Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/17/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

G. R., nar. XX. XX.XXXX a G. R., nar. XX. XX.XXXX

bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov matky: Q. R., rod. G., nar. XX. 7. XXXX, bytom Q., G. XXXX/X, a otca: G. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. nad H., N. XXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. deti, takto

rozhodol:

M e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/290/2014 zo dňa 9. 3. 2015 tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. G. sumou 75 € a mal. G. sumou 75 € mesačne od 1. 9. 2016, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1. 9. 2016 do 30. 9. 2016 na mal. G. v sume 35 € a na mal. G. v sume 35 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.

odôvodnenie:

1) Návrhom doručeným súdu 28. 4. 2016 sa matka domáhala zvýšenia výživného na mal. deti na sumu 80 € na každé z detí s odôvodnením, že od posledného určenia výživného prestala poberať materský príspevok a v súčasnosti jej bol priznaný rodičovský príspevok vo výške 203 €, ktorý je jej jediným príjmom. Poukázala na to, že náklady spojené so starostlivosťou o mal. deti v podstate nevzrástli, naďalej však mal. deťom platí životné poistné v sume 33 € mesačne a komunálny odpad vo výške 23,42 € ročne, na ktorých poplatkoch sa otec žiadnym spôsobom nepodieľa.

2) Otec so zvýšením výživného nesúhlasil, poukázal na to, že jeho príjem sa nezmenil, ako aj na to, že matka so svojím partnerom podstúpili umelé oplodnenie, čo je plateným zákrokom nemalej finančnej záťaže a teda svoj príjem znížila vedomie spolu s otcom jej dieťaťa.

3) Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť minimálne v sume 65 € na dieťa.

4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:

5) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

6) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

7) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 8) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

9) Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zmenu výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 9. 3. 2015 pod č. k. 30P/290/2014-158, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8. 4. 2015. Výživné bolo určené v sume 40 € na každé z mal. detí s účinnosťou od 1. 11. 2014. Maloleté deti v tom čase navštevovali prvý stupeň základnej školy. Matka poberala nemocenské dávky a následne materské dávky vo výške 13,20 € na deň (cca 400 € mesačne), otec v tom čase poberal mesačný čistý príjem vo výške 1 024 €. Odvtedy došlo k zmene pomerov na strane mal. detí, ktoré nastúpili od septembra 2016 na druhý stupeň základnej školy, čiastočne prirodzene vyrástli, s čím sa zvýšili i bežné výdavky. Zároveň na strane otca došlo k zvýšeniu príjmu na 1 170 € mesačne (vrátane daňového bonusu na obe deti za obdobie 05/15 - 04/16). Otec súčasne na mal. deti poberá rodinné prídavky a daňový bonus, pričom počas školského roka polovinu rodinných prídavkov matke nezasiela, ale hradí stravu deťom v škole.

11) V prvom rade súd konštatuje, že dôvodom, prečo mení výšku výživného, neboli skutočnosti uvádzané matkou, teda, že po ukončení poberania peňažnej pomoci v materstve začala poberať rodičovský príspevok, čím klesol jej príjem na polovinu. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje s argumentáciou otca, že rozhodnutie mať dieťa je na zodpovednosti matky a jej partnera, ktorý navyše má voči matke aj ich spoločnému dieťaťu vyživovaciu povinnosť; matkin partner je pritom zamestnaný s mesačným čistým príjmom cca 1 000 €. K zvýšeniu počtu vyživovacích povinností u matky bolo totiž už prihliadnuté pri určovaní posledného výživného, keď sa vlastne otcovi zvýšila vyživovacia povinnosť z čisto naturálneho plnenia aj na hradenie výživného 40 € mesačne na každé dieťa. Pokiaľ matka so svojím partnerom učinili rozhodnutia, že aj po ukončení materskej dovolenky sa bude ona osobne starať o mal. dieťa v rámci rodičovskej dovolenky, táto skutočnosť musí ísť len na jej vrub a vrub jej partnera. Matka predsa mohla v prípade, že nemajú v rodine dostatočný príjem, nastúpiť do práce a dieťa umiestniť v detskom zariadení. Preto uvedené skutočnosti (rozhodnutia) musia zaťažovať len ju a jej partnera.

12) Na strane druhej, tak ako súd už uviedol, došlo k zvýšeniu príjmu otca o 14 %. Rovnako došlo k zvýšeniu bežných výdavkov mal. detí, keďže o ich výživnom sa naposledy rozhodovalo s účinnosťou od novembra 2014, teda takmer pred dvoma rokmi. Táto skutočnosť bola dôvodom, pre ktorú súd prehodnocoval situáciu a výživné na mal. deti zvýšil.

