Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cb/95/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Miroslavom Račkom v spore žalobcu KL REAL s.r.o. IČO:36054801 so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica zast. JUDr. Andrea Slezáková s.r.o. so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Štefan Šebo, IČO:40616983, miesto podnikania Exnárova 504/21, 985 29 Vidiná, štátne občianstvo SR zastúpený JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát so sídlom Lučenec, Haličská cesta 3200 v konaní o zaplatenie 390.-Eur a prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 0,5%-ný úrok z omeškania denne zo sumy 390.-Eur od 10.10.2012 do 29.06.2016 a nahradiť mu trovy konania v plnej výške, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Konanie čo do zaplatenia 390.-Eur zastavuje.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 390.-Eur proti žalovanému na tom skutkovom základe, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 03.01.2011 zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa § 630a nasl. Obchodného zákonníka. Uzatvorením zmluvy žalobca ako prenajímateľ prenechal za odplatu žalovanému do užívania osobné motorové vozidlo Škoda Octávia, pričom zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú odo dňa 03.01.2011. Nájomné bolo v zmluve dohodnuté vo výške 390.-Eur v rátane DPH mesačne. Žalovaný ako nájomca na základe vyššie uvedenej nájomnej zmluvy užíval predmetné motorové vozidlo od 03.01.2011 do 30.09.2012. Žalovaný však nezaplatil žalobcovi nájomné za posledný mesiac trvania nájmu vozidla za mesiac september roku 2012. V súlade s nájomnou zmluvou si žalobca vyúčtoval nájomné za mesiac september 2012 faktúrou číslo 12201183, vystavenou 01.10.2012 na sumu 390.-Eur, splatnú dňa 15.10.2012. Žalovaný uvedenú faktúru a ňou vyúčtované nájomné, ani jeho výšku nikdy nenamietal a faktúru nevrátil žalobcovi. Žalovaný uhrádzal dohodnuté nájomné pravidelne mesačne počas obdobia od februára roku 2011 až do augusta 2012 na bankový účet žalobcu bez akýchkoľvek námietok voči výške nájomného, alebo právneho dôvodu jeho vzniku. Vzhľadom na to, že žalovaný neuhradil žalobcovi svoj dlh ani sčasti, je žalobca nútený domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou. Ďalej uviedol, že zmluvné strany si v nájomnej zmluve vzájomne dohodli, že v prípade, ak sa nájomca dostane do omeškania so zaplatením nájomného, vznikne prenajímateľovi nárok na úrok z omeškania vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Taktiež žalobca žiadal priznať zákonný úrok z omeškania.

2. Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor, preto súd zrušil platobný rozkaz v zmysle § 267 CSP. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že malo dôjsť k dohode medzi účastníkmi konania o vzájomnom započítaní pohľadávok, ktorá sa mala týkať taktiež spoločnosti SCRAPMET Slovakia s.r.o., avšak k podpisu tejto dohody nedošlo. Žalobca túto dohodu účelne odmietol podpísať po späťvzatí žalobného návrhu žalovaným v inom konaní a následne

si túto sumu uplatnil na súde v rámci návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný uhradil celú dlžnú sumu bankovým prevodom dňa 29.06.2016 na účet žalobcu vo výške 390.-Eur. Má za to, že ide o účelové konanie zo strany žalobcu najmä preto, že žalovaný sa o existencii uvedenej pohľadávky, resp. vystavenej a neuhradenej faktúry dozvedel až potom, keď žalobca odmietol podpísať dohodu o mimosúdnom urovnaní a ďalej neuvádzal dôvod takéhoto konania. O existencii tejto pohľadávky sa žalovaný dozvedel až po doručení platobného rozkazu, kde táto suma bola navýšená o úroky z omeškania, súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Žalovaný pohľadávku uhradil bezprostredne potom, čo sa o existencii tejto pohľadávky vôbec dozvedel. Poukázal rovnako na skutočnosť, že žalobca nevyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy žiadnou výzvou ani predžalobnou upomienkou a to tak od vzniku samotnej pohľadávky, až do samotného uplatnenia tejto pohľadávky na súde. Zmluvné strany dojednali úroky vo výške 0,5% denne, ktoré predstavujú ročný úrok z omeškania vo výške 182,50% z dlžnej sumy, ktorý úrok žalovaný považuje za neprimerane vysoký a to vzhľadom na výšku istiny 390.-Eur a rovnako takéto úroky z omeškania sú v rozpore s dobrými mravmi. Úrok z omeškania vo výške 0,5% denne možno považovať za neprimerane vysoký a v rozpore s dobrými mravmi, aj keď sa v uvedenom prípade jedná o obchodný záväzkový vzťah a takýto právny úkon možno považovať za absolútne neplatný, nakoľko svojim obsahom, alebo účelom sa prieči dobrým mravom. Žiadal preto platobný rozkaz zrušiť a vo veci nariadiť pojednávanie.

