Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/12/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, vykonávajúc pôsobnosť správneho súdu, sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobkyne: M.. N. C., nar. XX. M. XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX K. K., občan Slovenskej republiky, právne zastúpenej AK Piliar s.r.o., so sídlom Medený Hámor 11, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 7275-2/2021-BA zo dňa 17. marca 2021, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím č. 200-042331-CA04/2020 z 23.12.2020 rozhodla, že M.. N. C., bytom W. 3, K. K. (ďalej len „žalobkyňa“) podľa , až 5 a až 9, a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „) má nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Národný ústav reumatických chorôb Piešťany vo výške 27,34912500 € za deň od 14.12.2020 do zániku nároku na materské, najdlhšie do konca a/ 34. týždňa od vzniku nároku na materské alebo b/ 37. týždňa od vzniku nároku na materské, ak ku koncu obdobia uvedeného v písm. a/ preukáže, že je osamelá a táto osamelosť bude trvať po celú dobu predloženého nároku na materské alebo c/ 43. týždňa, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a ku koncu obdobia uvedeného v písm. a/ sa bude aspoň o dve z narodených detí starať, pričom táto podmienka musí byť splnená po celú dobu predĺženého nároku (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Odôvodnenie podľa prvostupňového orgánu nebolo potrebné, nakoľko sa žalobkyni vyhovelo v plnom rozsahu.

2. O odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „žalovaná“) rozhodnutím č. 7275-2/2021-BA zo dňa 17.03.2021 tak, že odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná s poukazom na obsah prvostupňového rozhodnutia, obsah odvolania žalobkyne, ako aj s odkazom na platnú právnu úpravu uviedla, že žalobkyňa si predložením žiadosti o materské uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od 14.12.2020 z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Národný ústav reumatických chorôb. Zamestnávateľ na tlačive potvrdil, že žalobkyni bola materská dovolenka poskytnutá od 14.12.2020 a naposledy pracovala dňa 20.12.2018. Príslušný lekár na žiadosti potvrdil, že u žalobkyni pôrod nastane pravdepodobne dňa 25.01.2021. Žalovaná ďalej s poukazom na § 30, § 48 ods. 1, 2, § 49a, § 52 ods. 1 a § 53, § 55

ods. 1, , ,, , , , uviedla, že žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie u zamestnávateľa Národný ústav reumatických chorôb, z ktorého si uplatnila nárok na materské dňa 01.07.2016. Dôvod na poskytnutie materského vznikol dňa 14.12.2020. Z uvedeného žalovanej vyplynulo, že rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je v súlade s obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2019. Podľa údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne žalobkyňa z poistného vzťahu zamestnanca mala vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti v období od 21.01.2019 do 11.04.2019. Poberala materské v období od 12.04.2019 do 05.12.2019 a mala toto poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky v období od 06.12.2019 do 13.12.2020. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v rozhodujúcom období mala povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti iba v období od 01.01.2019 do 20.01.2019, t.j. 20 dní. Za toto obdobie žalobkyňa dosiahla vymeriavací základ vo výške 729,31 €. Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky sa vypočíta podľa ako podiel súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období, t.j. sumy 729,31 € a počtu 20 dní, t.j. denný vymeriavací základ je po zaokrúhlení 46,4655 € (729,31:20). V súlade s výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu, čo predstavuje sumu 27,34912500 € za deň (75 % zo sumy 36,4655 €). Podľa žalovanej tak Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava prvostupňovým rozhodnutím správne rozhodla o výške nároku na materské žalobkyne. K odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa výšky nemocenskej dávky materského pri tzv. reťazovom pôrode uviedla, že dňa 04.03.2020 na svojom webovom sídle informovala o tom, že „ak zamestnaná žena porodí a stará sa po sebe o viaceré deti bez toho, aby sa vrátila do práce, každá ďalšia dávka materskej, ktorú jej sociálna poisťovňa prizná, nemôže byť nižšia ako predchádzajúca dávka. Ide o tzv. reťazový pôrod, keď pri ďalšom dieťati nemá poistenka z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného“. Z uvedeného vyplýva, že tento postup podľa sa uplatní v prípade, ak zamestnankyňa, ktorej trvá pracovný pomer a plynule prechádza z materskej na rodičovskú dovolenku a následne s ďalším dieťaťom na materskú dovolenku, pričom v rozhodujúcom období nemá vymeriavací základ na uplatnenie poistného napr. z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. V prípade žalobkyne nie je možné tento postup uplatniť, nakoľko v rozhodujúcom období (v r. 2019) dosiahla vymeriavací základ za obdobie od 01.01.2019 do 20.01.2019, a preto sa výška materského určovala z denného vymeriavacieho základu a nepristúpilo sa k jej určeniu z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa ust. . Vzhľadom na to žalovaná rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Zhrnutie argumentov žalobkyne - žalobné body

