Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-28C/214/2008

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobkyne: S. L., V.. XX.X.XXXX, P. X. XX, Košice, zastúpená JUDr. Jaroslavou Plažákovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 40, Košice, proti žalovaným: X/ D. P., V.. XX.X.XXXX, P. E. XX, Košice, 2/ N. Z., V.. XX.XX.XXXX, P. I. XX, Košice, 3/ D. Z., V.. XX.X.XXXX, P. V. X. XX, Košice, 4/ Z. Z., V.. XX.XX.XXXX, P. R. Č. XX, Prešov, 5/ R. D., V.. XX.X.XXXX, P. P. X, Košice, 6/ D. B., V.. XX.X.XXXX, P. J. XX, Košice, 7/ R. P., V.. X.X.XXXX, P. D. X, Košice, 8/ Š. I., V.. XX.X.XXXX, P. V.. Q. X, Košice, 9/ Y. I., V.. XX.XX.XXXX, P. Č. Y. XX, Veľké Kapušany, 10/ O. B., V.. XX.X.XXXX, P. I. X, Košice, 11/ I. A., V.. XX.X.XXXX, P. T.. Z.. X. XXX, A. C. B., Č.I., XX/ Ľ. I., V.. XX.X.XXXX, P. A. XX, žalovaní v 8. až 12. rade zastúpení JUDr. Danielou Ruskovou, advokátkou, so sídlom Masarykova 10, Prešov, 13/ L. I., V.. XX.X.XXXX, P. Š. X, Košice, 14/ E. Z., V.. XX.XX.XXXX, P. D. XX, Košice, 15/ E. Z., V.. XX.X.XXXX, P. D. XX, Košice, 16/ Y. I., V.. XX.X.XXXX, P. J. XXX, Veľká Bíteš, ČR, 17/ Y. X., V.. XX.X.XXXX, P. O. X/XX, Martin, žalovaní v 16. a 17. rade zastúpení opatrovníčkou JUDr. Gabrielou Lukáčovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice - okolie, 18/ R.. B. Y., V.. XX.XX.XXXX, P. J. B. XX, Košice, zastúpená S.. L. Y., P. F. XX, Košice, 19/ J. A., V.. XX.X.XXXX, P. C.. Z. N. XXX/XX, Č. P., ČR, zastúpený JUDr. Danielou Ruskovou, advokátkou, so sídlom Masarykova 10, Prešov, 20/ Y. Q., V.. X.XX.XXXX, P. T. X, Košice, 21/ J. Q., P. Y. XXX, K. ČR, 22/ I. Q., P. T.A. X, Košice, v spore o určenie vlastníckeho práva, rozhodol

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaným nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

. Žalobou, podanou na súde dňa 22.12.2008, sa žalobkyňa domáhala (vychádzajúc z poslednej špecifikácie uplatneného nároku podaním žalobkyne, doručeným súdu dňa 2.6.2014), pôvodne proti v žalobe označeným D. P., N. Z., D. Z., Z.Q. Z., R. D., D. B. (po spresnení totožnosti podaním žalobkyne, doručeným súdu dňa 10.1.2011), R. P., Š. I., Y. I., O. B., I. Q., Ľ.C. I., L. I., E. Z., E. Z., Y. I., Y. X. D. R.. B.O. Y., určenia vlastníckeho práva k častiam pozemku parc. č. 7624, evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. 12655 pre kat. úz. Južné mesto a pozemku parc. č. 7625, evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. 12642 pre kat. úz. Južné mesto, vyčleneným geometrickým plánom vyhotoveným Ing. Zuzanou Buľkovou Geodetic, dňa 15.5.2014 pod č. 124/2014 ako parc. č. 445/12

