Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-1838-2020.pdf
PDF · 87.33 KB
Case nature
Subarea
59Ek/1838/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO 35 937 874, proti povinnému A. P., A.. XX.XX.XXXX, W. M. XXX, XXX XX M., o vymoženie 385,55 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, Exekútorský úrad Liptovský Mikuláš, so sídlom Nešporova 4, 031 01 Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 39EX 479/20, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
III. Povinnému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
IV. Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi, Exekútorský úrad Liptovský Mikuláš, so sídlom Nešporova 4, 031 01 Liptovský Mikuláš, trovy exekúcie vo výške 72,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 10.11.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 385,55 eur s prísl. na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. 1924108913 zo dňa 10.12.2019. Okresný súd Banská Bystrica dňa 12.11.2020 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/1838/2020, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 06.05.2022 súdny exekútor odstúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, kde povinný uviedol, že podáva námietku voči exekúcii z dôvodu, že v období, kedy mu bol vypočítaný predpis poistného a teda za obdobie roku 2019 nemal povinnosť platiť zdravotné poistenie, nakoľko toho času bol študentom.
3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že na základe predložených dokladov povinným a podľa princípov práva EÚ o koordinácií vecných dávok v cudzine (nariadenie EP a Rady (ES) č. 883/2004 a č. 987/2009 môže osoba podliehať len právnym predpisom jedného členského štátu) je možné v plnom rozsahu tieto doklady akceptovať, čím zanikne jeho povinnosť uhrádzať verejné zdravotné poistenie na území SR, a tým aj vymáhaný nárok. Oprávnený ďalej uviedol, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ale nesplnil si svoju oznamovaciu povinnosť ustanovenú v zákone č. 580/2004 Z. z., a to informovať o zmenách do 8 kalendárnych dní odo dňa, kedy k zmene došlo. Vzhľadom na to, že si povinný nesplnil svoje oznamovacie povinnosti riadne a včas, rozhodujúce skutočnosti k uplatňovanému nároku predložil až po začatí exekúcie, čím zavinil prebiehajúce exekučné konanie, trvá na tom, aby trovy exekúcie uhradil povinný.
4. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konanie sa začína na návrh.
5. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
6. Podľa § 45 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia.
7. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
8. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
14. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
15. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
16. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
17. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
19. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
20. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
21. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
22. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý ma podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
23. Nevyhnutným predpokladom pre vedenie exekučného konania je existencia pohľadávky oprávneného, čo zakladá právo oprávneného sa cestou núteného výkonu domôcť jej vymoženia v rámci exekučného konania. Inak povedané základným predpokladom vykonania exekúcie je existencia práva oprávneného domáhať sa od povinného vymoženia toho, čo mu exekučný titul priznáva za predpokladu, že povinný si povinnosť exekučným titulom dobrovoľne nesplnil.
24. Exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu dňa 10.11.2020 na podklade exekučného titulu - výkazu nedoplatkov oprávneného č. č. 1924108913 zo dňa 10.12.2019. Exekúcia sa v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 12.11.2020. Vzhľadom na vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie má exekučný súd za nesporné, že došlo k zániku pohľadávky oprávneného. Vzhľadom na skutočnosť, že zánik vymáhaného nároku spôsobuje neprípustnosť vedenia exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu, súd rozhodol podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a I. výrokom exekúciu zastavil.
25. Vzhľadom na povinnosť súdu rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia uloženú v § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd sa vzhľadom na okolnosti a dôvod zastavenia exekúcie zaoberal nielen otázkou priznania náhrady trov súdneho exekútora, ale aj otázkou priznania náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania (oprávneným a povinným) navzájom.
26. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní
v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Exekučný súd ďalej uvádza, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej a účinnej právnej úpravy je zakotvený v ust. § 61k a § 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že súčasne platná a účinná právna úprava expressis verbis nehovorí o možnosti zastaviť exekúciu ex offo. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 61k Exekučného poriadku exekučný súd zastaví exekúciu z vyššie uvedených dôvodov len na návrh povinného. Inak povedané, znenie predmetného ustanovenia neumožňuje, aby súd zastavil exekúciu aj bez návrhu tak, ako to bolo možné v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Uvedené vyplýva aj vzhľadom na skutočnosť, že v exekučnom konaní sa uplatňuje koncentrácia konania, v zmysle ktorej súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietne aj v prípade, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatní včas. V posudzovanej veci súd rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, že vymáhaný nárok zanikol. Súd sa zároveň zaoberal otázkou náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania, t.j. medzi oprávneným a povinným navzájom a dospel k záveru, že tieto nie je možné priznať žiadnemu z účastníkov, a to vzhľadom na nasledovné. Ako už bolo vyššie uvedené Exekučný poriadok vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. K trovám exekučného konania zároveň patria aj trovy, ktoré si oprávnený uplatnil v návrhu na vykonanie exekúcie a ktoré mu boli priznané v poverení na vykonanie exekúcie. Keďže v predmetnej veci povinný nie je právne zastúpený v dôsledku čoho mu trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie nevznikli a oprávnený rovnako nie je právne zastúpený a zároveň si trovy exekučného konania neuplatnil a to ani v návrhu na vykonanie exekúcie, súd rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi konania náhradu trov nepriznal.
27. Pokiaľ ide o rozhodovanie exekučného súdu o trovách súdneho exekútora, ten uvádza, že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami. Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. Súdnemu exekútorovi v súvislosti s exekučnou činnosťou patrí podľa § 22 ods. 1 vyhlášky náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,- eur. Ak sa však vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý ma podľa zákona odkladný účinok (lehota 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému), alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 30,- eur. V exekučnom konaní sa v súvislosti s otázkou platenia trov exekútora uplatňuje základné pravidlo, podľa ktorého tieto trovy platí povinný. Z uvedeného pravidla existuje výnimka, v zmysle ktorej platí trovy exekútora oprávnený v prípadoch, ak sa exekučné konanie končí inak, ako uspokojením pohľadávky oprávneného. V tejto súvislosti možno hovoriť o tých prípadoch, ak o zastavení exekúcie rozhodne exekučný súd podľa § 61k Exekučného poriadku a zároveň dôjde k naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu, že dôvod zastavenia je možné pričítať práve oprávnenému a o prípadoch, ak súdnemu exekútorovi prináleží vydať v konaní upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61n Exekučného poriadku. V predmetnej veci došlo k zániku vymáhaného nároku z dôvodu, že povinný preukázal skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia. Je však potrebné konštatovať, že povinný si zákonnú povinnosť tieto skutočnosti oznámiť zdravotnej poisťovni v lehote ôsmich dní nesplnil, keďže tieto skutočnosti preukázal až po začatí exekúcie. Exekučný súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy s prihliadnutím na dôvod zastavenia exekúcie (zánik vymáhaného nároku po dodatočnom splnení oznamovacej povinnosti zo strany povinného), pričom má za to, že dôvod zastavenia exekúcie nie je možné pričítať oprávnenému ale naopak povinnému, keďže to bol práve povinný, ktorý porušil povinnosť uloženú zákonom a len z tohto dôvodu došlo k začatiu exekúcie. V prípade, ak by si povinný splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zákonom stanovenej
lehote, nedošlo by k začatiu exekúcie a nevznikli by ani žiadne trovy exekúcie. Za stavu, keď si povinný oznamovaciu povinnosť nesplnil, oprávnenému neostávalo iné, ako pristúpiť k vymáhaniu svojej pohľadávky. Oprávnený preto nenesie zodpovednosť za zastavenie exekúcie a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a na zaplatenie trov zaviazal povinného.
28. Exekučný súd súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 72,- eur, ktorá pozostáva z paušálnych výdavkov v zmysle ust. § 22 ods. 1 vyhlášky (vo výške 60,- eur + 20 % DPH, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty), pričom na ich úhradu zaviazal z vyššie uvedených dôvodov povinného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.