3. Žalobca na pojednávaní vzal späť návrh čo do zaplatenia istiny 390.-Eur a vo zvyšnej časti trval na podanom návrhu. Poukázal na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje zmluvnú voľnosť v rámci obchodno-právnych vzťahov a na ustanovenie § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka, ktorý výslovne uvádza, že v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu, je povinný zaplatiť úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. V prípade, že úroky z omeškania nie sú v zmluve dohodnuté, je povinný zaplatiť úroky z omeškania v zmysle platných právnych predpisov. Poukázal na to, že v tomto prípade sa jedná o obchodno-právny vzťah, ktorý bol uzatvorený na základe písomnej zmluvy, kde si zmluvné strany výslovne dohodli výšku úroku z omeškania. Považuje toto ustanovenie za platne uzavreté a jeho nárok za dôvodný. Sám žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, čím sám spôsobil vznik nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania a vzhľadom na dlhodobé omeškanie sa dlžníka so zaplatením odplaty, t.j. nájomného sa tento úrok navyšuje z dôvodov na strane žalovaného. Žalovaný istinu zaplatil v celom rozsahu, avšak až po vydaní platobného rozkazu súdom. O povinnosti platiť vedel, nakoľko sám uvádza, že táto pohľadávka mala byť súčasťou mimosúdnej dohody uzavretej v inom súdnom konaní. Žalovaný prostredníctvom svojej splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že pokiaľ by bolo došlo k nejakej mimosúdnej výzve, resp. predžalobnej upomienke, klient by tento záväzok bez problémov uhradil. Podľa jeho názoru je žaloba podaná predčasne. Žiadal žalobu zamietnuť.

4. Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, zmluvou o nájme dopravného prostriedku, ktorú uzavreli strany sporu dňa 03.01.2011, faktúrou číslo 12201183 zo dňa 30.09.2012, výpisom z obchodného registra žalobcu, výpisom zo živnostenského registra žalovaného, platobným rozkazom, uznesením o zrušení platobného rozkazu, odporom proti platobnému rozkazu, na základe čoho zistil, že strany v spore uzavreli zmluvu o nájme dopravného prostriedku v zmysle ustanovení § 630 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom v zmluve si dohodli nájomné 390.-Eur mesačne a žalovaný nezaplatil žalobcovi nájomné za posledný mesiac trvania nájmu a to mesiac september 2012. Žalovaný ako nájomca na základe vyššie uvedenej nájomnej zmluvy užíval predmetné motorové vozidlo od 03.01.2011 do 30.09.2012. V nájomnej zmluve si dohodli zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania v prípade, že nájomca sa dostane do omeškania s platením nájomného. Žalobca žiadal priznať nárok na zaplatenie takto dlhovaného nájomného, pričom žalobu čo do zaplatenia istiny vzal späť z toho dôvodu, že žalovaný uhradil 29.06.2016 dlhovanú čiastku.

5. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 odsek 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7.Na základe uvedeného konanie v časti čo do zaplatenia istiny 390.-Eur zastavil.

8. Podľa § 630 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu (nájom).

9. Podľa § 634 odsek 1 Obchodného zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné v dohodnutej výške, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu prenajatého dopravného prostriedku a určený spôsob jeho užívania. 10. Podľa § 365 odsek 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

11. Podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

12. Podľa čl. VII. odsek 3 Nájomnej zmluvy v prípade oneskorenej úhrady za nájomné bude prenajímateľ účtovať úroky z omeškania 0,5 % za každý deň omeškania. Úroky z omeškania budú započítané do nájomného za nasledujúci mesiac.

13. V súlade s tým žiadal žalobca priznať úrok z omeškania, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný naproti tomu tvrdil, že takýto úrok je účtovaný v neprimeranej výške a v rozpore s dobrými mravmi a ako taký nepožíva právnu ochranu.

14. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

15. Súd mal za to, že strany sporu platne uzavreli zmluvu, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dlhovaného nájomného za jeden mesiac, ktoré mu žalovaný neuhradil, toto bolo v priebehu konania uhradené, žalobca vzal návrh na začatie konania v tejto časti späť, preto bolo konanie v tejto časti zastavené. Čo sa týka účtovania úroku z omeškania ktorý bol zmluvne dohodnuté do výšky 0,5 % z dlžnej časti za každý deň omeškania, súd bol toho názoru, že tento bol zmluvne dojednaný slobodne, vážne a zrozumiteľne, zmluva je platným právnym úkonom, preto súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie takto dohodnutého úroku z omeškania. Čo sa týka procesnej obrany žalovaného, súd mal za to, že poukázanie na tú skutočnosť, že v inom konaní bolo dohodnuté, že pohľadávka žalobcu bude započítaná proti inej pohľadávke žalovaného v rámci trojzápočtu nemá vplyv na posúdenie veci, nakoľko k uzavretiu takejto dohody nedošlo.

16. Z zmysle uvedeného súd priznal nárok žalobcovi na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku z omeškania.

17. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 odsek 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 262 odsek 2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Podľa § 255 odsek 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.