Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26P-1-2016.pdf
PDF · 82.5 KB
Case nature
Area
Subarea
26P/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethöovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. F., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, a otca: C. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd maloletého C. F., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec je povinný platiť na výživu maloletého sumu 80,- Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je splatné vždy do pätnásteho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
III. Styk otca s maloletým súd ponecháva bez obmedzenia na základe dohody rodičov.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.3.2016 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca maloletého dieťaťa zaviazal platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 100,- Eur mesačne k rukám matky. Svoj návrh odôvodnila najmä tým, že o maloleté dieťa sa stará výhradne ona. S otcom maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Po poslednej hádke sa musela od neho odsťahovať. Teraz žije u svojich rodičov spolu s maloletým dieťaťom a dcérou z predošlého vzťahu. S otcom maloletého dieťaťa nie je v kontakte. Otec maloletého dieťaťa striedal zamestnania, začal nadmerne konzumovať alkoholické nápoje, po ktorých bol vulgárny a agresívny.
2. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávanie si neprevzal v odbernej lehote.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, správami a potvrdeniami ohľadne účastníkov konania, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu doposiaľ rozsudkom upravené neboli.
5. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 20.9.2016 uviedla, že trvá na podanom návrhu, nakoľko maloletého vychováva sama, je s ním na rodičovskej dovolenke. Jej príjmom je rodičovský príspevok vo výške 203,- Eur mesačne, rodinné prídavky na dve maloleté deti vo výške 40,- Eur mesačne a náhradné výživné na staršiu dcéru vo výške 66,- Eur mesačne. Spolu s deťmi býva u svojich rodičov, ktorí jej finančne aj osobne pomáhajú. Do januára 2016 žila spolu s otcom maloletého, odvtedy otec maloletého ani nevidel, neplatí mu žiadne výživné a ani sa o neho nezaujíma. Maloletý je zdravý a mesačné náklady na jeho výživu vychádzajú celkovo na 80,- Eur mesačne. Styk otca s maloletým žiada upraviť len s jej súhlasom vzhľadom na skutočnosť, že otec je psychicky chorý.
6. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 20.9.2016 vo veci uviedla, že vzhľadom na vykonané dokazovanie navrhuje zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, styk ponechať bez obmedzenia a výživné stanoviť na sumu 80,- Eur mesačne s poukazom na vek dieťaťa a pravdepodobnosť realizácie náhradného výživného.
7. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej ZR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
8. Podľa § 24 ods. 3 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
9. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.
11. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
18. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
19. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
20. Pri určení výchovného prostredia, v ktorom bude maloleté dieťa vychovávané súd vychádzal z vyjadrení navrhovateľky a kolízneho opatrovníka a maloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, nakoľko sa už o neho osobne stará a má všetky predpoklady pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Otec maloletého dieťaťa sa o maloletého nezaujíma, neprispieva na jeho výživu a od januára 2016 ho ani nevidel. Súd súčasne rozhodol, že právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok bude mať navrhovateľka.
21. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého s ohľadom na jeho vek, ako aj zo schopností a možností rodičov podieľať sa na uspokojovaní potrieb maloletého. Súd na strane matky vychádzal z výšky jej príjmu, ktorý pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur, rodinných prídavkov na deti vo výške 47,04 Eur a náhradného výživného na dcéru z predošlého vzťahu vo výške 66,- Eur mesačne. Na strane otca súd presnú výšku jeho príjmu nezistil. Otec maloletého sa nedostavil na pojednávanie, na adrese trvalého pobytu si nepreberá súdne zásielky a žiadnym spôsobom so súdom nespolupracuje. Otec maloletého nemá stále zamestnanie. V poslednom období pracoval len na základe rôznych dohôd o vykonaní práce, z ktorých nemal stabilný príjem. Prístup otca maloletého k výžive a výchove maloletého je nezodpovedný. Súd nemal preukázané, že by otec maloletého nebol zdravý, práceschopný. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že vyživovacia povinnosť je prvoradou povinnosťou každého rodiča, pri určovaní výšky výživného sa pritom nevychádza len z možností a schopností povinného rodiča, ale i z oprávnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré v danom prípade má 1 rok a 3 mesiace, je zdravé, výdavky na neho sú bežné, veku primerané. Vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa pritom prináleží obom rodičom, t.j. nielen tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade je to otec, u matky je však táto povinnosť čiastočne vykompenzovaná práve osobnou starostlivosťou, ktorú maloletému poskytuje. Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že výživné vo výške 80,- Eur, na ktorého platenie zaviazal otca by malo postačovať na vykrytie všetkých adekvátnych potrieb maloletého. Pričom ak matka na výživu maloletého prispeje mesačne sumou 40,- Eur, t.j. polovicou sumy, na platenie ktorej bol zaviazaný otec, na výživu maloletého bude mať mesačne k dispozícii sumu vo výške 143,52 Eur (80,- Eur od otca + 40,- Eur matka + 23,52 Eur prídavok na dieťa). Potreby maloletého dieťaťa tak budú zabezpečené. Výška takto určeného výživného je v súlade s hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine.
22. Pri úprave styku otca s maloletou súd tento ponechal bez obmedzenia na základe dohody rodičov, vzhľadom na to, že matka maloletého nepreukázala, že by otec maloletého bol psychicky chorý alebo, že by existovali iné dôvody na obmedzenie styku maloletého dieťaťa s otcom a takúto formu úpravy styku navrhla aj kolízna opatrovníčka maloletého.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.