Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Er/1942/2010

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Trebišov, M. R. Štefánika 178, 075 01 Trebišov, IČO: 30 807 484, proti povinnému: C. V., nar. 5. 4. XXXX, K. XX, XXX XX K., o vymoženie XX,XX € a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom: Q.. V. V., Z. úrad K., M. XX, XXX XX K., pod sp. zn. EX XXXX/XXXX, takto

rozhodol:

I. N. povinného proti exekúcii zamieta.

II. N. povinného proti trovám exekúcie zamieta.

odôvodnenie:

X. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 16. 9. 2010 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 XXXXXX*, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 28. 10. 2010, vydal poverený súdny exekútor Q.. V. V., upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si povinný prevzal do vlastných rúk dňa 7. 6. XXXX.

X. Dňa XX. 6. XXXX boli súdnemu exekútorovi doručené v zákonnej lehote námietky povinného proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie, ktorými vzniesol námietky proti exekúcii v plnom rozsahu z dôvodu preklúzie, ako aj z dôvodu, že pohľadávka, ktorá vznikla ešte v roku XXXX, je premlčaná. W. uviedol, že nemal vedomosti o svojom dlhu na poistnom zrejme z titulu opomenutia a o jeho vymáhaní sa dozvedel až poskytnutím exekučného titulu, ako aj návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie samotným exekútorom dňa XX. 6. XXXX. N. predtým nebol vyzvaný na úhradu zmeškaného poistného, a to ani oprávneným, ani exekútorom v rámci výzvy na dobrovoľné plnenie. W. tvrdenia povinného, do dňa podania námietok proti exekúcii mu oprávnený nedoručil exekučný titul. W. taktiež namieta neopodstatnenosť a premlčanie exekučného titulu, rozhodnutia B. poisťovne zo dňa 8. 1. XXXX, č. XXX- XXXXXXXXXX-GCXX/XX, nakoľko podľa § XXX ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. o sociálnom poistení, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa tvrdenia povinného, právo na predpísanie poistného zaniklo uplynutím 10 - ročnej lehoty, teda v januári 2009, pričom oprávnený predpísal poistné svojím rozhodnutím zo dňa 8. 1. 2010. Povinný preto žiada, aby súd jeho námietkam vyhovel a exekúciu zastavil v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. b) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Keďže doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie, podľa názoru povinného má povinnosť znášať tieto trovy oprávnený.

3. Súd zároveň poznamenáva, že v danom prípade nebude konať s právnym zástupcom povinného uvedeným v námietkach proti exekúcii, nakoľko plnomocenstvo pre právneho zástupcu povinného nebolo súčasťou podania povinného.

4. Súd sa umožnil vyjadriť aj oprávnenému, ktorý vo svojom stanovisku zo dňa 2. 9. 2016 uviedol, že exekučný titul - rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, zo dňa 8. 1. 2010, č. 700-3930003910-

GC04/10, nadobudlo právoplatnosť dňa 1. 4. 2010, pričom bolo doručované do vlastných rúk povinného. Povinný si uvedené rozhodnutie prevzal do vlastných rúk dňa 2. 3. 2010. Nakoľko povinný v lehote 30 dní od doručenia nepodal odvolanie a ani nevzniesol námietku premlčania, stalo sa rozhodnutie oprávneného právoplatným a vykonateľným dňa 1. 4. 2010. Oprávnený ďalej uviedol, že keďže ani na základe výziev zo dňa 9. 7. 2010 a 5. 8. 2010, nedošlo k úhrade pohľadávky, pristúpil k nútenému výkonu rozhodnutia a podal dňa 16. 9. 2010 návrh na vykonanie exekúcie. K námietke povinného ohľadne preklúzie oprávnený uviedol, že v zmysle ust. § 148 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov, je rozhodnutie vykonateľné do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, teda v danom prípade dňa 31. 3. 2020. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že pohľadávka povinného bola po začatí exekučného konania, dňa 6. 9. 2011 uhradená, pričom o tejto skutočnosti bol súdny exekútor upovedomený dňa 7. 9. 2011. Oprávnený tiež uviedol, že čo sa týka trov exekúcie, tie v zmysle ust. § 197 Exekučného poriadku znáša povinný.

