Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_11P-16-2016.pdf
PDF · 68.22 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/16/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Senica v právnej veci navrhovateľky: J. A., G.. XX.XX.XXXX, K. J. XXXX/XX, XXX XX Š.- A., Š.tátny občan SR, právne zast.: JUDr. Edita Lehocká, advokát, Štúrova 1267, 980 41 Šaštín-Stráže proti druhému manželovi: N. P. A., G.. XX.XX.XXXX, K. N. XX, XXXX X. Z., Holandské kráľovstvo, štátny občan Holandského kráľovstva o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu do rozvodu : N. A., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátny občan SR, zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, za účasti Okresnej prokurátorky Senica , takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje , že nemá právomoc vo veci konať .
Súd konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Dňa 20.5.2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti k mal. Elizabeth do rozvodu. Zo spisu je zrejmé, že maloletá žila spolu s obomi rodičmi od roku 2011 v Holandsku , pričom dňa 19.5.2016 sa jej matka spolu s ňou presťahovala na Slovensko. Otec dieťaťa si podal na OS Bratislava I dňa 16.8.2016 návrh na nariadenie návratu dieťaťa do cudziny , ktoré konanie je vedené pod sp.zn. 3 P 161/2016.
2.Podľa č.l. 8 ods.1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
3.Podľa čl.10 v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu , v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním , zachovávajú právomoc , až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a : a. každá osoba , orgán alebo iný subjekt ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo b. dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok potom, ako sa osoba , orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo dozvedel , alebo mohol dozvedieť , o mieste pobytu dieťaťa , dieťa sa usadilo v novom prostredí a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok : i. do jedného roka odvtedy , ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané : ii. nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode ( i) sa nepodala nová žiadosť
iii. konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním , sa skončilo podľa čl.11 ods.7 iv. súdy š členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním vydali rozsudok o opatrovníckom práve , z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.
4.Podľa bodu (5) základných zásad Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 s cieľom zabezpečiť rovnosť pre všetky deti, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach, vrátane opatrení na ochranu dieťaťa, nezávisle na konaniach v manželských veciach.
5.Podľa č.l. 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
6.Podľa č.l. 3 Nariadenia Rady (ES) č.4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti , v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná:
a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
7.Podľa č. 10 Nariadenia rady ( ES ) č. 4/2009 , ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
8.Podľa § 161 ods.1 CSP , ak tento zákon neustanovuje inak , súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť ( ďalej len procesné podmienky ).
9.Podľa § 161 ods.2 CSP , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že maloletá má stále obvyklý pobyt v Holandsku. Podľa vyššie cit. stanovení slovenský súd nemá právomoc konať vo veci úpravy práv a povinností k mal. Elizabeth, preto vyhlásil , že nemá právomoc konať a zároveň , pretože nedostatok právomoci slovenského súdu nie je možné odstrániť , súd konanie zastavil.
11.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania .