Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_41C-249-2016.pdf
PDF · 141.8 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/249/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: Z., štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Jana Ftorková, advokátka, so sídlom V. Spanyola 8343/1A, 010 01 Žilina, proti žalovanej: I., t.č. bytom L.tátny občan SR, v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu žalobcu a žalovanej jednoizbového bytu v bytovom dome nachádzajúceho sa na ul. G., súpisné číslo XXXX, L. vchod číslo XX, byt číslo X na K. poschodí a u r č u j e , že nájomcom tohto bytu ďalej bude žalobca.
Žalovaná n e m á nárok na bytovú náhradu.
Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 31.05.2016, Okresnému súdu Žilina doručenou dňa 03.06.2016 domáhal zrušenia práva spoločného nájmu bytu v bytovom dome na ul. G. č. súp. XXXX, L., vchod č. XX, byt č. X, na X.. poschodí a určenia, že žalobca je výlučným nájomcom predmetného bytu. Žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tak, že rozhodnutím Mesta L. zo dňa 08.03.2006 č. byt/XXXX/XX/W bol pridelený za trvania manželstva stranám sporu nájomný byt na dobu určitú 3 roky. Dňa 10.03.2006 bola uzavretá s odkazom na ust. § 685 OZ medzi prenajímateľom Mesto L., zast. Bytterm, a.s. a stranami sporu ako nájomcami nájomná zmluva, na základe ktorej vzniklo stranám sporu právo spoločného nájmu k jednoizbovému bytu v dome na ul. G. č. súp. XXXX, vchod XX, byt X., na X.. poschodí na dobu určitú troch rokov. Uviedol, že Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 16C/80/2006-162 zo dňa 23.3.2007 bolo manželstvo strán sporu uzavreté dňa 12.2.1994 rozvedené a zároveň bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej vtedy mal. dcéra Monika Majtánová, nar. 11.12.1998 bola zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a vtedy mal. syn Ján Majtán, nar. 31.7.1994 bol zverený na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude mal. Jána zastupovať a spravovať jeho majetok, ďalej otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. Moniky mesačne sumou 1 500 Sk a matka sa zaviazala prispievať na výživu mal. Jána mesačne sumou 1 500 Sk. Zároveň bol upravený styk otca s mal. dcérou a styk matky s mal. synom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť čo do rozvodu dňa 27.4.2007 a čo do výroku o výchove a výžive dňa 15.5.2007. Z predmetného bytu sa žalovaná odsťahovala ešte pred rozvodom manželstva strán sporu tak, ako je to preukázané rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 16C/80/2006-162 zo dňa 23.3.2007, pretože už v čase rozvodového konania bývala na adrese L., kde žije doposiaľ nepretržite. Už po rozvode manželstva strán sporu dňa 10.3.2009 bola uzavretá po skončení dohodnutej doby nájmu ďalšia nájomná zmluva, v ktorej ako nájomcovia vystupujú obe strany sporu, pričom bola uzavretá na dobu určitú do 9.3.2012 a po uplynutí dohodnutej doby nájmu bola opäť uzavretá ďalšia nájomná zmluva
na dobu určitú do 30.9.2014. K uzavretiu ďalšej Zmluvy o nájme č. 402/2014 došlo dňa 5.12.2014 s odkazom na ust. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi prenajímateľom Mesto L., zast. ŽILBYT, s.r.o. a žalobcom a žalovanou, ktorí boli označení v zmluve ako nájomcovia, k predmetu nájmu - jednoizbový byt v bytovom dome na ul.. byt č. X, na X.. poschodí. Zmluva bola podpísaná konateľmi obchodnej spoločnosti ŽILBYT, s.r.o., žalobcom a za žalovanú jej matkou. Podľa článku II. uvedenej zmluvy nájom bol dohodnutý na dobu určitú do 30.4.2015 a v článku III. uvedenej zmluvy boli dohodnuté podmienky platenia nájmu, a to mesačné nájomné v sume 58,55 eur a preddavky na služby spojené s užívaním bytu vo výške 54,54 eur, celkom v sume 113,09 eur mesačne. Podľa článku II. ods. 2 zmluvy nájomca má právo na opakované uzavretie zmluvy o nájme pri dodržaní podmienok uvedených v tejto nájomnej zmluve a všeobecne záväzných právnych predpisoch. Rozhodnutím Mesta Žilina zo dňa 5.5.2015 P.č. byt/2015/188 bola predĺžená doba nájmu k predmetnému bytu na dobu do 30.4.2018 a Dodatkom č. 1 zo dňa 1.6.2015 k nájomnej zmluve č. 402/2014 zo dňa 5.12.2014 bola predĺžená doba nájmu do 30.4.2018 s tým, že ostatné ustanovenia Nájomnej zmluvy č. 402/2014 zo dňa 5.12.2014 neupravené Dodatkom č. 1 zostávajú bez zmeny. Uzavretie všetkých nájomných zmlúv, ktoré boli uzavreté po rozvode manželstva strán sporu (právoplatný rozvod nastal dňom 27.4.2007), pokiaľ ako účastníčka nájomných zmlúv vystupovala aj žalovaná, zdôvodňoval prenajímateľ tým, že za trvania manželstva vznikol obom nájomcom spoločný nájom bytu manželmi, a preto, pokiaľ aj žalovaná nebýva v predmetnom byte, je povinnosťou prenajímateľa uzavrieť nájomnú zmluvu aj so žalovanou. Podaním zo dňa 03.10.2014, ktoré bolo doručené Mestu Žilina dňa 06.10.2014, žalobca oznámil všetky skutočnosti, ktoré sa vzťahovali skutkovo k užívaniu predmetného bytu a pred uzavretím nájomnej zmluvy, ktorá nasledovala po uplynutí nájomného vzťahu dohodnutého na dobu určitú do 30.9.2014 (nájomná zmluva bez označenia dňa uzavretia zmluvy, uzavretá na dobu určitú do 30.9.2014), trval na tom, aby ďalšia nájomná zmluva na obdobie po 30.9.2014, t.j. nájomná zmluva, ktorá bola uzavretá dňa 5.12.2014 na dobu určitú do 30.4.2015, bola uzavretá na ďalšie obdobie len so žalobcom. Podaním zo dňa 5.11.2014 Mesto L. k žiadosti žalobcu o uzavretie nájomnej zmluvy oznámilo, že jeho žiadosti nie je možné vyhovieť, nakoľko podľa Občianskeho zákonníka vznikol spoločný nájom bytu manželmi a v prípade, že sa rozvedení manželia nedohodli o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu a súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ako nájomca ďalej užívať a nakoľko medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k dohode, Mesto L. nemôže rozhodnúť o výlučnom nájomcovi. Ďalším podaním žalobcu zo dňa 20.11.2014, ktoré bolo doručené Mestu Žilina dňa 21.11.2014, žalobca oznámil mestu, že po rozvode manželstva, teda po 27.4.2007 má za to, že nie je možné, aby vzniklo právo spoločného nájmu bytu manželmi podľa ust. § 703 Občianskeho zákonníka, pretože ust. § 703 ods. 1 OZ neplatí, ak manželia spolu trvalo nežijú a ust. § 705 ods. 1 OZ nie je možné použiť na konkrétny prípad, pretože vzhľadom na skutkový stav v danej veci netrvá právo spoločného nájmu bytu za stavu, že predtým bola uzavretá nájomná zmluva na dobu určitú a novú nájomnú zmluvu uzatvára mesto už za stavu, keď manželia sú rozvedení a nie je povinnosťou mesta uzavrieť nájomnú zmluvu aj s bývalou manželkou, t.j. žalovanou po skončení nájomného vzťahu, ktorý bol uzavretý na dobu určitú do 30.9.2014. Mesto Žilina ďalším podaním zo dňa 18.12.2014 znovu oznámilo žalobcovi , že vzhľadom k právu nájomcu na opakované uzavretie zmluvy o nájme nie je možné uzatvoriť nájomnú zmluvu iba so žalobcom a po splnení podmienok na uzavretie ďalšej nájomnej zmluvy oznamuje, že bolo vydané rozhodnutie o predĺžení doby nájmu pod č. Byt/.o dňa 6.11.2014.V prílohe k čestnému prehláseniu obyvatelia bytového domu, v ktorom sa nachádza predmetný byt, potvrdili pravdivosť údajov uvedených v čestnom prehlásení zo dňa 22.9.2014, v ktorom žalobca čestne prehlásil, že Valéria Majtánová, nar. 13.1.1975 sa od roku 2006 nezdržiava na adrese G.. Z uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaná v predmetnom byte od roku 2006 nepretržite až doposiaľ nebýva a žiadnym spôsobom od roku 2006, odkedy sa vysťahovala z predmetného bytu, neprejavila záujem o predmetný byt, ani o plnenie si povinností, ktoré sú spojené s nájmom predmetného bytu a preukázateľne od roku 2006 až doposiaľ všetky platby, ktoré sú spojené s nájmom predmetného bytu, vo vzťahu k vlastníkovi a správcovi bytu si plní žalobca. Vzhľadom na právny názor S. Žilina ako vlastníka bytu, v zmysle ktorého je povinnosťou vlastníka bytu uzavrieť nájomnú zmluvu aj so žalovanou ako spoločnou nájomkyňou dôvodiac tým, že na základe predchádzajúcich právnych vzťahov vyplývajúcich z nájomných zmlúv má aj žalovaná právo na uzavretie nájomnej zmluvy (článok II. Nájomnej zmluvy zo dňa 10.3.2009, článok II. Nájomnej zmluvy bez uvedeného dňa uzavretej na dobu určitú do 30.9.2014 a článok II. ods. 2 Zmluvy o nájme bytu č. 402/2014 zo dňa 5.12.2014), žalobca sa touto žalobou domáha zrušenia práva spoločného nájmu bytu podľa ust. § 702 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Spoloční nájomcovia bytu sú rozvedení, nevedú spoločnú domácnosť už od roku 2006, kedy sa žalovaná z predmetného bytu odsťahovala, všetky povinnosti vyplývajúce zo spoločného nájmu predmetného bytu plní výlučne žalobca, ktorý v predmetnom byte býva najskôr s mal. synom a teraz už s plnoletým synom Jánom
Majtánom, ide o jednoizbový byt, charakter ktorého vylučuje, aby v tomto bývali ako spoloční nájomcovia bývalí manželia, pretože už v roku 2006, kedy sa žalovaná z bytu odsťahovala, vzťahy medzi v tom čase ešte manželmi boli tak rozvrátené, že spoločné bývanie v predmetnom byte nebolo možné a tento stav pokračuje aj po roku 2006. Žalovaná po roku 2006 absolvovala opakovane protialkoholické liečenia a z dôvodu, že nebola schopná sa starať o mal. dcéru pochádzajúcu z manželstva strán sporu S., nar. XX.XX.XXXX, dcéra S. bola zverená do náhradnej starostlivosti starej matky M. rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 30P 84/2011-256 zo dňa 5.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.1.2012. Žalovaná dlhodobo, nepretržite od roku 2006 až doposiaľ býva u svojej matky M. u ktorej býva aj mal. dcéra účastníkov konania S.. ktorej starej matke, tak ako je vyššie uvedené, je maloletá zverená do náhradnej starostlivosti, pričom takýto stav nepretržite trvá naďalej, t.j. aj po uzavretí Nájomnej zmluvy č. 402/2014 zo dňa 5.12.2014 vrátane Dodatku č. 1 zo dňa 1.6.2015. V konkrétnom prípade ide o taký prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý bráni spoločnému užívaniu predmetného bytu spoločnými nájomcami, za ktorého v zmysle ust. § 702 ods. 2 Občianskeho zákonníka je daný zákonný dôvod pre zrušenie práva spoločného nájmu bytu, pretože je vylúčené, aby obaja účastníci konania ako spoloční nájomcovia užívali predmetný byt spoločne a naviac z konania žalovanej, ktorá len tým, že na výzvu mesta, ktoré sa spravuje uvedeným právnym názorom, sa dostaví k podpísaniu nájomnej zmluvy, nie je možné vyvodiť jej záujem predmetný byt užívať.
3. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám v zákonnej lehote nevyjadrila.
4. Súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 19.09.2016 za účasti žalobcu, jeho právnej zástupkyne a žalovanej.
