Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_5C-187-2013.pdf
PDF · 83.34 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/187/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci žalobcu: T.. V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. I. XX, XXX XX K., právny zástupca žalobcu: JUDr. Michal Hargaš, advokát, Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 42 267 153 proti žalovanej: A. P., zastúpená M. Z. A. P., K., O. X, XXX XX K., v konaní o ochranu osobnosti takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.12.2013 domáhal od žalovanej zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v sume XXX XXX,- Eur, na tom právnom základe, že si uplatňuje právo na ochranu osobnosti podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zároveň poukázal na ustanovenie § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka.
2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že v roku 2010 pôsobil ako generálny splnomocnenec spoločnosti M. s.r.o. pôsobiacej na trhu ako ekonomicky dobre fungujúca spoločnosť zaoberajúca sa nákupom, predajom pohonných látok a hmôt, ropných produktov, olovnatých a bezolovnatých benzínov, motorovej nafty, mazív, palív, uhľovodíkov, ich derivátov a vykurovacích olejov. V mesiaci november roku 2010 sa podozrivé osoby viackrát nakontaktovali na žalobcu s požiadavkou, že majú zabezpečenú látku chloramín T a požadovali od neho, aby im dodal ďalší chloramín T a spoločne to vyviezli do E.. Vzhľadom na to, že tento obchod sa neustále presúval, podozrivé osoby nechceli vyplatiť žalobcovi zálohu, začal mať žalobca podozrenie, že by mohlo ísť z ich strany o nelegálnu činnosť. Následne dňa 6.12.2010 došlo v Maďarskej republike k naloženiu 10 ks IBC boxov anhydridu kyseliny octovej na motorové vozidlo zn. VOLVO, ktoré chceli podozrivé osoby vyložiť v rozpore s dohodou v skladových priestoroch firmy A. K.. Keďže žalobca začal mať podozrenie, dal tento anhydrid kyseliny octovej , ktorý bol deklarovaný ako chloramín T vyložiť vo svojom sklade v V. A., aby si tento tovar predtým, ako ho do E. vyvezie spoločne so svojim chloramínom T mohol skontrolovať. Do tejto doby žalobca nemal vedomosť o skutočnom obsahu tovaru. Na základe vyššie uvedených skutočností navštívil následne žalobcu dňa 6.12.2010 Úrad boja proti organizovanej kriminalite a vysvetli mu, že medzinárodnú policajnú akciu s kontrolovanou dodávkou, pričom žalobcovi bola objasnená aj skutočnosť, že skutočnou látkou nachádzajúcou sa v IBC boxoch je anhydrid kyseliny octovej, ktorý je drogovým prekurzorom na výrobu heroínu. Žalobca bol policajnými orgánmi požiadaný o odobratie vzorky uskladnenej látky a upovedomený, aby konal len to, o čoho požiadajú podozrivé osoby, nakoľko ide o kontrolovanú dodávku zo strany polície. Následne žalovaná ako ústredný orgán štátnej správy pre ochranu ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, počnúc tlačovou konferenciou zo dňa 29.12.2010 odvysielanou na televízii TA3 ako aj na ďalších vystúpení uverejnil
v sérii vystúpení o žalobcovi difamujúce informácie, ktoré neodvratným spôsobom zasiahli do jeho osobnostných a ľudských práv. Na týchto vystúpeniach žalovaný postupne uverejnil informácie, ktoré vykreslili žalobcu, ako aj spoločnosť M. s.r.o., v ktorej žalobca figuroval ako zločineckú skupinu, resp. spoločnosť, ktorej predstavitelia udržiavajú nadštandardné, resp. akékoľvek vzťahy s podsvetím, resp. jeho predstaviteľmi. Vo svojich vyhláseniach a to ani na dopyt zo strany novinárov žalovaná nepoprela, že by žalobca a teda aj spoločnosť M. s.r.o. nemala so zločineckou skupinou a uskutočneným obchodom nič spoločné. Dôsledkom takéhoto neuváženého konania žalovaného došlo u spoločnosti M. s.r.o. ako aj u osoby žalobcu k ohrozeniu ich vážnosti ako obchodných partnerov nielen na Slovensku ale aj v zahraničí. Takéto konanie neodvratne poškodilo ich dobré meno, ako aj celkové podnikanie.
