Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-10C/77/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v spore žalobkyne: H. Ž., nar. XX. X. XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX F., zastúpená: JUDr. Jurajom Štrbákom, advokátom, so sídlom 023 51 Raková 1445, pracovisko: F. Kráľa 1504, 022 01 Čadca, proti žalovaným: 1/ F. S., C.. R.., so sídlom J. X, XXX XX F., zastúpený: splnomocneným zástupcom Ing. Miroslavom Raškom, bytom Kutuzovova 649/25, 703 00 Ostrava - Vítkovice, Česká republika, 2/ Y. J., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX Č. XXX, 3/ U. J., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX Č., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovaní v rade 1. až 3. m a j ú voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa XX. X. XXXX sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Čadca, vedenej na LV č. XXXX, evidovanom na Správe katastra Čadca, a to bytu č. XX na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX na par. č. XXXX, nachádzajúci sa na Mierovej ulici v Čadci a podielu XXXX/XXX/XXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. V žalobe uviedla, že dňa XX. XX. XXXX Kúpnou zmluvou spísanou na Notárskom úrade notárky JUDr. Dany Sálusovej č. X. XXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX, previedla spornú nehnuteľnosť na kupujúceho J. Z.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Rozhodnutím o povolení vkladu XXX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX. J. Z. kúpnou zmluvou previedol tieto nehnuteľnosti na žalovaného 1/, ktorý zápis vlastníckeho práva bol zavkladovaný pod č. Y. XXXX/XXXX. Žalobkyňa Listom zo dňa XX. X. XXXX doručeným J. Z. dňa X. X. XXXX odstúpila od kúpnej zmluvy podľa § 48 Občianskeho zákonníka z dôvodov uvedených v § 49 Občianskeho zákonníka, t. j. že zmluvu urobila v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobkyňa nemala záujem uzatvoriť kúpno- predajnú zmluvu k predmetnému bytu. Dôvody preukazujúce tieseň podľa § 48 Občianskeho zákonníka sú uvedené v Zápisnici o trestnom oznámení zo dňa XX. X. XXXX spísanej na OO PZ v Čadci. Z uvádzanej skutočnosti je zrejmé, že zo strany manžela bol na žalobkyňu vyvíjaný psychický i fyzický nátlak, čo vyvolalo u nej tieseň a následne smerovalo k predaju nehnuteľnosti. Splnená je tiež podmienka nevýhodných podmienok, pretože žalobkyňa nemá a ani v čase predaja, nemala pre seba a deti zabezpečené iné adekvátne bývanie a v tomto smere je odkázaná na pomoc príbuzných. Vzhľadom k odstúpeniu od kúpnej zmluvy sa táto zrušila od počiatku, a preto žalovaný vlastnícke práva k veci od J. Z. nemohol nadobudnúť. Okrem toho, že žalobkyňa odstúpila od zmluvy, alternatívne napáda právny úkon, ktorým došlo k scudzeniu predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko je absolútne neplatný, pričom poukázala na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa bola donútená k vykonaniu úkonu scudzenia jej patriacej veci vlastným manželom. Nátlak, ktorý na ňu jej manžel vyvíjal, mal charakter bezprávnej vyhrážky, t. j. psychického donútenia, vyvolávajúci u žalobkyne dôvodné obavy a strach. Žalobkyňa nikdy nemala záujem o predaj nehnuteľnosti. K tomuto kroku bola donútená z obáv ďalšieho fyzického i

psychického násilia zo strany manžela. Podmienka slobody vôle ako základný atribút platného právneho úkonu tak nebola dodržaná. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, aby bolo možné dať do súladu faktický stav so stavom právnym, a aby vlastníctvo žalobkyne bolo deklarované na liste vlastníctva, čím sa stane jej právne postavenie isté.