5. Právna zástupkyňa žalobcu pred súdom uviedla, že žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, trvá na skutkových dôvodoch uvedených v žalobe, ako aj na právnom posúdení veci v zmysle žaloby. Uviedla, že stav, ktorý bráni spoločnému užívaniu bytu žalobcom a žalovanou, ako spoločnými nájomcami, vznikol nezavinene žalobcom. Mala za to, že od roku 2006, ešte za trvania manželstva strán sporu, odkedy sa žalovaná odsťahovala zo spoločnej domácnosti, čo potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 16C 80/2006, predmetný byt žalovaná vôbec nevyužívala. O užívanie predmetného bytu sa nezaujímala a nikdy neprejavila vôľu užívať predmetný byt. Len podpisovanie nájomných zmlúv po roku 2006, pričom naviac posledné dve nájomné zmluvy ani neboli podpísané žalovanou, ale jej matkou, nepovažovala právna zástupkyňa žalobcu za prejav vôle, ktorý by smeroval k tomu, že žalovaná má záujem užívať predmetný byt. Poukázala na stanovisko Mesta L. zo dňa 18.12.2014 a najmä stanovisko Mesta Žilina zo dňa 18.12.2014, kde Mesto L. uviedlo, že vzhľadom k právu žalovanej mať právo na uzavretie opakovanej zmluvy o nájme nebolo možné uzatvoriť nájomnú zmluvu iba so žalobcom. Mesto Žilina nesúhlasilo s tým, aby nájomná zmluva bola uzavretá len so žalobcom. Vždy Mesto L.F. trvalo na tom, že žalovaná má právo na opakované uzavretie nájomnej zmluvy. Uviedla, že Mesto L. vychádzalo z článku II. predchádzajúcich nájomných zmlúv (nájomná zmluva uzavretá dňa 10.03.2009, ale aj nájomná zmluva uzavretá na dobu určitú do 30.09.2014, v článku II, nájomná zmluva 402/2014 uzavretá 05.12.2014, článok II, ods. 2) a odmietlo uzavrieť nájomnú zmluvu len so žalobcom, napriek tomu, že žalobca predložil Mestu Žilina dôkazy o tom, že v predmetnom byte býva len on a jeho syn Ján Majtán. Poukázala, že táto skutočnosť vyplýva aj z čestného prehlásenia zo dňa 22.09.2014, ktorého prílohou je potvrdenie ostatných nájomníkov bytov č. XX, XX, X, X, X, X, X, XX, X, XX v dome Borová XXXX/XX. Z uvedeného mala za zrejmé, že od roku 2006 sa žalovaná v predmetnom byte vôbec nezdržiava. K poslednej zmene nájomnej zmluvy, uviedla, že k tejto došlo na základe zmluvy o nájme bytu č. 402/2014 zo dňa 05.12.2014, a to na základe rozhodnutia o predĺžení doby nájmu zo dňa 05.05.2015, byt č. XXXX/XXX, dodatkom č. 1 zo dňa 01.06.2015 k označenej nájomnej zmluve, ktorý nadobudol účinnosť dňom zverejnenia rozhodnutia zo dňa 05.05.2015 Mesta Žilina, podľa § 47 a) OZ. V tomto smere poukázala na článok VI. Dodatku zo dňa 01.06.2015. Uviedla, že ani po 01.06.2015, kedy bol uzavretý dodatok k nájomnej zmluve a ktorým bola predĺžená doba nájmu do 30.04.2018, od uplynutia ktorej doby už je viac ako jeden rok, žalovaná neprejavila vôľu realizovať svoje práva bývať v predmetnom byte. Nevstúpila tak vôbec do práv nájomkyne. Taktiež uviedla, že žalovaná si neplní žiadne povinnosti, ktoré vyplývajú z nájomnej zmluvy. Nepodieľa sa žiadnym spôsobom na platení úhrad spojených s užívaním predmetného bytu. V tomto smere právna zástupkyňa poukázala na článok III. zmluvy o nájme č. 402/2014 vrátane dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2015. Uviedla, že žalovaná aj od roku 2016 naďalej, býva v byte Zvolenská 16 spolu so svojou matkou. Bola názoru, že je vylúčené, aby za stavu, že strany sporu sú ako manželia právoplatne rozvedení od roku 2007, kedy neboli schopní bývať v jednom byte, aby po 9-tich rokoch od rozvodu manželstva mohli bývať v jednom byte. Konštatovala, že
aj skutkový stav preukazuje, že od r. 2006 v tomto predmetnom byte spoločne ani nebývajú. Poukázala na to, že aj zákonodarca pre prípad rozvodu manželstva v prípade spoločného nájmu bytu manželmi, uvažoval s touto okolnosťou, že manželia po rozvode manželstva nemôžu bývať v spoločnom byte v ustanovení § 705 Občianskeho zákonníka, keď v prípade rozvodu manželstva súd môže zrušiť právo spoločného nájmu bytu v prípade, že došlo k rozvodu manželstva. Poukázala tiež na to, že žalobca si plní všetky povinnosti, ktoré sa vzťahujú k predmetnému bytu od r. 2006 až doposiaľ.