- Záhrada o výmere 472 m2 a parc č. 445/13 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2 (ďalej tiež len „nehnuteľnosti“). Na odôvodnenie takto uplatneného nároku žalobkyňa v podstatnom tvrdila, že dňa 8.5.1970 jej rodičia - otec J. Z. (O.. X.X.XXXX) a matka S. Z. (O.. X.X.XXXX) uzavreli s právnymi predchodcami žalovaných kúpnu zmluvu vo forme notárskej zápisnice, spísanej Dr. Jurajom Grígeľom, notárom bývalého Štátneho notárstva Košice - mesto pod č. N 223/70, NZ 311/70, ktorou vtedajší vlastníci previedli na rodičov žalobkyne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 2.886,- Kčs, ktorú predávajúcim podľa obsahu zmluvy aj zaplatili. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že z jej neznámeho dôvodu táto kúpna zmluva nebola registrovaná štátnym notárstvom a zmena vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na jej základe tak nevyhnutne nebola ani vyznačená v evidencii nehnuteľností (pozn. súdu: od 1.1.1993 v katastri nehnuteľností). O tejto skutočnosti podľa tvrdenia žalobkyne jej

rodičia nemali vedomosť a tak odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy nehnuteľnosti užívali v dobrej viere že sa stali ich vlastníkmi bez toho aby vo výkone vlastníckych oprávnení boli rušení. V žalobe žalobkyňa tvrdila, že po úmrtí jej otca v roku 1992 (pozn. súdu: v skutočnosti 6.5.1990)„všetky práva prešli“ na jej matku; že tá, vzhľadom na svoj vek a nepriaznivý zdravotný stav sa „záhrady vzdala“ v jej prospech, pričom toto jej rozhodnutie rešpektujú aj súrodenci žalobkyne. Žalobkyňa na tomto základe argumentovala, že čo do práva k nehnuteľnostiam, stala sa výlučným právnym nástupcom zomrelých rodičov, sama nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním a ako vlastník nehnuteľností sa v nastávajúcom čase i správala (užívala, platila daň a členské poplatky v záhradkárskej organizácii ZORA). V tejto súvislosti poukázala na to, že až v roku 1995 sa dozvedela o tom, že kúpna zmluva zo dňa 8.5.1970 nebola registrovaná štátnym notárstvom a že v katastri nehnuteľností nie sú ako ich vlastníci evidovaní jej rodičia. Na pojednávaní dňa 8.9.2014 žalobkyňa naproti tomu tvrdila, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudli vydržaním jej rodičia, že v roku 1993 previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalobkyňu jej matka, pričom vysvetlila v tejto súvislosti, že sa domnievala, že k prevodu vlastníckeho práva došlo postúpením členských práv a povinností v záhradkárskom združení ZORA a tak toho času (1993) sa cítila byť vlastníčkou nehnuteľností. V podaní, doručenom súdu dňa 23.10.2014 žalobkyňa tvrdila tiež, že vlastnícke právo vydržaním nadobudli najprv jej rodičia a následne, s poukazom na to, že od roku 1993 ich nerušene, za súhlasu súrodencov užíva ako svoje, tiež i ona. Nakoniec na pojednávaní dňa 19.9.2016 žalobkyňa tvrdila, že obaja jej rodičia nehnuteľnosti dobromyseľne užívali od roku 1970 až do smrti je otca, že na základe výsledkov dedičského konania po zomrelom otcovi (dedila len ona, pričom však nehnuteľnosti neboli predmetom dedenia) sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností stala jej matka, ktorá následne v roku 1993 „odovzdala záhradu do výlučného vlastníctva a držby“ jej. Od toho času, ako žalobkyňa uviedla, nehnuteľnosti nerušene ako vlastné