2. Žalovaný 1/ v písomných vyjadreniach doručených súdu dňa XX. XX. XXXX (čl. 37 - 43) a dňa XX. X. XXXX (čl. 86 - 88) uviedol, že dňa XX. XX. XXXX spísala JUDr. Dana Sálusová, notárka so sídlom v Čadci, Kúpnu zmluvu vo forme Notárskeho zápisu X. XXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX, X. XXXXX/ XXXXX medzi žalobkyňou ako predávajúcim a pánom J. Z. ako kupujúcim, ktorého predmetom bol prevod vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Kúpna cena za nehnuteľnosti činila 1.300.000,- Sk a mala byť zaplatená tak, že čiastka vo výške 500.000,- Sk mala byť zaplatená pri podpise kúpnej zmluvy u notárky JUDr. Sálusovej, pričom J. Z. zaplatil zálohu vo výške 500.000,- Sk pri podpise kúpnej zmluvy; čiastka vo výške 495.853,73 Sk mala byť zaplatená v prospech spoločnosti Tatrabanka, a. s. za účelom splatenia úveru, v dôsledku ktorého viazlo na nehnuteľnostiach záložné právo v prospech banky a zvyšok kúpnej ceny čiastka vo výške 304.150,- Sk mala byť zaplatená žalobkyni po povolení vkladu vlastníckeho práva a po vysťahovaní žalobkyne. J. Z. zaplatil banke čiastku vo výške 495.853,73 Sk a po povolení vkladu do katastra nehnuteľností Y. XXX/XXXX dňa XX. X. XXXX vyzval J. Z. žalobkyňu na oznámenie č. účtu, na ktorý má previesť zostávajúcu časť kúpnej ceny, nakoľko však žalobkyňa znemožňovala akúkoľvek vzájomnú komunikáciu, zložil J. Z. zvyšok kúpnej ceny vo výške 304.150,- Sk do notárskej úschovy JUDr. Sálusovej. Hoci zo strany J. Z. došlo i napriek absolútnej nesúčinnosti žalobkyne, k splneniu všetkých záväzkov z kúpnej zmluvy, a zároveň bolo v zmluve dohodnuté, že žalobkyňa smie nehnuteľnosti užívať iba do XX. X. XXXX, žalobkyňa nehnuteľnosť nevypratala, tieto naďalej užívala bez právneho dôvodu, preto J. Z. podal na súd žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, ktorej Okresný súd v Čadci Rozsudkom zo dňa XX. X. XXXX sp. zn. XC/XX/XXXX vyhovel a Krajský súd v Žiline Rozsudkom zo dňa XX. X. XXXX sp. zn. XCo/XXX/XXXX rozsudok súdu I. stupňa potvrdil. Žalovaný 1/ nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam od J. Z. v dobe, kedy vlastnícke právo J. Z. k nehnuteľnostiam bezpochybne existovalo. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo v dobrej viere a v súlade so zákonom. Odstúpenie od kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a J. Z. bolo žalobkyňou učinené dňa XX. X. XXXX, teda iba niekoľko dní po tom, čo jej bol doručený Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa XX. X. XXXX sp. zn. XCo/XXX/XXXX, ktorým potvrdil povinnosť uloženú žalobkyni k vyprataniu predmetného bytu. Je tu teda zjavná snaha žalobkyne o ďalšie predĺženie jej bezplatného a protiprávneho užívania nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa J. Z. podľa jeho vyjadrenia nikdy nezmienila o žiadnom nátlaku, ktorý by na ňu bol v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy vyvíjaný. Žalobkyňa bola niekoľkokrát s J. Z. osamote a taktiež mala na neho telefonický kontakt, na ktorý mu mohla kedykoľvek oznámiť svoju nevôľu s predajom uvedených nehnuteľností, nikdy tak však neurobila. Predaj nehnuteľností J. Z. započal tak, že zareagoval na vyvesený inzerát na obchode a neskôr aj zverejnený v periodickej tlači na kúpu bytu. O akejkoľvek absencii vôľovej zložky žalobkyne pri jednaní o kúpe nehnuteľnosti nemohla byť žiadna reč. Čo sa týka odstúpenia od zmluvy zo dňa XX. X. XXXX, žalobkyňa uvádza, že odstúpila v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Pokiaľ ide o termín nápadne nevýhodných podmienok, pri kúpnej cene 1.300.000,- Sk dohodnutej žalobkyňou a J. Z., táto bola dohodnutá na hornej hranici obvyklých cien za kúpu bytu porovnateľnej veľkosti v mieste a čase. Za uvedenú kúpnu cenu si mohla teda žalobkyňa určite zabezpečiť adekvátne bývanie pre seba a svoje dieťa. Tento dôvod odstúpenia žalobkyne od kúpnej zmluvy nemožno považovať za dostatočný, nenesie so sebou zamýšľané následky a odstúpenie od zmluvy sa nestalo platným odstúpením. Žalovaný 1/ nemal a ani nemohol mať žiadnu informáciu o akomkoľvek nátlaku na žalobkyňu v dobe uzavretia zmluvy s J. Z. a ani J. Z. podľa jeho slov nikdy nemal od žalobkyne žiadne informácie o nátlaku, ktorý na ňu bol údajne vyvíjaný. Za situácie, kedy žalobkyňa predstierala vôľu uzavrieť zmluvu bez toho, aby ju uzavrieť chcela, so zámerom, aby u J. Z. vyvolala omyl, teda nie je možné tvrdiť, že zmluva je neplatná a žalobkyňa z tohto dôvodu nemôže od zmluvy odstúpiť. Prípis zaslaný žalobkyňou J. Z. označený ako „odstúpenie od kúpnej zmluvy“ nie je platným odstúpením od zmluvy a neprináša so sebou žiadne právne účinky. Je nutné uviesť, že neslobodu vôle žalobkyňa po prvýkrát zmieňuje až v tomto konaní, ktoré bolo zo strany žalobkyne iniciované bez meškania po tom, čo v spore vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XC/XX/XXXX, resp. následne Krajským súdom v Žiline, bolo žalobkyni uložené vypratať predmetný byt, zmieňuje ju tak po prvýkrát až teraz, po viac než 15 mesiacoch od uzavretia kúpnej zmluvy s J. Z., pričom bez akejkoľvek zmienky prijala od J. Z. kúpnu cenu za prevod vlastníctva predmetného bytu a i naďalej tento byt obýva. Žalovaný tak za konaním žalobkyne, ktorým vyvolala toto konanie, vidí iba snahu o neustále predlžovanie viac než dvojročného nelegálneho pobytu žalobkyne v predmetnom byte, za ktorý J. Z. ani žalovanému nikdy nezaplatila žiadnu finančnú čiastku a neposkytla ani žiadne iné plnenie.

