Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/20/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: D. L., U.. X.X.XXXX, Q. L., nar. XX.XX.XXXX, G. L., U.. XX.XX.XXXX, K. L., U.. X.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: Q. L., U.. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, prechodne bytom R. XX, zastúpenej: JUDr. Daniela Harkabusová, PhD., advokátka, so sídlom Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin a otca: D. L., U.. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XX, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

Otec je počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku povinný prispievať na výživu maloletého D. L., U.. X.X.XXXX, výživným vo výške 75 eur mesačne, na výživu maloletej Q. L., U.. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 75 eur mesačne, na výživu maloletej G. L., U.. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 75 eur mesačne a na výživu maloletej K. L., U.. X.X.XXXX, výživným vo výške 75 eur mesačne, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Čadca sp.zn. XC/XX/XXXX zo dňa 25.8.2011 v časti výroku o výživnom maloletých detí.

Súd návrh matky na zvýšenie výživného na sumu 200 eur na každé maloleté dieťa zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 26.5.2015 sa otec domáhal, aby súd rozhodol o znížení výživného, ktoré je povinné platiť na maloleté deti, a to zo sumy 100 eur mesačne na každé z maloletých detí na sumu 50 eur na každé dieťa. Na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že výška výživného bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Čadca sp.zn. 6C/82/2011 zo dňa 25.8.2011. Odvtedy došlo na jeho strane k zmene pomerov, z ktorých súd vychádzal pri určovaní výšky výživného. V tom čase sa výška jeho príjmov pohybovala okolo 500 eur mesačne. Uviedol, že už dlhšie nemá žiaden príjem z pracovnej činnosti, a preto nie je schopný platiť výživné v súdom určenej výške. Z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti bol dvakrát odsúdený, s tým, že druhýkrát bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Dňa 26.9.2014 bol podmienečne prepustený na slobodu a odvtedy si aktívne hľadá prácu. Žiaden z oslovených zamestnávateľov ho neprijal do pracovného pomeru. Prácu hľadá naďalej, chce uhradiť svoje dlhy a zároveň si riadne plniť vyživovaciu povinnosť. Poukázal na to, že v jeho regióne je ťažké nájsť prácu s dostatočným finančným ohodnotením. V čase podania návrhu bola jeho jediným príjmom pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne, ktorú poberal od 1.10.2014. Mesačne prispieva svojmu otcovi sumou 10 eur na chod domácnosti, 8 eur platí za telefón a 48 eur mesačne platí ako splátku úveru od spoločnosti Home Credit. Podľa jeho názoru je nemysliteľné, aby za daných okolností v tak ťaživej sociálnej situácii prispieval na výživu maloletých detí tak vysokou sumou. Hradiť výživné v sume 100 eur mesačne na každé dieťa nie je v súčasnosti v jeho silách. Znížené výživné bude s pomocou svojho otca schopný plniť. Podľa jeho názoru v prípade, že by výška výživného ostala v nezmenenej výške, rozhodnutie súdu by malo skôr kontraproduktívny charakter, keďže dlh na výživnom by pri nedostatočnom príjme neustále narastal. V konečnom dôsledku by tak trpeli iba deti.

2. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 2.5.2016 vzniesla námietku nepríslušnosti Okresného súdu Čadca, nakoľko matka s maloletými od júla 2014 žije na adrese R. XX, v okrese Martin, kde deti navštevujú aj základnú školu. K návrhu sa vyjadrila v tom zmysle, že žiadala, aby súd návrh otca zamietol, nakoľko na zníženie výživného nie sú dané podmienky. Otcove správanie je podľa nej nezodpovedné, o deti sa nezaujíma, neplní si vyživovaciu povinnosť. Svojim ľahkovážnym prístupom sa vzdal zamestnania v spoločnosti L. G. E. s.r.o., nechcelo sa mu pracovať. Je zdravý muž, pôsobil v oblasti stavebníctva, v ktorej je dopyt po pracovníkoch, preto nevidí dôvod, pre ktorý by si nemohol nájsť adekvátnu prácu. Uviedla, že podľa jej informácií, otcove oficiálne príjmy nezodpovedajú jeho reálnej životnej situácii, kúpil si štvorkolku a údajne hráva automaty. Poukázala na to, že o deti sa stará sama, sú staršie, náklady na ne sa neustále zvyšujú a súdom stanovené výživné 100 eur nepostačuje na ich každodenné potreby. Uviedla, že zníženie výživného by výrazne zasiahlo do života detí a bolo by v rozpore s ich záujmom. Bola dlhodobo nezamestnaná, nakoľko kvôli štyrom deťom si nevedela nájsť stabilnú prácu. Od 1.2.2016 pracuje ako pracovníčka obchodnej prevádzky s mesačným príjmom 477,50 eur v hrubom. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Na deti poberá rodinné prídavky a náhradné výživné 100 eur na každé dieťa. Deti navštevujú rôzne krúžky, hradila 50 eur za školu v prírode pre dcéru Mariannu. Spláca spotrebný úver vo výške 3.300 eur splátkou 53,81 eur mesačne. Za komunálny odpad hradí 70 eur ročne. Býva v spoločne domácnosti s priateľom, v jeho rodinnom dome. Priateľov mesačný príjem v čistom je cca 800 eur. Hospodária samostatne. Priateľovi prispieva podľa svojich možností na náklady spojené s bývaním (na plyn, elektrinu, vodu, internet ) sumou cca 150 eur mesačne. Platí si životnú poistku v sume 20,02 eur, telefón za 11 eur, cestovné do práce vyčíslila na 30 eur a za benzín platí sumu 30 eur mesačne. Mesačné výdavky na deti vyčíslila spolu na sumu 576 eur (strava v školskej jedálni - 8 eur, školské pomôcky - 20 eur, hygienické potreby - 60 eur, oblečenie - 100 eur, strava - 350 eur, telefóny - 18 eur, ZRPŠ - 10 eur, krúžky - 10 eur ).

3. Uznesením Okresného súdu Čadca č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 2.5.2016 bola prenesená miestna príslušnosť na Okresný súd Martin, ktorému bola vec následne postúpená.

4. Na pojednávanie sa neustanovil kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti, v záujme a na prospech maloletých detí. Súd pri aplikácii § 180 pojednával v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.

5. Na pojednávaní konanom dňa 19.9.2016 otec uviedol, že získal živnostenské oprávnenie. Priemerný mesačný príjem uviedol vo výške 450 eur, ku dňu pojednávania však nefakturoval. Dlhodobo si hľadal prácu, avšak vzhľadom na to, že bol vo výkone trestu odňatia slobody, nikto ho nechcel zamestnať. Ohľadom štvorkolky uviedol, že ju získal výmenou za traktor, ktorý sám vyhotovil.

6. Matka na pojednávaní poukázala na zlý vzťah otca s deťmi a jeho problém s alkoholom. S návrhom na zníženie výživného nesúhlasila a navrhla, aby súd zvýšil výživné na sumu 200 eur na každé maloleté dieťa, keďže podľa nej došlo k zmene výdavkov maloletých detí a k ich podstatnému nárastu. Podstatná zmena nastala najmä na strane maloletej Anety a maloletej Marianny, ktoré v čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom navštevovali materskú školu. V súčasnosti navštevujú základnú školu. Čo sa týka maloletých detí Petra a Zuzany, tieto v čase posledného rozhodnutia navštevovali prvý stupeň základnej školy. V súčasnosti navštevujú 2. stupeň základnej školy. Čo sa týka príjmu matky, jej príjem od posledného rozhodnutia zmenený nebol. V súčasnosti je jej príjem nižší z dôvodu jej dlhodobej pracovnej neschopnosti. Matka poukazovala na to, že otec mohol mať pravidelný príjem v spoločnosti L. G. E. s.r.o., no o prácu v tejto spoločnosti sa nezaujímal, a teda sa sám dobrovoľne vzdal zárobku. Keďže sa jedná o relatívne o zdravého, mladého muža, nevidí dôvod na to, aby deti trpeli tým, že otec nie je ochotný platiť výživné, ktoré by potrebovali a ktoré je v jeho schopnostiach a možnostiach. Matka si s poukazom na ustanovenie § 55 uplatnila nárok na náhradu trov konania, keďže to považovala za spravodlivé, s poukazom na to, že otec sa opakovane domáhal návrhu na zníženie výživného napriek tomu, že už raz zo strany súdu došlo k zamietnutiu jeho návrhu a ona ako matka, ktorá sa stará o štyri maloleté deti, potrebuje opätovne kvalifikovanú právnu pomoc na to, aby sa ubránila takýmto návrhom a hájila záujmy maloletých detí.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom otca, s písomným vyjadrením matky k návrhu, výsluchom rodičov, oboznámením sa s listinami týkajúcimi sa príjmov a výdavkov rodičov, výdavkami na deti, s obsahom celého spisového materiálu a s pripojeným spisom Okresného súdu Čadca sp. zn. XP/XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:

Rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, sú rozvedení. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Čadca sp.zn. XC/XX/XXXX zo dňa 25.8.2011, ktorým bolo zároveň určené výživné na maloleté deti v sume 100 eur na každé maloleté dieťa. Rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. XP/XX/XXXX zo dňa 6.2.2014, právoplatným dňa 11.6.2014, súd zamietol návrh otca na zníženie výživného, podaný v čase, keď bol otec vo výkone trestu odňatia slobody za neplnenie vyživovacej povinnosti, zohľadniac jeho nezáujem o deti a nezodpovedný prístup k plneniu si vyživovacích a výchovných povinností v čase, keď bol na slobode. Maloleté deti žijú s matkou spolu s jej priateľom v rodinnom dome vo vlastníctve priateľa matky. Na bývanie a domácnosť prispieva mesačne sumou 150 eur. Za komunálny odpad platí za seba a maloleté deti poplatok v sume 70 eur ročne. Spláca úver vo výške 3.300 eur mesačnou splátkou 53,83 eur. Na zdravotnú starostlivosť pre seba a maloleté deti vynakladá mesačne 50 eur. Okrem toho mesačne vynakladá sumu 30 eur na cestovné do zamestnania a priateľovi prispieva sumou 30 eur na benzín. Taktiež si hradí životnú poistku vo výške 20,02 eur a na telefón platí mesačne 11 eur. V čase od 27.4.2012 do 31.1.2016 bola matka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca. Z evidencie bola vyradená dňa 1.2.2016 z dôvodu nástupu do zamestnania. Bola prijatá do pracovného pomeru na dobu neurčitú. Jej priemerný mesačný príjem v čistom za mesiace február až máj 2016 bol 453,35 eur. Od 26.5.2016 je pracovne neschopná (problémy s platničkami), a z toho dôvodu poberá len nemocenské v sume približne 285 eur mesačne. Poberá prídavky na deti spolu v sume 94,08 eur (23,52 eur na každé dieťa), náhradné výživné za neplatené výživné v sume 400 eur spolu na všetky štyri deti (100 eur na každé) a za mesiace marec, apríl a máj 2016 splnila podmienky pre vyplatenie daňového bonusu v sume 85,64 eur (21,41 eur na každé dieťa). Maloletý Peter navštevuje 9. ročník základnej školy, Zuzana 8. ročník, Marianna 5. ročník a Aneta 3. ročník. Priemerné mesačné výdavky na jedno maloleté dieťa sú v sume cca 164 eur (lieky - 10 eur; škola, školské potreby a záľuby - 4 eurá; strava, ošatenie a hygienické potreby - 150 eur). Okrem uvedeného maloletému Petrovi a maloletej Marianne hradí matka 9 eur mesačne poplatky za telefón. Maloleté deti majú zdravotný stav dobrý.

8. Otec maloletých detí býva spolu s jeho otcom v rodičovskom dome. Od 27.9.2014 do 31.6.2016 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Vyradený bol dňom 1.6.2016 z dôvodu vykonávania samostatne zárobkovej činnosti. Od 23.7.2015 do 2.6.2016 pracoval na dohodu o pracovnej činnosti, pričom jeho priemerná mesačná odmena za mesiace júl 2015 až máj 2016 bola 61,59 eur. Od 1.10.2014 do 30.9.2015 poberal dávku pomoci v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne. Aktívne si hľadal prácu, a to vo svojom obore (v oblasti stavebníctva) aj mimo neho, avšak zamestnávatelia ho do pracovného pomeru neprijali. Od 1.6.2016 je živnostníkom. Otcovi prispieva mesačne sumou 10 eur na domácnosť, 8 eur platí telefónne poplatky a mesačnou splátkou 48 eur spláca úver. Do 26.9.2014 bol vo výkone trestu odňatia slobody. Otec sa s deťmi nestretáva, vidí ich iba vtedy, keď prídu pozrieť starých rodičov, nezaujíma sa o ne, nemá s nimi dobrý vzťah. Maloletým deťom neposkytuje žiadne vecné plnenia. Výživné platí vo výške 160 - 200 eur mesačne.

9. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

12. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že boli splnené podmienky na zníženie výživného, ktoré je povinný uhrádzať otec, a to najmä z dôvodu, že došlo k zmene príjmových pomerov rodičov. V čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom vychádzal súd z príjmových a majetkových pomerov rodičov v čase rozvodu. Otec bol od 27.9.2014 do 31.5.2016 nepretržite evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Od 1.10.2014 do 30.9.2015 bol poberateľom dávky pomoci v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne. Následne do 2.6.2016 bola jeho jediným príjmom odmena za prácu vykonávanú na dohodu o pracovnej činnosti v sume obdobnej ako dávka pomoci v hmotnej núdzi - v sume okolo 61,59 eur. Ku dňu vydania tohto rozsudku bol otec už podnikateľom podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia (od 1.6.2016), údaje o jeho príjmoch a výdavkoch z podnikania však ešte neboli k dispozícii. Zmena pomerov nastala aj na strane matky, a to z dôvodu, že od 1.2.216 sa zamestnala. Hoci ku dňu vydania tohto rozhodnutia je matka práceneschopná, práceneschopnosť nie je možné zatiaľ vyhodnotiť ako dlhodobú. Preto mal súd za to, že bolo potrebné prehodnotiť rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom, a to tak, že bolo potrebné znížiť rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, nakoľko podľa názoru súdu jeho príjmové pomery dlhodobo neposkytujú priestor na plnenie výživného v sume 400 eur mesačne. K skutočnosti, na ktorú poukazovala matka na pojednávaní dňa 19.9.2016 aj kolízny opatrovník v správe zo dňa 16.5.2016, že zmena pomerov nastala aj na strane maloletých detí, a to v dôsledku rastu životných nákladov a v dôsledku nástupu Anety a Marianny do základnej školy a v dôsledku nástupu Petra a Zuzany na druhý stupeň základnej školy, čo odôvodňuje zachovanie výživného v pôvodnej výške, príp. zvýšenie výživného, súd uvádza, že táto zmena nie je určujúca, nakoľko všetky deti bez ohľadu na vek mali určené výživné v jednotnej výške, a to 100 eur mesačne, pričom súd má za to, že stanovenie rôznych súm výživného nie je v tomto prípade žiaduce.

21. Pri rozhodovaní o zníženej výške vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom vychádzal súd z oprávnených potrieb maloletých detí a z predpokladu, že výdavky na tieto deti sú približne rovnaké a predstavujú cca 160 eur na každé dieťa. Medzi potreby detí patria aj bytové potreby, ktoré výhradne zabezpečuje matka, a to bývaním u svojho priateľa, avšak súd má za to, že tieto náklady sú už čiastočne zahrnuté v sume 160 eur mesačne, ktorú sumu považuje za primeranú vzhľadom na počet detí, ich vek, dobrý zdravotný stav a životnú úroveň rodičov (150 eur strava, ošatenie, hygiena, 10 eur lieky, 4 eurá škola, školské potreby, krúžky). Súd skúmal príjmové pomery rodičov a ich schopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Otec získal k 1.6.2016 živnostenské oprávnenie, pričom predpokladá príjem vo výške 450 eur mesačne. Súd má za to, že vzhľadom na vek, zdravotný stav a pracovné skúsenosti je v schopnostiach otca dosahovať priemernú mesačnú mzdu v oblasti stavebníctva, ktorá bola podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky v Slovenskej republike v roku 2015 vo výške 632 eur (dostupné na internete: www.statistics.sk). Matka je od februára 2016 zamestnaná, pričom jej mesačný príjem presahuje 450 eur v čistom. Toho času je pracovne neschopná a poberá nemocenské vo výške okolo 285 eur. Zatiaľ nie je zrejmé, dokedy bude pracovná neschopnosť matky trvať, no nemožno ani ustáliť, že sa jedná o dlhodobejší stav. Na každé dieťa poberá prídavok na dieťa v sume 23,52 eur. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na to, že o deti sa osobne stará matka, pričom otec o ne nejaví záujem. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že osobná starostlivosť o dieťa nekompenzuje vyživovaciu povinnosť rodiča v plnej výške, aj matka sa musí podieľať na zabezpečovaní potrieb detí primeranou finančnou sumou, pričom v tomto prípade má súd za to, že bolo potrebné zvýšiť podiel matky na zabezpečovaní potrieb maloletých detí, keďže maloleté deti vyrástli a matka si našla zamestnanie. Potreby detí sú okrem toho zabezpečované aj za pomoci štátu v podobe prídavku na dieťa a daňového bonusu, čo čiastočne kompenzuje osobnú starostlivosť matky o deti. Otec vyčíslil svoje celkové osobné náklady na 66 eur. Hoci v tejto sume je zahrnutá aj mesačná splátka úveru v sume 48 eur, na ktorú by súd nemal prihliadať, keďže vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov ( v prvom rade musí otec zabezpečiť výživu svojich maloletých detí podľa ich oprávnených potrieb), no je zrejmé, že celkové náklady na život otca musia byť oveľa vyššie. Preto mal súd za to, že potencionálne príjmové možnosti otca neumožňujú zaťažiť ho vyšším výživným ako 75 eur na každé dieťa, t.j. spolu sumou 300 eur, čo je približne 50 % z jeho potencionálneho príjmu, pričom túto sumu považuje súd za hraničnú, hoci otec nezabezpečuje ani bytové potreby ani osobnú starostlivosť o maloleté deti. Je potrebné mať na zreteli skutočnosť, že životná úroveň detí musí byť približne rovnaká ako životná úroveň ich rodičov, pričom nemožno rodičov zaťažovať výživným vo vyššej sume, ako dokážu hradiť. Súd má za to, že pri štyroch maloletých deťoch nie je možné zaťažiť otca výživným, ktoré by ohrozilo životnú úroveň otca a presiahlo jeho príjem, príp. vystavilo ho trestnému stíhaniu pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Matka je od februára 2016 zamestnaná, hoci uznaním za práceneschopnú jej príjem bez jej zavinenia dočasne klesol, keďže momentálne poberá len nemocenské. Podľa názoru súdu je však v možnostiach matky zachovať životnú úroveň maloletých detí aj za situácie, keď sa otec nemôže podieľať na pokrytí potrieb detí v miere, ktorá zodpovedá požiadavke matky, a to aj za cenu, že dočasne bude potrebné pristúpiť k prehodnoteniu (zníženiu) výdavkov na maloleté deti.