5. Podľa ust. § 38 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

6. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, môže povinný vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

7. Podľa ust. § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len v skrátenej forme „OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

8. Podľa ust. § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

9. Podľa ust. § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

10. Podľa ust. § 277 ods. 1 ZoSP, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

11. Podľa ust. § 23 ods. 3 zákona č. 10/1993 Z. z. o Fonde nezamestnanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov účinného v čase vzniku nedoplatku na poistnom (ďalej aj v aj v skrátenej forme „ZoFZ“), právo vymáhať príspevok sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti.

12. Premlčanie a preklúzia predstavujú základné inštitúty právneho poriadku Slovenskej republiky, ktoré sa uplatňujú nielen v občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahoch, ale aj vo vzťahoch verejnoprávnej povahy (napr. v trestnom práve, v práve sociálneho zabezpečenia, zdravotného poistenia, v daňovoprávnych vzťahoch etc.). I keď ide o rôznorodé práva, nič to však nemení na základných charakteristických vzťahoch týchto inštitútov. Podstatou premlčania a preklúzie je uplynutie

zákonom ustanoveného času, v ktorom mal oprávnený subjekt uplatniť svoje právo. Na rozdiel od preklúzie pri premlčaní právo nezaniká, iba sa oslabuje tým, že zaniká nárok, t. j. oprávnený subjekt stratil možnosť autoritatívne ho vynútiť, samozrejme za predpokladu, že sa povinný subjekt dovolá premlčania vznesením námietky premlčania, nakoľko na premlčanie súd neprihliada z úradnej povinnosti. Premlčaním práva sa rozumie márne uplynutie zákonom ustanoveného času, počas ktorého sa nevykonalo právo, čo má za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. To znamená, že z práva sa stáva naturálna obligácia, ktorú nie je možné uplatniť v konaní pred súdom, ale jej uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Na rozdiel od preklúzie, pri premlčaní súd nie je oprávnený, ani povinný z úradnej povinnosti skúmať, či je uplatnené právo premlčané, ak dlžník nevzniesol námietku premlčania (judikát uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 36/98 z. 4)

13. Súd teda skúmal, vzhľadom na povinným vznesenú námietku premlčania, či v danom prípade došlo k premlčaniu jednotlivých práv.

14. Predmetná exekúcia sa vykonáva na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 8. 1. 2010, č. 700-3930003910-GC04/10, ktorým bola povinnému uložená povinnosť uhradiť príspevok do fondu nezamestnanosti za obdobie od júla 1998 do december 1998 v sume 23,89 €. V prípade premlčania súd aplikoval, poukazujúc na ust. § 277 ods. 1 ZoSP, na daný prípad ust. § 23 ods. 3 ZoFZ, ktorý stanovuje trojročnú premlčaciu lehotu práva vymáhať príspevok a začiatok jej plynutia určuje od momentu splatnosti. Právo vymáhať poistné nemôže vzniknúť oprávnenému skôr, ako nadobudne právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bola uložená povinnosť plniť. Z tohto dôvodu je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli nie splatnosť príspevku, ale právoplatnosť rozhodnutia, ktorým bola uložená povinnosť zaplatiť príspevok. Z tohto dôvodu je začiatok plynutia premlčacej lehoty práva vymáhať príspevok do fondu zamestnanosti určený právoplatnosťou exekučného titulu, v tomto prípade dňom 1. 4. 2010. Premlčacia lehota by uplynula dňom 1. 4. 2013. Avšak vzhľadom na deň, kedy oprávnený uplatnil svoje právo vymáhať príspevok, resp. poistné na súde (16. 9. 2010), premlčacia lehota neuplynula, nakoľko po dobu riadneho pokračovania v exekúcii, premlčacia lehota spočíva (neplynie).