Ako už žalovaný uviedol, J. Z. reagoval na inzerát o predaji bytu vylepenom na miestnom obchodíku, pričom tento inzerát našiel o pár dní aj v miestnych novinách. Žalobkyňa si J. Z. vybrala z viacerých záujemcov. Žalobkyňa prijala od J. Z. kúpnu cenu za tento byt a ani vtedy nepadla zmienka o akomkoľvek nátlaku na žalobkyňu zo strany manžela alebo kohokoľvek iného. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy zo dňa XX. X. XXXX učinené žalobkyňou, toto bolo J. Z. doručené dňa X. X. XXXX, keď tento odstúpenie písomne odmietol pre bezdôvodnosť. Zároveň zdôraznil už zmienené tvrdenie o absencii upozornenia J. Z. alebo žalovaného na skutočnosť, že žalobkyňa bola k akémukoľvek konaniu v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy donútená, alebo jej v súvislosti s tým bolo vyhrážané. Proti žalobkyni boli od počiatku bezprávneho užívania predmetného bytu, t. j. od X. X. XXXX, vedené viaceré konania, a to sp. zn. XC/XX/XXXX, XXEr/XXX/XXXX, XT/XXX/XXXX, pričom ani v jednom z týchto konaní žalobkyňa nikdy neuviedla, že by bola k uzavretiu zmluvy nútená, a že jej bolo čímkoľvek vyhrážané. Príležitostí tak mala iste viac než dosť. Prvýkrát, kedy obmedzenie slobody vôle zmieňuje, je tak v tomto konaní, ktoré je jednou zo šancí na neustále odsúvanie právoplatným rozhodnutím súdu uloženej povinnosti predmetný byt vypratať a odovzdať žalovanému.

3. Okresný súd Čadca Uznesením č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa X. X. XXXX konanie prerušil do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Čadca pod sp. zn. XT/XX/XXXX. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom XX. X. XXXX, nakoľko Krajský súd v Žiline Uznesením sp. zn. XXCo/ XXX/XXXX zo dňa X. X. XXXX uznesenie okresného súdu potvrdil. Konanie vedené na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. XT/XX/XXXX bolo právoplatne skončené dňom XX. X. XXXX, preto súd v tomto konaní ďalej pokračoval.

4. Okresný súd Čadca Uznesením č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX. X. XXXX v spojení s Opravným uznesením sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX pripustil vstup, a zároveň rozšíril okruh účastníkov na strane žalovaných o žalovaného v rade 2/ Y. J. a žalovanú v rade 3/ U. J.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom X. X. XXXX.

5. Žalovaní v rade 2/ a 3/ v písomných vyjadreniach doručených súdu dňa X. X. XXXX (čl. 186 - 189, 199 - 202) zhodne uviedli, že dňa 19. 3. 2012 uzatvorili Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k spornému bytu s predávajúcim R. A., R.. K.. S.. Kúpna zmluva bola zavkladovaná do katastra nehnuteľností pod č. Y. XXX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX - XXX/XXXX. Žalovaní 2/ a 3/ nadobudli vlastníctvo k bytu v dobrej viere. I kúpnu zmluvu uzatvorili v dobrej viere s tým, že predávajúcemu R. A., R.. K.. S.. vyplatili kúpnu cenu za uvedené nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom predaja. V dobe, kedy sa kúpna zmluva uzatvárala, neboli nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tejto kúpy, zaťažené žiadnym vecným bremenom, predbežným opatrením alebo obmedzujúcou poznámkou, ktoré by bránili v tej dobe predaju, prevodu alebo akémukoľvek nakladaniu s nehnuteľnosťami, takže prevod bytu nebol nejako obmedzený. Žalovaní 2/ a 3/ neboli so žalovaným 1/ v žiadnom právnom alebo inom vzťahu, ktorý by zakladal kúpu alebo prevod spornej nehnuteľnosti. Skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla v odstúpení od kúpnej zmluvy, neboli druhou stranou akceptované, to znamená, že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy spísanej dňa XX. XX. XXXX, nemohlo dôjsť podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že odstúpenie nebolo účastníkmi zmluvy dohodnuté, takže nemohlo dôjsť ani k naplneniu § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. k zrušeniu kúpnej zmluvy. Ani nemohlo dôjsť k odstúpeniu od kúpnej zmluvy spísanej dňa XX. XX. XXXX podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka s odvolaním sa na § 49 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že tieseň žalobkyňa nijako nepreukázala, a to ani v trestnom konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde v Čadci sp. zn. XT/XX/XXXX, kde bol jej bývalý manžel S. L. obžalovaný, ale žiadne protiprávne konanie v tejto veci mu nebolo preukázané a celé konanie bolo zastavené, takže ani v tomto prípade nemohlo dôjsť k naplneniu ustanovenia podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. k zrušeniu kúpnej zmluvy. K tvrdeniu žalobkyne, že okrem toho, že odstupuje od uvedenej zmluvy podľa § 48 Občianskeho zákonníka, alternatívne napáda právny úkon, ktorým došlo k scudzeniu predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko je absolútne neplatný z dôvodu, že nebol uzavretý podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo odôvodnila tým, že nikdy nemala záujem predať nehnuteľnosti, toto tvrdenie žalobkyne sa nezakladá na pravde z dôvodu, že pred uzavretím kúpnej zmluvy dňa XX. XX. XXXX, s pánom Z.Ý. mala už pred týmto dňom približne 3 až 6 mesiacov nehnuteľnosti v ponuke na predaj v realitnej kancelárii JPE JUDr. Jozef Pajer, kedy do ponuky tejto realitnej kancelárie uvedené nehnuteľnosti dala do ponuky na predaj žalobkyňa. Následne uvedený byt pri obhliadkach žalobkyňa i záujemcom o kúpu odomykala a sprístupňovala. Kúpu novej nehnuteľnosti, do ktorej by sa nasťahovali spoločne s vtedajším manželom, riešili s vtedajším manželom S. L. spoločne. Zároveň poukázali na Rozsudok Okresného súdu v Čadci sp. zn. XT/XXX/XXXX.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovaných v rade 2/ a 3/, výsluchom svedkov E.. E. J., H. Ž., S. L., prečítaním podstatného obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobkyňa pri výsluchu (čl. 171 - 172, 343) uviedla, že trvá na tom, že je vlastníčkou bytu z dôvodu, že bola donútená podpísať zmluvu o jeho prevode pod nátlakom svojho bývalého manžela. Nebolo to jej slobodné rozhodnutie. Inzerát, na ktorý reagoval J. Z., nedala ona zverejniť a telefónne číslo na tomto inzeráte bolo síce jej, ale používal ho jej vtedajší exmanžel, pretože mali len tento telefón. J. Z. sa nakontaktoval na základe oznámenia inzerátu, ktorý dal zverejniť jej exmanžel a potom komunikoval s jej bývalým manželom. Myslí, že na prehliadke bytu bol ešte jeden pár, ktorý potom od toho odstúpil, lebo im povedala, že sa rozhodla, že byt nepredá. Ona s týmito ľuďmi ani nekomunikovala, komunikoval s nimi jej bývalý manžel, pretože ona počas ich návštev bola so synom v izbe. Potvrdila, že s jej otcom má dobrý vzťah. To, že jej bývalý manžel mal dlhy a nútil ju k predaju bytu, mu nepovedala, pretože sa jej manžel vyhrážal. Zároveň odkázala na svoje výpovede v trestných konaniach vedených proti jej bývalému manželovi, ako aj proti nej, ako aj v ďalších občiansko-právnych konaniach.

