Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24P-46-2016.pdf
PDF · 121.22 KB
No categories available
24P/46/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou v právnej veci navrhovateľky - manželky: J.. S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - H., S. XXX/XX, t.č. bytom N., K. XX, zastúpenej JUDr. Ivanom Kochanským, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Nitre, Farská 33 proti manželovi: V.. W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. A., L. XXX/X, t.č. bytom N., A. 4, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Prosman a Pavlovič, so sídlom v Trnave, Hlavná 31 o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletej W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky J.. S. M., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX a manžela V.. W. M., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v K. A., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K. vo zväzku 8, ročník 2010, na strane 184, pod poradovým číslom 41 rozvádza.
Súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletej W. M., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode tak, že maloletú zveruje do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaväzuje prispievať na jej výživu sumou vo výške 170,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.
Súd upravuje styk otca s maloletou W. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v nepárnom týždni v kalendárnom roku v utorok v čase od 15.30 hod., kedy otec maloletú prevezme v predškolskom zariadení do 18.00 hod. a od piatka od 14.00 hod., kedy otec maloletú prevezme v predškolskom zariadení do nedele do 17.00 hod., v párnom týždni v kalendárnom roku vo štvrtok od 15.30 hod., kedy otec maloletú prevezme v predškolskom zariadení do 18.00 hod. s tým, že v prípade ak sa maloletá nebude nachádza v predškolskom zariadení, otec si dieťa vyzdvihne v mieste jej bydliska a na tom istom mieste po ukončení styku maloleté dieťa odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.02.2016 domáhala rozvodu manželstva s odporcom V.. W. M., nar. XX.XX.XXXX a úpravy pomerov rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletej W. M., nar. XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že po narodení dieťaťa zistila, že manžela vôbec nepoznala, nakoľko tento sa úplne zmenil. Manžel je podľa nej pod vplyvom svojej matky a domnieva sa, že
účelom uzatvorenia manželstva malo byť porodenie dieťaťa nie však pre nich, ale pre manželovu matku. Navrhovateľka vo svojom návrhu poukázala ďalej na skutočnosť, že ju manžel počas celého manželstva manipuloval, podsúval jej názory svojej matky, klamal ju v majetkových veciach, pričom postupom času nastalo medzi nimi úplné citové ochladnutie, ktoré vyvrcholilo až do skutočnosti, že žijú dlhodobo oddelene.
2. Manželka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že vzťahy v manželstve sa začali zhoršovať po narodení dcéry, ale aj do toho času bolo manželstvo poznačené vplyvom matky manžela. Žili v manželskom trojuholníku, svokra s manželom denne telefonovala hodiny, on ju informoval o všetkom čo sa doma dialo a ona má tendenciu do všetkého zasahovať a tak zasahovala aj do výchovy dieťaťa. Manžel svoju matku bezvýhradne poslúchal a ona bola v tomto vzťahu neustále manipulovaná. Nežijú spolu od októbra 2015, dovtedy spoločne hospodárili, mali spoločný účet. Intímne sa naposledy stýkali minulý rok v lete na dovolenke, aj v tejto oblasti mali problém, pretože po narodení dcéry prišlo zo strany manžela voči nej k obrovskému citovému ochladnutiu. Nikdy voči nej neprejavoval náklonnosť, nikdy ju nepohladil, nepritúlil, bral to tak, že mu porodila dieťa pre jeho matku a viac už nepotrebuje. Ona býva v súčasnosti s dcérou a so svojimi rodičmi v rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve, náklady na energie platia rodičia, ona prispieva sumou 50,- eur. Po rozvode chce ísť bývať s dcérou do svojho bytu, v čase rozvodu však potrebuje mať niekoho pri sebe. S návrhom manžela na striedavú osobnú starostlivosť nesúhlasí, pretože majú úplne rozdielne názory na všetko a hlavne na výchovu dieťaťa. Nevedia spolu komunikovať, nezdravia sa, pri striedavej osobnej starostlivosti je potrebná komunikácia a zohratosť partnerov. