Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/28/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému C. L., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a zločin sexuálneho násilia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 200 ods. 1 Trestného zákona, prejednal odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa 25.01.2016, sp. zn. 3T/186/2010, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. septembra 2016 v Trnave, a takto

rozhodol:

Podľa § 321 odsek 1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 odsek 3 Tr.por. sa

obžalovaný C. L., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom L. číslo XX, okres Veľký Krtíš,

o d s u d z u j e

Podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona pri použití § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. určuje probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej V. U. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný C. L. uznaný v bode bode I/, v bode II/ zo zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona a zločinu sexuálneho násilia v štádiu pokusu podľa § 200 odsek 1, § 14 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v bode I)

dňa 24. decembra 2006 v obci L., okres veľký Krtíš, v rodinnom dome č. XX, v mieste svojho trvalého pobytu hrozbou násilia nútil v tom čase svoju priateľku V. U., aby ho neopustila, tak, že jej uviedol slová, že ak ho opustí tak ju zabije, v dôsledku čoho od tej doby menovaná žila v neustálej obave,

v bode II)

v presne nezistený deň v letných mesiacoch v roku 2007 v meste Šamorín, okres Dunajská Streda, na ulici v jednom prípade s motorovým vozidlom zn. Škoda 120, hnedej farby, nezisteného EČ, ktoré viedol, sa zastavil pri V. U., ktorú pod rôznymi zámienkami vlákal nasadnúť do vozidla, čo ona aj urobila, následne s vozidlom odišiel na odľahlé miesto, kde menovanej povedal, aby mu ho „vyfajčila“, po odmietnutí jej chytil hlavu, ktorú tlačil do svojho rozkroku, kedy už mal rozopnuté nohavice a vybratý pohlavný úd, k orálnemu styku nedošlo z dôvodu aktívneho odporu poškodenej, ktorá sa bránila krikom, kopaním a škrabaním, v dôsledku čoho sa jej podarilo vyslobodiť a z miesta ujsť.

Za to mu bol

Podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona pri použití § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona a § 39 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona určená skúšobná doba s probačným dohľadom na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúcu najmä v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej V. U. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej.

Okresný súd k výroku o treste uviedol, že pri výmere výšky a druhu trestu vychádzal z ustanovenia § 34 Trestného zákona a nasl., ako aj skutočnosti, že od vykonania skutkov uplynula už dlhšia doba, pričom podľa § 2 ods. 7 každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, zvážiac aj novozaloženú rodinu obžalovaného, ktorá podľa všetkých okolností funguje riadnym spoločenským spôsobom o čom svedčia aj predložené rodné listy maloletých detí na čl.240 a čl. 241, prihliadajúc pritom aj na morálne odsúdenie páchateľa ako aj na tú okolnosť, že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, prihliadajúc pritom aj na spôsob vykonania činu, následok, zavinenie a pohnútku, ale aj pomery, ktoré pretrvávali medzi obžalovaným a poškodenou a dospel k záveru, že uložený podmienečný trest odňatia slobody pri mimoriadnom znížení trestnej sadzby s probačným dohľadom a s primeraným obmedzením postačí na nápravu a prevýchovu obžalovaného.

Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor, a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.

V písomne podanom zdôvodnení odvolania z č. l. 255 - 259 uviedol, že okresný súd pochybil, keď u obžalovaného aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona a znížil mu trest pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom a obmedzením nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej. Taktiež poukázal na to, že okresný súd pochybil, keď obžalovanému neuložil úhrnný trest odňatia slobody za dva zločin v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona. V závere konštatoval, že okresný súd neprihliadol na tú skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil dvoch zločinov, pričom samotná spoločenská nebezpečnosť uvedených zločinov je natoľko závažná, že aplikáciou ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona nemôže byť odôvodnené tými skutočnosťami, ktoré uvádzal vo svojom odôvodnení pri uložení trestu. Zároveň mal za to, že vzhľadom na minulosť obžalovaného, ktorý bol 5-krát súdne trestaný, aj keď sa hľadí na neho akoby nebol odsúdený, ako aj na nebezpečnosť uvedených zločinov na ochranu spoločnosti, nepostačuje trest kratšieho trvania, a teda nemôže byť naplnená ďalšia obligatórna podmienka § 39 ods. 1 Trestného zákona. Z toho dôvodu navrhol, aby krajský súd v zmysle ustanovenia