8. Žalovaný v rade 2/ pri výsluchu (čl. 323, 341 p.v. - 342) uviedol, že byt kupoval v čistom svedomí, na katastri bolo všetko čisté v tom zmysle, že na liste vlastníctva bol zapísaný predávajúci bytu. K bytu sa dostal cez realitnú kanceláriu, nemal vedomosť o tom, že sa vedie takéto súdne konanie. Keď mu prišlo predvolanie na pojednávanie v tomto konaní, išiel za pánom J., aby mu s vecou pomohol, lebo vedel, že sa v týchto veciach orientuje a ten aj napísal jeho písomné vyjadrenie k žalobe. Kúpu predmetného bytu vybavoval on cez realitnú kanceláriu pána J., ktorý im vybavoval všetky papiere k tomu. On si následne zisťoval na katastri, aj na bytovom družstve, či je s bytom všetko v poriadku, či náhodou nie je byt založený, a či náhodou tam nie sú nejaké exekúcie, a všetko bolo čisté. Priamo s predávajúcim sa nestretli, stretli sa so zástupcom predávajúceho, pánom J.. Peniaze za kúpu bytu doniesol E.. J.. Predávajúci, resp. sprostredkujúci realitný maklér, ich neupozornil na to, že prebieha tento súdny spor, zatajili im túto informáciu. Keby im to boli povedali, tak by byt určite nekúpili.

9. Žalovaná v rade 3/ pri výsluchu (čl. 323 p.v. - 324) uviedla, že rovnako ako jej manžel, nesúhlasí so žalobou, pretože byt kupovali cez realitnú kanceláriu a bolo to tam všetko čisté. O súdnom konaní nemala vedomosť, nikto im nepovedal, že by mal byť nejaký problém s bytom. O tom, že je s bytom problém, sa dozvedeli, až keď im prišlo niečo zo súdu. Kúpu bytu vybavoval s pánom J. jej manžel, a keď kúpnu zmluvu podpisovala, bol tam prítomný pán J.. Predávajúci, resp. sprostredkujúci realitný maklér, ich neupozornil na to, že prebieha tento súdny spor.

10. Svedok E.. E. J. pri výsluchu (čl. 338 - 339) uviedol, že ich oslovila nejaká firma ohľadom predaja bytu, preto byt zaradili do ponuky a hľadali štandardne kupca. Pritom si pozreli list vlastníctva, na ktorom neboli žiadne ťarchy, ani obmedzujúce poznámky. Pri preverovaní nehnuteľnosti nezistili žiadne veci, ktoré by obmedzovali predaj nehnuteľnosti a v dobrej viere sprostredkovali predaj nehnuteľnosti manželom J., ktorí v dobrej viere nadobudli nehnuteľnosť. Informácie o súdnom spore nemali. Možno za rok alebo za dva ho následne navštívil žalovaný 2/ s tým, že prebieha nejaký spor.

11. Svedok H. Ž., otec žalobkyne, pri výsluchu (čl. 339 - 341) uviedol, že o prevode bytu sa dozvedel od známych, pretože dcéra sa mu to bála povedať. Išiel za dcérou sa jej na to spýtať, ona sa rozplakala a povedala, že ju bývalý manžel týral, že dĺžil nejaké peniaze nejakému Z., a preto sa mu byt predal. On jej povedal, aby to nenechala tak, aby to išla udať na políciu, čo aj urobila. Udala bývalého manžela za týranie a násilnosti, ktoré na nej páchal a dotlačil ju k tomu, aby byt predala a prepísala na Z.. Vie, že dcéra svojprávne byt nepredala, lebo peniaze nepotrebovala, jednoznačne bola donútená L.. On následne kontaktoval pána Z., že mu peniaze vrátia za byt, tento sa mu už potom neozval a urýchlene predal byt žalovanému 1/. Nevie uviesť, v akej výške dĺžil exmanžel žalobkyne peniaze pánovi Z., ale keď sa na to pýtal, tak mu L. povedal, že dĺžil Z. nejaké peniaze, preto to riešil takýmto spôsobom. Či je to ale pravda, alebo si to vymyslel, to nevie. Kúpna cena bola údajne 1.300.000,- Sk a myslí si, že v tom čase to bola obvyklá cena, v tom čase išli byty dosť vysoko a byt bol prerobený. Dcéra u notárky prevzala od Z. údajne 500.000,- Sk, ktoré potom manželovi odovzdala, pričom si myslí, že nedobrovoľne. Ďalších 300.000,- Sk malo zostať u notárky, ktoré doteraz neprevzali, lebo všetko bolo urobené pod nátlakom, tak s tým nesúhlasili. Z ďalšej časti kúpnej ceny 500.000,- Sk mal byť vyplatený dlh v Tatrabanke za úver, ktorý mal K. L. a žalobkyňa s bývalým manželom za tento úver ručili predmetným bytom. Myslí si, že