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že manžel nepotrebuje dieťa pre seba, ale pre svoju mamu. Vždy keď bola svokra s dieťaťom, posielala ju od nich preč a snažila sa vnučku získať si len pre seba. Manžel je jej jediným synom a ich dcéra je jediné vnúča. Záujem zo strany otca o dieťaťa v predchádzajúcom období nebol aktívny, ona s ňou bola tri a pol roka doma, manžel sa o dieťa nejako zvlášť nezaujímal, nepýtal sa čo robí, záujem začal prejavovať iba keď mu jeho mama povedala napr. aby dcéru natočil a podobne. Ani v škôlke sa nijak neinformoval o dieťa, dokonca potom čo prestali spolu žiť, odmietol možnosť zanášať dcéru denne do škôlky iba preto, aby nebol zlý, ale keď chce dieťa vychovávať, nie je možné vyberať si kedy ju chce a kedy nechce vychovávať, treba robiť aj také kroky, ktoré sa dieťaťu nepáčia. Styk navrhuje oproti terajšej úprave skrátiť o hodinu, teda nie do 18.00 hod. ale do 17.00 hod., pretože dcéru v nedeľu kúpe. V žiadnom prípade dieťa nechce ukrátiť o tú hodinu s otcom, ale keďže vstáva ráno o 5.30 hod., tak už o 19.30 hod. musí ísť spať a potom nemajú dostatok času na to, aby ju kľudne pripravila na spánok, navyše styk otca nie je tak bezproblémový ako to on vykresľuje.
3. Manžel navrhovateľky vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že nezhody začali po narodení dcéry, keďže manželka bola dlhšie v pôrodnici, pretože dcéra mala žltačku. Po príchode z nemocnice prišli ku nim aj jej rodičia, aj jeho rodičia a jeho rodičia zostali s tým, že budú manželke s dieťaťom pomáhať. Vzhľadom k stavu v akom prišli z pôrodnice usúdil, že pomoc potrebujú. On zostal tiež doma, jeho rodičia k nim chodili iba na víkendy a po narodení dieťaťa to boli iba dva víkendy. Nakoniec to skončilo tak, že manželka určila, že jeho rodičia budú k nim chodiť každý druhý týždeň na tri hodiny, aby mohli byť v kontakte s vnučkou. Nezhody vo výchove dcéry stále pokračovali, vadilo mu viacero vecí ale najmä to, že manželka a jej rodina zastávali názor, že dieťa sa nesmie nosiť na rukách, čo bolo absolútne proti jeho citom a následkom bola vyležaná hlavička. Manželka si na jednej strane nepriala, aby ku nim často chodili jeho rodičia, no na druhej strane manželka denne chodievala ku svojej matke. Už pol roka po narodení dcéry postrehol problémy vo výchove dieťaťa, navrhol preto manželke poradňu, čo ona odmietla. S manželkou sa ohľadne názorov na výchovu dieťaťa hádavali, tieto hádky trvali aj do nočných hodín a ona pokračovala ešte aj ráno, preto často utekal z bytu len aby v tej hádke nemusel pokračovať. Nakoniec mu manželka oznámila, že si praje aby odišiel zo spoločnej domácnosti. S dcérou sa stretáva tak ako je uvedené v predbežnom opatrení, čas trávia v závislosti od počasia, buď s ňou ide na výlet napr. do Bratislavy alebo idú do mestského parku na ihrisko, alebo sú na byte. Snaží sa dodržiavať určité hranice ohľadom výchovy, ktoré boli nastavené u matky dieťaťa, je pravdou že spolu nekomunikujú, matka mu napr. neoznámila, že boli zápisy do materskej školy na budúci rok, obišla ho. V prípade ak by mal dieťa vo svojej starostlivosti, zostane bývať v N., dcéra by chodila do tej istej škôlky, mala by tých istých kamarátov. Dcéru nechcel zanášať do škôlky, pretože sa o tomto radil s pani psychologičkou na ÚPSVaR, nakoľko táto len začala chodiť do škôlky a ráno tam nechcela ísť. Keby ju len zanášal, mohla by zle vnímať túto situáciu, a preto s týmto nesúhlasil. Chcel ju aj vyzdvihovať zo škôlky, ale manželka uprednostnila svoju matku. V škôlke bolo dokonca zakázané podávať mu informácie o dieťati. V čase keď sa dohodli na výživnom vo výške 170,- eur, bolo to brané tak, že suma 150,- eur bude na súkromnú materskú školu, ktorú dieťa navštevovalo a 20,- eur bude
