Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-382-2014.pdf
PDF · 88.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-16C/382/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci žalobkyne J. I., R.. XX.X.XXXX, D. H. XXX, zastúpenej Mgr. Petrom Pihorňom, advokátom Advokátskej kancelárie Cyklistická 15, 040 01 Košice proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO 35 792 752, zastúpenému JUDr. Andreou Cvikovou, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 01 Bratislava, IČO 47 233 516 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozsudok rozhodcovského súdu vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava zo dňa 11.3.2014 sp.zn. 118/02/14,
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podaným návrhom žiadala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok, vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court s.r.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava zo dňa 11.3.2014 pod sp.zn. 118/02/14, ktorým žalobkyňa bola zaviazaná zaplatiť žalovanému 289,06 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne, úrok z omeškania vo výške 1,9% ročne z jednotlivých splátok od ich zročnosti až do zaplatenia, ak úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu prevýšia sumu 480,- eur, len 5,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 289,06 eur až do zaplatenia, ako aj trovy konania. Rozhodcovský rozsudok žiadala zrušiť v zmysle § 40 ods. 1 písm. c), g) a j) Zákona 244/2002 Z.z. Poukázala na to, že návrh spotrebiteľskej zmluvy bol pripravený na predtlačených tlačivách, ktoré nemala možnosť zmeniť, ani vyjednávať o ich obsahu. Jedinou alternatívou bolo buď prijatie alebo odmietnutie návrhu. Mala tiež za to, že v úverovej zmluve dojednaná zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, úrok z úveru a RPMN sú neprimerane vysoké - nad 70% ročne, čím boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Uviedla tiež, že návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podáva z toho dôvodu, že musí splácať vysoké úroky, keďže úver spláca mesačne po 79,- eur, splatila už okolo 700,- eur a naďalej požadujú splácanie úveru. Samotná úverová zmluva znie na sumu 480,- eur, pričom v skutočnosti obdržala iba čiastku 320,- eur - nevie kde istina 160,- eur bola daná a akým spôsobom bola vyúčtovaná.
2. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil s tým, že súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd preto konal a rozhodol v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného.
3. Žalovaný sa vo veci vyjadril a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. K námietke žalobkyne, že rozhodcovská zmluva je neplatná, lebo nebola dojednaná individuálne, uviedol, že skutočnosť, či je alebo nie je právny úkon dojednaný individuálne, nemá žiadny právne
relevantný vplyv na jeho platnosť či neplatnosť. Samotná skutočnosť, že niečo v zmluve nie je individuálne dojednané, nespôsobuje neplatnosť. Podľa názoru, prezentovaného v odbornej literatúre
- štandardné zmluvy, sa pri výklade pojmu „individuálnosť“ a jeho vzťahu k vzniku rozhodcovskej zmluvy uvádza ustanovenie § 93 b) Zákona 83/2001 Z.z. a ukladá sa povinnosť navrhnúť spotrebiteľovi rozhodcovskú doložku určitého obsahu a garantuje mu právo s touto doložkou nesúhlasiť s tým, že má možnosť uzatvoriť s veriteľom zmluvu rovnakého obsahu aj bez uzatvorenia rozhodcovskej doložky. K námietke vysokej RPMN uviedol, že v čase poskytnutia úveru sa obdobné úvery poskytovali pri RPMN 44,86%, preto dohodnutá RPMN 64,47% ako vyplýva z bodu 6 zmluvy, je primeraná. Pokiaľ sa týka sankcií, zmluvné pokuty a úrok z omeškania zodpovedajú právnym predpisom platným v čase vzniku omeškania.
4. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Na základe žiadosti žalobkyne o poskytnutie revolvingového úveru bol žalobkyni schválený revolvingový úver vo výške 480,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 27,25 eur po dobu 36 mesiacov vždy k 24. toho - ktorého mesiaca s tým, že celková čiastka, ktorú ako dlžníčka spolu s úrokmi mala uhradiť pri riadnom splácaní úveru činí 981,- eur. RPMN činí 64,47%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, pričom zároveň bolo dohodnuté, že sa poskytuje revolvingový úver vo výške 277,60 eur s tým, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri riadnom splácaní úveru, činí 654,- eur a predpokladá RPMN 56,10%. Úroková sadzba 68,44%. Zmluva bola uzatvorená dňa 27.4.2011. Na základe tejto zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úver - ako vyplýva z karty klienta - v sume 408,72 eur, pričom žalobkyňa splatila čiastku 691,94 eur a zostávalo zaplatiť ešte 289,06 eur. S týmto nárokom sa žalovaný obrátil na rozhodcovský súd, ktorý jeho návrhu vyhovel. Žalobkyňa prevzala rozhodcovský rozsudok dňa 5.5.2014 a žalobu na súd doručila dňa 4.6.2014, pričom omylom bola založená do iného spisu, z ktorého bola vylúčená až dňa 4.12.2014. Z doručenky vyplýva, že spolu s rozsudkom jej bola doručená žaloba aj prílohy. Žaloba bola teda podaná v zákonnej lehote v zmysle § 41 ods. 1 Zákona 244/2002 Z.z.
5. Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
6. Podľa ust. § 4 ods. 1 Zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve.
7. Podľa ust. § 5 ods. 1 Zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.
8. Podľa ust. § 17 Zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie - každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
9. Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) Zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou, podanou na príslušnom súde, domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
10. Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. g) Zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou, podanou na príslušnom súde, domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania - viď § 17.
11. Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. j) Zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.
12. Podľa ust. § 3 ods. 3 Zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
13. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky, upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V súvislosti s predmetným rozhodcovským konaním je dôležitá úprava neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvách, uzatváraných so spotrebiteľmi, sa v spotrebiteľskej zmluve vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa spory s veriteľom riešili výlučne v rozhodcovskom konaní.
16. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka právna úprava neprijateľných podmienok vychádza zo smerníc Rady 93/13 EHS z 5.1.1994, pričom článok 6 ods. 1 smernice má kogentnú povahu. Podľa čl. 6 bodu 1 členské smernice rady 93/13 EHS z 5.4.1994 štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky, použité v zmluvách so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa, najmä ich národného práva neboli záväzné pre spotrebiteľ a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná i bez nekalých podmienok.
17. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, táto je podpísaná dňom 27.4.2011 a zároveň žalobkyňa podpísala aj rozhodcovskú zmluvu na osobitnom formulárovom papieri. Súd skúmal okolnosti dojednania rozhodcovskej doložky a základným kritériom posudzovania, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je, či sú obsiahnuté podmienky, spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto úprava platí pre všetky neprijateľné podmienky, upravené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Dôležité je preto zistenie, či neprijateľné podmienky boli individuálne dojednané alebo nie. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia, obsiahnuté v návrhu zmluvných podmienok s pripojenými všeobecnými obchodnými podmienkami sa nepovažujú podmienky, ktoré pripravil dodávateľ vopred, pri ktorých síce spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi oboznámiť pri podpise zmluvy, ale nemohol ovplyvniť obsah. Spotrebiteľ je v tomto prípade v postavení, že mal na výber len z možností, či pripravený návrh podpíše alebo odmietne. Z tohto dôvodu mal súd za to, že v danom prípade rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, pretože bola žalobkyni daná len na podpis - nemala možnosť ovplyvniť jej obsah a keďže potrebovala finančné prostriedky, podpísala aj rozhodcovskú zmluvu, aj keď nechápala význam a dôsledky podpísania takto predformulovanej rozhodcovskej zmluvy. Následky si uvedomila až po vydaní rozhodcovského rozsudku. Z obsahu rozhodcovského rozsudku a spisu súd zistil, že žalobkyni bola zaslaná žaloba spolu s prílohami a rozsudkom, teda žalobkyňa ako účastník rozhodcovského konania nemala možnosť sa vyjadriť k žalobe a skutočnostiam v nej uvedeným, ani k dôkazom. Nemala právo podať žalobnú odpoveď, vzájomný návrh, námietky, navrhnúť dôkazy a podobne. Teda v rozhodcovskom konaní jej nebola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie svojich práv a ich ochranu ako žalovanému. Tým bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania v zmysle § 17 Zákona 244/2002 Z.z.
18. Súd taktiež skúmal, či boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní. Pri skúmaní týchto podmienok a dojednaní súd sa nezaoberal výškou RPMN, ale výškou dojednaných úrokov a ďalších sankcií. Z obsahu zmluvy zistil, že úrok z úveru bol dohodnutý o výške 70,01% a RPMN činila 64,47%. Súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak
sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu, prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov, poskytovaných bankami. Priemerná výška úrokov pri spotrebiteľských úveroch v apríli 2011 bola pre úvery od 1 do 5 rokov vo výške 9,74%. Dojednaný úrok bol podľa názoru súdu v neprijateľnej výške, v rozpore s citovanými právnymi normami, pričom zle je vypočítaná aj RPMN, pretože táto nemôže byť nižšia než je dohodnutý úrok z úveru. Preto mal súd za to, že rozhodcovský súd sa touto otázkou riadne nezaoberal, nevychádzal zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Najmä poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove 3Co/151/2013 z 25.9.2013. Vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, nie však viac ako 100% oproti priemeru bánk a musia sa zohľadniť aj osobitosti prípadu. V danom prípade úroky z úveru prevyšovali o viac ako 100% priemernú cenu porovnateľných úverov, poskytovaných bankami, a tým boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Z týchto dôvodov mal súd za to, že je dôvod na zrušenie rozsudku, vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court s.r.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava pod sp.zn. 118/02/2014 zo dňa 11.3.2014.
19. V priebehu konania nadobudol účinnosť Zákon 335/2014 Z.z., účinný od 1.1.2015, ktorý upravuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach. Rozhodcovské konanie v danej veci je spotrebiteľským sporom. V súlade s ust. § 73 Zákona 335/2014 sa ustanovenia tohto zákona použijú aj na rozhodcovské konanie, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor, začatý pred 1.1.2015. Preto na toto konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona 335/2014.
20. V zmysle § 45 Zákona 335/2014 sa môže účastník spotrebiteľského sporu domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku za podmienok ustanovených v § 45 ods. 1.
21. Z vyššie uvedených dôvodov súd mal za to, že sú splnené podmienky na domáhanie sa zrušenia rozhodcovského rozsudku a keďže z vykonaného dokazovania bolo zistené, že sú dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.
22. Podľa ust. § 255 CSP súd prizná stranám náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci.
23. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá Vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.