dcéra ho neoslovila ešte pred tým, ako byt predala, že je nútená byt predať, pretože sa bála L., ten sa jej vyhrážal, že jej urobí zo života peklo, že ich zmrzačí, lebo on je strašný výpalník. Keď dcéra byt kupovala, za kúpu zaplatil on. Dcéra mu hovorila, že by chceli kúpiť dom a byt by predali, na čo jej povedal, že v takom prípade chce dom vidieť, za koľko peňazí bude, či tam bude nejaký doplatok a podobné veci, ale o tom, že byt bol v inzercii, a že tam boli nejakí záujemcovia o byt a dcéra im byt ukazovala, o tom nevie.

12. Svedok S. L., bývalý manžel žalobkyne, využil svoje právo odoprieť vypovedať v zmysle § 201 z dôvodu, aby nespôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania blízkej osobe, a to žalobkyni, ktorá je jeho bývalou manželkou a je matkou jeho dieťaťa. Uvedené dôvody odopretia výpovede považoval súd za dôvodné.

13. Z Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade notárky JUDr. Dany Sálusovej dňa XX. XX. XXXX sp. zn. X. XXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX (čl. 5) vyplýva, že žalobkyňa predala sporný byt spolu s príslušným podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie Čadca, kupujúcemu J. Z. za kúpnu cenu 1.300.000,- Sk s tým, že kúpna cena vo výške 500.000,- Sk bude vyplatená pri podpísaní zmluvy, časť kúpnej ceny bude vyplatená na splatenie bezúčelového úveru č. XXXXXXXXXX v Tatrabanke, a. s. do XX. X. XXXX, zvyšok kúpnej ceny bude vyplatený predávajúcej po povolení vkladu tejto kúpnej zmluvy u Správy katastra Čadca. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa XX. X. XXXX č. Y. XXX/XXXX.

14. J. Z. kúpnou zmluvou previedol tieto nehnuteľnosti na žalovaného 1/, ktorý zápis vlastníckeho práva bol zavkladovaný pod č. Y. XXXX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX, ktorá skutočnosť vyplýva z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX zo dňa XX. XX. XXXX (čl. 61). Žalovaný 1/ predal následne nehnuteľnosti spoločnosti R. A., R.. K.. S.., zápis vlastníckeho práva bol zavkladovaný pod č. Y. XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX. Spoločnosť R. A., R.. K.. S.. Kúpnou zmluvou zo dňa XX. X. XXXX previedla sporné nehnuteľnosti na žalovaných v rade 2/ a 3/ za kúpnu cenu 38.000,- € (Kúpna zmluva o prevode vlastníctva k bytu z čl. 190 - 193). Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX zo dňa X. X. XXXX (čl. 195) vyplýva, že kúpna zmluva bola zavkladovaná pod č. Y. XXX/XXXX, pričom sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 2/ a 3/ v podiele 1/1.

15. Listom zo dňa 27. 3. 2009 označeným ako „odstúpenie od kúpnej zmluvy“ (čl. 7) adresovaným J. Z., žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu oznámila J. Z., že Kúpno-predajnú zmluvu k predmetnému bytu podpísala v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, a preto od nej odstupuje v zmysle § 48 v spojení s § 49 Občianskeho zákonníka. Zo strany manžela bol na ňu vyvíjaný psychický i fyzický nátlak, čo vyvolalo u nej tieseň. K predaju došlo za nevýhodných podmienok, pretože žalobkyňa nemá a ani v čase predaja nemala pre seba a dieťa zabezpečené iné adekvátne bývanie a v tomto smere je odkázaná na pomoc príbuzných. Vzhľadom k odstúpeniu sa kúpna zmluva zrušuje od počiatku.

16. Z Rozsudku Okresného súdu v Čadci sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX (čl. 114 - 124) vyplýva, že súd bývalého manžela žalobkyne S. L. oslobodil spod obžaloby, pre trestný čin obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2, písm. b), ods. 3, písm. b) Trestného zákona, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, na tom skutkovom základe (okrem ďalšieho skutku), že v mesiaci december 2007 v Čadci na Ul. H. XXXX/X pod vyhrážkou dolámania rúk, dolámania nôh a zabitia, prinútil svoju manželku k podpísaniu zmluvy o predaji svojho bytu č. XX na X. poschodí panelového domu na Ul. H. XXXX/X, ktorý bol na základe Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX vypracovaného znalcom z odboru stavebníctvo, ohodnotený na sumu 1.300.000,- Sk, čo poškodená v obave, že splní svoje vyhrážky, urobila a dňa XX. XX. XXXX v Notárskej kancelárii v Čadci na Ulici Slovenských dobrovoľníkov, podpísala kúpnu zmluvu o predaji svojho bytu J. Z., ktorý sa zaviazala najneskôr do XX. X. XXXX odovzdať kľúče od uvedeného bytu kupujúcemu J. Z.. Následne po podpise kúpnej zmluvy prevzala H. L. od J. Z. zálohu na byt vo výške 500.000,- Sk. Túto sumu však ihneď po jej prevzatí od nej prebral S. L. a použil ju pre vlastnú potrebu, čím H. L. spôsobil škodu vo výške najmenej 500.000,- Sk. Zároveň ho oslobodil spod obžaloby pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a), ods. 2, písm. d) Trestného zákona, lebo skutok nie je trestným činom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX. X. XXXX. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj výsluchom obžalovaného S. L., svedkov J. Z., H. J., K. L., E.. G. R., prečítaním Zápisnice o výsluchu svedkyne E. L. z prípravného konania. Svedok J. Z. uviedol, že od L. kúpil byt v dobrej viere, že všetko je v poriadku a počas jednania, či už s poškodenou alebo obžalovaným, nenadobudol ani náznak podozrenia, že by bol

