Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10P-128-2016.pdf
PDF · 77.67 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/128/2016
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v právnej veci maloletého - E. I., nar. XX. XX. XXXX, I. J.. Č.. B. B. I. I., zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa rodičov: matky - A. I., E.. XX. XX. XXXX, I. S. XXX a otca - neurčený, o nariadenie ústavnej starostlivosti bez návrhu takto
rozhodol:
I.Súd n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť nad maloletým E. I., nar. XX.XX.XXXX , ktorý bude umiestnený v B. B., D. XX, I. I..
II.Matka maloletého dieťaťa A. I., E.. XX.XX.XXXX, je p o v i n n á p l a t i ť na maloletého E. I., E.. XX.XX.XXXX výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, vždy k 25. dňu toho ktorého mesiaca, a to na účet B. B., D. XX, I. I., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
III.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Súd začal bez návrhu konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým z dôvodu, že život, zdravie a priaznivý vývoj dieťaťa boli v rodinnom prostredí ohrozené.
2.Na pojednávanie sa nedostavila matka dieťaťa, doručenie predvolania má vykázané, svoju neúčasť vopred neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti.
3.Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol nad maloletým dieťaťom nariadiť ústavnú starostlivosť. Uviedol, že matka má nevyhovujúce podmienky pre výchovu dieťaťa, nakoľko žije v nevyhovujúcich podmienkach v spoločnej domácnosti so svojimi štyrmi deťmi, svojou matkou a svojimi piatimi súrodencami. Maloletého nie je možné zveriť ani do náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko v rodine a ani širšom okolí sa nenašla vhodná osoba. Maloletý má naviac zdravotné problémy. Matka o svoje dieťa neprejavuje záujem žiadnym spôsobom. Kolízny opatrovník navrhol matku zaviazať prispievať na výživu maloletého v minimálnej výške, nakoľko matka dieťaťa je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203,20 € mesačne a prídavku na štyri deti.
4.Podľa §-u 54 Zákona o rodine
1/ Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti. 2/ Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a
a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv. 3/ Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. 4/ Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. 5/ Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov. 6/ zrušený od 1.1.2016.
Podľa §-u 55 Zákona o rodine:
1/ Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. 2/ Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. 3/ Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa §-u 62 Zákona o rodine
1/ Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 2/ Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 3/ Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 4/ Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 5/ Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie súd do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 6/ Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa §-u 75 Zákona o rodine
1/ Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 2/ Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa §-u 77 Zákona o rodine
1/ Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 2/ Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa §-u 81 Zákona o rodine
1/ Ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. 2/ Súd v rozhodnutí ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
5.Maloletý pochádza z neúplnej rodiny, otcovstvo k dieťaťu nie je určené. Maloletý bol na základe predbežného opatrenia tunajšieho súdu sp. zn. 10P/88/2016 zo dňa 31. 05. 2016 dočasne zverený do starostlivosti právnickej osoby a to Detského domova Banská Bystrica z dôvodu, že život, zdravie a priaznivý vývoj dieťaťa boli v rodinnom prostredí vážne ohrozené. Súd zo správy kolízneho opatrovníka mal preukázané, že matka sa o svoje dieťa od jeho umiestnenia v ústavnej starostlivosti nezaujímala. Bolo zistené, že návrat dieťaťa do rodinného prostredia ne je možný. V rodine matky je vyhrotená situácia pre jej vzťah so svojim otčimom, matka nemá vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o dieťa. Bolo zistené, že rodina žije na nízkej sociálnej úrovni a žiaden z jej členov nie je schopný maloletému poskytnúť adekvátnu starostlivosť akú si vyžaduje jeho zdravotný stav. Obecný úrad Stránska hodnotí matku dieťaťa ako nezodpovednú, nakoľko nedokáže hospodáriť s finančnými prostriedkami, neposkytuje adekvátnu starostlivosť svojim ďalším štyrom maloletým deťom, v čase prebratia sociálnych dávok sa v rodine vo zvýšenej miere požívajú alkoholické nápoje a matka pravidelne opúšťa svoje deti, pričom odchádza do zahraničia, kde pravdepodobne žobre. Súd na základe zistených skutočností rozhodol, že návrat dieťaťa do rodinného prostredia nie je možný. Matka a ani jej najbližší príbuzní neposkytujú záruky pre zabezpečovanie adekvátnej starostlivosti o dieťa aj vzhľadom k jeho zdravotnému stavu. Pre maloletého je najvhodnejším riešením jeho umiestnenie v ústavnej starostlivosti. O výške vyživovacej povinnosti matky súd rozhodol v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine a vyživovaciu povinnosť matky stanovil v minimálnej výške s prihliadnutím na jej sociálne pomery.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
7.Podľa ustanovenia §-u 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa §-u 3 zákona č. 601/2003 Z. z. spoločne sa považuje suma 69,040€ mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa. V zmysle §-u 5 citovaného zákona sa sumy uvedené v §-e 2 upravia vždy k 1.7. bežného kalendárneho roka. Od 01.07.2013 bola v zmysle uvedeného upravená výška životného minima na sumu 90,42 € mesačne, minimálna vyživovacia povinnosť je teda čiastka 27,13 € mesačne ( 30% zo sumy 90,42 €). Pokiaľ dôjde k zákonnej zmene výšky súm tohto životného minima v nadväznosti na túto zmenu, sa zmení adekvátne aj výška výživného na dieťa a rodičia sú povinní počnúc od účinnosti zmeny platiť výživné v sume vypočítanej ako 30% z aktuálnej sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63 Civilného mimosporového poriadku.. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.
Podľa § 220 Civilného sporového poriadku v prípade, že povinná strana neplní rozsudok je možné voči nemu podať návrh na začatie exekúcie.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.