadiť súd len v spojení so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, resp. v súvislosti s neoprávnenou stavbou. Inak súd nemôže zriadiť vecné bremeno. Žalovaný v 2. rade žalobcom navrhol nech si odkúpia parcelu č. XXXX, resp. nech mu predajú svoj pivničný domček, avšak bez odozvy zo strany žalobcov. Bolo to v duchu dohody s pani Č.. Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, aby advokátka žalovaného v 2. rade preukázala, že sa dohodli, že pozemok nebude patriť im. V kúpnej zmluve, ktorou kupovali pivničný domček, im predávajúca K. Č. prisľúbila v roku 2010 nielen pivničný domček, ale aj pozemok okolo neho, avšak nevedela jeho výmeru. Preto čakali na usporiadanie pozemku, avšak po jeho usporiadaní pani Č. previedla pozemok na svoju dcéru a oni sa k pozemku nedostali. K. Č. vyplatili nielen pivničný domček, ale aj pozemok. S pani Č. sa o ten pozemok súdili v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/93/2013. Rozišli sa s tým, že sa dohodnú, no dohodnúť sa nevedeli.
Advokátka žalovaného v 2. rade na výpoveď žalobcu v 1. rade reagovala tým, že v čase spísania uvedenej kúpnej zmluvy nemohla pani K. Č. nakladať ani s pozemkom, na ktorom sa nachádza pivničný domček, ani s priľahlými pozemkami, keďže tieto neboli v jej vlastníctve.
Žalobkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že keď kupovali pivničný dom nebol vysporiadaný pozemok. Ich dohoda s pani Č. bola taká, že kúpna cena pivničného domčeka je 1000,- eur a pozemkov ďalších 1000,- eur. Spolu s bývalým zaťom, ktorý bol synom K. Č., išla (žalobkyňa) do banky vybrať sumu 2000,- eur, ktorú zaplatila K. Č.. Tá vyhlásila, že pozemky po ich štátnom usporiadaní prepíše na nich ako na kupujúcich. Ďalej uviedla, že vyše roka už neboli v pivničnom domčeku, lebo vlani v lete keď tam boli, im žalovaná v 1.rade spolu so svojou matkou K. Č. vynadali a pani Č. vošla aj do pivničného domu, z ktorého ich vyháňala s tým, že to je jej. Trestné oznámenie nepodali. Celý problém sa začal po tom, ako dali vyhotoviť kúpnu zmluvu na pozemok, na ktorom sa nachádza pivničný dom. Keďže kúpnu zmluvu K. Č. nechcela podpísať, dali to na súd (14C/93/2013).
Žalovaná v 1. rade uviedla, že nikto žalobcom nebránil v prístupe k ich domčeku. Nebol tam zriadený ani plot a nikto sa im nevyhrážal. Snažili sa so žalobcami nadviazať rozhovor, avšak bezvýsledne. Konanie vo veci nepovažuje za dôvodné, lebo ani doteraz nikto žalobcom neprekážal v prístupe k domčeku.
Súd v súlade s § 181 ods. 2 CSP určil, že medzi stranami nie je sporné, že žalobcovia sú vlastníkmi stavby so súp. č. XXX k.ú. H. na parc. č. XXXX a že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXXX pre k.ú. H.. Medzi stranami sporu je sporné, že prístup vlastníkom stavby nemožno zabezpečiť inak. Súd súčasne v rámci predbežného právneho posúdenia veci uviedol, že sa mu javí, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena v prospech vlastníkov stavby.
Právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ k rozsahu a účelu navrhnutého vecného bremena uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ chcú užívať svoju nehnuteľnosť ako stavbu, ktorá je veľká 42 m2. K rozsahu požadovaného vecného bremena sa údajne vie vyjadriť len znalec. Ďalej uviedol, že predpokladá, že by postačovala šírka 1,5 metra a k obdobiu kedy by požadované právo prechodu žalobcovia 1/ a 2/ využívali sa vyjadriť nevedel. Za prípadné zriadenie navrhnutého vecného bremena súdom by žalobcovia platili 100,- eur ročne.
Na otázku súdu aký vedecký poznatok má byť predmetom znaleckého dokazovania navrhnutým znalcom, právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ spresnil, že znalec má posúdiť primeranosť, vhodnosť a optimálnosť zriadenie vecného bremena.
Po procesnom poučení podľa § 154 CSP a výzve súdu podľa § 182 CSP na prednes záverečných rečí, právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ navrhol pojednávanie vo veci odročiť za účelom predloženia geometrického plánu, na základe ktorého by sa zriadilo vecné bremeno.
Podľa LV č. XXXX pre k.ú. H. je žalovaná v 1. rade vlastníčkou parcely registra C č. XXXX o výmere XXX m2 v podiele 118/215-in a žalovaný v 2. rade v podiele 97/2015-in.
Podľa LV č. XXXX pre k.ú. H.I. majú žalobcovia 1/ a 2/ stavbu so súpisným číslom XXX na parcele č. XXXX - pivničný dom v BSM v podiele 1/1.
Podľa LV č. XXXX pre k.ú. H. je žalovaná v 1. rade výlučnou vlastníčkou parcely registra C č. XXXX o výmere XX m2.
4. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ majú v BSM stavbu pivničného domu so súpisným číslom XXX na parcele č. XXXX pre k.ú. H., pričom žalovaná v 1. rade je výlučnou vlastníčkou parcely o výmere 42 m2, na ktorej stavba pivničného domčeka stojí a súčasne je podielovou spoluvlastníčkou parcely č. XXXX o výmere XXX m2 s podielom 118/2015-in, ktorá susedí so stavbou žalobcov 1/ a 2/.
Žalobcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci stavby so súp. číslom XXX pre k.ú. H. sa v danom prípade domáhajú zriadenie vecného bremena v prospech vlastníkov stavby so súp. číslom XXX na parcele č. XXXX pre k.ú. H., teda sa domáhajú zriadenia vecného bremena in rem, lebo požadované vecné bremeno súvisí s vlastníctvom stavby. Pre rozsah požadovaného vecného bremena je rozhodujúca hospodárska potreba stavby, resp. spôsob a rozsah jej užívania. S poukazom na ustanovenie § 151n OZ, vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie sa môže vzťahovať len na nehnuteľnosti (§ 119 ods. 2 OZ). Na základe tohto právneho
vzťahu vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať (non facere), niečo konať (facere). Každej povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu vecného bremena zodpovedajú na druhej strane práva oprávneného subjektu. Vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti pôsobia in rem. Z týchto vecných bremien je oprávnený každý vlastník tejto nehnuteľnosti. Oprávnenia prechádzajú na každého ďalšieho vlastníka na základe singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. Vecné bremená tohto druhu slúžia na účelnejšie a prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému. Sem patrí aj vecné bremeno, ktorým zodpovedá právu cesty - prechodu alebo prejazdu cez susedný pozemok.
5. Podľa § 151o ods. 3 OZ Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
V danom prípade sa vlastníci stavby, ktorí nie sú vlastníkmi priľahlého pozemku, domáhajú podľa § 151o ods. 3 OZ zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka stavby, spočívajúce v práve prechodu (cesty) cez priľahlý pozemok. Súd k tvrdeniu právnej zástupkyne žalovaného v 2. rade uvádza, že rozhodnutia (R 37/1985, resp. 47/1991), na ktoré v priebehu konania poukazovala, sú od 1.1.2008 v dôsledku účinnosti zákona č. 568/2007 Z.z. obsolétne - zastarané, najmä keď ustanovenie § 151o ods. 3 bolo do Občianskeho zákonníka doplnené zákonom č. 568/2007 Z.z..
Podmienkou zriadenia žalobcami požadovaného vecného bremena súdom je popri podmienke, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, teda pozemku, cez ktorý sa má vlastník stavby dostať ku komunikácii, aj podmienka, že neexistujú okolnosti ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Ostatnou podmienkou je skutočnosť, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. V danom prípade žalobcovia nepreukázali, že prístup vlastníkom stavby nemožno zabezpečiť inak (R 32/2006). Nevyhnutnú cestu možno zriadiť len vtedy, ak nemožno prístup zabezpečiť inak, najmä zmluvne. V danom prípade žalobcovia aj v priebehu súdneho konania výslovne odmietli návrh žalovaného v 2. rade na uzavretie nájomnej zmluvy, resp. nereagovali na návrh žalovaného v 2. rade, aby si odkúpili parcelu č. XXXX, resp. nereagovali na návrh žalovaného v 2. rade, aby mu predali svoj pivničný domček. Teda vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkom stavby, že im pozemok odpredá, prenajme, alebo odkúpi ich stavbu. Žalobcovia proti tvrdeniu žalovanej v 1. rade ako procesnej obrane, že : „.... nikto žalobcom nebránil v prístupe k ich domčeku. Nebol tam zriadený ani plot a nikto sa im nevyhrážal“, ani v zmysle procesného útoku nepreukázali, že im bolo a je zo strany žalovaných bránené v prístupe k stavbe, ktorej sú výlučnými vlastníkmi.
Z dôvodu nesplnenie podmienky na zriadenie požadovaného vecného bremena práva cesty súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Z dôvodu hospodárnosti konania súd zamietol návrh žalobcov na odročenie pojednávania za účelom predloženia znaleckého posudku, vypracovaného na posúdenia primeranosti, vhodnosti a optimálnosti zriadenia vecného bremena, najmä keď žalobcovia nepreukázali splnenie podmienok pre zriadenie požadovaného vecného bremena. Navyše, súd ešte v uznesení z 23.4.2015 vyzýval žalobcov na nezameniteľné identifikovanie tej časti priľahlého pozemku, ku ktorej žiadajú zriadiť právo prechodu, a to minimálne grafickým náčrtom. Obdobne súd podľa § 162 ods. 3 CSP zamietol aj návrh žalovanej v 1. rade na prerušenie konania za účelom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o žalobe K. Č. na určenie vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam, najmä keď konanie o žalobe K. Č. neodstráni absenciu podmienky na zriadenie požadovaného vecného bremena. Preto neboli dané predpoklady na postup podľa § 164 CSP.
6. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že každému z procesne úspešných žalovaných priznal 100% náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.