3. Žalobkyňa podala správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, kde namietala procesnoprávne vady napadnutého rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľosti, pretože síce obsahuje odkaz na relevantnú právnu úpravu, avšak nijako nereflektuje na požiadavku výkladu týchto ustanovení v kontexte skutkového stavu veci. Nie je tak možné verifikovať, z akého skutkového stavu vlastne žalovaná vychádzala a pod ktoré konkrétne právne normy tento skutkový stav subsumovala, akým spôsobom interpretovala obsah jednotlivých právnych noriem. Namiesto toho sa obmedzila len na formálnu právnu konštatáciu , na základe čoho takto formulované odôvodnenie nie je spôsobilé naplniť požiadavku na dostatočné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia s odkazom na , Poukázala na to, že úlohou žalovanej bolo na podklade v celom rozsahu preskúmať prvostupňové rozhodnutie, a ak žalovaná dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné, čo podľa žalobkyne je, toto rozhodnutie má na základe zrušiť a vec vrátiť Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava na nové prejednanie a rozhodnutie. V tomto smere žalovaná podľa žalobkyne konala benevolentne a arbitrárne, keď nerešpektovala ust. v nadväznosti na V ďalšom bode správnej žaloby žalobkyňa namietala hmotnoprávne posúdenie veci, pričom napádala spôsob výpočtu materskej pri tzv. reťazovom pôrode, ktorý síce nie je zákonom definovaný, ale je to len všeobecne prijaté pomenovanie situácie, keď zamestnankyňa, ktorej trvá pracovný pomer plynule prechádza z materskej na rodičovskú dovolenku a následne s ďalším dieťaťom na materskú dovolenku. Ak zamestnaná žena porodí a stará sa po sebe o viaceré deti bez toho, aby sa vrátila do práce, každá ďalšia dávka na materskej, ktorú jej sociálna poisťovňa prizná, nemôže byť nižšia, ako predchádzajúca dávka. Ide o tzv. reťazový pôrod, keď pri ďalšom dieťati nemá poistenka z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky v rozhodujúcom období vymeriavací

základ na platenie poistného. Výška dávky sa preto vypočíta z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý určuje zamestnávateľ. Ak ho určí nižší, ako vymeriavací základ pri skorších materských, sociálna poisťovňa dávku vypočíta z vymeriavacieho základu tak, ako pri predchádzajúcom materskom a materské tak nikdy nemôže byť nižšie. Žalovaná podľa žalobkyne vychádzala pri určení výšky materskej z nesprávneho výkladu pojmu „vymeriavací základ“, pretože podľa jej názoru jej mala byť výška materskej vypočítaná z vymeriavacieho základu, z ktorého sa počítala prvá materská, na základe čoho žalovaná nesprávne aplikovala Poukázala na časovú postupnosť, keď v období od 21.01.2019 do 11.04.2019 mala žalobkyňa vylúčenú povinnosť platiť nemocenské poistenie z dôvodu práceneschopnosti, v období od 12.04.2019 do 05.12.2019 poberala materské, v období od 06.12.2019 do 13.12.2020 mala prerušené poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a v období od 14.12.2020 jej bolo priznané materské. Žalobkyňa mala počas rodičovskej dovolenky zo zákona prerušené povinné nemocenské poistenie. Vznik prerušenia poistenia sa posudzuje rovnako ako zánik poistenia. Ak však tehotná zamestnankyňa oznámi zamestnávateľovi nástup na materskú dovolenku s ďalším dieťaťom, dôjde k skončeniu prerušenia povinného nemocenského poistenia. Skončenie prerušenia sa posudzuje rovnako ako vznik poistenia, dochádza k obnoveniu povinného nemocenského poistenia, a to ku dňu nástupu na materskú dovolenku. Žena sa bude považovať za nemocensky poistenú v čase vzniku nároku na materské, čo je jednou z podmienok pri posudzovaní nároku na materské. Ak pracovný pomer trvá, uplatní sa , podľa ktorého sa do obdobia 270 dní započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Nárok na materské vznikne, nakoľko dobu 270 dní poistenia pred pôrodom žena získa tým, že čerpá rodičovskú dovolenku. Žalovaná správne aplikovala ustanovenia o vzniku nároku na materské, avšak podľa názoru žalobkyne postupovala nesprávne pri určení jej výšky. Potrebné bolo aplikovať rovnaký spôsob výpočtu výšky materskej ako pri posudzovaní nároku počas prvého tehotenstva, pretože právna úprava nerozoznáva postup, ktorý aplikovala žalovaná strana a jej postup je účelový v snahe minimalizovať nárok na materské žalobkyni. Postup žalovanej, ktorá považuje obdobie od 01.01.2019 do 20.01.2019 a vymeriavací základ je v rozpore s ust. a nasl. Výška novourčenej materskej dávky nemôže byť nižšia ako je výška z r. 2019 z dôvodu, že žalobkyňa nemala obdobie, z ktorého by sa jej určil nový vymeriavací základ. V ďalšom bode žalobkyňa poukázala na potrebu ústavno-konformného výkladu v zmysle nálezu Ústavného súdu SR z 12.04.2007 s tým, že pokiaľ správne orgány vychádzali z európskej legislatívy, okrem toho, že opomenuli eurokonformný výklad, zrejme odignorovali aj legitímnu požiadavku ústavno- konformného výkladu, pretože výroková časť napadnutého rozhodnutia je v rozpore so zásadou právnej istoty, proporcionality a čo je najdôležitejšie, nerešpektuje ústavné právo žalobkyne v zmysle SR a zasahuje do jej základného práva bez toho, aby existoval legitímny a spravodlivý dôvod za súčasného rešpektovania primeranosti požiadavky na takýto intenzívny zásah. Navrhla napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Vyjadrenie žalovanej a žalobkyne

4. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe poukázala na to, že obdobie, počas ktorého mala žalobkyňa vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, obdobie, v ktorom poberala materské a obdobie, v ktorom mala poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, neboli sporné, nakoľko žalobkyňa uvádzala totožné obdobie trvania týchto období, ako vyplývajú z podkladov žalovanej. Na určenie výšky materského žalobkyne bolo aplikované ust. v spojení s a Uviedla, že pri určení výšky nemocenskej dávky sa najprv skúma, či žiadateľ spĺňa podmienky určenia výšky nemocenskej dávky z denného vymeriavacieho základu určeného podľa . Ak tieto podmienky spĺňa, výška nemocenskej dávky sa určí z denného vymeriavacieho základu a ďalej už nie je dôvod skúmať splnenie podmienok na určenie výšky z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa . Splnenie podmienok na výpočet výšky nemocenskej dávky podľa sa skúma v prípade, ak žiadateľ nespĺňa podmienky na určenie výšky nemocenskej dávky podľa . Zdôraznila, že v zmysle je v takomto prípade rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, z ktorého sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia. Žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca, z ktorého si uplatnila nárok na materské 01.07.2016 a dôvod na poskytnutie

materského vznikol dňa 14.12.2020. Z uvedeného vyplýva, že rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je v súlade s kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, t.j. r. 2019. Po vylúčení obdobia, za ktoré žalobkyňa nebola povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a obdobia prerušenia nemocenského poistenia z rozhodujúceho obdobia, t.j. obdobia od 21.01.2019 do 11.04.2019, od 12.04.2019 do 05.12.2019, od 06.12.2019 do 31.12.2019 je zrejmé, že žalobkyňa mala v rozhodujúcom období povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie za obdobie od 01.01.2019 do 20.01.2019. Uvedenú skutočnosť dokazuje aj Mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac január 2019, ktorý zamestnávateľ doručil pobočke dňa 27.02.2019, kde vykázal žalobkyni vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie vo výške 729,31 € za 20 kalendárnych dní. Vo vzťahu k námietke nesprávneho výkladu pojmu „vymeriavací základ“ žalovaná poukázala na , podľa ktorého vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitných predpisov, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. V zmysle je zárobková činnosť podľa tohto zákona činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu. Podľa o dani z príjmov príjmami zo závislej činnosti sú príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, na základe čoho mala žalovaná za to, že výklad pojmu „vymeriavací základ“ je správny. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa bolo od 01.01.2019 do 31.12.2019, v ktorom mala žalobkyňa povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie len za 20 dní, za ktoré dosiahla vymeriavací základ vo výške 729,31 €. Denný vymeriavací základ bol určený súladne s K žalobnej námietke nesprávne vypočítanej výšky materského z dôvodu, že ide o reťazový pôrod, žalovaná poukázala na , v zmysle ktorého pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia, atď. je 1,30 vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktorej vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získa obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov a o pravdepodobný denný vymeriavací základ, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia. Legislatívna úprava určená od 01.01.2019 sa týka poistenkýň, ktorým sa výška materského určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, t.j. vypočítaného z tzv. predpokladaného príjmu. Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu len vtedy, ak ju nemožno určiť z denného vymeriavacieho základu. V prípade žalobkyne bola výška materského určená z denného vymeriavacieho základu podľa , pretože žalobkyňa v rozhodujúcom období na zistenie denného vymeriavacieho základu mala vymeriavací základ na platenie poistenia na nemocenské poistenie za obdobie od 01.01.2019 do 20.01.2019. Na žalobkyňu sa nevzťahuje cit. zákona z dôvodu, že na jej prípad nemožno výnimku ustanovenú v aplikovať, a preto výška predchádzajúceho materského je právne irelevantná. V ďalšom texte nesúhlasila s názormi žalobkyne a poukázala na to, že žalobkyňa v období nástupu na materskú dovolenku neostala bez hmotného zabezpečenia, nakoľko jej bol nárok na materské priznaný od 14.12.2020. Z uvedeného dôvodu vyplýva, že nedošlo k porušeniu ústavného práva žalobkyne v zmysle SR. K absencii odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia poukázala na , v zmysle ktorého odôvodnenie nie je potrebné, ak sa vyhovelo účastníkovi konania v plnom rozsahu, ako to bolo v prípade žalobkyne. Žalovaná mala za to, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, dostatočne zdôvodnené, podložené citovanými právnymi predpismi, ktoré sú zrozumiteľné, a teda preskúmateľné a nemá znaky arbitrárnosti. Žalovaná sa vysporiadala s námietkami, ktoré žalobkyňa uviedla v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a závery žalovanej vyplývajú z relevantných skutkových zistení a sú v súlade s výkladom ustanovení zákona. Záverom žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