na ďalšie potreby. Za súčasnej situácie by súhlasil s výživným vo výške 150,- eur mesačne, keďže táto najvyššia položka matke odpadla. 4. Právny zástupca navrhovateľky v konečnom návrhu uviedol, že je zrejmé, že manželstvo si už dlhšiu dobu neplní svoje spoločenské funkcie. Ani jeden z manželov neprejavil záujem o obnovenie, prípadne riešenie funkčnosti manželstva. Čo sa týka maloletého dieťaťa je toho názoru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby súd mohol maloleté dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Matka sa o dieťa riadne stará, má vytvorené vhodné podmienky, jedná sa o dieťa nízkeho veku - dievčatko, lepšie zabezpečovaná starostlivosť bude preto vo výchove matky. Aj v predchádzajúcom konaní smerovala snaha k tomu, aby si dieťa na svojho otca zvykalo. Zo strany matky došlo k zmene v jej postoji v tom smere, aby sa mohol utužiť vzťah otca s maloletým dieťaťom. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby súd na čas po rozvode manželstva zveril maloletú W. M. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal tak ako tomu bolo aj v predchádzajúcom konaní výživným vo výške 170,- eur mesačne a styk upravil tak ako v konaní 13P/43/2016 s tým kompromisom, že tento nebude končiť o 17.00 hod. ako žiadali, ale o 17.30 hod. Takto funguje styk od 31.05.2016, nedá sa povedať že celkom bez problémov, ale funguje, a preto je v záujme maloletého dieťaťa, aby zostal aj naďalej takto upravený.
5. Právny zástupca manžela v konečnom návrhu uviedol, že čo sa týka rozvodu manželstva, tak skutkový stav bol preukázaný, účastníci konania zhodne uviedli, že sa chcú rozviesť, boli splnené zákonné podmienky, a preto tiež navrhuje manželstvo rozviesť. Čo sa týka maloletého dieťaťa, sú splnené podmienky na striedavú osobnú starostlivosť, otec býva v N., kde mieni bývať aj naďalej aby boli zachované jeho väzby s maloletým dieťaťom a tiež väzby dieťaťa s okolím. Maloletá má blízky vzťah so svojim otcom čo sa prejavuje osvedčením sa prespávania u otca, dieťa je v starostlivosti otca spokojné, komunikatívne a dožaduje sa dlhšieho stretávania s ním, otec je schopný o dcéru sa riadne postarať. Striedavú osobnú starostlivosť navrhuje tak, že otec si maloletú prevezme v pondelok v predškolskom zariadení resp. zo starostlivosti matky o 15.30 hod., v tom istom týždni v nedeľu o 17.00 hod. bude ukončená starostlivosť otca a začne starostlivosť zabezpečovať matka. V prípade takejto starostlivosti navrhuje výživné neurčiť, keďže rodičia budú rovnako zabezpečovať potreby dieťaťa, zastupovať a spravovať majetok budú obaja. Pokiaľ by súd ale mal za to, že nie sú splnené podmienky na striedavú osobnú starostlivosť, súhlasia so zverením dieťaťa matke a v tomto prípade navrhujú upraviť styk otca v nepárnom týždni v utorok, kedy si o 15.30 dieťa prevezme v materskej škole, resp. v mieste bydliska matky a maloletú vráti o 18.00 hod., v tom istom týždni od piatka od 14.00 hod. kedy si maloletú prevezme v predškolskom zariadení, resp. od matky a vráti ju v nedeľu o 17.00 hod. V párnom týždni by sa otec s dieťaťom stretol vo štvrtok, kedy ju o 15.30 hod. vyzdvihne z materskej školy resp. od matky a o 18.00 hod. ju vráti. V možnostiach a schopnostiach otca je v takomto prípade prispievať na výživu dieťaťa sumou 150,- eur mesačne.
6. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že pre prípad rozvodu navrhuje zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky keďže z výpovede oboch účastníkov je zrejmé, že striedavá osobná starostlivosť nie je v súčasnej dobe v záujme maloletého dieťaťa. Správanie dieťaťa, ktoré matka popisuje, môže súvisieť aj so správaním sa rodičov navzájom voči sebe. Čím bude dieťa staršie, tým si bude viac uvedomovať nevraživosť, ktorá medzi rodičmi vládne. Chce vyzvať rodičov na konštruktívnu komunikáciu, aby tak zabránili tomu, že dieťa začne v budúcnosti klamať z dôvodov, aby neublížilo ani jednému rodičovi. Výživné navrhuje vo výške 170,- eur, nakoľko otcovi sa príjem zvýšil, je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť takéto výživné. Čo sa týka styku, navrhuje úpravu ako na čas do rozvodu manželstva.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, úradné záznamy, záznam o mediačnom konaní, sobášny list, rodný list, správu ÚPSVaR zo dňa 13.05.2016, doklady k výdavkom matky, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o príjme otca, potvrdenie o príjme matky, písomné vyjadrenie k pozorovaniu zmien správania dieťaťa, rozpis výdavkov matky a doklady k nim, pripojený spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/43/2016, z neho návrh, správu od MUDr. A. W., lekárske správy, správu z prešetrenia pomerov, prípis k návrhu na vydanie predbežného opatrenia, žiadosť o dohovor manželovi, predbežné opatrenie č.l.: 31, odvolanie proti uzneseniu, pracovný čas otca, vyjadrenie k návrhu zo dňa 29.03.2016, vyjadrenie k úradnému záznamu, nájomnú zmluvu, správu ÚPSVaR Banská Štiavnica, stanovisko k vyjadreniam odporkyne, potvrdenie ÚPSVaR Banská Štiavnica, správu o zdravotnom stave maloletej W., uznesenie Krajského súdu č.l.: 138, správu zo psychologickej konzultácie, vyjadrenie materskej školy, výpis zo živnostenského registra a zistil tento skutkový stav:
8. Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v K. A., z ktorého manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, maloletá W. M., nar. XX.XX.XXXX. Obaja manželia označili za začiatok zhoršovania vzájomných vzťahov obdobie po narodení ich spoločného dieťaťa. Navrhovateľka však vidí príčinu rozvratu manželstva v skutočnosti, že jej manžel bol ovplyvňovaný zo strany svojej matky, ktorá podľa nej takto neprimerane zasahovala do ich každodenného života vrátane výchovy ich maloletého dieťaťa. Podľa navrhovateľky manžel svoju matku bezvýhradne poslúchal, pociťuje, že bola v tomto vzťahu neustále manipulovaná. Podľa názoru manžela sa vzájomné nezhody týkali rozporov ohľadom výchovy spoločnej maloletej dcéry, ktoré často vyústili do dlhotrvajúcich hádok, dôsledkom čoho bolo prerušenie spolužitia v októbri 2015. Navrhovateľka býva v súčasnosti s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Výdavky spojené s bývaním uhrádzajú rodičia navrhovateľky, týmto na úhradu nákladov spojených s bývaním prispieva sumou vo výške 50,- eur mesačne. Navrhovateľka je ďalej vlastníčkou bytu, kde výdavky spojené s bývaním pozostávajú z úhrady nájomného vo výške 33,19 eura mesačne, z úhrady preddavkov za spotrebu elektrickej energie v sume 26,64 eura mesačne a z úhrady preddavkov za spotrebu plynu vo výške 56,- eur mesačne. Poplatok za spotrebu vodu uhrádza navrhovateľka vo výške 123,27 eura ročne, poplatok za internet v sume 10,- eur mesačne, poplatok za televíziu v sume 1,45 eura mesačne a koncesionárske poplatky vo výške 13,92 štvrťročne. V súčasnosti je predmetný byt neobývaný, navrhovateľka sa do neho plánuje vrátiť po skončení rozvodového konania. Okrem vyššie spomenutých nehnuteľností je navrhovateľka aj vlastníčkou garáže v N.. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti Služba Nitra, s.r.o. ako vedúca financovania investícií, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 752,69 eura mesačne, okrem toho poberá prídavky na jedno maloleté dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. Cestovné do práce vyčíslila navrhovateľka na sumu 20,- eur mesačne, poplatok za mobilný telefón vo výške 20,- eur mesačne, povinné zmluvné poistenie osobného motorového vozidla uhrádza vo výške 8,83 eura mesačne. Maloletá W. navštevuje od septembra predškolské zariadenie, kde navrhovateľka uhrádza poplatok vo výške 14,- eur a stravné v závislosti od počtu dní, ktoré dieťa v predškolskom zariadení dieťa strávi, cca v sume 27,- eur. V predchádzajúcom období navštevovala maloletá súkromnú materskú školu, kde navrhovateľka uhrádzala poplatok vo výške 150,- eur mesačne. Maloletá navštevuje detskú pohybovú prípravku, kde navrhovateľka uhrádza 18,- eur mesačne, preliezkové ihrisko za čo uhrádza sumu 18,- eur mesačne, chodí aj na plávanie čo predstavuje výdavok vo výške 24,- eur mesačne. Maloletá má oslabenú imunitu, v súvislosti s čím má navrhovateľka ďalšie výdavky vo výške cca 35,- eur mesačne. Manžel býva v súčasnosti v prenajatom jednoizbovom byte, kde uhrádza nájomné vo výške 350,- eur mesačne. Výdavky na pohonné hmoty vyčíslil vo výške 50,- eur mesačne, poplatok za telefóny vo výške 15,- eur mesačne a poplatok za životné poistenie vo výške 21,41 eura mesačne. Je zamestnaný ako projektový manažér na Mestskom úrade v N., kde podľa potvrdenia od zamestnávateľa dosiahol od marca 2015 do februára 2016 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 840,66 eura, pričom podľa jeho vyjadrenia došlo od 01.08.2016 k zvýšeniu jeho čistého príjmu o cca 120,- eura mesačne.
9. Obaja účastníci konania s rozvodom manželstva súhlasia, avšak majú rozdielne predstavy ohľadom zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Navrhovateľka nesúhlasí so zverením maloletého dieťaťa na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, poukazuje najmä na závažné názorové rozdiely ohľadom výchovy maloletého dieťaťa ako aj na vzájomnú neschopnosť komunikácie, keď sa ani len vzájomne nezdravia. Rovnako poukazuje na predchádzajúci nezáujem manžela o maloleté dieťa, ako aj na zmeny v správaní dieťaťa po návrate od otca, v rámci ktorých vyzdvihuje odmietanie komunikácie zo strany dieťaťa, náznaky agresívneho správania sa dieťaťa voči nej a následnú potrebu "prevýchovy" dieťaťa. Podľa navrhovateľky manželovi nejde o dieťa, nezaujíma sa ani o jeho zdravotný stav keď je choré. Otec dieťaťa tiež nevie aké pokroky ich dcéra už urobila, preto sa stáva, že napr. keď maloletá pokračuje s ňou vo výučbe plávania, nástojčivo a revom si pýta plávacie koleso, ktoré jej podľa jej svoj dával jej otec. Tak isto jej dával plienky na noc, pričom maloletá už tieto dávno nenosí, pretože sa pýta na WC aj v noci. Maloletá sa potom dožaduje plienok aj u nej. Navrhovateľka navrhovala ponechať styk otca s maloletým dieťaťom v rozsahu, ktorý upravil rozsudok o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, a to každý nepárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod a každý párny týždeň vo štvrtok od 15.30 hod. do 18.00 hod. s tým rozdielom, že odovzdanie dieťaťa po ukončení styku žiadala určiť na 17.30 hod., aby malo dieťa dostatok času na prípravu na spánok. Manžel potvrdil vzájomnú nekomunikáciu, poukázal však aj na skutočnosť, že napriek názorovým rozdielom na výchovu maloletého dieťaťa sa snaží zachovávať určité hranice, ktoré boli ohľadom výchovy dieťaťa nastavené navrhovateľkou. Tiež argumentuje, že ani jemu dcéra nehovorí čo robí s matkou a preto sa jej na tieto veci ani nepýta,
ako aj na skutočnosť, že o maloleté dieťa a jeho zdravotný stav sa pravidelne zaujíma a to priamo u navrhovateľky. Pre prípad, že dieťa nebude zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vyjadril manžel nesúhlas s určením vyživovacej povinnosti vo výške 170,- eur pričom poukazuje na skutočnosť, že s takouto výškou vyživovacej povinnosti súhlasil v predchádzajúcom konaní z dôvodu zvýšených výdavkov na súkromnú materskú školu, ktoré však nástupom dieťaťa do iného predškolského zariadenia odpadli a navrhol určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 150,- eur ročne.