2. Žalovaná sa písomne vo veci samej nevyjadrila, namietala žalobu len po procesnej stránke.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.09.2016, ktorého sa zúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu a poverená zástupkyňa žalovanej.
4. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a prednesom jeho právneho zástupcu, výsluchom žalovanej, listinnými dôkazmi, o ktoré žalobca opieral svoj nárok, a to článkom z elektronického vydania denníka Pravda zo dňa 30.12.2010 s názvom Y. O. J. A., článkom z denníka SME zo dňa 29.12.2010 s názvom U. A. O., článkom z týždenníka Plus 7 dní s názvom C. A. a prepisom tlačovej besedy Ministerstva vnútra SR zo dňa 29.12.2010, výpisom z elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu.
4. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že v rozhodnom čase, tj. v čase kedy zo strany žalovanej malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu, žalobca nebol konateľom ani spoločníkom spoločnosti M. s.r.o.. Uvedená skutočnosť nebola sporná a vyplýva aj z výpisu z Obchodného registra spoločnosti M. s.r.o..
5. Žalovaná na pojednávaní namietala nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej, okrem iného aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
5C 187/13 - 67
7Cdo/123/2013, v ktorom bola vyriešená otázka pasívnej legitimácie štátu v prípadoch, keď je predmetom konania ochrana osobnosti.
6. Okrem uvedeného sa odvolávala aj na ustálenú súdnu prax a poukázala na to, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre Policajný zbor má vlastnú právnu subjektivitu a môže byť samostatne žalovaným v občianskom súdnom konaní.
7. Žalovaná vzniesla voči nároku uplatnenému žalobcom tiež námietku premlčania, z dôvodu, že žalobca odvíjal svoj nárok od tlačovej konferencie uskutočnenej dňa 29.12.2010 v rámci ktorej malo dôjsť k zásahu do jeho osobnostných práv. V zmysle ustálenej súdnej praxe náhrada nemajetkovej ujmy z osobnostných práv podlieha premlčaniu, pričom k uplynutiu trojročnej premlčacej lehoty na podanie žaloby malo dôjsť dňa 30.12.2013. Žaloba bola podaná 31.12.2013, teda po uplynutí premlčacej lehoty.
8. Žalovaná sa bránila tiež tým, že z predložených dôkazov nie je zrejmé, čo chcel žalobca preukázať, keďže v denníku Plus 7 dní, ako aj zo všetkých predložených listinných dôkazov na ktoré žalobca poukazuje bola spomenutá spoločnosť M. s.r.o, nie žalobca. Žalobca neoznačil žiadny konkrétny výrok, ktorý mal zasiahnuť do práv žalobcu, nie do práv inej osoby, predmetom konania je ochrana osobnosti, nie dobrého mena právnickej osoby.
9. Žalobca pokiaľ ide o námietku pasívnej vecnej legitimácie tvrdenia žalovanej nepoprel, iba uviedol, že k námietke sa nevie vyjadriť, nakoľko nepozná rozhodnutie, na ktoré žalobca poukazuje.
10. Žalobca tvrdenia o premlčaní popieral s tým, že disponuje emailovým podaním zo dňa 28.12.2013, odoslaným dňa 28.12.2013 o 11.10 hod., ktoré tvrdenie preukazoval výpisom z elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu.