5. Žalobkyňa v replike zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, pričom doplnila, že z oznámenia žalovanej z 04.03.2020 vyplynulo: „ak zamestnaná žena porodí a stará sa po sebe o viaceré deti bez toho, aby sa vrátila do práce, každá ďalšia dávka materskej, ktorú jej sociálna poisťovňa prizná,

nemôže byť nižšia ako predchádzajúca dávka“. Ďalej žalobkyňa poukázala na dôvodovú správu k , ktorým sa menil a dopĺňal : „navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečuje, aby pravdepodobný denný vymeriavací základ pri ďalšom dieťati nebol nižší, ako denný vymeriavací základ alebo pravdepodobný vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské“. S poukazom na uvedené mala žalobkyňa za jednoznačné, že účelom prijatej novely t.z. v reťazovom pôrode, je zabezpečenie matky v takom rozsahu, aby nedošlo k poníženiu priznanej dávky oproti dávke už predtým priznanej. To potvrdzuje aj skutočnosť, že zo strany žalovanej došlo k zmene vyplácania dávok materských priznaných do 01.01.2019 v zmysle spomínanej novely automaticky, t.j. bez nutnosti podania samostatných žiadostí zo strán oprávnených subjektov. Zároveň poukázala na to, že do dnešného dňa nedošlo k riadnemu preukázaniu spôsobu určenia vymeriavacieho základu. Žalovaná iba stroho skonštatovala, že ide o sumu 729,31 € za 20 dní, avšak žiadnym spôsobom toto nepreukázala, ani neuviedla, akým spôsobom sa k danému vymeriavaciemu základu dopracovala. Napokon uzavrela, že žalovaná si nesprávne a svojvoľne rozširujúco vykladala ust. Nakoľko v tomto prípade nemožno dokladovať, že došlo k vyhoveniu všetkým účastníkom konania v celom rozsahu, nakoľko žalobkyňa v súlade s princípom právnej istoty mohla na základe usmernenia žalovaného z 04.03.2020 dôvodne predpokladať, že dôjde k uznaniu výšky dávky v rovnakej výške, ako jej už bola predtým priznaná. Mala tiež za to, že rozhodnutie sa mohlo odvolať na cit. zákona len v rozsahu vzniku nároku na dávku, avšak výška priznanej dávky by už mala vyť v tomto rozhodnutí náležitým spôsobom odôvodnená, t.j. malo by dôjsť k určeniu právnych noriem, na základe ktorých správny orgán postupoval, uvedené je zistené od skutkového stavu bola s odvolaním sa na príslušné dôkazy a uvedenie postupu, akým spôsobom správny orgán pri určení výšky dávky v prospech žalobkyne postupovala s poukazom na usmernenie žalovanej z 04.03.2020, mala zároveň uviesť, prečo v danom prípade nedošlo k aplikácii uvedeného postupu. Nakoľko v predmetnom rozhodnutí odôvodnenie uvedených skutočností, absentuje došlo k porušeniu práv žalobkyne. Záverom žiadala napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

6. Právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní krátkou cestou predložil fotokópiu občianskeho preukazu žalobkyne, z ktorého vyplynulo, že od 25.02.2002 má zmenený trvalý pobyt. Sudca k tomu uviedol, že v súlade s ust. (druhá veta) bude považovať miestnu príslušnosť tunajšieho súdu za zachovanú. Ďalej sa pridržiaval všetkých svojich vyjadrení a obsahu správnej žaloby. Uviedol, že žalovaná informuje ženy na svojom webovom sídle o tom, že dávka v materskej nemôže byť nižšia, než tá predchádzajúca. K žiadnemu nastúpeniu žalobkyne do práce nedošlo, išlo o kontinuálny prechod z rodičovskej na materskú dovolenku. Materská dovolenka preto nemôže byť nižšia, než tá predchádzajúca. Z procesnej stránky videl vady v odôvodnení oboch rozhodnutí, t.j. ich arbitrárnosť, nakoľko neposkytovali odpovede na základné otázky. Prvostupňové rozhodnutie neobsahovalo odôvodnenie vôbec a napadnuté rozhodnutie neodôvodnilo, prečo by nemal byť priznaný nárok, ktorý je podľa žalobkyne daný.

7. Poverená zamestnankyňa žalovanej zotrvala na vyjadrení k správnej žalobe. Napadnuté rozhodnutie bolo podľa jej názoru zákonné, vecne správne ako aj preskúmateľné. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa jasne uvádza, prečo nemohol byť použitý , nakoľko žalobkyňa mala v rozhodujúcom období riadny vymeriavací základ, t.j. žalobkyňa mala vysvetlené dôvody uplatneného postupu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie miestne príslušný podľa 5 Z.z. (ďalej len „“) vo veci rozhodol na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

9. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

10. Podľa , o sociálnom poistení (1) Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom

e) čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak ide o ženu a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, a nemá nárok na materské, ak ide o muža. (5) Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.