13) Pri určovaní konkrétnej výšky výživného súd prihliadol k tomu, že otcov čistý príjem dosahuje 1.133 € bez daňového bonusu a posledný príjem matky bol v čase rozhodovania o rozvode manželstva vo výške 475 € netto; súd má za to, že takýto príjem by matka mohla dosiahnuť aj v súčasnosti, keby sa rozhodla ukončiť rodičovskú dovolenku a nastúpiť do zamestnania a z tohto príjmu u matky ďalej súd aj vychádzal. Z uvedeného pomeru vyplýva, že z celkových príjmov rodičov príjem otca predstavuje 70 %, teda v takomto podiele by sa otec mal podieľať aj na výdavkoch mal. detí, pretože podľa Zákona o rodine každý z rodičov prispieva na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností. Preto reálna situácia, keď rodičia hradia výdavky maloletých, ktoré nevznikajú priamo v ich domácnosti (teda výdavky iné ako strava, ošatenie, hygiena), na polovinu nezodpovedá situácii tak, ako to predpokladá zákon. Navyše matka hradí pre mal. deti poistenie vo výške 33 € mesačne, na ktorom výdavku sa otec nepodieľa vôbec, pričom súd v tejto súvislosti konštatuje, že takýto výdavok považuje za primeraný a účelný životnej úrovni mal. detí, ktorá kopíruje životnú úroveň rodičov. Rovnako otec neprispieva na administratívny výdavok za komunálny odpad (priemerne 2 € mesačne). Po úhrade týchto nákladov teda matke otec dosiaľ prispieval na bežnú výživu mal. detí sumou 5 € mesačne, čo je celkom zjavne neprimerané, keďže jeho príjem je takmer dva a pol násobne vyšší.

14) Súd zistil nasledovné výdavky mal. detí: 45 € na stravu na dva týždne u každého jedného z rodičov, 15 € na ošatenie mesačne u každého z rodičov a ďalšie výdavky na hygienu, záujmy, cestovné, školské potreby a podobne spolu vo výške 12 € mesačne. S už uvedenými poplatkami, ktoré hradí matka, náklady na mal. deti u matky predstavujú 107 € mesačne.

15) Vzhľadom k uvedenému súd otca zaviazal na hradenie výživného v sume 75 € na každé z mal. detí, ktorá suma predstavuje 70 % nákladov, ktoré vznikajú mal. dieťaťu u matky. Takýto pomer považuje súd za primeraný vzhľadom k už uvedenému, že príjem otca dosahuje 70 % z potenciálnych príjmov rodičov (1 133 € bez daňového bonusu u otca a 475 € u matky, spolu 1 608 €) a odstraňuje sa tým nespravodlivosť, ktorá reálne pri výkone striedavej starostlivosti nastala. Otec môže takéto výživné hradiť, nakoľko sám navyše je poberateľom daňového bonusu na mal. deti (aktuálne 21,41 € na dieťa mesačne), z ktorého matke nijakým spôsobom neprispieva. Súd dodáva, že nejde o revíziu predchádzajúcich rozhodnutí o určení výživného, ale o vyhodnotenie aktuálnej situácie v stave, keď bolo možné vzhľadom na zmenené pomery výživné zmeniť.

16) Súd výživné zvýšil od septembra 2016, keď mal. deti nastúpili na druhý stupeň základnej školy, keďže táto skutočnosť spolu so zvýšeným príjmom otcom boli dôvodom na zvýšenie výživného. Zároveň je vhodné, aby sa výživné menilo až po istom čase; keďže naposledy sa zvýšilo výživné od novembra 2014, doba takmer dvoch rokov sa javí súdu ako primerané.

17) Pre úplnosť súd dodáva, že aj keď nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu, keďže nie je návrhmi účastníkov konania viazaný, výrok ktorým by vo zvyšku zamietol, návrh matky považoval za nadbytočný.

18) Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

20) Nakoľko otec nad rámec dosiaľ určeného výživného neprispieval, za zročné obdobie september 2016 mu vznikol nedoplatok na zvýšenom výživnom v sume 35 € na každé z detí (rozdiel medzi dosiaľ určeným a zvýšeným výživným), ktorý je otec povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 21) Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. § 231 k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:

- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 , t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,

- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.