11. Predmetom konania bola v danom prípade ochrana osobnosti.
12. Sporným v konaní bolo posúdenie otázky pasívnej vecnej legitimácie, ako aj otázky premlčania. 13. Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 14. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. 13. Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 14. Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 15. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 16. Vzhľadom na skutočnosť, že za nedostatku vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej nemožno priznať žalobcovi nárok, súd sa ako základnou v konaní v prvom rade vysporiadal s otázkou vecnej legitimácie, ktorú okrem iného v konaní namietla žalovaná. 17. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. 18. V danom prípade dospel súd k záveru, že žalovaný subjekt, ktorým je v danom prípade štát, teda Slovenská republika, pričom Ministerstvo vnútra SR označil žalobca za subjekt konajúci v mene štátu, teda zástupcu štátu, nie je nositeľom zodpovednosti za konanie hovorcu Policajného zboru SR, pretože za jeho činnosť zodpovedá Ministerstvo vnútra SR ako samostatný subjekt práv a povinností stanovených zákonom. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre policajný zbor je právnickou osobou, ktorá má v tejto otázke samostatnú spôsobilosť na práva a povinnosti. Môže byť preto samostatne žalovaným subjektom v občianskom súdnom konaní. 19. Na potvrdenie správnosti svojho záveru poukazuje konajúci súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/126/2013, v ktorom Najvyšší súd SR dospel k záveru obsiahnutému v odseku 18 a okrem iného tiež uviedol, že takéto jej postavenie nemožno preto zamieňať s postavením vo veciach, v ktorých vystupuje ako orgán štátu v rozsahu pôsobnosti stanovenej osobitnými predpismi. Z hľadiska predmetu konania nemožno teda zamieňať jeho postavenia s postavením MV SR ako zástupcu SR v súdnom konaní.
20. Vzhľadom na uvedený záver, súd žalobu vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej žalobu zamietol. 21. Žalovaná sa v konaní bránila tiež tým, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na ktorý mal žalobcovi vzniknúť nárok v dôsledku zásahu žalovanej do jeho osobnostných práv je premlčaný (podrobne k námietke v odseku 7). 22. Pri posúdení námietky premlčania vychádzal súd z právneho záveru Najvyššieho súdu SR, vyjadrenému v jeho uznesení zo dňa 17. 2. 2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009), podľa ktorého počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. 23. S poukazom na uvedené konajúci súd s poukazom na vykonané dokazovanie usúdil, že pokiaľ žalobca odvíjal svoj nárok od tlačovej besedy Ministerstva vnútra SR zo dňa 29.12.2010, čo žalobca na pojednávaní nespochybnil, trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku uplynula, poukazujúc na závery súdu v odseku 22) dňa 29.12.2013, pričom žaloba, na základe ktorej došlo k začatiu konania bola súdu doručená dňa 31.12.2013, ted apo uplynutí premlčacej doby.
24. Ak žalobca odôvodňoval včasnosť podanej žaloby tým, že žaloba bola súdu elektronicky doručená v zmysle § 42 ods. 1, v tom čase platného Občianskeho súdneho 5C 187/13 - 68
poriadku dňa 28.12.2013, tj. pred uplynutím premlčacej doby, nemôže jeho tvrdenie obstáť, nakoľko výpis z elektronickej schránky, z ktorého nie je vôbec zrejmé ani to, či vlastne išlo o predmetnú žalobu a nie žalobu iného žalobcu, nehovoriac o tom, že tento dôkaz nie je spôsobilý preukázať, že žaloba bola súdu aj doručená. Relevantným podkladom na preukázanie tejto skutočnosti je v danom prípade potvrdenie podateľne súdu o prijatí žaloby, ktoré žalobca nepredložil. 25. Poukazujúc na závery súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a skutočnosť, že žalovaná v konaní úspešne uplatnila námietku premlčania, súd ďalšie návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania nevykonal, nakoľko vzhľadom na uvedené závery ich posúdil ako nadbytočné, keďže žalobcovi nemohli privodiť úspech v spore. 26. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu žalobcu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a tiež pre premlčanie uplatneného nároku zamietol. 27. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 20. Žalovaná má vzhľadom k tomu, že mala vo veci plný úspech nárok na náhradu trov konania, ale keďže si trovy konania neuplatnila, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to na Krajský súd v Bratislave, cestou Okresného súdu Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. Rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie v ňom uvedenej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený je oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 a nasl. CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.