15. V danom prípade sa subsidiárne použije posledná veta § 112 OZ, ktorá upravuje tzv. spočívanie premlčacej lehoty od momentu, kedy oprávnený ako veriteľ podal pred uplynutím premlčacej doby návrh na vykonanie exekúcie, presnejšie od jeho doručenia súdnemu exekútorovi, t. j. odo dňa 16. 9. 2010. Od tohto dňa totiž trojročná premlčacia lehota prestala dočasne plynúť (spočívať), nakoľko veriteľom podaný návrh na vykonanie exekúcie má rovnaké právne dôsledky ako uplatnenie práva na súde. Aby bola námietka premlčania posúdená ako dôvodná, musia nastať dve štádiá premlčania, ktoré treba od seba dôsledne odlišovať. Pre prvé štádium je charakteristické to, že uplynula zákonom ustanovená lehota, teda premlčacia lehota, a to bez toho, že by bol oprávnený subjekt svoje právo vykonal, hoci tak urobiť mal a mohol. Druhým štádiom je vznesenie námietky premlčania povinným subjektom. Bez toho aby nastalo prvé štádium, nemôže nastať druhé, nadväzujúce štádium. Premlčaniu práva vymáhaného v tomto exekučnom konaní teda nedošlo z dôvodu spočívania premlčacej lehoty, preto súd nemohol prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú povinným.

16. Súd upozorňuje povinného na tú skutočnosť, že premlčacie lehoty, ktoré plynú pre právo predpísať poistné, sa momentom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo právo predpísané, stávajú právne bezvýznamnými. Je tomu tak preto, že právoplatnosťou predmetného rozhodnutia dochádza k tzv. pretrhnutiu premlčacej lehoty a od momentu právoplatnosti rozhodnutia začína plynúť nová premlčacia lehota. Povinný sa preto nemôže domáhať premlčania práva predpísať poistné. Námietku premlčania práva predpísať poistné mal povinný vzniesť najneskôr v rámci opravného prostriedku podaného proti predmetnému exekučnému titulu.

17. Pokiaľ ide o premlčanie práva vymáhať príspevok do Fondu zamestnanosti SR, súd v tomto smere poukazuje na závery prijaté v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. 7. 2012, sp. zn. 7 Cdo 154/2011, podľa ktorého „odvolací súd opodstatnene zastáva právny názor, podľa ktorého „právo vymáhať poistné“ v zmysle ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z. nie je premlčané, pokiaľ oprávnený subjekt podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 1, 2, § 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku) v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa predpísalo poistné. Právo vymáhať poistné v zmysle § 21 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení (účinného ku dňu vydania exekučného titulu) sa spája výlučne s právnou možnosťou oprávneného domáhať sa núteného

výkonu rozhodnutia proti povinnému, ktorý dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. Predpokladom na plnenia tohto práva oprávneným je súhrn takých postupov (krokov), ktoré smerujú k uskutočneniu právneho úkonu s ktorým právny poriadok spája účinné začatie konania, v ktorom možno povinného donútiť k splneniu uloženej povinnosti. Jedná sa o návrhové konanie, ktoré je ovládané dispozičným princípom. Predmet premlčania „právo vymáhať poistenie“ uvádzaná právna norma spája s možnosťou oprávneného iniciovať nútený výkon rozhodnutia, nespája s ním faktické uspokojenie oprávneného, ktoré nastáva až úspešnou realizáciou (výkonom) v závislosti od zákonom upraveného postupu vymáhajúceho orgánu. Aplikujúc uvedené východiská možno konštatovať, že odvolací súd správne posúdil význam slov „právo vymáhať poistné“ obsiahnuté v § 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z., v porovnaní so znením ustanovenia § 71 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (platným do 31. decembra 2003) obsahujúcim slovné spojenie „rozhodnutie možno vykonať“. Zásadný právny rozdiel spočíva v tom, že „právo vymáhať poistné“ sa spája s aktívnou činnosťou na uplatnenie práva oprávneného v lehote, ktorú mu predpisuje zákon. Tento legislatívny pojem neznamená, že vyberanie priznaného plnenia (dlžného poistného) je samotné vymáhanie poistného, pretože poistné už vymožené (predpísané) bolo, len nebolo uspokojené (vykonané). Uvádzané ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku odlišne upravovalo správnu exekúciu a to tak, že rozhodnutie bolo potrebné vykonať (porovnaj I. ÚS 122/07, IV. ÚS 307/2010).“

18. Súd považuje uvedený výklad za správny a aplikovateľný aj na daný prípad, nakoľko aj vo vyššie citovanom právnom predpise, na ktorý súd poukázal vo svojom odôvodnení, stanovuje premlčaciu lehotu pre právo vymáhať príspevok a zároveň vylučuje aplikáciu § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2003.

