Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/243/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ondriašovou v právnej veci žalobcu : Bytové družstvo Petržalka ,družstvo Budatínska 1, 851 01 Bratislava 5 . IČO: OO 169765 ,zastúpený :JUDr.Jozef Boledovič, advokát, Rovinka 578, proti žalovanému :ZSE Energia, a.s. Čulenova 6,81647 Bratislava IČO: 36677281 o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 18.145,71 eur s prísl.

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 353,29 E spolu s 9 % úrokom omeškania ročne so sumy 972,58 € odo dňa 07.012011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne so sumy 1 983,93 € odo dňa 22.01.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne so sumy 198,39 € odo dňa 10.01.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne vo výške 198,39 € odo dňa 17.01.01.2012,všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní vo výške 18.4%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2012 zaplatenia sumy 18.145.71 eur s príslušenstvom a trovami konania titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca dňa 03. 12.2004 uzavrel so spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. ,Zmluvu o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi“ predmetom ktorej je dodanie elektriny do odberných miest uvedených v prílohe č. 1 tejto zmluvy, pričom jedným z týchto odberných miest je aj odberné miesto č.: XXXXXXXXXX, adresa odberného miesta: U. Č.. X, XXX XX Bratislava.

Dňa 31. 5. 2007 bola medzi spoločnosťou Západoslovenská energetika a.s. ako predávajúcim a spoločnosťou ZSE Energia, a.s., so sídlom Čulenova 6, 81647 Bratislava, IČO: 36677281, ako kupujúcim podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka uzatvorená Zmluva o predaji časti podniku .Predmetom tejto bol predaj samostatného organizačného útvaru - časti podniku spoločnosti Západoslovenská ‚energetika, a.s. pod názvom „Divízia obchodu a predaja elektrickej energie“, ktorý zabezpečoval najmä výkon činnosti dodávky elektriny. Dňom 01. 07. 2007 kedy Zmluva o predaji časti podniku nadobudla účinnosť došlo teda k prevodu činnosti dodávky elektriny zabezpečovanej spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. ako pôvodného dodávateľa na nového dodávateľa, ktorým sa stala , spoločnosť ZSE Energia, a.s. Teda odo dňa 01. 07. 2007 tak došlo aj k prevodu všetkých práv i povinností (záväzkov) na spoločnosť ZSE Energia a.s. ako kupujúceho a táto vstúpila do všetkých práv a povinností spoločnosti Západoslovenská energetika a.s., ako dodávateľa elektriny, vrátane práva