niekto k predaju bytu donútený. Keď uvidel inzerát o predaji bytu, zavolal na telefónne číslo tam uvedené, ozval sa mu obžalovaný, dohodli si stretnutie, do bytu išiel spolu so svojou mamou a priateľkou. V byte vládla pokojná vianočná atmosféra, manželia L. sa k sebe správali milo. Predaj bytu sa skomplikoval vzhľadom na ťarchu. Spolu s L. sa stretli ešte 7 - 8x osobne a 2 alebo 3x telefonicky s každým zvlášť. Ani raz nemal dôvod pochybovať, že by poškodená predávala byt pod nátlakom. S poškodenou sa stretol trikrát aj osobne medzi štyrmi očami a ani počas rozhovoru s ňou nič zvláštne nepozoroval. Keď sa bavili o zálohe na byt, tak poškodená bola iniciatívna, stále sa pýtala a telefonovala mu, či by jej dal zálohu, lebo že si chcú kúpiť nejaký dom. Pripadalo mu to, že všetko robia spoločne. To, že niečo nie je v poriadku, sa prvýkrát dozvedel tesne pred zavkladovaním zmluvy do katastra nehnuteľností. Zatelefonoval mu obžalovaný a povedal mu, či mu nevolala poškodená, že si vymyslela na obžalovaného aj so svojimi bratmi, že ju obžalovaný donútil predať byt, on bol z toho v šoku. Ešte mu volal aj otec poškodenej, nejaký Ž., ktorý bol v telefóne dosť arogantný a povedal mu, že žiaden byt sa predávať nebude. V ten deň mu volala aj poškodená a do telefónu mu povedala iba toľko, že je v nemocnici na röntgene, že ju obžalovaný napadol. Svedkyňa H. J. uviedla, že je dôvernou kamarátkou poškodenej. Poškodená pred ňou nikdy nepovedala, že by ju obžalovaný vydieral v tom zmysle, že ak nepredá byt, tak ju zabije, resp. ak nebude súhlasiť s úverom na byt, tak ju zabije, alebo jej doláme ruky a nohy. Keď jej poškodená povedala, že uvažujú o predaji bytu a následnej kúpe domu, upozornila ju na to, že majú úver na byt, a že kupec bude musieť zaplatiť tento úver za nich v banke. Poškodená jej na to povedala, že kupec síce zaplatí dlh v banke, avšak obžalovaného bratranec jej následne tieto peniaze vráti. Nemala pocit, že by poškodená bola k predaju bytu donútená obžalovaným. Nechápe, prečo ju poškodená klamala, keď jej povedala, že idú byt predať, avšak v tom čase už ho mali predaný. Pokiaľ ide o predaj bytu, zdá sa jej, že chceli kupovať nejaký dom, nie je si tým však istá. Potom sa jej poškodená zdôverila v tom zmysle, že ju obžalovaný oklamal, že peniaze zobral a ten dom nemal v pláne ani kupovať. Svedok K. L. k predaju bytu uviedol, že poškodená s obžalovaným mali záujem kúpiť chalupu na J., z toho dôvodu ho požiadali, keďže robí v stavebníctve, aby sa s nimi na ten dom išiel pozrieť. Boli tam pozrieť s obžalovaným a pánom z realitky, ktorá predávala tento dom. Poškodená chcela ísť bývať do rodinného domu, všade sa chválila, že idú predať byt a kúpia dom. Poškodená k predaju svojho bytu nebola donútená. Svedkyňa JUDr. Dana Sálusová uviedla, že pracuje ako notárka v Notárskej kancelárii v Čadci. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy pôsobili jej účastníci na ňu vyrovnane, necítila žiadne problémy. Podmienky predaja bytu si stanovila poškodená a J. Z. s nimi súhlasil. V čase odovzdania zálohy boli len poškodená a p. Z.. Vie, že poškodená s niekým prišla, ale poslala ho za dvere, nakoľko nebol účastníkom konania. Poškodená si peniaze prepočítala a aj si ich osobne prevzala. Z prečítanej výpovede svedkyne E. L. z prípravného konania vyplýva, že poškodená sa pred ňou sama chválila, že idú predať byt, že si kúpia dom. Nikdy sa jej nesťažovala, že by to robila pod nátlakom.