§ 321 ods. 1 písmeno d/, písmeno e/, ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda vo výroku o treste a aby v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanému uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu písomne vyjadril k odvolaniu prokurátora z č. l. 261

- 268 spisu, keď uviedol, že rozsudok súdu pri súčasnej aplikácii ustanovení o mimoriadnom znížení trestu a ustanovení o jeho podmienečnom odklade obžalovaný vníma ako akceptovateľný v zmysle čoho uvádza, že tento možno pokladať za súladný so zásadami ukladania trestu podľa § 34 Trestného zákona, je absolútnym právom príslušného súdu rozhodnúť aký druh trestu a v akej výmere v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby s prihliadnutím na zásady ukladania trestu je pre obžalovaného primeraný. Ak by v danom prípade naopak nedošlo k aplikácii ustanovení o mimoriadnom znížení trestu, či ustanovení o podmienečnom odklade, bol by nútený naďalej hájiť svoje práva voči predmetnému rozsudku a prišlo by k ďalšiemu predlžovaniu sporu, ktorý má zásadný vplyv na pokojný život obžalovaného a jeho rodinu vo všetkých sférach. Prvostupňový súd sa v odôvodnení rozsudku vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, prihliadol na záujmy spoločnosti a jeho ako obžalovaného, ako i na záujmy jeho rodiny a blízkych osôb, na časový odstup od údajného spáchania trestného činu, na skutočnosti týkajúce sa spôsobu spáchania činu, jeho následku, zavinenia, priťažujúcej a poľahčujúcej okolnosti, ako i na pomery a možnosti nápravy obžalovaného. Napokon možno konštatovať, že okresný súd za daných okolností vo svojom rozsudku správne zistil podmienky na mimoriadne zníženie trestu obžalovaného pod jeho dolnú hranicu, keď prihliadol na špecifické okolnosti prípadu v súlade so zákonným? základným? výpočtom trestných sadzieb vyhodnotil dĺžku trestu a oprávnenosť podmienečného odkladu výkonu trestu. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolaniu prokurátora nevyhovel a toto zamietol ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí prokurátora sa pridržiaval písomne podaného odvolania.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, ktorý písomne požiadal, aby odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v jeho neprí-tomnosti.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátora, ktoré podal 25.4.2016, v závere uviedol, že odvolanie nepodal z toho dôvodu, že od skutku uplynulo 10 rokov. Od tej doby si obžalovaný založil rodinu, má dve maloleté deti, má zdravotné problémy, hrozí mu amputácia dolnej končatiny, má za to, že rozhodnutie okresného súdu má oporu v zákone. V závere navrhol, aby krajský súd odvolaniu prokurátora nevyhovel, toto zamietol ako nedôvodné a rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por..

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote stanovenej zákonom.

Je potrebné uviesť, že krajský sa predmetnou vecou zaoberal už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, a to v uznesení zo dňa 23.12.2013, sp. zn. 6To/111/2013, kedy rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Úlohou okresného súdu po vrátení veci bolo doplniť dokazovanie predovšetkým potrebným výsluchom samotnej poškodenej V. U. a zákonne akceptovateľným spôsobom odstrániť rozpory vo výpovediach jej samotnej. Obdobne bolo potrebné, aby v tomto smere okresný súd postupoval aj vo vzťahu k bodu II/ rozsudku, keďže skutkové závery obsiahnuté v tomto zjavne nekorešpondujú s dokazovaním počas prípravného konania a hlavne počas dokazovania na hlavnom pojednávaní. V rámci doplneného dokazovania úlohou okresného súdu bolo vysporiadať sa so všetkými dôkazmi majúcimi podstatný vzťah k veci, a to v smere tých, ktoré trestnú činnosť obžalovaného preukazujú, resp. jeho zavinenie vyvracajú.

Skutkové závery bolo potrebné odôvodniť tak, aby bolo zrejmé na základe akých konkrétnych dôkazov mala byť trestná činnosť obžalovaného v jednotlivých prípadoch preukázaná a v rámci doplneného dokazovania pritom sa nevylučuje vykonať aj ďalšie dôkazy, ktorých potreba vyvstane v rámci došetrenia veci.