6. Žalovaná pred súdom uviedla, že bytu sa nechce vzdať. Žiadosti chodila 12 rokov s deťmi osobne zanášať na mestský úrad. Uviedla, že k matke jej chodili písomnosti z mestského úradu a prišla jej aj písomnosť, aby si išla zobrať kľúče od bytu. Ona osobne o byt záujem nemala, ale žalobca povedal, že lepšie holub v hrsti, ako nič. Verila mu, byt zobrali. Uviedla, že na seba napísala buď plyn, alebo elektrinu. Nepamätala si presne. Tvrdila, že im prišla exekúcia na veľkú sumu, ktorú zaplatila za manžela. Na súd ho nedala. Ďalej uviedla, že sa nasťahovala do predmetného bytu. Žalobcovi pomáhala so sťahovaním. Uviedla, že žalobca podal návrh na rozvod. Na druhý deň prišla z práce domov skôr a už bol zámok vymenený. Tvrdila, že 3 x volala policajtov, ktorý byt otvorili. Žalobca ju v byte nechal kým tam boli policajti, inak jej bránil vo vstupe. Uviedla, že na mestskom úrade jej povedali, že sa majú dohodnúť medzi sebou. Mama jej odporučila, keďže je to sociálny byt, nechať byt tak. Poradila jej, že žalobca ho nebude mať z čoho platiť a tak sa tam nasťahuje ona. Mamu poslúchla. Mrzelo ju, že tam nemôže ísť. Zdôraznila, že byt dosali len kvôli nej. Dcéra ju v tom podporila. Uviedla, že dcéra sa vyjadrila, že otec nebude nikdy jej otcom a ak sa chce ku nej nasťahovať, otca jej nemá spomínať. Ďalej tvrdila, že v lete nastúpila do KIE. Žalobca jej zobral dcéru, napísal jej sms, že dcéru zobral a že jej dcéru odovzdá v nedeľu. Uviedla, že dcéra tam nechcela ísť, u žalobcu dostala vši. Prestala ju dávať k žalobcovi. Tvrdila, že z toho dôvodu žalobca uviedol na sociálke, že chodí opitá a deti bije. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že sociálka žalobcovi oznámila, že je na psychiatrii. Ďalej žalovaná pred súdom uviedla, že syn jej povedal, že nemá desiatu, tak mu ju k žalobcovi doniesla. Tvrdila, že syn uviedol, že so žalobcom byť nechce, bol so žalovanou na sociálke. Tvrdila, že na súde však syn všetko zaprel. Uviedla, že byt je prázdny. Následne poukázala, že tam býva syn. Ďalej tvrdila, že žalobca býva u priateľky v jej byte. Poukázala na skutočnosť, že syn jej volal 4 mesiace dozadu, že sa chce stretnúť kvôli bytu, s tým, že v byte chce bývať, nakoľko má priateľku a čakajú spolu dieťa. Oznámil jej, že nemá záujem v byte s niekým bývať. Tvrdila, že nemá kde bývať. Uviedla, že ju prichýlila jej matka. Vyjadrila obavu, že skončí na ulici. Dôvodila, že jej matka je stará a prejavila záujem o bývanie v domove dôchodcov. Taktiež uviedla, že dva roky bola jej matka podpisovať zmluvu, pretože ona pracovala v P.. Uviedla, že je pravdou, že v roku 2005 bola na protialkoholickom liečení, pretože žalobca jej dal podmienku, buď pôjde na protialkoholické liečenie, alebo podá návrh na rozvod. Tvrdila, že v rámci priepustky domov, pila spolu so žalobcom, ktorý tiež pije. Poslal ju kúpiť fľašku, zbil ju, syn išiel pre jej matku, že on ju bije, doma je bodrel. Uviedla, že to môže potvrdiť jej mamina a dcéra. Zdôraznila, že pracuje, aby mohla dať dcére, čo jej nedal žalobca ako jej otec. Tvrdila, že žalobca sa o dcéru nezaujíma. Uviedla, že sa bytu nevzdá. Prejavila záujem, aby byt ostal jej, alebo aby tento byt dali inej rodine. Mala za to, že žalobca klame, chce tam dať svojho syna Z.. Nesúhlasila s tým, aby byt dostal syn, keď je to žalobcov byt. Navrhla výsluch svedka, a to dcéry strán sporu, S. 7. Právna zástupkyňa žalobcu pred súdom k tvrdeniu žalovanej, podľa ktorého by v predmetnom byte nemal žalobca žiť, uviedla, že toto tvrdenie je v rozpore s pravdou. Navrhla výsluch svedka, syna strán sporu Z., ktorý potvrdí, že v predmetnom byte žalobca býva spolu s ním od roku 2006 až doposiaľ. Poprela, že žalovaná by bola nútená odísť z bytu. Poukázala na dokazovanie, vykonané v rozvodovom konaní, podľa ktorého sa žalovaná už od r. 2004 podrobovala niekoľkokrát protialkoholickému liečeniu. Uviedla, že protialkoholická liečba žalovanej je preukázaná z konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 30P/84/2011. V tejto súvislosti uviedla, že dcéra strán sporu S. bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke a od r. 2006 býva v byte spolu so svojou starou matkou. Zdôraznila, že dcéra strán sporu je doposiaľ zverená do osobnej starostlivosti matky žalovanej, práve z toho dôvodu, že žalovaná je doteraz nespoľahlivou osobou, konzumuje alkoholické nápoje a podobne. Akékoľvek tvrdenia o tom, že by bola žalovaná vyhodená z bytu považovala za tvrdenia v rozpore so skutočnosťou. Ďalej uviedla, že matka žalovanej trvala na tom, aby žalovaná žila s matkou, pretože mala nad žalovanou, čo sa týka konzumácie alkoholických nápojov, kontrolu, pretože nadmernosť konzumácie alkoholu žalovanou bola neúnosná. Bola názoru, že je ojedinelý prípad, keď dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti starej matky. Mala za to, že je nesporné, že k tomuto došlo práve z dôvodu mimoriadne nadmernej konzumácie alkoholických nápojov zo strany žalovanej a naviac za stavu, keď dlhodobo bola žalovaná liečená mimo bydliska. O maloletú dcéru sa nemal kto starať, pretože bola tak ovplyvnená matkou, že k žalobcovi ísť odmietala, hoci ten pôvodne chcel obidve deti zveriť do osobnej starostlivosti.
Navrhla výsluch žalobcu. Zdôraznila, že je vylúčené, aby predmetný byt bol prikázaný, čo sa týka užívania, alebo nájmu žalovanej, pretože táto si dlhodobo neplní žiadne povinnosti. Uviedla, že neplatí žiadne platby spojené s nájmom bytu, nikdy sa nedomáhala užívania predmetného bytu, napriek tomu, že z bytu sa odsťahovala pred 10 rokmi. Nikdy nevyzvala žalovaného, aby mala možnosť bývať v predmetnom byte a podobne. Mala za to, že tieto okolnosti žalovaná uvádza len v súvislosti s tým, že žalobca podal predmetnú žalobu. Ďalej uviedla, že žalobca nemal žiadnu možnosť ovplyvniť formuláciu zmlúv.