10. Podľa § 100 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
11. Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
14. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
25. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
26. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
27. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
28. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
29. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Manželia spolu viac ako jeden rok nežijú, manželstvo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečilo riadnu výchovu maloletého dieťaťa. Rozvrat predmetného manželstva sa vzhľadom na jeho dĺžku a intenzitu narušenia vzťahov javí ako nenapraviteľný, a zo strany ani jedného z manželov nie je preto možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Keďže manželstvo si nemôže v ďalšom plniť svoj účel a vytvárať tak harmonické a trvalé životné spoločenstvo zabezpečujúce riadnu výchovu maloletého dieťaťa, pričom obaja účastníci konania s rozvodom manželstva súhlasili, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a predmetné manželstvo rozviedol. Súd súčasne upravil pomery rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z predmetného manželstva tak, že maloletú W. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Súd tak nevyhovel návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko podľa názoru súdu nie sú splnené všetky podmienky na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Maloleté dieťa ešte len začalo prespávať v domácnosti otca, pričom vzhľadom k jeho útlemu veku je postupné odpútavanie sa od matky a zvykanie si na dlhší pobytu u otca len v počiatočnom štádiu. Aj postupné overovanie rodičovských zručností otca, ktorým si môže otec získať aj dôveru matky, je nevyhnutným predpokladom na možné neskoršie zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Keďže súd zveril maloletú W. do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti sa maloletá od ukončenia spolužitia svojich rodičov aj nachádza a v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa a to sumou vo výške 170,- eur mesačne. Pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadol súd na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, keď práve sumu 170,- eur mesačne považoval za primeranú jednak na krytie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa zo strany otca ako aj za primeranú jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Súd dospel k tomuto záveru aj napriek námietkam otca, že matke nástupom maloletého dieťaťa do iného predškolského zariadenia odpadol výdavok vo výške 150,- eur mesačne za súkromnú materskú školu. Je síce pravdou, že matka uhrádza v súčasnosti v súvislosti s návštevou predškolského zariadenia len poplatok vo
výške 14,- eur a poplatok za stravovanie v predškolskom zariadení vo výške cca 27,- eur, avšak táto začala s maloletým dieťaťom navštevovať pohybovú prípravu, dieťa chodí navyše pravidelne plávať a matka s ňou pravidelne navštevuje aj preliezkové ihriská v nákupných centrách, pričom jej vznikli aj ďalšie výdavky v súvislosti s oslabenou imunitou maloletého dieťaťa. Okrem toho sa príjem otca v priebehu konania zvýšil na sumu cca 960,- eur netto mesačne, čo predstavuje zvýšenie vo výške cca o 120,- eur mesačne, pričom príjem navrhovateľky predstavuje sumu cca 776,- eur mesačne vrátane prídavku na dieťa. Z určeného výživného vo výške 170,- eur mesačne, z prídavku na dieťa ako aj z primeraného výživného zo strany matky, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť navyše plní sčasti aj osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, budú podľa názoru súdu riadne zabezpečené všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Keďže súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, rozhodol súčasne aj o úprave styku otca s maloletým