Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-712-2015.pdf
PDF · 88.63 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-8Er/712/2015
Uznesenie
Okresný súd Veľký Krtíš v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému Q., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 2589/15, na vymoženie istiny vo výške 158,97-Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.01.2015 bol pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný do zápisnice za účasti splnomocneného zástupcu oprávneného návrh na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd Veľký Krtíš dňa 21.09.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s. sp.zn. SR 02234/14 zo dňa 30.07.2014 ako exekučného titulu v danej veci. Predmetný exekučným titulom bol povinný zaviazaný na zaplatenie istiny vo výške 3,-Eur, známeho úroku z omeškania vo výške 223,60-Eur, známeho úroku z omeškania vo výške 68,01-Eur, poplatku vo výške 592,96-Eur, úroku vo výške 32% ročne zo sumy 3,-Eur od 10.06.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 595,96-Eur od 10.06.2014 do zaplatenia, trov mediačného konania vo výške 201,97-Eur, poplatku za upomienky vo výške 44,-Eur a trov rozhodcovského konania vo výške 318,03-Eur, to všetko spoločne v mesačných splátkach vo výške 120,-Eur, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodcovského rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. V rozhodcovskom rozsudku sa ďalej uvádza, že jeho právomoc je daná na základe rozhodcovskej zmluvy, uzatvorenej medzi žalobcom (právnická osoba) a žalovaným (fyzická osoba nepodnikateľ), pričom rozhodcovský súd je príslušný na prejednanie a rozhodnutie vo veci. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že oprávnený s povinným uzatvorili dňa 15.12.2011 zmluvu o úvere č.614900820, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 1000,-Eur, ktorý sa povinný (ako dlžník) zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 872,-Eur, t.j. celkovo vrátiť 1872,-Eur v 12-tich mesačných splátkach po 156,-Eur. Oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzatvorili v tenistý deň aj rozhodcovskú zmluvu č.614900820, ktorej predmet je vymedzený v zmysle čl. II nasledovne: 1.Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 614900820 uzatvorenej dňa 15.12.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu 2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. V čl. III ods.2 rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že táto sa môže meniť alebo zrušiť písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo forme dodatku k tejto zmluve s úradnej overenými podpismi zmluvných strán. Rozhodcovská zmluva je podpísaná oprávneným ako aj povinným.
2. Povinná doručila okresnému súdu dňa 01.02.2016 podanie, označené ako návrh na zastavenie exekúcie, z dôvodu úhrady pohľadávky oprávneného v plnom rozsahu, teda vo výške 2739,37-Eur (doložila fotokópie dokladov o preukazujúcich úhrady čiastkových splátok uvedenej pohľadávky). K návrhu doložila aj jej doručené oznámenie Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. zo dňa 23.11.2015, z ktorého vyplýva, že v súvislosti s čerpaním úveru zo zmluvy o stavebnom sporení č.2768456303 a zmluvy o medziúvere č.2768456004, pod hrozbou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a následného požadovania jeho príslušenstva, bola vyzvaná na úhradu pohľadávky oprávneného Pohotovosť, s.r.o. a trov exekúcie v exekučnom konaní sp.zn. EX 2589/15, a to z dôvodu doručenia príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., v zmysle ktorého boli zablokované na účte stavebného sporenia finančné prostriedky do výšky vymáhanej pohľadávky 1452,37-Eur s príslušenstvom. K návrhu povinnej sa vyjadril súdny exekútor v tom zmysle, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie do dňa 05.02.2016 bola na predmetné exekučné konanie uhradená suma 1584,33-Eur a vymáhaná pohľadávka predstavuje sumu vo výške 290,44-Eur. Súdny exekútor nesúhlasí so zastavením exekúcie, nakoľko vymáhaná pohľadávka nebola uhradená v plnom rozsahu. K návrhu povinnej sa vyjadril dňa 11.03.2016 oprávnený v tom zmysle, že nie je dôvod na ukončenie exekúcie, a to z dôvodu neuhradenia jeho pohľadávky. Povinná neuviedla ani jeden z dôvodov podľa § 57 ods.1 Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie, a preto je potrebné podanie povinnej, označené ako "návrh na zastavenie exekúcie" ako nedôvodné zamietnuť, resp. na návrh na zastavenie exekúcie neprihliadať. Povinná dňa 19.09.2016 doložila do spisu jej doručenú výzvu Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. zo dňa 09.09.2016 na úhradu splátok úveru zo zmluvy o stavebnom sporení č.2768456303 a zmluvy o medziúvere č.2768456004, kde jej bolo súčasne oznámené, že Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. eviduje exekučné konanie EX 2589/15, vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým na vymoženie pohľadávky oprávneného Pohotovosť, a.s..