8. Žalobca pred súdom v rámci nariadeného výsluchu k veci uviedol, že je pravdou, že žalovanú poslal na protialkoholické, liečenie, inak sa rozvedie. Tvrdil, že žalovaná 5 rokov pila. Taktiež tvrdil, že žalovaná 12 rokov nemala stále zamestnanie. Pracovala jedine formou brigádnickej činnosti, odkiaľ ju vždy prepustili. Uviedol, že s dcérou sa nestretáva. Žalovaná ju proti nemu poštvala. Dcéra ho nechce vidieť. Ďalej uviedol, že syn žil spočiatku so žalovanou a sestrou, avšak vrátil sa k žalobcovi a tak je to doposiaľ. Tvrdil, že od r. 2006 býva spolu so synom v predmetnom byte. Zdôraznil, že žalovaná v predmetnom byte bývala najviac jeden mesiac. Dostala túlavé topánky, podal návrh na rozvod. Uviedol, že 3x sa do predmetného bytu vrátila. Zavolala policajtov, pričom dvakrát ju odviedli do Bytčice a jedenkrát na oddelenie skráteného vyšetrovania, pretože zmlátila syna. Tvrdil, že z bytu ju nikdy nevyhodil, odišla dobrovoľne. Podávala na neho trestné oznámenia, čo sa nezakladalo na pravde. Uviedol, že keď ho bola jedenkrát nahlásiť, že ju zbil, u policajtov nafúkala tri promile. Uviedol, že v byte býva, nemá kde ísť. Pred súdom ďalej uviedol, že žalovaná nebola v Čechách na brigáde, ale rok bola v liečebni v Banskej Bystrici. Tvrdil, že dala na neho návrh, nejakú rentu, nevedel ju však správne pomenovať. Uviedol, že návrh bol zamietnutý. Za pravdivé označil tvrdenie žalovanej, že s dcérou sa nestretáva. Žalovaná sa rovnako nestretáva so synom. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť k dcére si plní
9. Súd vykonal dokazovanie vo veci aj listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu, a to pridelením nájomného bytu Čs: byt/. zo dňa 08.03.2006 (č.l. 5 spisu), Nájomnou zmluvou zo dňa 10.03.2006 (č.l. 6-7 spisu), Nájomnou zmluvou zo dňa 10.03.2009 (č.l. 8-9 spisu), čestným prehlásením o pravdivosti údajov zo dňa 22.09.2014 (č.l. 10 spisu), prílohou k čestnému prehláseniu (č.l.11 spisu), pridelením nájomného bytu Čs:byt./. - predĺženie NZ zo dňa 21.03.2012 (č.l. 12 spisu), listinou označenou ako „uzavretie nájomnej zmluvy na dobu určitú od 01.10.2014“ zo dňa 03.10.2014 (č.l. 13 spisu), listinou označenou ako „stanovisko k odpovedi zo dňa 05.11.2014 vo veci uzavretia nájomnej zmluvy“ zo dňa 20.11.2014 (č.l. 14 spisu), listinou označenou ako „uzavretie nájomnej zmluvy - odpoveď“ zo dňa 05.11.2014 (č.l. 15 spisu), Zmluvou o nájme bytu č. XXX/XXXX . zo dňa 05.12.2014 (č.l. 16-17 spisu), predpisom mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platný od 01.12.2014 (č.l. 18 spisu), listinou označenou ako „stanovisko k odpovedi zo dňa 05.11.2014 vo veci uzavretia nájomnej zmluvy - odpoveď zo dňa 18.12.2014 (č.l. 19 spisu), Rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 16C 80/2006-162 zo dňa 23.03.2007 (č.l. 20-24 spisu), Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 30P/84/2011-256 zo dňa 05.12.2011 (č.l. 25-28 spisu), Nájomnou zmluvou uzavretou na dobu určitú do 30.09.2014 (č.l. 29 - 30 spisu), Rozhodnutím Mesta Žilina o predĺžení doby nájmu P.č.: byt./XXXX/XXX zo dňa 05.05.2015 (č.l. 31 spisu), Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve č. XXX/XXXX zo dňa 05.12.2014 uzavretým dňa 01.06.2015 (č.l. 32- spisu)
10. Návrh právnej zástupkyne žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka Jána Majtána, nar. 31.07.1994, syna strán sporu, na okolnosť, že žalobca v predmetnom byte žije, súd zamietol, z dôvodu, že tento nepovažoval pre rozhodnutie veci za potrebný. Súd zo samotného výsluchu žalobcu, ktorý vyslovene uviedol, že v byte býva, nakoľko nemá kde ísť, v súvislosti s predloženými listinnými dôkazmi ako aj s Odpoveďou na lustráciu v Registri obyvateľov vyhodnotil, že žalobca v predmetom byte žije, resp. tento obýva. Z vykonaného dokazovania mal túto skutočnosť aj bez výsluchu navrhnutého svedka dostatočne preukázanú. Z odpovedi na lustráciu v registri obyvateľov vyplýva, že žalobca má trvalý pobyt v predmetnom byte od 13.03.2006. Z predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platného od 01.12.2014 je zrejmé, že tento je vystavený na žalobcu, a teda súd mal za to, že všetky náklady spojené s užívaním predmetného bytu plní žalobca. Naviac v konaní ani nebola táto otázka spornou. V tomto smere možno usúdiť, že ak si žalobca riadne plní všetky povinnosti spojené s predmetným bytom, v predmetnom byte aj žije. Súd zdôrazňuje, že ak žalovaná tvrdí, že žalobca v predmetnom byte nebýva, bolo jej povinnosťou v rámci unesenia dôkazného bremena, toto tvrdenie aj preukázať. Súd konštatuje, že je zásadne vecou strán sporu tvrdenie skutočností a následne navrhovanie dôkazov na preukázanie týchto tvrdených skutočností. Žalovaná tak mala súdu navrhnúť vykonať dôkazy preukazujúce jej tvrdenie. Mala súdu v dôsledku navrhnutých dôkazov preukázať, že žalobca v predmetnom byte nebýva. Nie je povinnosťou opačnej procesnej strany, v tomto prípade,
povinnosťou žalobu predkladať a navrhovať dôkazy preukazujúce tvrdenia druhej sporovej strany, teda žalovanej. Súd tak považoval vykonanie dôkazu výsluchom svedka syna strán sporu za nadbytočný a nehospodárny.
