Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/98/2016

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV., samosudcom JUDr. Ivanom Almanom, v trestnej veci proti obv. J. M., dňa 19. septembra 2016 takto

rozhodol:

Podľa § 241 ods. l písm. c/ Tr. por. s poukazom na § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku z a s t a v u j e m trestné stíhanie proti obvinenému

J. M., Q.. XX.XX.XXXX/XXXX T. U., W. U. U., J.X. 7,

pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 , ods. 2 písm. b/Trestného zákona s poukazom na § 122 ods. 3 Trestného zákona ktorého sa mal dopustiť tak,

ž e

dňa 18.06.2016 približne o 08:15 hod. v Bratislave vo dvore s detským ihriskom na ul. Jána Stanislava oproti bytovke č. 8 po požití alkoholických nápojov našiel expanznú samonabíjaciu pištoľ zn. Kimar Mod. 92 Auto, kal. 9 mm P.A.Blanc, výr.č. 14B58327, a z tejto zbrane následne minimálne dva krát vystrelil,

nakoľko nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor pre Bratislavu IV. podal dňa 14.09.2016 obžalobu na obvineného J. M. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 , ods. 2 písm. b/Trestného zákona s poukazom na § 122 ods. 3 Trestného zákona ktorého sa mal dopustiť tak, ako je to vyššie uvedené. Samosudca v rámci preskúmania obžaloby pred začatím hlavného pojednávania vo veci zistil, že žalovaný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že a) napadne iného, b) hanobí štátny symbol, c) hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku, d) hrubým spôsobom ruší priebeh verejného podujatia, najmä nedovoleným použitím pyrotechnického výrobku, násilným poškodením sedadla alebo časti športového zariadenia slúžiacej na oddelenie sektorov, vhodením nebezpečného predmetu na športovisko alebo na iné miesto konania podujatia alebo, e) vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku alebo vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych praktík,

potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Podľa § 364 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až na tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania. Podľa § 138 písm. a/ Trestného zákona závažnejším spôsob konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157. Podľa § 122 ods. 3 Trestného zákona trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobneninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom aby bola považovaná za pravú. Z výkladu k ust. § 364 Trestného zákona vyplýva, že objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktoré má dve formy a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti. Hrubou neslušnosťou sa rozumie konanie, ktorým sa hrubo porušujú pravidlá občianskeho spolužitia a zásady občianskej morálky. Musí ísť o závažnejšiu neslušnosť, Hrubý charakter je potrebné hodnotiť z konkrétneho prejavu páchateľa a to aj vo vzťahu k prostrediu, kde k nemu došlo. Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam. Povahu výtržnosti môže mať aj svojvoľné konanie, ktoré výraznejšie naruší verejný pokoj a poriadok ( napr. vandalské ničenie tovaru vystaveného na chodníku za súčasného znečistenia verejného priestranstva a spôsobenie hluku narušujúceho v nočných hodinách pokoj občanov). Z vyššie citovaného jednoznačne vyplýva, že sa musí jednať závažnejší útok, závažnejšiu neslušnosť, ktorým sa závažnejším spôsobom, hrubo narušuje verejný poriadok. Teda nie každé konanie osoby, ktoré sa nemusí ostatným spoluobčanom páčiť a nemusia sa s ním stotožňovať je trestným činom výtržníctva. Dokonca ani nie každé napadnutie občana verejne a na mieste prístupnom verejnosti nie je trestný čin výtržníctva ( R 40/1977). V tomto konkrétnom prípade sa snaží obžaloba kriminalizovať konanie páchateľa, ktoré dokonca ani nie je priestupkom. Pred novelou zákona č. 58/2014 Z.z., ktoré riešilo možný postih za používanie zábavnej pyrotechniky, petárd a podobných vecí bolo možné takéto konanie páchateľa postihnúť ako priestupok. Po ostatnej novele tohto zákona, však používanie petárd, delobuchov, zábavnej pyrotechniky a aj plynových zbraní so zvukovým efektom nie je možné postihnúť ani ako priestupok. Ak teda zákonodarca dospel k záveru, že takéto používanie petárd nedosahuje ani stupeň nebezpečnosti priestupku, javí sa súdu ako zjavne nadkvalifikované konanie obvineného tak ako ho posudzuje prokuratúra, ktorá ho kvalifikuje ako trestný čin. Ak by sme pripustili takýto výklad zákona, každé hodenie

delobuchu by bolo možné považovať za trestný čin. Takáto kriminalizácia spoločnosti je v rozpore s vôľou zákonodarcu. Neobstojí ani kvalifikovanie konania obvineného závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, lebo z citácie ust. § 122 Trestného zákona je zrejmé, že takto môže byť spáchaný trestný čin len ak páchateľ použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe. Obvinený zraň nepoužil ani na útok, ani na prekonanie alebo na zamedzenie odporu a nemal ju na taký účel ani pri sebe. Bezprostredne predtým ako zo zbrane vystrelil do vzduchu ju našiel. Na nikoho nemieril, nikoho ňou neohrozoval. Nakoľko konanie obvineného tak, ako ho uvádza obžaloba celkom zjavne mimo akúkoľvek pochybnosť nie je a nemôže byť trestným činom a súd k takémuto záveru dospel celkom jednoznačne aj bez nutnosti nariaďovania hlavného pojednávania, nakoľko zo spisu táto skutočnosť vyplýva jednoznačne, rozhodol tak, ako je to vyššie uvedené a trestné stíhanie voči obvinenému zastavil, nakoľko jeho žalované konanie nie je trestným činom a nie je dôvod ani na postúpenie veci na prejednanie priestupku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV. na Krajský súd v Bratislave. Sťažnosť má odkladný účinok.