17. Okresný súd v Čadci Rozsudkom č. k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX (čl. 167 - 168) uznal žalobkyňu za vinnú zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 1) aj napriek tomu, že na základe Kúpnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX odpredala J. Z. byt. č. XX na X. poschodí v obytnom dome č. XXXX, na Ulici H. v Čadci, okr. Čadca, ktorého bola dovtedy vlastníčkou, kde vklad kúpnej zmluvy bol na správe katastra povolený dňa XX. X. XXXX, kedy sa J. Z. stal majiteľom uvedeného bytu, ďalej aj napriek zmluvnému záväzku byt vypratať a kľúče od bytu odovzdať J. Z. v lehote najneskôr do XX. X. XXXX, sa z bytu neodsťahovala, tento neopustila a naďalej ho užívala, čím novému majiteľovi bytu J. Z., neumožnila výkon jeho vlastníckeho práva, ktorý tento byt ako vlastník nemohol užívať, hoci jej tento úmysel dostatočne prezentoval a J. Z. v užívaní bytu bránila až do dňa XX. X. XXXX, 2) aj napriek tomu, že na základe Kúpnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX odpredala J. Z. byt. č. XX na X. poschodí v obytnom dome č. XXXX, na Ulici H. v Čadci, okr. Čadca, ktorého bola dovtedy vlastníčkou, kde vklad kúpnej zmluvy bol na správe katastra povolený dňa XX. X. XXXX, ďalej aj napriek tomu, že dňa XX. X. XXXX, po povolení vkladu kúpnej zmluvy zo dňa XX. X. XXXX do katastra nehnuteľností na Správe katastra v Čadci, na základe ktorej J. Z. odpredal predmetný byt spoločnosti F. S., C.. R.., F., kedy sa uvedená spoločnosť stala vlastníkom bytu, sa z bytu neodsťahovala, tento neopustila a naďalej ho užívala a užíva doposiaľ, čím novému majiteľovi bytu spoločnosti F. S., C.. R.., F., neumožnila výkon jej vlastníckeho práva, keďže táto spoločnosť byt ako vlastník nemohla užívať, za čo bola odsúdená na peňažný trest vo výmere 170,- € a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac.

18. Rozsudkom Okresného súdu v Čadci č. konania XC/XX/XXXX-XXX v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX bola žalobkyni uložená povinnosť

zaplatiť žalovanému 1/ sumu 13.515,23 € spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.515,23 € od X. X. XXXX do zaplatenia. Rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa XX. X. XXXX v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť J. Z. sumu 795,90 € a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. V oboch sporoch bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť uvedené sumy titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že bez právneho dôvodu užívala sporný byt napriek tomu, že už nebola jeho vlastníčkou.

19. Okresný súd Čadca Rozsudkom č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa XX. X. XXXX v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. X. XXXX uložil žalobkyni povinnosť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku vypratať byt č. XX na X. Poschodí obytného domu č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, SK Čadca, katastrálne územie Čadca, postavený na parcele CKN XXXX, evidovanej na LV č. XXXX, SK Čadca, katastrálneho územia Čadca. Okresný súd Čadca dňa XX. X. XXXX vydal Poverenie súdnemu exekútorovi E.. H. F., sp. zn. XXEr/XXX/XXXX, U. XXX/XXXX, na vymoženie uloženej povinnosti vypratať sporný byt na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Čadci v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č. k. XC/XX/XXXX-XX, XCo/XXX/XXXX- XX zo dňa XX. X. XXXX, XX. X. XXXX.

20. Podľa § 137 písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, (1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 49 Občianskeho zákonníka, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

21. V danom prípade ide o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, v ktorej jedným z predpokladov úspešnosti je skutočnosť, že na strane žalobkyne existuje naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Súd má zato, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písm. c) CSP, pretože je rozpor medzi tvrdeným hmotnoprávnym stavom vlastníctva a formálnym stavom vykazovaným na liste vlastníctva, ktoré svedčí v prospech spoluvlastníkov, ktorí sú na liste vlastníctva evidovaní.

22. Medzi stranami v spore nebolo sporné, že žalobkyňa uzavrela dňa XX. XX. XXXX Kúpnu zmluvu, ktorou predala sporný byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu J. Z. a následne listom zo dňa XX. X. XXXX písomne od kúpnej zmluvy odstúpila. Sporné medzi stranami bolo, či kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, či je kúpna zmluva platný právny úkon, a či odstúpenie od zmluvy je platný právny úkon.

23. Všeobecná zásada o rešpektovaní a dodržiavaní uzavretých zmlúv je prelomená výnimočným ustanovením, ktoré formuluje oprávnenie účastníka zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy v prípadoch, v ktorých v hypotéze právnej normy predvída zákon, alebo keď sa na tom účastníci zmluvy dohodli. Odstúpenie od zmluvy je jedným zo spôsobov zrušenia zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je spravidla jednostranným právnym úkonom účastníka zmluvy, na platnosť a účinnosť ktorého sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí ako pri iných prejavoch vôle. V danom prípade možnosť odstúpenia od zmluvy nebola medzi účastníkmi kúpnej zmluvy, t. j. medzi žalobkyňou a J. Z. dohodnutá. Preto mohla žalobkyňa od zmluvy odstúpiť len v prípadoch uvedených v zákone. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka a ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedla, že zmluvu uzavrela v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok. Tvrdila, že nemala záujem uzatvoriť kúpno-predajnú zmluvu k predmetnému bytu a bol na ňu vyvíjaný fyzický i psychický nátlak zo strany bývalého manžela, čo u nej