11. Súd rovnako zamietol návrh žalovanej na vykonanie dôkazu, výsluchom svedka, a to dcéry strán sporu S.. Hlavným dôvodom zamietnutia tohto návrhu na vykonanie dokazovania bolo, že žalovaná súdu konkrétne neuviedla, resp. neoznačila okolnosť, na akú má súd tento dôkaz vykonať, resp. aká konkrétna skutočnosť, má byť týmto dôkazom preukázaná. Súdu tak nie je zrejmé za akým cieľom, by bolo nutné vykonať tento dôkaz. V akom smere by výsluch navrhnutého svedka prispel k zisteniu skutkového stavu v danej veci a k následnému rozhodnutiu vo veci samej. Súd napriek uvedenému považuje za potrebné poukázať na vyjadrenie žalovanej na pojednávaní, že v roku 2005 bola na protialkoholickom liečení, pretože žalobca jej dal podmienku, že buď pôjde na protialkoholické liečenie, alebo podá návrh na rozvod a vyjadrenie, že v rámci priepustky domov, pila spolu so žalobcom, ktorý tiež pije, poslal ju kúpiť fľašku, zbil ju, syn išiel pre jej matku, že on ju bije, doma je bodrel, ktoré skutočnosti môže potvrdiť jej matka a dcéra. Trvala však len na výsluchu dcéry strán sporu. V tomto smere súd poukazuje na dokazovanie vykonané v rozvodovom konaní pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 16C/80/2006, z ktorého jednoznačne vyplýva, že súd nemal preukázané požívanie alkoholických nápojov na strane žalobcu. Súd zároveň zdôrazňuje, že predmetom daného konania je zrušenie práva spoločného nájmu bytu, ktorý bol stranám sporu pridelený 10.03.2006, teda pridelený v čase až po žalovanou tvrdených okolnostiach. Súd tak nevidel dôvod vzhľadom na predmet prejednávanej veci vykonávať dokazovanie na preukázanie skutočností tvrdených žalovanou, ktoré nastali, tak ako ich časovo vymedzila sama žalovaná, v roku 2005. Naviac je potrebné prihliadnuť aj na značný časový odstup 11 rokov, kedy k tvrdeným skutočnostiam malo dôjsť. V tom čase, t.j. v roku 2005 mala dcéra strán sporu, ktorú žalovaná navrhla vypočuť ako svedka 7 rokov. Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že v konaní nebolo sporné, že žalobca má s dcérou vážne narušený vzťah, s dcérou sa nestretáva, dcéra ho nechce vidieť, v dôsledku čoho by sa jej výpoveď mohla javiť ako neobjektívna, tendenčná.
12. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že rozhodnutím Mesta Žilina zo dňa 08.03.2006 č. byY. bol stranám sporu ako manželom a ich dvom maloletým deťom pridelený nájomný jednoizbový byt v dome na ul. G.Q.oschodí, na dobu určitú 3 roky. Dňa 10.03.2006 uzavrelo Mesto L., zast. Bytterm, a.s. ako prenajímateľ so stranami sporu ako nájomcami nájomnú zmluvu. Touto nájomnou zmluvou vzniklo stranám sporu právo spoločného nájmu k tomuto bytu na dobu určitú, s mesačným nájomným vrátane preddavkov na plnenia vo výške 3 860 Sk. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 16C/80/2006-162 zo dňa 23.3.2007 bolo manželstvo strán sporu uzavreté dňa 12.2.1994 rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť čo do výroku o rozvode manželstva dňa 27.4.2007. Po uplynutí dohodnutej doby nájmu 3 roky bola dňa 10.3.2009 mestom Žilina a stranami sporu ako nájomcami uzavretá ďalšia nájomná zmluva, na dobu určitú do 9.3.2012, s mesačným nájomným vrátane preddavkov na plnenia vo výške 114,05 eur. Rozhodnutím Mesta L.predĺženie NZ zo dňa 21.03.2012 bol stranám sporu a ich synovi pridelený predmetný nájomný byt na dobu určitú do 30.9.2014. Následne bola medzi Mestom L. ako prenajímateľom a stranami sporu ako nájomcami uzatvorená ďalšia nájomná zmluva bez uvedenia dátumu uzavretia, na dobu určitú do 30.09.2014, s mesačnými nákladmi 113,09 eur. Žalobca dňa 03.10.2014 a následne dňa 20.11.2014 prostredníctvom právnej zástupkyne žiadal mesto Žilina ako prenajímateľa predmetného bytu o uzatvorenie ďalšej nájomnej zmluvy už len s ním ako nájomcom, bez účasti žalovanej, s odôvodnením, že ich manželstvo zaniklo rozvodom v roku 2007 a žalovaná v predmetnom byte nebýva už od apríla roku 2006. Mal za to, že po rozvode manželstva, teda v čase po 27.04.2007 nie je možné, aby vzniklo právo spoločného nájmu bytu manželmi podľa ust. § 703 Občianskeho zákonníka, pretože ust. § 703 ods. 1 OZ neplatí, ak manželia spolu trvalo nežijú a ust. § 705 ods. 1 OZ nie je možné použiť na konkrétny prípad, pretože vzhľadom na skutkový stav v danej veci netrvá právo spoločného nájmu bytu za stavu, že predtým bola uzavretá nájomná zmluva na dobu určitú a novú nájomnú zmluvu uzatvára mesto už za stavu, keď manželia sú rozvedení a nie je povinnosťou mesta uzavrieť nájomnú zmluvu aj s bývalou manželkou, t.j. žalovanou po skončení nájomného vzťahu, ktorý bol uzavretý na dobu určitú do 30.9.2014. Mesto Žilina ako prenajímateľ predmetného bytu vychádzajúc zo znenia ustanovenia článku II. obsiahnutého vo vyššie uvedených nájomných zmluvách zo dňa 10.03.2009, 05.12.2014, zmluvy bez uvedenia dátumu (č.l. 29 spisu), podľa ktorého nájomca má právo na opakované uzavretie zmluvy o nájme pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve a osobitnom predpise, napriek žiadosti žalobcu uzatvoriť v čase po rozvode nájomnú zmluvu len s ním ako nájomcom, bez účasti žalovanej, zastávalo názor, že v čase po rozvode manželstva strán sporu, nie je možné uzatvoriť nájomnú zmluvu iba s jedným z nájomcov, t.j. žalobcom. Mesto Žilina napriek
žiadosti žalobcu nesúhlasilo s tým, aby nájomná zmluva bola uzavretá len so žalobcom. Trvalo na tom, že žalovaná má právo na opakované uzavretie nájomnej zmluvy, keď v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka vznikol stranám sporu spoločný nájom bytu manželmi a uviedlo, že ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, rozhodne na návrh jedného z nich jedine súd, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu a súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. Bolo názoru, že nakoľko medzi stranami sporu nedošlo k dohode, Mesto Žilina nemôže rozhodnúť o výlučnom nájomcovi. Malo za to, že keď požiadali o predĺženie doby nájmu obaja nájomcovia a splnili podmienky k predĺženiu doby nájmu, bolo im vydané rozhodnutie o predĺžení doby nájmu P.č. byt/2014-363 zo dňa 06.11.2014. K uzavretiu ďalšej Zmluvy o nájme č. XXX/XXXX. medzi S. Žilina, zast. ŽILBYT, s.r.o. ako prenajímateľom a stranami sporu ako nájomcami došlo dňa 05.12.2014, na dobu určitú do 30.04.2015, s mesačným nájomným a preddavkami na služby celkovo vo výške 113,09 eur mesačne. Rozhodnutím Mesta L. zo dňa 05.05.2015 P.č. G. bola stranám sporu predĺžená doba nájmu k predmetnému bytu na dobu určitú do 30.4.2018. Dodatkom č. 1 zo dňa 1.6.2015 k nájomnej zmluve č. 402/2014 zo dňa 5.12.2014 bola stranám sporu predĺžená doba nájmu do 30.4.2018 s tým, že ostatné ustanovenia Nájomnej zmluvy č. 402/2014 zo dňa 5.12.2014 neupravené Dodatkom č. 1 zostávajú bez zmeny.