3. Podľa § 57 ods.1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako "Exekučný poriadok"), v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci- 27.01.2015, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
7. Podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
8. Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa § 41 ods.1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
10. Podľa § 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
11. Podľa § 52 ods.1, ods.4 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (ods.1).
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.4).
12. Podľa § 53 ods.1,2,3, OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (ods.1). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (ods.2). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (ods.3).
13. Podľa § 53 ods.4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
14. Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 4 ods.1,2,3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako "ZoRK"), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (ods.1). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná (ods.2). Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila (ods.3).
16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie. Zastavením exekúcie predstavuje procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie, vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
17. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú zistené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19).
18. Podľa názoru súdu v danej veci je preukázané a niet žiadnych pochybnosti o tom, že zmluva o úvere ako aj rozhodcovská zmluva, uzatvorené medzi oprávneným a povinným dňa 15.12.2011 sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 a nasl. OZ, nakoľko povinný pri ich uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti a uvedené je zrejmé aj z povahy zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a obsahu
zmlúv. Navyše v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods.2 OZ). Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní odvodil svoju právomoc pri vydávaní rozhodcovského rozsudku z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, tento nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 6 Cdo 135/2012 z 05.12.2012 judikoval, že: "predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný." V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, v zmysle ktorého, ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok; keby exekučný súd akceptoval vykonateľnosť rozhodnutia vydaného orgánom bez právomoci- išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Podľa názoru okresného súdu rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Predstavuje zmluvu, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú zmluvu, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej zmluvy, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom (na predtlačenom formulári) len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy nemožno označiť za osobitne dojednané a dané na výber, nakoľko povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Čl. III ods.2 rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za ustanovenie, prostredníctvom ktorého by povinný mohol jednostranne ovplyvniť obsah daného zmluvného vzťahu a ktoré by malo za následok konštatovanie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva bola predložená spolu so zmluvou o úvere v ten istý deň, pričom rozhodcovská zmluva sa môže meniť alebo zrušiť výlučne písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo forme dodatku k tejto zmluve s úradne overenými podpismi zmluvných strán. Uvedené nemožno považovať za prospešné, v záujme a na ochranu pre spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, predstavuje neprijateľnú podmienku a ako taká je teda v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. V zmysle predošlého výkladu okresný súd ďalej poukazuje na znenie dôvodovej správy k § 53 ods.4 písm. r) OZ. V dôvodovej správe sa uvádza inter alia, že ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú". Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži. S poukazom na vyššie uvedené, odhliadnuc od návrhu povinnej na zastavenie exekúcie v danej veci, súd preskúmaní veci je toho názoru, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, ktorý bol vydaný na základe absolútne neplatnej (neexistujúcej) rozhodcovskej zmluvy (doložky), sa nemohol stať vykonateľný (vykazuje znaky nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom (podkladom pre ďalšie vykonávanie exekúcie v predmetnej veci). Okresný súd pre existenciu vyššie popísaných dôvodov exekúciu v danej veci ex offo zastavil podľa § 57 ods.1 písm. a) Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 2 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).