11. Podľa až 9 (1) Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. (2) Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské. (4) Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia. (5) Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské. (6) Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 5, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské. (7) Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. (8) Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské. (9) Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

12. Podľa do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu 45a) a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu 36) a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

13. Podľa výška materského je 75% denného vymeriavacieho základu určeného podľa alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa .

14. Podľa , a (1) Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie

denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. (9) Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a na účely vzniku nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie sa § 26 ods. 5 nepoužije. (10) Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.

15. Podľa , (1) Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. (2) Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

16. Podľa , a (1) Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak a/ poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, b/ zamestnanec v rozhodujúcom období podľa nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa , alebo d/ dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky; nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň. (2) Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. (4) Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; platí rovnako. Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa , nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia.

17. Správny súd preskúmaním veci zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava priznala žalobkyni nárok na materské z nemocenského poistenia od jej zamestnávateľa vo výške 27.34912500 Eur za deň od 14.12.2020 do zániku nároku. Žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu, pretože výška materského bola určená žalobkyni správne na základe denného vymeriavacieho základu zisteného v súlade s v nadväznosti na Postup v súlade s žalovaná nepovažovala za uplatniteľný, nakoľko v rozhodujúcom období žalobkyňa dosiahla vymeriavací základ, na základe čoho sa výška jej materského určovala z denného vymeriavacieho základu.

18. Žalobkyňa namietala hmotnoprávne posúdenie veci, konkrétne spôsob výpočtu materskej podľa pri tzv. reťazovom pôrode, v zmysle ktorého zamestnankyňa, ktorej

trvá pracovný pomer plynule prechádza z materskej na rodičovskú dovolenku a následne s ďalším dieťaťom na materskú dovolenku, porodí a stará sa po sebe o viaceré deti bez toho, aby sa vrátila do práce, pričom každá ďalšia dávka na materskej, ktorú jej sociálna poisťovňa prizná, podľa nej nemôže byť nižšia, ako predchádzajúca dávka. O tzv. reťazový pôrod ide vtedy, keď pri ďalšom dieťati nemá poistenka z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného. Výška dávky sa v takom prípade v súlade s vypočíta z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý určuje zamestnávateľ. Ak ho určí nižší, ako vymeriavací základ pri skorších materských, žalovaná dávku vypočíta z vymeriavacieho základu tak, ako pri predchádzajúcom materskom a materské tak nikdy nemôže byť nižšie. Žalovaná podľa žalobkyne vychádzala pri určení výšky materskej z nesprávneho výkladu pojmu „vymeriavací základ“, pretože podľa jej názoru jej mala byť výška materskej vypočítaná z vymeriavacieho základu, z ktorého sa počítala prvá materská, na základe čoho žalovaná nesprávne aplikovala Podľa nej bolo potrebné aplikovať rovnaký spôsob výpočtu výšky materskej ako pri posudzovaní nároku počas prvého tehotenstva, pretože právna úprava nerozoznáva postup, ktorý aplikovala žalovaná strana a jej postup je účelový v snahe minimalizovať nárok na materské žalobkyni. Žalobkyňa tak namietala, že postup žalovanej, ktorá považuje obdobie od 01.01.2019 do 20.01.2019 za vymeriavací základ, je v rozpore s ust. a nasl. Výška novourčenej materskej dávky podľa nej nemôže byť nižšia ako je výška z r. 2019 z dôvodu, že žalobkyňa nemala obdobie, z ktorého by sa jej určil nový vymeriavací základ.

19. Žalovaná k odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa výšky nemocenskej dávky materského pri tzv. reťazovom pôrode v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že dňa 04.03.2020 na svojom webovom sídle informovala o tom, že „ak zamestnaná žena porodí a stará sa po sebe o viaceré deti bez toho, aby sa vrátila do práce, každá ďalšia dávka materskej, ktorú jej sociálna poisťovňa prizná, nemôže byť nižšia ako predchádzajúca dávka. Ide o tzv. reťazový pôrod, keď pri ďalšom dieťati nemá poistenka z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného“. Z uvedeného žalovanej vyplynulo, že postup podľa sa uplatní v prípade, ak zamestnankyňa, ktorej trvá pracovný pomer plynule prechádza z materskej na rodičovskú dovolenku a následne s ďalším dieťaťom na materskú dovolenku, pričom v rozhodujúcom období nemá vymeriavací základ na platenie poistného, napr. z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. V prípade žalobkyne nebolo možné tento postup uplatniť, nakoľko v rozhodujúcom období (v r. 2019) dosiahla vymeriavací základ za obdobie od 01.01.2019 do 20.01.2019, a preto sa výška materského určovala z denného vymeriavacieho základu a nepristúpilo sa k jej určeniu z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa ust. . Žalovaná tak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedeným spôsobom zrozumiteľne vysvetlila, že za účelom zistenia vymeriavacieho základu pre materské zistila, že žalobkyňa v rozhodujúcom období od 01.01.2019 do 20.01.2019 (spolu 20 dní) mala povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, počas ktorého dosiahla vymeriavací základ vo výške 729,31 Eur, na základe čoho bolo potrebné použiť postup spojený s určením denného vymeriavacieho základu v súlade s ust. , a naopak postup v zmysle , ktorého sa žalobkyňa domáha, nebol súladný s platnou právnou úpravou.

