Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-33-2016.pdf
PDF · 85.54 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/33/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. M., G.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, bytom u otca, dieťa rodičov: matka M. M., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX K. XXX a otca P. M., G.. XX.XX.XXXX, K. Č. XX, XXX XX E., o úpravu práv a povinností k maloletému, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 18C 275/2009-47 zo dňa 15.02.2010 tak, že mal. O. M., G.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca a matka je p o vi n n á prispievať na jeho výživu sumou 40,- eur, mesačne od 12.04.2016, a to do 15 dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám otca.
Matka j e p o v i n n á uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 12.04.2016 do 30.09.2016 v sume 225,33 eur, pričom má povolené splácať uvedený nedoplatok v mesačných splátkach po 15,- eur spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.
Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s mal. O. každý párny víkend od piatka 17:00 do nedele 19:00 hod., pričom otec je povinný maloletého na stretnutie riadne pripraviť. Mimo uvedený čas je matka oprávnená stretávať sa s maloletým synom podľa vzájomnej dohody so synom neobmedzene.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu 12.04.2016 sa otec domáhal zmeny výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a to tak, aby ho súd zveril do jeho osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnil tým, že dieťa sa narodila z manželstva s matkou maloletého, pričom maloletý bol pri rozvode zverený do starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný platiť na maloletého výživné vo výške 100,- eur mesačne. Maloletý syn sa po presťahovaní matky do obce Bíňovce k priateľovi (aj s maloletým) začal v období prelomu rokov 2014/2015 viac zdržiavať u otca. Podľa otca sa z jemu neznámeho dôvodu maloletý nechcel bývať s matkou a jej priateľom. Maloletý syn nastúpil do SOU obchodu služieb na Lomonosovej v Trnave v odbore Kuchár. Otec tiež uviedol, že od uvedeného obdobia maloletý žije spolu s ním v spoločnej domácnosti, pričom k matke chodí 1x až 2x do mesiaca. Otec ďalej uviedol, že od kedy sa nachádza maloletý v jeho starostlivosti zabezpečuje všetky potreby maloletého, pričom matke platí naďalej výživné podľa rozhodnutia súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal zveriť maloletého do svojej starostlivosti a matku zaviazať na platenie výživného vo výške 100,- eur mesačne na maloletého k jeho rukám.
2. Matka sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 12.05.2016 (č.l. 8), kde uviedla, že otec jej v období, keď bol nezamestnaný posielal výživné vo výške 20,- eur miesto 100,- eur. Ďalej uviedla, že do obce Bíňovce sa presťahovala s priateľom (jeho dcérou) a synom v apríli 2014, pričom spočiatku
bolo všetko v poriadku - syn sa do nového bývania tešil. Matka ďalej uviedla, že syn má ťažké zdravotné postihnutie (široké spektrum autistického vývinu), pričom má podozrenie, že otec syna ovplyvnil, aby sa k nemu nasťahoval. Matka tiež vyslovila ten záver, že otcovi ide o peniaze, pričom od februára 2016 matka posiela polovicu otcom zasielaného výživného späť. Navrhla syna zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a neurčiť výživné. Matka pripojila k vyjadreniu posudok Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trnava o ťažkom zdravotnom postihnutí maloletého syna.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, maloletého syna, zisťovania názoru kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi o príjmoch rodičov, prešetril pomery u oboch rodičov a následne rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
4. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
5. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
6. Podľa § 62 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“)
- ods. 1 ZR- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2 ZR - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- ods. 3 ZR - každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4 ZR - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- ods. 5 ZR - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
7. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
8. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
9. Podľa § 78 ods. 1,3 ZR:
- Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh
- Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
10. Podľa § 38 ods. 1,2 zákona č. 161/2015
- ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
- názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
11. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je dôvod na zmenu ostatného rozsudku o výchove maloletého, a to konkrétne rozsudku Okresného súdu Trnava 18C 275/2009-47 zo dňa 15.02.2010 tak, že mal. O. M., G.. XX.XX.XXXX, bol zverený do starostlivosti otca a matka bola zaviazaná na platenie výživného, pričom súd určil aj stretávanie.