13. Na základe tatko zisteného skutkového stavu okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.
14. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka („OZ“) nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
15. Podľa § 700 ods. 1 OZ byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.
16. Podľa § 702 ods. 2 OZ súd môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa na návrh spoločného nájomcu zrušiť právo spoločného nájmu bytu, ak vznikne ním nezavinený stav, ktorý bráni spoločnému užívaniu bytu spoločnými nájomcami. Zároveň určí, ktorý zo spoločných nájomcov alebo ktorí z nich budú byt ďalej užívať.
17. Podľa § 703 ods. 1 OZ ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
18. Podľa § 705 ods. 1 OZ ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
19. Podľa § 710 ods. 2 OZ ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
20. Podľa § 712 ods. 9 OZ pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu.
21. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
22. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
23. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
24. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať, resp. daný právny vzťah je potrebné v čase rozhodovania súdu posudzovať v súlade s § 700 Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že na daný prípad nie je možné použiť a daný
prípad posudzovať podľa § 705 ods. 1 OZ. Okresný súd konštatuje, že hoci v danej veci vznikol v intenciách § 703 ods. 1 OZ dňa 10.03.2006 stranám sporu ako manželom uzatvorením nájomnej zmluvy s prenajímateľom Mesto Žilina spoločný nájom predmetného bytu, tento už v čase rozhodovania súdu netrvá. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že nájomná zmluva zo dňa 10.03.2016 medzi Mestom Žilina ako prenajímateľom a stranami sporu ako nájomcami bola uzavretá na dobu určitú do 10.03.2009. Okresný súd má tak za to, že spoločný nájom strán sporu ako manželov k predmetnému bytu vzniknutý na základe nájomnej zmluvy zo dňa 10.03.2006 uplynutím doby nájmu 10.03.2009 v súlade s § 710 ods. 2 OZ zanikol. Z obsahu predmetnej zmluvy zo dňa 10.03.2006 nevyplýva žiadny článok, v zmysle ktorého by nájomca mal právo na opakované uzavretie zmluvy o nájme pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve a osobitnom predpise. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj zo skutočnosti právoplatného rozvodu manželstva strán sporu dňa 27.04.2007, na základe následnej nájomnej zmluvy uzavretej medzi Mestom L. ako prenajímateľom a stranami sporu ako nájomcami zo dňa 10.03.2009 tak už nemohol vzniknúť spoločný nájom bytu manželom v súlade s § 705 ods. 1 OZ. Okresný súd má za to, že následnou nájomnou zmluvou zo dňa 12.03.2009 uzavretou medzi Mestom L. ako prenajímateľom a stranami sporu ako nájomcami vznikol nový nájomný vzťah. Vznikol spoločný nájom bytu strán sporu v súlade s § 700 ods. 1 OZ, ktorý bol už v zmysle článku II. predmetnej zmluvy zo dňa 10.03.2009 predlžovaný ďalšími nájomnými zmluvami až do 30.04.2018. Okresný súd má tak za to, že v čase rozhodovania súdu sú strany sporu spoločnými nájomcami predmetného bytu v súlade s § 700 ods. 1 OZ.
25. Podľa § 702 ods. 2 OZ súd môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa na návrh spoločného nájomcu zrušiť právo spoločného nájmu bytu, ak vznikne ním nezavinený stav, ktorý bráni spoločnému užívaniu bytu spoločnými nájomcami. Súd má za to, že danú situáciu vyplývajúcu zo zisteného skutkového stavu veci možno považovať za stav, ktorý bráni spoločnému užívaniu predmetného bytu stranami sporu ako spoločnými nájomcami. Jedná sa o nezavinený stav zo strany žalobcu, ktorý bráni spoločnému užívaniu predmetného bytu so žalovanou. Tento nezavinený stav zo strany žalobcu vznikol v dôsledku postoja Mesta L. ako prenajímateľa pri uzatváraní nájomných zmlúv k predmetnému bytu so stranami sporu. Mesto Žilina v postavení prenajímateľa napriek rozvodu strán sporu v roku 2007 a nesúhlasu žalobcu so spoločným nájmom so žalovanou a jeho žiadosti uzavrieť nájomný vzťah po rozvode výlučne s ním, naliehalo aj v čase po rozvode strán sporu a uplynutí nájomnej doby prvej nájomnej zmluvy v roku 2009 na uzatváraní následných nájomných zmlúv k predmetnému bytu tak so žalobcom ako aj žalovanou. Žalobca a žalovaná sa rozviedli v roku 2007. Už v tom čase boli vzťahy medzi žalobcom a žalovanou tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemohlo plniť svoj účel. Zlé vzťahy medzi manželmi existujú dodnes. Okresný súd poukazuje, že sa jedná o jednoizbový byt, a teda má za to, že riešenie tohto bytu s jednou izbou vzhľadom na dlhoročný rozvrat vzťahov strán sporu znemožňuje, aby v tomto byte strany sporu spoločne bývali.
26. Okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že sú splnené predpoklady v súlade s § 702 ods. 2 OZ, preto právo spoločného nájmu bytu strán sporu zrušil.