20. Správny súd sa stotožňuje so záverom žalovanej, ktorá, potom čo dospela k nespornému skutkovému záveru o tom, že žalobkyňa v rozhodujúcom období mala povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie v období od 01.01.2019 do 20.01.2019 (žalobkyňa nespochybnila, že v tom čase vykonávala závislú činnosť v pracovnom pomere), veci priliehavo uzavrela, že nebolo možné použiť ust. Z právneho obsahu ustanovení v nadväznosti na a na druhej strane konkurujúceho ust. , vyplýva, že do úvahy prichádza len alternatívne uplatnenie právnych noriem v nich obsiahnutých, nakoľko v nadväznosti na ďalšie zákonné ustanovenia rozdielne upravujú zistenie vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období (ako denného alebo pravdepodobného denného), ktorého spôsob zistenia zásadným spôsobom ovplyvňuje určenie výšky materského v zmysle ust. a iných Prioritne je preto potrebné skúmať, či bolo možné určiť denný vymeriavací základ v zmysle , nakoľko určenie pravdepodobného denného predstavuje len fikciu, ktorá nastupuje až po tom, čo z rôznych dôvodov (uvedených v , vrátane nedosiahnutia žiadneho vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období) nebolo možné zistiť denný vymeriavací základ poistenca. V danom prípade bolo možné zistiť denný vymeriavací základ žalobkyne, ktorý bol zistený z jej príjmu dosiahnutého v rozhodujúcom období (od 01.01.2019 do 20.01.2019). Samotné dosiahnutie príjmu a zaplatenie poistného v uvedenom (rozhodujúcom) období kalendárneho roka

predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (dňa 14.12.2020), t.j. v rozhodujúcom období, žalobkyňa nespochybnila. Vzhľadom na uvedené boli podmienky pre určenie denného vymeriavacieho základu podľa v nadväznosti na splnené a nebol preto dôvod na uplatnenie citovaného zákona.

21. Žalobkyňa ďalej namietala, že počas rodičovskej dovolenky mala zo zákona prerušené povinné nemocenské poistenie, pričom vznik prerušenia poistenia sa posudzuje rovnako ako zánik poistenia. Ak však tehotná zamestnankyňa oznámi zamestnávateľovi nástup na materskú dovolenku s ďalším dieťaťom, dôjde podľa nej k skončeniu prerušenia povinného nemocenského poistenia. Skončenie prerušenia sa posudzuje rovnako ako vznik poistenia, dochádza k obnoveniu povinného nemocenského poistenia, a to ku dňu nástupu na materskú dovolenku. Žena sa bude považovať za nemocensky poistenú v čase vzniku nároku na materské, čo je jednou z podmienok pri posudzovaní nároku na materské. Ak pracovný pomer trvá, uplatní sa , podľa ktorého sa do obdobia 270 dní započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Nárok na materské vznikne, nakoľko dobu 270 dní poistenia pred pôrodom žena získa tým, že čerpá rodičovskú dovolenku. Žalovaná správne aplikovala ustanovenia o vzniku nároku na materské, avšak podľa názoru žalobkyne postupovala nesprávne pri určení jej výšky. Potrebné bolo podľa nej aplikovať rovnaký spôsob výpočtu výšky materskej ako pri posudzovaní nároku počas prvého tehotenstva, pretože právna úprava nerozoznáva postup, ktorý aplikovala žalovaná strana a jej postup je účelový v snahe minimalizovať nárok na materské žalobkyni. Výška novourčenej materskej dávky nemôže byť podľa jej mienky nižšia ako je výška z r. 2019 z dôvodu, že žalobkyňa nemala obdobie, z ktorého by sa jej určil nový vymeriavací základ.

22. Žalobkyňa sa mýli v tom, že „právna úprava nerozoznáva postup žalovanej“, nakoľko postup žalovanej vyplýva priamo z ust. Z obsahu ust. (podľa ktorého sa do obdobia nemocenského poistenia započítava obdobie jeho prerušenia) a z ust. tohto zákona (podľa ktorého sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia bez ďalšieho) je zrejmé, že vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia na účely materského príspevku sa neposudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia a skončenie prerušenia rovnako, ako vznik tohto poistenia. Naopak z citovaných ustanovení vyplýva len to, že obdobie prerušenia v jednom prípade je a v druhom prípade nie je súčasťou uvedených časových celkov. Podľa prerušenie povinného nemocenského poistenia sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje, avšak z obsahu tohto ustanovenia nemožno dospieť k záveru, že zákon s touto skutočnosťou súčasne spája zánik nemocenského poistenia. Ustanovenie , na ktoré žalobkyňa narážala pri tejto žalobnej námietke, sa tu z uvedených dôvodov neuplatní. Neuplatní sa aj preto, že z ust. explicitne plynie, že pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu, t.j. pri aplikácii ust. , sa tohto zákona nepoužije.

23. Žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie dňa 01.07.2016, na prerušenie ktorého sa pri posudzovaní jeho trvania neprihliadalo, rovnako ako na obdobia, počas ktorých žalobkyňa nebola povinná platiť poistné na nemocenské poistenie. Povinné nemocenské poistenie žalobkyne preto jeho prerušením nezaniklo a skončením prerušenia znovu nevzniklo tak, ako to presadzuje žalobkyňa. Žalobkyňa mala povinnosť za obdobie od 01.01.2019 do 20.01.2019 zaplatiť poistné na povinné nemocenské poistenie, ktorá povinnosť bola splnená, čím bola zachovaná podmienka zaplatenia poistného v zmysle Nič preto nebránilo jeho použitiu v nadväznosti na Rozhodujúce obdobie pre určenie denného vymeriavacieho základu podľa tak žalovaná zistila v súlade s ust. cit. zákona, t.j. lege artis.

24. Možno súhlasiť so žalovanou aj v tom, že ust. v znení účinnom od 01.01.2019 sa týka poistenkýň, ktorým sa výška materského určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, t.j. základu vypočítaného z tzv. predpokladaného príjmu. Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu len vtedy, ak ju nemožno určiť z denného vymeriavacieho základu. Práve taký záver vyplýva aj z textu informácie žalovanej, ktorá bola zverejnená na jej webovom sídle. V prípade žalobkyne bola výška materského určená z denného vymeriavacieho základu podľa , pretože žalobkyňa v rozhodujúcom období na zistenie denného vymeriavacieho základu mala v rozhodujúcom období vymeriavací základ

na platenie poistenia na nemocenské poistenie. Na žalobkyňu sa nevzťahuje § 57 cit. zákona z dôvodu, že na jej prípad nemožno výnimku ustanovenú v § 57 ods. 4 aplikovať, a preto výška predchádzajúceho materského je právne irelevantná.

25. Žalobkyňa namietala procesnoprávne vady napadnutého rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľosti, pretože síce obsahuje odkaz na relevantnú právnu úpravu, avšak nijako nereflektuje na požiadavku výkladu týchto ustanovení v kontexte skutkového stavu veci. Nie je tak možné verifikovať, z akého skutkového stavu vlastne žalovaná vychádzala a pod ktoré konkrétne právne normy tento skutkový stav subsumovala, akým spôsobom interpretovala obsah jednotlivých právnych noriem. Namiesto toho sa obmedzila len na formálnu právnu konštatáciu , na základe čoho takto formulované odôvodnenie nie je spôsobilé naplniť požiadavku na dostatočné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia s odkazom na , Poukázala na to, že úlohou žalovanej bolo na podklade v celom rozsahu preskúmať prvostupňové rozhodnutie, a ak žalovaná dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné, čo podľa žalobkyne je, toto rozhodnutie má na základe zrušiť a vec vrátiť Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava na nové prejednanie a rozhodnutie. V tomto smere žalovaná podľa žalobkyne konala benevolentne a arbitrárne, keď nerešpektovala ust. v nadväznosti na

26. Námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia nebola dôvodná, nakoľko je v rozpore s jeho obsahom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne plynie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bola žalovaná vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala, t.j. napadnuté rozhodnutie je súladné s ust. , Žalovaná vychádzala z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý nebol sporný. Žalobkyňa počas administratívneho konania (ani v rámci správnej žaloby) netvrdila, že v období od 01.01.2019 do 20.01.2019 nemala povinnosť zaplatiť poistné na povinné nemocenské alebo, že poistné nebolo zaplatené, čo predstavovalo kľúčové skutkové zistenie. Žalovaná preto nemala povinnosť bližšie tento skutkový záver objasňovať. Na základe uvedeného a ďalších skutočností žalovaná zrozumiteľne vysvetlila ako zistený skutkový stav posúdila z hľadiska platnej právnej úpravy tak, že v dostatočnom rozsahu uviedla dôvody pre použitie ust. a tiež dôvody, pre ktoré nebolo možné aplikovať tohto zákona. Rozsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je potrebné vnímať aj v nadväznosti na obsah a rozsah odvolania podaného žalobkyňou proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré bolo jednostranne zamerané len na zverejnené usmernenie žalovanej a názor žalobkyne.