vyvolalo tieseň a následne smerovalo k predaju nehnuteľnosti. Nevýhodné podmienky spočívali v tom, že žalobkyňa nemá a ani v čase predaja nemala pre seba a deti zabezpečené iné adekvátne bývanie a v tomto smere je odkázaná na pomoc príbuzných. Žalovaní namietali, že odstúpenie od zmluvy zo dňa XX. X. XXXX je neplatný právny úkon. V zmysle § 49 Občianskeho zákonníka oprávnenie odstúpiť od zmluvy má účastník, ktorý ju uzavrel v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok. V tomto ustanovení nie je obsiahnutá definícia tiesne, a preto obsah pojmu tieseň sformulovala predovšetkým súdna prax. Za tieseň sa považujú také hospodárske, sociálne alebo obdobné pomery osoby, v ktorých sa ocitla z objektívnych príčin, a ktoré na ňu pôsobia tak, že prejaví vôľu uzavrieť zmluvu aj v prípade, že keby v tiesni nebola, zmluvu by neuzavrela. Právne je bezvýznamné, kto alebo čo vyvolalo tieseň. Tieseň však musí existovať v okamihu uzavretia zmluvy. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalobkyňa uzavrela kúpnu zmluvu v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobkyňa nepredložila, resp. nenavrhla žiaden priamy dôkaz. Žiaden z vypočutých svedkov nepotvrdil tvrdenia žalobkyne, že zo strany bývalého manžela S. L. bol na ňu vyvíjaný nátlak, ktorý u nej vyvolal tieseň, z ktorého dôvodu byt predala. Pokiaľ svedok H. Ž., otec žalobkyne, uviedol, že žalobkyňa mu povedala, že ju bývalý manžel týral a dĺžil nejaké peniaze Z., preto mu byt predala, uvedené vyjadrenie nepreukazuje, že by žalobkyňa predala byt v tiesni, teda, že bola k predaju bytu zo strany bývalého manžela donútená. Ako sám svedok uviedol, o tom, že žalobkyňa byt predala, sa dozvedel od známych, nie od žalobkyne, ktorá mu túto skutočnosť zamlčala a pred tým, ako byt predala, sa mu nezverila s tým, že by ju mal bývalý manžel nútiť k predaju bytu. V trestnom konaní vedenom na Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. XT/XX/XXXX bol obžalovaný S. L. oslobodený spod obžaloby pre trestný čin obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2, písm. b), ods. 3, písm. b) Trestného zákona, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Ani v tomto trestnom stíhaní z výsluchu svedkov nebolo preukázané, že by žalobkyňa bola nútená zo strany bývalého manžela byt predať. Z výsluchu svedkov J. Z., E.. G. R., H. J., K. L. C. E. L. vyplynulo, že žalobkyňa mala záujem byt predať z dôvodu, že s bývalým manželom si chceli kúpiť dom. Z jej správania vôbec nevyplynulo, že by bola k predaju bytu nejakým spôsobom nútená. Žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala, že by uzavrela zmluvu v tiesni, teda z dôvodu fyzického a psychického nátlaku zo strany S. L.. Kumulatívnou požiadavkou zákona na realizáciu oprávnenia odstúpiť od zmluvy sú nápadne nevýhodné podmienky, za ktorých bola zmluva uzavretá. Ani splnenie tejto podmienky nebolo v konaní preukázané. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že sporný byt bol predaný za dohodnutú kúpnu cenu 1.300.000,- Sk. Otec žalobkyne, svedok H. Ž., uviedol, že takto dohodnutá kúpna cena bola v tom čase obvyklá. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že by takto dohodnutá kúpna cena za sporný byt 1.300.000,- Sk, bola v tom čase a mieste za porovnateľné byty neprimerane nízka. Za uvedenú kúpnu cenu si mohla teda žalobkyňa určite zabezpečiť adekvátne bývanie pre seba a svoje dieťa. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala splnenie ani jednej z kumulatívnych požiadavok zákona na uplatnenie práva odstúpiť od zmluvy v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka, keďže nepreukázala, že by uzavrela zmluvu v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že právny úkon odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa XX. X. XXXX je neplatný.

24. Žalobkyňa alternatívne napadla právny úkon, ktorým došlo k predaju spornej nehnuteľnosti aj z dôvodu, že kúpna zmluva je absolútne neplatná v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok slobody vôle pri uskutočnení právneho úkonu. Uviedla, že bola donútená k vykonaniu úkonu scudzenia jej patriacej veci vlastným manželom. K predaju nehnuteľnosti bola donútená z obáv ďalšieho fyzického i psychického násilia zo strany manžela, preto podmienka slobody vôle nebola dodržaná. Ako súd vyššie uviedol, tvrdenie žalobkyne, že by bola k predaju nehnuteľnosti zo strany bývalého manžela nejakým spôsobom donútená, že by bol na ňu vyvíjaný zo strany bývalého manžela nátlak, preukázané nebolo. Žalobkyňa nepreukázala, že by právny úkon, ktorým predala spornú nehnuteľnosť, nebola urobila slobodne, preto v danom prípade nie je daný dôvod pre vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka.

25. Žalobkyňa navrhla vypočuť v konaní svedka J. Z., ktorého prítomnosť na pojednávaní sa nepodarilo zabezpečiť, nakoľko mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie do vlastných rúk a zo správy policajného orgánu (čl. 365) vyplýva, že na adrese doručovania nebýva, pravdepodobne pracuje brigádne v Českej republike na presne nezistenej adrese pobytu a zamestnávateľa. Vzhľadom k tomu, že navrhnutý svedok J. Z. bol v minulosti vypočutý v trestnom konaní a obsah jeho svedeckej výpovede je uvedený v odôvodnení Rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. XT/XX/XXXX, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal, považoval súd výsluch svedka J. Z. za nadbytočný a z dôvodu zásady hospodárnosti konania výsluch svedka J. Z. nevykonal.

26. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonných podmienok pre platné odstúpenie od kúpnej zmluvy v zmysle § 48 v spojení s § 49 Občianskeho zákonníka spočívajúcich v tom, že by uzavrela kúpnu zmluvu v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok ako aj vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nepreukázala, že by kúpnu zmluvu neuzavrela slobodne, z ktorého dôvodu by bol právny úkon absolútne neplatný v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

27. Nakoľko boli žalovaní 1/ až 3/ v konaní úspešní v celom rozsahu, majú voči žalobkyni v zmysle § 255 ods. 1 nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci.

Právo podať odvolanie nemá tá strana sporu, ktorá sa tohto práva po vyhlásení rozsudku výslovne vzdala.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.