27. Zároveň súd určil, že byt bude ďalej užívať, resp. nájomcom tohto bytu ďalej bude žalobca, ktorý v predmetnom byte býva, má záujem naďalej tento obývať, hradí náklady spojené s predmetným bytom a plní si povinnosti nájomcu vyplývajúce mu z predmetných nájomných zmlúv už od roku 2006. Súd nepovažoval za spravodlivé za nájomcu predmetného bytu určiť žalovanú. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná opustila spoločnú domácnosť so žalobcom, z predmetného bytu sa odsťahovala už v roku 2006. Od tej doby sa v predmetnom byte nezdržiavala, ktorú skutočnosť potvrdili aj susedia. Žalovaná od roku 2006 preukázateľne býva na adrese Zvolenská 16, Žilina, u svojej matky, ktorá skutočnosť, nebola v konaní sporná. Žalovaná v konaní nepreukázala, že by z bytu odišla nedobrovoľne. Táto skutočnosť nevyplýva ani z vykonaného dokazovania, ani zo správania sa žalovanej v rozhodnej dobe od roku 2006. Skutočnosť, že žalobca žalovanú v roku 2006 z predmetného bytu vyhodil, následne jej bránil v rozhodnom období od roku 2006 predmetný byt užívať, bránil jej vo vstupe do predmetného bytu, nebola žalovanou v konaní preukázaná. Na samotné tvrdenie žalovanej o nemožnosti byt užívať tak súd bez ďalšieho nemohol pri rozhodovaní vo veci prihliadať. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalovaná sa počas dlhej doby 10 rokov o predmetný byt nezaujímala. Žalovaná sa v priebehu času žiadnym relevantným spôsobom nedomáhala možnosti obývať predmetný byt. Za celý čas od roku 2006 nežiadala zrušiť spoločný nájom bytu a určiť ju za výlučnú vlastníčku, napríklad z dôvodu, že jej žalobca bránil predmetný byt užívať alebo z iného závažného dôvodu. Za celú rozhodnú dobu si žalovaná neplnila povinnosti spojené s nájmom predmetného bytu, nehradila náklady v súvislosti s ním. Ani sa na týchto nákladoch v nijakej miere so žalobcom nepodieľala. Neprejavila skutočný záujem nasťahovať sa
do bytu. Sama na pojednávaní uviedla, že od začiatku predmetný byt nechcela. Následne sa na rady svojej matky o tento predmetný byt nezaujímala. Záujem o tento byt, tak ako žalovaná prezentovala, nevyplýval ani z jej vyjadrení prednesených na pojednávaní. Žalovaná na pojednávaní vyhlásila, že ak súd neprisúdi byt jej, nech je radšej pridelený inej rodine. Tvrdenie žalovanej, že sa bytu nechce vzdať tak súd vychádzajúc z uvedeného vyhodnotil ako účelové. Súd zo správania žalovanej, z jej konania, resp. nekonania vo vzťahu k predmetnému bytu za predchádzajúce roky, ako aj z jej vyjadrení na pojednávaní nevzhliadol u žalovanej skutočný záujem o predmetný byt. Tomuto skutočnému záujmu žalovanej o predmetný byt nesvedčí ani fakt, že nájomné zmluvy k predmetnému bytu sa vzťahujúce nepodpisovala žalovaná osobne, ale tieto za žalovanú podpisovala jej matka. Okresný súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaná v byte preukázateľne nebýva, ani sa o bývanie v predmetnom byte nesnaží, ani po uzatvorení poslednej nájomnej zmluvy zo dňa 05.12.2014 a dodatku ku nej zo dňa 01.06.2015. Okresný súd dodáva, že ďalšie tvrdenia žalovanej, ktorými sa pri rozhodovaní vo veci samej nezaoberal, považoval za nesúrodé, s predmetnou vecou časovo nesúvisiace a teda tieto vyhodnotil k prejednávanej veci ako tvrdenia bez právnej relevancie.
28. Súd za následne zaoberal aj otázkou bytovej náhrady pre žalovanú. Podľa § 853 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Občiansky zákonník neupravuje otázku bytovej náhrady v prípade zrušenia spoločného nájmu bytu § 702 ods. 2. OZ. Súd napriek absencii tejto právnej úpravy postupujúc podľa § 853 OZ otázkou bytovej náhrady pre žalovanú posudzoval. Súd má za to, že ustanovenie § 712a ods. 7 a 8 OZ sú k danému vzťahu, resp. k zrušeniu práva spoločného nájmu bytu podľa § 702 ods. 2 OZ obsahom a účelom najbližšie. Podľa § 712a ods. 7 a 8 OZ ak ide o prípady podľa § 705 ods. 2 prvej vety, stačí rozvedenému manželovi, ktorý je povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie; súd však z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt. Ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí. Citované ustanovenia OZ je podľa názoru súdu potrebné vykladať tak, že rozvedený manžel má vždy právo na náhradný byt a iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo "len" na náhradné ubytovanie alebo prístrešie. V súlade s uvedeným okresný súd má za to, že analógiou je potrebné rozhodovať o tom, či žalovaná v danej veci má nárok na bytovú náhradu formou poskytnutia náhradného bytu. Súd však dospel k záveru, že hoci žalovaná vyjadrila obavu, že skončí na ulici, právo na priznanie náhradného bytu jej nepatrí. Pri rozhodovaní o bytovej náhrade súd vychádzal z tej skutočnosti, že žalovaná od roku 2006 preukázateľne býva na adrese L., u svojej matky, ktoré tvrdenie nebolo v konaní sporným. Vek matky žalovanej a jej prejavená vôľa byť umiestnená do domova pre seniorov, tak ako tvrdila žalovaná, nepreukazujú bež ďalšieho skutočnosť, že žalovaná nebude mať kde bývať, či už v čase rozhodovania súdu alebo v budúcnosti. Súd poukazuje na výpis z LV č. 5402, z ktorého vyplýva, že vlastníčkou bytu na adrese L., kde žalovaná už od roku 2006 býva, je matka žalovanej v podiele 1/1. Z výpisom z LV č. XXXX sa súd oboznámil v súlade s § 185 ods. 2 CSP. Súd tak usúdil, že právo bývania žalovanej ako ustupujúceho nájomcu je plne uspokojené iným spôsobom. Naviac súd dodáva, že žalovanej nepriznal právo bytovej náhrady v súlade aj s poukazom na § 3 OZ, nakoľko žalovaná predmetný byt dlhodobo neužívala, neplatila, ani sa nepodieľala na nákladoch s bytom spojených a ani si neplnila povinnosti z jej postavenia ako nájomcu predmetného bytu. Súd má za to, že priznanie bytovej náhrady žalovanej by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd v závere poukazuje aj na § 712a ods. 9 veta prvá OZ, podľa ktorého pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd za použitia analógie rozhodoval o práve na bytovú náhradu pre žalovanú aj v tomto smere a aj z tohto dôvodu právo bytovej náhrady žalovanej nepriznal, nakoľko v danom prípade ide o nájomný vzťah na dobu určitú.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu (100 %) a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.