27. Žalobkyňa v replike namietala, že žalovaná nepreukázala spôsob určenia vymeriavacieho základu, iba stroho konštatovala, že ide o sumu 729,31 Eur za 20 dní, ani žiadnym spôsobom neuviedla, ako sa k takému výsledku dopracovala. Opätovne ide o námietku, ktorá je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia, ktoré na str. 3 a 4 obsahuje spôsob určenia tejto sumy, ktorá vychádza z podkladov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Podľa Sociálna poisťovňa zhromažďuje údaje na výkon sociálneho poistenia vo vlastnom informačnom systéme, pričom používanie údajov zhromaždených v informačnom systéme je výhradným právom Sociálnej poisťovne. Obsahom administratívneho spisu sú podklady z tohto systému osvedčujúce korektnosť a pravdivosť údajov týkajúcich sa sociálneho (nemocenského) poistenia žalobkyne (najmä mesačný výkaz poistného a príspevkov, prehľad predpisov a platieb, registračný list a pod.). Žalobkyňa v replike namietala, že zo strany žalovanej nedošlo k riadnemu preukázaniu spôsobu určenia vymeriavacieho základu vo výške 729,31 Eur. Bez ohľadu na to, že tento údaj priamo vyplýva z uvedených podkladov zabezpečených v obsahu administratívneho spisu, žalobkyňa súčasne neuviedla, aký mala mať táto námietka význam vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia a nenamietala ani to, že tento údaj je nepravdivý. Pokiaľ netvrdila nesprávnosť alebo nepravdivosť tohto údaja, v tejto súvislosti nemohlo dôjsť k ukráteniu jej subjektívnych práv, pričom fyzická osoba je oprávnená podať správnu žalobu, ktorou sa domáha súdnej ochrany svojich subjektívnych práv (, , ). Konštatovania žalobkyne, ktoré majú nanajvýš povahu upozornení na prípadné pochybnosti ohľadom určenia sumy vymeriavacieho základu nestačia na to, aby osvedčovali aktívnu legitimáciu žalobkyne na podanie správnej žaloby, na základe ktorej správny súd poskytuje ochranu reálne a priamo porušeným alebo ohrozeným právam fyzických a právnických osôb.

28. Za nespreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia však nemôže spôsobiť to, že účastník konania (v tomto prípade žalobkyňa) nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Muselo by ísť o vady v skutkových zisteniach, t.j. ak by bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zisťované. Vyššie uvedenými vadami napadnuté rozhodnutie žalovanej netrpí. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatočné odôvodnenie.

29. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. ). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr. ). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali.

30. Žalobkyňa namietala nedostatok odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktoré v súlade s ust. odôvodnenie neobsahovalo, nakoľko sa žalobkyni vyhovelo v celom rozsahu. Pokiaľ žalobkyňa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia nepožadovala priznanie konkrétnej sumy uplatňovaného nároku na materské, ktorá by bola vyššia než priznaná, nemožno uzavrieť, že jej nebolo vyhovené v celom rozsahu. Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen postupovala v súlade so zákonom a určila žalobkyni zákonným spôsobom výšku materského na základe správne určeného denného vymeriavacieho základu, t.j. neurčila jej sumu nižšiu, než jej patrila. Pokiaľ na základe zákonom povolenej výnimky z povinnosti odôvodenia rozhodnutia orgánu sociálneho poistenia prvostupňové rozhodnutie neobsahovalo odôvodenie, a tiež vzhľadom na to, že pred jeho vydaním neexistovala spornosť v spôsobe určenia vymeriavacieho základu, nemožno uzavrieť, že postupom prvostupňového orgánu bol porušený zákon. Pokiaľ to žalobkyňa pociťuje ako ujmu, nejde o taký závažný nedostatok, ktorý by mohol mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia ako celku pre nezákonnosť. Z ustálenej judikatúry správnych súdov plynie, že účelom správneho súdnictva nie je v prípade zistenia menej závažných nedostatkov zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy a zopakovať procesný postup, ak je zrejmé, že by sa ním nemohol zabezpečiť iný, pre žalobcu priaznivejší výsledok.

31. Žalobné námietky týkajúce sa nedostatočného dokazovania, resp. nedostatku ústavno-konformného a eurokonformného výkladu boli nekonkrétne. Uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobkyne s hodnotením veci prvostupňovým orgánom a žalovaným, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými bodmi (, ) mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Obdobne to platí k všetkému ďalšiemu obsahu správnej žaloby žalobkyne, ktorá nie je predmetom jednotlivých bodov tohto rozsudku, kde žalobkyňa vyjadrovala

svoje názory na uplatňovanie právnej úpravy bez toho, aby pritom vyjadrila konkrétny dopad týchto skutočností na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konkretizovala dôvody, pre ktoré sa žalovaná alebo prvostupňový orgán pri vyriešení rozhodujúcich skutkových a právnych otázok mýlili, čo za ňu správny súd doplnil nemohol, nakoľko nenahrádza žalobcu.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej a predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ako aj im predchádzajúceho postupu konajúcich orgánov sociálneho poistenia, nezistil dôvody, pre ktoré by bol oprávnený dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú s poukazom na zamietol.

33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobkyňa v konaní nebola úspešná, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.