na fakturáciu za dodávku a distribúciu elektriny ako aj akýchkoľvek nárokov na zaplatenie peňažných pohľadávok, ktoré v súvislosti s predmetnou zmluvou vznikli. Žalobcovi na základe uvedeného žalovaný zasielal vo vzťahu k predmetnému odbernému miestu za jednotlivé zúčtovacie obdobia rokov 2008 až 2011 faktúry, ktoré žalobca žalovanému uhrádzal resp. v prípade roku 2010 bol žalobcovi žalovaným zaslaný preplatok. V rámci týchto faktúr bola vyfakturovaná aj položka rezervovanej kapacity, ktorej cena je závislá od hodnoty ističa v odbernom mieste spotreby. Žalovaný požadoval od žalobcu uhradenie rezervovanej kapacity a túto mu aj fakturoval tak, že vychádzal z hodnoty hlavného ističa pred elektromerom číslo miesta spotreby: XXXXXXXXX nad XXXA (o čom však žalobca v tom čase nemal vedomosť), pričom žalobca mu za jednotlivé roky 2008 až 2011 takto vyčíslenú cenu rezervovanej kapacity aj uhradil, čo potvrdzujú aj jednotlivé vyúčtovacie faktúry za tieto roky, žalobca túto rezervovanú kapacitu uhrádzal žalovanému preddavkovo. Dňa 07. 07. 2010 obdržal žalobca návrh Zmluvy o združenej dodávke elektriny v ktorom vo vzťahu k vyššie uvedenému odbernému miestu bola v bode III. „Údaje pre distribúciu elektriny“ uvedená „maximálna rezervovaná kapacita nad 315 A“. Nakoľko v pôvodnej „Zmluve“ tento údaj uvedený nebol žalobca nemal do tohto okamihu vedomosť o skutočnosti, že odporca pri fakturovaní rezervovanej kapacity vo vzťahu k danému odbernému miestu vychádza z nesprávnej hodnoty rezervovanej kapacity ističa. Skutočná hodnota rezervovanej kapacity v predmetnom odbernom mieste je pritom 120 A. Žalobca podaním zo dňa 13. 07. 2010 - podal žalovanému „Sťažnosť na neoprávnené účtovanie poplatku za rezervovanú kapacitu na ČOM (čísle odberného miesta XXXXXXXXX), kde uviedol dôvody neoprávnenosti súm vyúčtovaných vo faktúrach žalovaného za zúčtovacie obdobia rokov 2006,2007,2008 a 2009 a ktorou žiadal o urýchlenú nápravu predmetného stavu a vrátenie rozdielu vyplývajúceho vedenej rezervovanej kapacity. Dňa 10. 08. 2010 obdržal žalobca odpoveď žalovaného v ktorej síce žalovaný priznáva nezrovnalosť údajov zaevidovaných v systéme žalovaného ohľadom hodnoty HI a jeho reálnej hodnoty avšak „vrátenie rozdielu medzi fakturovanou hodnotou hlavného ističa(ďalej HI) a reálnou hodnotou HI s platnosťou 24 mesiacov spätne“ viazal na uzatvorenie novej zmluvy o pripojení s uvedením reálnej hodnoty a splnením technických- podmienok .Žalobca má zato, že keďže nepriame meranie za ističom 400A bolo zrušené prestavbou rozvádzača v roku 1996 a v máji roku 1996 bola vykonaná prestavba nahlásená a „Východisková správa o revízii elektrického zariadenia zo dňa 19. 05. 1996“ bola doručená na príslušnú pobočku Západoslovenskej energetiky, a.s., na obchodné miesto Čapajevova ulica Č. 2 v Bratislave, žalovaný mal a mohol vedieť o skutočnej hodnote hlavného ističa. Ak teda nedošlo z jeho strany k zaevidovaniu týchto skutočností do systému žalovaného toto bolo spôsobené okolnosťami na jeho strane. Samotný zamestnanec žalovaného inštaloval elektromer v predmetnom mieste odberu a z jeho strany došlo aj k opakovanému ciachovaniu tohto elektromeru pri ktorých úkonoch tento opäť mal a mohol zistiť predmetnú nezrovnalosť ,pričom pri ostatnej výmene elektromera v mieste spotreby XXXXXXXXXX samotný žalovaný - jeho zamestnanci uviedli na pracovnom príkaze ,správnu hodnotu predmetného HI 120A.Žalobca má zato, že z uvedených dôvodov, keď žalovanému platil viac ako mal žiadal aby súd s poukazom na ust.§451 zaviazal žalovaného na vrátenie bezdôvodného obohatenia.

3. Žalovaný ,na základe výzvy súdu aby sa vyjadril k žalobe ,podaním doručeným súdu dňa 10.04.2013 uviedol, že nárok žalobcu neuznáva z nasledovných dôvodov: -žalobca nepostupoval pri uplatňovaní svojho nároku v súlade s Prevádzkovým poriadkom príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorým je ako účastník trhu s elektrinou viazaný, -s poukazom na uvedené má žalovaný zato, že sa žalovaný nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu, nakoľko do dnešného dňa neboli žalobcom splnené podmienky na vyplatenie v predmetnom konaní žalobcom uplatňovaného peňažného nároku, ktoré určuje právny predpis, -väčšia časť žalobcom uplatňovaného nároku je premlčaná ,podľa názoru žalovaného došlo k premlčaniu pohľadávky v celkovej výške 14.792.42 eur jednalo sa o faktúry: FA 70102030802 za obdobie od 01.01.2008 do 30.12.2008 v sume 11.087,42 eur, FA 7170289283 a obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009 v sume 2335.50eur, FA 7010325634 za obdobie od 01.01.2010 do01.08.2010 v sume 1369.50 eur s poukazom na ustanovenie §107 OZ·

4. Žalobca svojim podaním doručený súdu dňa 02.08.2013 reagoval na stanovisko žalovaného ,uviedol, skutočná hodnota rezervovanej kapacity v mieste spotreby 3105035158 je 120A to už od prestavby rozvádzača v máji 1996 ohlásenej odporcovi doloženou Východiskovou správou prestavby rozvádzača v máji 1996 ohlásenej žalovanému doloženou Východiskovou správou ,ktorá sa doručovala aj na príslušnú pobočku Západoslovenskej energetiky, a.s. na Čapajevovej ulici č. 2 v Bratislave. Žalovaný mal vedomosť o hodnote hlavného ističa na danom mieste spotreby a mal dostatok podkladov k tomu, aby vo svojich systémoch prevádzkovateľa distribučnej siete evidoval reálne údaje slúžiace za podklad

pre fakturáciu. Je nesporné, že žalovaný pre nezrovnalosti v údajoch evidovaných v jeho systéme za zúčtovacie obdobie 2008 - 2011 žalobcovi fakturoval cenu za rezervovanú kapacitu podľa výšky ampérovej hodnoty hlavného ističa 400 A, ktorú žalobca uhradil, hoci bol žalovaný oprávnený a povinný fakturovať podľa reálne existujúcej výšky hodnoty hlavného ističa v mieste spotreby 120 A. Žalovaný sa tak na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a v zmysle zákona (§ 451 ods. l musí obohatenie vydať.