22. Súd znížil výživné na maloleté deti odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, hoci k zmene pomerov došlo už v predchádzajúcom období, a to s prihliadnutím na záujem maloletých detí, nakoľko matka poberá náhradné výživné, ktoré by bolo potrebné pri spätnom znížení výživného vrátiť.

23. V nadväznosti na rozhodnutie súdu o znížení výživného maloletých detí súd návrh matky na zvýšenie výživného na sumu 200 eur mesačne na každé maloleté dieťa zamietol.

24. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

26. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom splnenie podmienok pre aplikáciu § 55 nezistil. Tento typ konania je konaním, ktoré môže začať aj bez návrhu, a preto ku priznaniu náhrady trov konania pristupuje súd len výnimočne, za splnenia podmienky, že to považuje s prihliadnutím na okolnosti veci za spravodlivé. Matka poukazovala na to, že otec sa zníženia výživného domáhal opakovane napriek tomu, že už raz došlo zo strany súdu k zamietnutiu jeho návrhu a matka preto opätovne potrebovala kvalifikovanú právnu pomoc na bránenie svojho práva v záujme maloletých detí. Súd v tejto súvislosti uvádza, že uznal, že existujú dôvody na zníženie výživného, a teda že návrh otca na úpravu vyživovacej povinnosti je dôvodný. Predchádzajúci návrh na zníženie výživného bol podaný v čase, keď bol otec v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy, a preto súd tento návrh zamietol. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak je otec maloletého dieťaťa vo výkone trestu odňatia slobody pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, nemali by byť jeho schopnosti a možnosti hodnotené tým, aký zárobok dosiahne vo výkone trestu odňatia slobody, ale je potrebné vychádzať z jeho zárobkových možností, ako dosahoval pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody (viď aj rozsudok Krajského súdu Žilina č. k. XCoP XX/XX-XXX z 30. 12. 2010). Preto súd nemohol predmetnému návrhu otca na zníženie výživného vyhovieť. Nakoľko však ani po prepustení otca na slobodu nedošlo k zlepšeniu príjmových pomerov otca, bol daný dôvod na to, aby sa otec domáhal úpravy vyživovacej povinnosti opätovne. Preto súd nepovažoval za spravodlivé, aby znášal trovy konania matky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, na Okresnom súde Martin, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Otec sa po vyhlásení rozsudku vzdal práva podať proti tomuto rozsudku odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).