Okresný súd v intenciách rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 6To/111/2013, pokiaľ ide o skutkový stav, tento správne zistil a zákonným spôsobom aj vyhodnotil.

Pokiaľ ide o výrok o vine v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného na obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplne dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní tak, že z hľadiska dodržiavania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.

Následne okresný súd I. stupňa všetky zákonné vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Trestného poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne, a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú, alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä pokiaľ si niektoré vzájomne odporovali, tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný C. L. spáchal skutky v rozsahu skutkových zistení napadnutého I. stupňového rozsudku. Z tohto dôvodu si všetky skutkové závery I. stupňového súdu osvojuje, keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.

Okresný súd správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona a zločinu sexuálneho násilia v štádiu pokusu podľa § 200 odsek 1, § 14 odsek 1 Trestného zákona.

Okresný súd však pochybil vo výroku o uloženom treste obžalovanému, keď obžalovanému neuložil úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný svojim konaním spáchal dva zločiny.

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

Podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.

Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.

Podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 odsek 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písmeno d/ Trestného zákona Pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej <. časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obtiažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, alebo súdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom ( Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10/2011 ).

Rozlišovacím kritériom obmedzenia mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody, ustanoveným v § 39 ods. 3 písm. b/ až e/ Trestného zákona je dolná hranica sadzby trestu odňatia slobody, uvedená v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona, nie dolná hranica tejto sadzby, upravená (zvýšená) podľa § 38 ods. 4 až 6 alebo § 41 ods. 2 Trestného zákona, čo však neplatí pre obmedzenie mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona (v konaní o uznaní viny a prijatí trestu) ( Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 13/2013).

Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom prokuratúry v tom, že použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu neprichádza u obžalovaného do úvahy vzhľadom na jeho predchádzajúcich 5 odsúdení, ktoré sú už zahladené a spoločenskú nebezpečnosť uvedených zločinov.

Vo všeobecnosti je potrebné konštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca, a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych nespojených s odňatím slobody alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody.

Trest uložený páchateľovi trestného činu je sankcia smerovaná výlučne proti páchateľovi trestného činu, a teda má výlučne postihovať páchateľa a to tak, aby sa zabezpečil čo najmenší vplyv na jeho rodinu. Ustanovenie § 34 odsek 3 Trestného zákona prikazuje súdom pri ukladaní konkrétnych trestov, aby prihliadli aj na záujmy rodiny páchateľa a ďalších jemu blízkych osôb, samozrejme, v rámci zákonných podmienok pre uloženie konkrétneho trestu.

Nakoľko okresný súd neuložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, krajský súd toto pochybenie okresného súdu napravil a uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona pri použití § 37 písm. h) Trestného zákona,

§ 38 ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Trestného zákona v trvaní 3 rokov. Zároveň podľa § 49 ods. 1 písmeno a/ Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. určil probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej V. U. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, odvolací súd prihliadol na všetky významné skutočnosti v zmysle § 34 ods. 1 až ods. 4 Trestného zákona ako aj priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, keď v danom prípade prevyšovali priťažujúce okolnosti a dospel k záveru, že najprísnejší z trestných činov v tomto prípade podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona predpokladá trest odňatia slobody v rozmedzí 5 až 10 rokov odňatia slobody a s použitím § 38 odsek 4, § 41 ods. 2 Trestného zákona, by bolo rozpätie 6 rokov a 8 mesiacov až 11 rokov a 8 mesiacov, čo by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a to s ohľadom na dobu ( 10 rokov), ktorá uplynula od spáchania trestných činov ( na dĺžku konania, na ktorej mal podiel aj okresný súd), skutočnosť, že obžalovaný nie je v kontakte s poškodenou, má dve maloleté deti, hľadí sa na neho ako na netrestaného a nepodmienečný trest by mal nepriaznivé následky na jeho rodinu, najmä maloleté deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, preto s použitím § 39 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 39 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona ( keď vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona a nie upravenej podľa § 38 odsek 4, § 41 odsek 2 Trestného zákona) uložil obžalovanému vyššie uvedený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom nad správaním obžalovaného počas skúšobnej doby. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti uložil obžalovanému aj povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej V. U. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.