K námietke premlčania uviedol žalobca ,že sa jedná o zmluvný záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, na ktorý sa vzťahujú pokiaľ ide o právnu úpravu premlčania práva na vydania bezdôvodného obohatenia ustanovenia Obchodného zákonníka. Máme zato, že ustanovenia Obchodného zákonníka je nutné uplatniť, aj samotnú právnu úpravu bezdôvodného obohatenia upravuje Občiansky zákonník a táto sa ‚ aplikuje aj na obchodné vzťahy. Podľa žalobcu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v 4 ročnej všeobecnej premlčacej lehote ,v súlade s Obchodným zákonníkom.

5. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na 30.05.2016 a 19.09.2016 za účasti právneho zástupcu žalobcu a povereného pracovníka žalovaného, . Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré označil žalobca žalobou ,Zmluvou o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi zo dňa16.2.2004 spolu s prílohou odberných miest ,čiastkovými faktúrami za obdobie 2008-2011,Zmlovou o združenej dodávke elektriny Sťažnosťou žalobcu za neoprávnené účtovanie poplatku za rezervovanú kapacitu odpoveď žalovaného na predmetnú sťažnosť, východiskovou správou o revízií elektrického zariadenia ,z roku 1996,pracovným príkazom -montáž merania z roku 2010,list žalovaného z 2010-oznámenie o výmene elektromera, predžalobnou výzvou, a dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu posúdeniu.

6. Medzi stranami sporu nebolo sporné že žalobca dňa 03. 12.2004 uzavrel so spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. ,Zmluvu o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi“ a žalovaný vstúpil do týchto práv na základe § 476 a nasl. Obchodného zákonníka, ako dodávateľ elektriny, vrátane práva na fakturáciu za dodávku a distribúciu elektriny ako aj akýchkoľvek nárokov na zaplatenie peňažných pohľadávok, ktoré v súvislosti s predmetnou zmluvou vznikli.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol ,že trvá v celom rozsahu na žalobe, odvolával sa na svoje písomné vyjadrenia, priložené listinné dôkazy- revíznu východiskovú správu predmetného zariadenia ,kópie odborných prehliadok a odborných skúšok elektrických zariadení ,v ktorých sa uvádza priame meranie 120A , fotografie meracieho zariadenia, kde sa na štítku uvádza taktiež hodnota hlavného ističa 120A.Žalobca sa nestotožnil s vznesenou námietkou premlčania žalovaným ,má zato, že sa jedná o obchodno - záväzkový vzťah a upravuje komplexne otázku plynutia premlčacej doby ,pričom aplikácia občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy.

8. Poverený pracovník žalovaného uviedol, Západoslovenská distribučná je prevádzkovateľom distribučnej sústavy ,pričom žalovaný je dodávateľom elektriny, v tomto prípade vychádza z údajov ktoré mu poskytne prevádzkovateľ t.j. Západoslovenská distribučná a.s., teda žalovaných vychádza z podkladov poskytnutých Západoslovenskou distribučnou a.s. a žalovaný nemôže fakturovať iné údaje ako to eviduje Západoslovenská distribučná a.s.

9. Žalobca na pojednávaní uviedol ,že žalobca nemá vedomosť na základe čoho sa uvádza údaj hlavného ističa 4000A ,nakoľko tento údaj žalobca nikdy nenahlásila žalobca ani nemá vedomosť o tejto skutočnosti a nevidel dôvod oznamovať zmenu tohto údaja ,nakoľko žiadne údaje žalobca neposkytol. Žalobca poukázal, že on má riadne uzavretú zmluvu so žalobcom a nie so Západoslovenskou distribučnou a.s., nakoľko s touto organizáciou má uzatvorenú zmluvu žalovaný a teda ide o zmluvný vzťah medzi žalovaným a Západoslovenskou distribučnou a nie medzi žalobcom a Západoslovenskou distribučnou.

10. Medzi stranami zostala sporná vznesená otázka premlčania žalovaným.

11. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP: V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh

Podľa ustanovenia § 182 ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“

Podľa ustanovenia § 191 CSP. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa ustanovenia § 192 CSP, skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku: Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku: Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 1 ods.1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka účinného v čase škodovej udalosti zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom

Podľa ust. § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí ,musí obohatenie vydať.