dieťaťom a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v nepárnom týždni v kalendárnom roku v utorok v čase od 15.30 hod. do 18.00 hod. a od piatka od 14.00 hod. do nedele do 17.00 hod., v párnom týždni v kalendárnom roku vo štvrtok od 15.30 hod. do 18.00 hod., pričom súčasne zohľadnil špecifický nedeľňajší režim maloletého dieťaťa spojený s dlhšou prípravou na spánok. Súd pri rozširovaní styku otca s maloletým dieťaťom oproti úprave styku na čas do rozvodu manželstva prihliadol najmä na skutočnosť, že styk otca s maloletým dieťaťom je jedným z mála prostriedkov, ktorým sa má otec možnosť podieľať na výchove svojho maloletého dieťaťa, na rozvoji jeho osobnosti, a ktorý slúži k upevňovaniu vzájomných citových väzieb. Preto je úprava styku otca s maloletým dieťaťom v čo najširšej miere v záujme maloletého dieťaťa, ktorá rešpektuje zároveň právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu a citových väzieb k obidvom rodičom. Maloletá W. má so svojím otcom vytvorený blízky citový vzťah, otec má svoje dieťa rád a túži s ním tráviť viac času a vo väčšej miere sa tak podieľať na jeho výchove, pričom tento dokáže zabezpečiť o dieťa kompletnú a riadnu starostlivosť. Matkou tvrdené skutočnosti, že otec nevychováva dieťa správne, pretože maloletá u otca máva ešte plienky na noc, ktoré už nejaký čas nenosí, prípadne, že jej dáva plávacie koleso pri výučbe plávania, hoci maloletá už vie plávať bez akýchkoľvek pomôcok a tým otec jej vývoj brzdí a vracia naspäť do obdobia, keď plávať vôbec nevedela, nesvedčí o tom, že sa otec nedokáže počas styku o maloletú postarať, ale svedčí skôr o tej skutočnosti, že matka otcovi aktuálne návyky, prosperovanie a podstatné veci týkajúce sa dieťaťa neoznamuje. Aj keď rodičia maloletej spolu nedokážu riadne komunikovať, tieto skutočnosti je možné oznámiť otcovi aj prostredníctvom SMS správy, prípadne aj mailom, alebo iným vhodným spôsobom. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rodičia majú rozdielne názory na výchovu maloletého dieťaťa, to však neznamená, že výchovné prostriedky matky musia byť vždy správne. Matka ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že po návrate od otca musí korigovať správanie maloletej, pretože otec je vo výchove benevolentný, pričom si však vôbec neuvedomuje, že prvoradou potrebou maloletej je kvalitný pravidelný kontakt aj so svojim druhým rodičom - so svojím otcom. Iba takýmto spôsobom môže dosiahnuť ďalší zdravý psychický vývoj maloletého dieťaťa. Pre maloleté dieťa je určite prínosnejší jej kontakt s otcom ako to, či počas absolvovania výučby plávania maloletá dosiahne nejaký pokrok. Matka si tiež musí uvedomiť, že aj zručnosti otca ohľadom osobnej starostlivosti o dieťa tento nemal možnosť získať na takej úrovni ako matka, ktorá zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletú od jej útleho veku, keďže na rodičovskej dovolenke s ňou bola ona. Otec maloletého dieťaťa v tomto období zasa zabezpečoval rodinu po finančnej stránke. Práve čo najčastejším kontaktom otca s maloletou a vykonávaním osobnej starostlivosti o dieťa aspoň počas víkendov, otec postupne tieto rodičovské zručnosti určite nadobudne. Súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že zmeny správania, ktoré matka popisuje u maloletej nemusia súvisieť iba s prístupom otca k dieťaťu, ale rovnako na maloletú môže vplývať zmena materskej školy a tým aj zmena kolektívu či už pedagógov alebo detí, prípadne iné skutočnosti. Maloletá si na pravidelný kontakt s otcom zvykla, keďže tento bol upravený už v predchádzajúcom rozhodnutí súdu a súd nevzhliadol žiadne dôvody, ktoré by neumožňovali tento kontakt už v súčasnej dobe rozšíriť. S poukazom na uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.
30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa má v odvolaní popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.