12. Súd vychádzal z výsluchu syna, ktorý jednoznačne uviedol, že chce byť u otca, pričom uviedol, že u otca sa môže ísť prejsť kde chce, má tam väčší kľud, má tam aj spolužiačky zo základnej - kamarátky. Matku má rád, ale chce byť u otca. Z výsluchu matky súd zistil, že syn už minimálne rok býva u otca, pričom matka z tohto pohľadu rešpektuje rozhodnutie syna a nechce sa domáhať nariadenia výkonu rozhodnutia tak, aby syn bol u nej. Ďalej uviedla (na otázku súdu, či maloletý je plne spôsobilý na právne úkony, a či po 18 roku veku mu chcú navrhnúť zníženie spôsobilosti) zhodne s otcom uviedli, že syna považujú za plne spôsobilého a nenavrhnú mu obmedzenie spôsobilosti po dovŕšení plnoletosti. Súd vo vzťahu k výsluchu maloletého konštatuje, že pri výsluchu nezistil žiadne skutočnosti, pre ktorý by mala byť obmedzená spôsobilosť maloletého a je taktiež názoru, že je plne spôsobilí vyjadriť svoj názor. K výpovedi matky súd konštatuje, že táto berie zmenu zverenia ako stratu maloletého syna, čo sa nezakladá na pravde, pričom však si uvedomuje, že syn je v reálnej osobnej starostlivosti otca na základe slobodného rozhodnutia syna, ktoré rešpektuje. Nechce však pripustiť zmenu starostlivosti v podobe súdneho rozhodnutia, nakoľko zmenu zverenia v podobe súdneho rozhodnutia považuje za vzdanie sa syna, čo odmieta pripustiť. Uvedený nesúhlas s výnimkou zdôvodnenia stratou syna však vecne nevedela odôvodniť. Súd k uvedenému postoju matky uvádza nasledovné. Matka syna nestráca, ten ju má stále rád, ale chce byť momentálne s otcom. To, že sa takmer dospelý syn rozhoduje samostatne a vie vyjadriť svoj názor je dobré, pričom matkin ochranársky prístup už nie je celkom namieste. Súd konštatuje, že za rok a pól bude syn plnoletý. Súčasne je súd tiež názoru, že je vhodné, aby mal maloletý momentálne aj ako výchovný vzor otca, aby sa naučil a plne uvedomil samostatnosť v rozhodovaní, čo je veľmi dôležité z pohľadu jeho ďalšieho života, nakoľko príliš protektívne (ochranárske) prostredie by mu mohlo byť na škodu jeho ďalšieho osobnostného vývoja. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého do starostlivosti otca, súčasne zo správy z prešetrenia pomerov vyplýva, že syn chce bývať s otcom, nakoľko si nerozumie s priateľom matky. Domácnosť otca bola v dobrom stave, pričom maloletý má u otca vlastnú izbu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc zo skutočného stavu, ktorý reálne existuje, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
13. Podľa § 232 ods.3,4 zákona č. 160/2015 Z.z., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia
14. Nakoľko došlo k zmene zverenia súd súčasne rozhodol aj o zmene časti rozhodnutia týkajúceho sa výživného na maloletého. Súd určil povinnosť matke platiť výživné na maloletého vo výške 40,- eur mesačne, ako aj splácať vzniknutý nedoplatok za obdobie od 12.04.2016 do 30.09.2016 vo výške 225,33 eur v mesačných splátkach po 15,- eur. Nedoplatok súd vypočítal ako 5 x 40,- eur (máj až september 2016) 25,33 eur (pomerná časť za 19 dní v apríli = 40/30 * 19=25,33 eur). Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal z čistého príjmu otca - 763,43 eur, príjmu matky vo výške 238,- eur (podľa potvrdenia Daňového úradu), výdavkov na maloletého špecifikovaných otcom vo výške 150,- eur (školská strava 30,- eur, hygienické potreby- kozmetika, strava doma 100,- eur, mobil 8,- eur, internet, výdavky na ošatenie, vreckové 5,- eur). Súd zohľadnil aj skutočnosť, že momentálne zabezpečuje bytovú potrebu synovi otec. Súd následne pomeroval príjmy matky s príjmom otca, pričom konštatuje, že príjem spoločný je 1001, z toho matkin podiel je 23,78 % z výdavkov, t.j. 35,66 eur, pričom súd vzhľadom na bytovú potrebu, ktorú zabezpečuje otec zvýšil túto sumu na 40,- eur mesačne. Súd ďalej konštatuje k určenej sume výživného, že otec už nebude od ďalšieho mesiaca musieť platiť výživné matke v sume 100,-eur (resp. 50,- eur, lebo matka otcovi polovicu sumy vracala), ďalej začne poberať rodinné prídavky na syna vo výške 23,52 eur mesačne a môže si uplatňovať daňový bonus na maloletého syna vo výške 21,98 eur, tj. príjmy sa mu zvýšia o sumu 45,50 eur. Celkovo bude jeho príjem výživného na maloletého 45,50 eur (prídavky, bonus) + 40,- eur (výživné matka)+ 50,- eur (výživné, ktoré nemusí platiť, tj. jeho podiel a 15,- eur nedoplatok matky na výživnom. Rozhodnutie na výživné je vykonateľné doručením, preto je potrebné platiť výživné od mesiaca október bez ohľadu na prípadnú právoplatnosť rozhodnutia.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia sa nevedeli na styku matky s dieťaťom dohodnúť pre negatívny postoj matky k zmene zverenia, súd po dôkladnom uvážení rozhodol tak, že tento styk upravil. Súd styk upravil tak, aby matka sa mohla v čo najvyššej miere stretávať so synom a rozhodne viac ako sa stretáva dnes. Preto súd určil stretávania cez dva víkendy v mesiaci a po dohode so synom neobmedzene.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Toto rozhodnutie je vykonateľné doručením.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Súd poučuje otca, že rozsudok o výživnom je vykonateľný doručením.