19. V prípade vznesenia námietky povinného súd konštatuje, že exekučný súd v rámci konania o námietkach proti exekúcii skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, v tomto prípade však neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko zákon nedáva exekučnému súdu takúto právomoc, naopak aj exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom. Preto skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu (v danom prípade pred dňom 16. 9. 2010, nie sú dôvodom na podanie námietok v súlade s § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Námietky proti exekúcii sú inštitútom, ktorým povinný iniciuje spor o to, či exekúcia začala dôvodne. Námietky proti exekúcii však nie sú opravným prostriedkom proti nesprávnym rozhodnutiam vydaným v pôvodnom konaní. Je taktiež potrebné uviesť pre pochopenie zmyslu a účelu exekučného konania, že občianske súdne konanie sa podľa etáp procesnoprávnych vzťahov, prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana hmotnoprávnych vzťahov, delí na základné (pôvodné, vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Vzhľadom na to, že povinný sa vo svojich námietkach venoval skutočnostiam, ktoré mal namietať v rámci opravných prostriedkov proti rozhodnutiu oprávneného podľa ustanovení ZoSP, súd námietky povinného proti exekúcii zamietol, nakoľko sú nedôvodné.

20. Čo sa týka námietky povinného z dôvodu, že súd ex offo skúma, či nedošlo k zániku práva z dôvodu preklúzie, povinný dáva do pozornosti zákon č. 242/2001 Z. z., pričom uvádza, že jeho ustanovenia sa vzťahujú aj na rozhodnutia, ktoré boli vydané podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z. z. (nepravá retroaktivita), a teda aj tieto rozhodnutia možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti.

21. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že exekučný titul v tomto exekučnom konaní bol vydaný dňa 8. 1. 2010, a teda ide o rozhodnutie vydané po nadobudnutí účinnosti vyššie uvedeného zákona. Z vyššie uvedeného; rozhodnutie, ktoré je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom, a ktoré nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 1. 4. 2010, je možné vykonať najneskôr do 1. 4. 2020.

22. Súd zároveň poukazuje na to, že na danú vec taktiež nie je možné použiť analogicky záver zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 84/02, na ktoré poukázal povinný v námietkach proti exekúcii, keďže ide o exekučný titul vydaný dňa 8. 1. 2010.

23. Čo sa týka námietok povinného proti trovám exekúcie, súd po preskúmaní týchto námietok dospel k záveru, že predmetné námietky sú nepreskúmateľné, nakoľko ich povinný neodôvodnil ani len čiastočne. Po preskúmaní upovedomenia o začatí exekúcie, má súd za preukázané, že námietky proti trovám exekúcie boli podané bez opodstatnenia. Nakoľko v exekučnom konaní spadá dôkazné bremeno práve na ťarchu povinného, je úlohou povinného preukázať súdu všetky skutočnosti, ktoré by potvrdili tvrdenia povinného. Keďže v danom prípade povinný neodôvodnil námietky proti trovám exekúcie vôbec, čiže konkrétne nespochybnil výšku trov, opodstatnenosť trov, a ani žiadnym spôsobom nenapadol výpočet trov, súd na takéto námietky nemôže prihliadať, a preto považuje tieto námietky od počiatku za nedôvodné a bezpredmetné.

24. Po preskúmaní spisového materiálu zároveň dospel súd k záveru, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko podľa tvrdenia oprávneného povinný síce zánik pohľadávky splnením istiny preukázal, avšak exekučný súd v časti exekúcie, v ktorej bola pohľadávka uhradená v priebehu exekúcie, nevydáva osobitné uznesenie o čiastočnom zastavení exekúcie, nakoľko exekúcia je v tejto časti skončená samotným vymožením istiny. Plnenie povinného v priebehu exekúcie nie je možné považovať za dobrovoľné, preto sa považuje úhrada pohľadávky za istinu, ktorú vymohol exekútor v priebehu exekúcie, i keď pohľadávku uhradil povinný priamo oprávnenému. V tejto časti je exekúcia skončená, a preto, de iure súd nemá čo zastavovať. V časti príslušenstva a trov exekučného konania výkon exekúcie pokračuje, nakoľko povinný nepreukázal existenciu žiadneho zákonného dôvodu, pre ktorý musí súd exekúciu zastaviť vo zvyšnej časti.

25. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, písomne.

V sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 ods. 1 a 2 C. s. p. uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.