Podľa odseku 2 cit. ust,. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu ,ktorý odpadol ,ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Otázka premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je upravená v § 1O7 Občianskeho zákonníka a to jednak stanovením dĺžky premlčacej doby ako aj úpravy začiatku plynutia premlčacej doby.

Podľa ustanovenia § 1O7 ods1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa ,keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho Úkor obohatil. Podľa ods. 2 cit. ust. Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov do dňa keď k nemu došlo.

13. Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, nakoľko žalobca preukázal právny základ časti ním uplatneného nároku. Z vykonaného dokazovania ako aj z úkonov žalovaného mal súd za preukázané, že žalobca uhradil žalovanému faktúry za dodávku elektriny pričom platil aj položku rezervovanej kapacity hlavného ističa vyššiu

hodnotu ako mal .Súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovaným. V zmysle obsahu rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 13. novembra 2008, sp. zn. 21 Cdo 2958/2007 „ Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným.“ Premlčanie je kvalifikované uplynutie času určené v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Námietka má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému subjektu priznať. Na dôvažok súd uvádza, že premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, a rozdiel od preklúzie práva, čo veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané ak túto námietku dlžník nevzniesol. Vznesenie námietky premlčania pred uplynutím premlčacej doby povinným subjektom vyvolá právny stav, keď súd oprávnenej osobe premlčané právo ( nárok) nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom- žalovaným došlo k zániku nároku. V dôsledku uvedeného súd skúmal, či vznesenie námietky je odôvodnené a v súlade s ustanoveniami právnych predpisov. Rozsudkom NS SR z 25.marca 1998, sp. zn. 4 Cdo 5/98 bolo dôvodené, že „ Na námietku premlčania súd prihliadne len vtedy, ak sa dlžník premlčania zjavne dovolá, nestačí len všeobecné vyjadrenie dlžníka k časovému aspektu uplatneného nároku.

14. Na základe uvedeného má súd zato, že došlo v časti istiny k premlčaniu a to z faktúr č FA 70102030802 v sume 11.087.42 eur za obdobie od 01.01.2008-30.12.2008, č. FA7170289283 v sume 2.335.50 eur za obdobie od 01.01.2009-31.12.2009, č. FA 7010325634 za obdobie od 01.01.2010-01.08.2010 v celkovej výške 14.792.42 eur, pričom uplynula tak subjektívna ako aj objektívna(fa. č. 7010203802) premlčacia lehota, a žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty dňa 18.12.2012.

15. Podľa názoru súd žalobca preukázal svoju domnienku , že žalobca je v zmluvnom vzťahu so žalovaným a nie s ZSE Distribúcia a.s ktorý je síce prevádzkovateľom a je zodpovedný za distribúciu , ale len žalovaný je dodávateľom elektriny a zmluvný vzťah je medzi je uzavretý medzi žalobcom a žalovaným na základe riadne uzavretej a sporovými stranami nespochybnenej Zmluvy o združenej dodávke elektriny. Taktiež žalobca preukázal , že právny predchodca Západoslovenská energetika a.s. (ako právny predchodca ) už v roku 1996 keď prebiehala rekonštrukcia odberného miesta vykonávaná pracovníkmi právneho predchodcu žalovaného ,čo je napokon potvrdené Východiskovou správou o revízií elektrického zariadenia, že bol namontovaný 120 ampérový istič a už vtedy mal uvedený údaj zo 400 A hlavného ističa upraviť na hodnotu hlavného ističa 120A čo neurobil. 16. Súd má za to, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

17. V dôsledku porušenia povinnosti na strane žalovaného , sa žalovaný dostal do omeškania sankciou čoho je platiť úroky z omeškania v súlade s prísl. uUst.§517 OZ. Keďže zmluvné strany si nedohodli výšku úrokov z omeškania, aplikuje sa zákonná úprava.. Úrok z omeškania vzniká v dôsledku porušenia povinnosti nebyť v omeškaní. Čo sa týka výšky úroku z omeškania súd priznal žalobcovi úrok účinnými v čase omeškania žalovaného. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II ÚS 2221/2007 : „ Súd musí nielen rešpektovať právo, ale aj jeho výklad a aplikáciu musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel v rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. 1. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej aj ako „ CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a účastníkom priznal nárok vo pomere podľa miery úspechu v konaní, nakoľko žalobe bolo čiastočne vyhovené. Vzhľadom na citované ustanovenie(podľa pomeru úspechu )súd priznal žalobcovi trovy konania vo výške 18.4%.O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).