Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-668-2008.pdf
PDF · 73.46 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6Er/668/2008
Uznesenie
Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904 proti povinnému: D. G., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX, o vymoženie 41,03 € s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Bohumilom Husťákom, Exekútorský úrad Košice, Žriedlová 3, pod sp. zn. EX 177/99, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
III. Súdny exekútor n e m á nárok na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Súd poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie poverením č. 5608 001221 zo dňa 15.03.1999. Exekúcia sa vedie na návrh oprávneného doručený súdnemu exekútorovi dňa 02.03.1999 a na základe exekučného titulu - platobného rozkazu č.k. 1Ro 1654/98-5, ktorý vydal Okresný súd Revúca dňa 12.10.1998.
2. Dňa 11.07.2016 súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa 29.06.2013 zomrel. Okresný súd Nitra dedičské konanie po poručiteľovi povinnom pre nemajetnosť zastavil uznesením sp. zn. 28D/334/2013 zo dňa 27.09.2013.
3. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 55,87 €.
4. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
5. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44). V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňom 02.03.1999, teda súd pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002.
6. Podľa § 57 ods. 1, písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení do 31.01.2002 (ďalej len Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. V zmysle § 9a ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 9. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len CSP), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
10. V danom prípade povinný zomrel dňa 29.06.2013 bez právneho nástupcu. V exekučnom konaní predstavuje smrť fyzickej osoby v priebehu konania bez právneho nástupníctva dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať, nakoľko ide o nedostatok podmienok konania. Súd teda podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil, nakoľko niet osoby, proti ktorej by sa mohla vykonať.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
11. Podľa § 197 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
13. Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
14. Trovy exekúcie hradí v zásade povinný, okrem zákonom určených prípadov. V zmysle § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
15. V danom prípade je dôvodom zastavenia exekúcie smrť povinného bez právneho nástupcu. Povinný teda nemôže uhrádzať trovy exekúcie. Preto súd skúmal, či sú splnené podmienky na to, aby trovy platil oprávnený a dospel k záveru, že tieto podmienky splnené nie sú. Exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného, ale pre nedostatok podmienok konania - smrť povinného. Smrť povinného je skutočnosťou, ktorú oprávnený nemohol žiadnym spôsobom zaviniť. Za týchto okolností nemožno oprávneného zaviazať na náhradu trov. Zavinenie oprávneného v zmysle porušenia náležitej opatrnosti by tu mohlo byť vtedy, ak by oprávnený v čase podania návrhu vedel o takej skutočnosti (právnom stave, v ktorom sa povinný nachádza), ktorá by neodvratne viedla k zastaveniu konania. V danom prípade tomu zjavne tak nebolo.
16. Pre úplnosť súd uvádza, že v konaní začatom do 31.01.2002 neplatí, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Toto ustanovenie bolo zavedené k 01.02.2002, pričom bolo prechodným ustanovením určené, že exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Toto ustanovenie v novšom znení sa použije aj na konania začaté pred 01.02.2002, len ak ide o vymoženie výživného, čo v danej veci nebolo splnené. Navyše predmetná exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného ale pre nedostatok podmienok konania, keďže povinný zanikol, podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
17. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru, podľa ktorej súdny exekútor nemá vždy právo na náhradu trov. Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 1226/08 judikoval, že nie je porušením Listiny základných práv a slobôd, ak súd pri zastavení exekúcie z dôvodu zániku povinného ako právneho subjektu neprizná náhradu trov exekúcie exekútorovi, ak na strane oprávneného nebolo procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že ak povinný ako právny subjekt zanikol a exekúcia musela byť zastavená, nie je táto skutočnosť sama osobe rozhodujúcou pre posúdenie otázky náhrady trov exekúcie a sama osobe nespôsobuje, že tieto trovy bude vo vzťahu k exekútorovi niesť oprávnený. Aby náhradu trov exekúcie zastavenej v dôsledku zániku povinného bolo možné uložiť oprávnenému, musí tu pristúpiť okolnosť spočívajúca v procesnom zavinení oprávneného na tomto
zastavení, čiže na strane oprávneného musia existovať konkrétne okolnosti subjektívnej povahy o jeho procesnom zavinení svedčiace. Aj pri existencii procesného zavinenia oprávneného má súd na výber, či oprávnenému uloží náhradu trov exekúcie v prospech súdneho exekútora, pričom prihliada najmä na intenzitu zavinenia oprávneného. Exekučný poriadok a ani iný právny predpis nevylučuje skončenie exekúcie takým spôsobom, že exekútor si v konečnom dôsledku svoje náklady ponesie sám. Uvedeným spôsobom judikoval aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 432/08 a rovnaký názor je prezentovaný aj v komentári k EP od JUDr. Mareka Tomašoviča (str. 264), ako aj v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16 CoE 25/09. Exekútor má takmer výlučné monopolné postavenie pri vykonávaní exekúcie. Exekútor má zároveň z úspešného výkonu exekúcie zisk (odmenu) ale súčasne nesie i riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať k uspokojeniu oprávneného ako aj nákladov exekúcie, pričom toto riziko nemožno bezdôvodne prenášať na osobu oprávneného. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené nároky exekútora, nie je teda ani protiústavný. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva judikoval, že riziko podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou.
18. Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku I. uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti výrokom II. a III. uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Revúca.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.