užíva a plní si vo vzťahu k nim i zodpovedajúce povinnosti vlastníka, a preto podľa jej argumentácie nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila výpisy z LV č. 12642 a č. 12655 pre kat. úz. Južné Mesto, výpis z pzkn. vložky č. 8817 a č. 1310 pre kat. úz. Košice, notársku zápisnicu, spísanú Dr. Jurajom Grígeľom, notárom bývalého Štátneho notárstva Košice - mesto pod č. N 223/70, NZ 311/70, geometrický plán vyhotovený Ing. Zuzanou Buľkovou Geodetic, dňa 15.5.2014 pod č. 124/2014, úmrtné listy zomrelého otca J. Z. a zomrelej matky S. Z., platobný výmer na daň z nehnuteľností za rok 1997 Mestskej časti Košice - Juh č. 1701 zo dňa 17.2.1997, preukaz člena Slovenského zväzu záhradkárov svoj a svojej matky S. Z., osvedčenie o dedičstve po poručiteľke S. Z., vydané JUDr. Evou Pršebice, notárkou dňa 28.2.2000 pod č. 38D 975/99, Dnot 133/99 a rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva Košice - mesto v dedičskej veci poporučiteľovi J. Z., sp. zn. D 939/90 zo dňa 26.7.1990. 2. Po začatí konania dňa 24.12.2008 zomrela pôvodne žalovaná I. Q.. Na základe výsledku dedičského konania, ukončeného osvedčením o dedičstve, vydaným JUDr. Petrom Varhalíkom, notárom, dňa 22.2.2010 pod sp. zn. 24D/364/2009, Dnot 133/2009, súd po smrti I. Q. v konaní v zmysle ust. § 107 ods. 3 O.s.p. pokračoval s jej dedičmi - žalovanou v 11. rade, žalovaným v 19. rade a s Jánom Korodim, nar. 27.10.1951. Ján Korodi dňa 29.6.2014 zomrel. Na základe výsledku dedičského konania, ukončeného uznesením Okresného súdu Rožňava sp. zn. 4D/141/2014, Dnot 196/14 zo dňa 7.5.2015 súd v konaní pokračoval s do úvahy prichádzajúcimi dedičmi - žalovanými v 20. až 22. rade. 3. Žalovaní v 1., 4., 5. a 6. rade uplatnený nárok uznali. Žalovaná v 7. rade v písomnom vyjadrení k žalobe namietala právomoc súdu prejednať a rozhodnúť spor argumentujúc že v zmysle zák. č. 330/1991 Zb., keďže vo veci ide podľa jej názoru o vysporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkárskych osadách, je na to príslušným orgánom Obvodný pozemkový úrad. Žalovaná v 7. rade rozporovala dôvodnosť uplatneného nároku tiež z hľadiska hmotného práva. Popierala, aby kúpnu zmluvu zo dňa 8.5.1970 uzavreli na strane predávajúcich vtedajší vlastníci nehnuteľností a tvrdila v tejto súvislosti, že sa domnieva, že prevod nehnuteľností mal len administratívnu povahu a vlastníci s ním nesúhlasili a dokonca o ňom nemali ani vedomosť. Žalovaná v 7. rade nakoniec poukázala tiež na to, že nakoľko kúpna zmluva zo dňa 8.5.1970 nebola registrovaná do troch rokov od jej uzavretia, zanikla v zmysle ust. § 47 Občianskeho zákonníka v dobovom znení. Z rovnakých dôvodov nesúhlasila so žalobou ani žalovaná v 18 rade, ktorá naviac poukázala i na skutočnosť, že o administratívnej povahe prevodu nehnuteľností svedčí i fakt, že už v 50. rokoch boli tieto nedobrovoľne odovzdané do užívania Jednotnému roľníckemu družstvu v Barci. Žalovaní v 8. až 12. rade a žalovaný v 19. rade uplatnený nárok neuznali, brániac sa proti nemu namietaním splnenia podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalobkyňou vydržaním. Žalovaný v 19. rade sa k žalobe písomne vyjadril, nezaujal v ňom však k uplatnenému nároku vecné stanovisko. Žalovaní v 2., 3., 13. až 15. rade a 20. až 22. rade boli v konaní nečinní. Pobyt žalovaných v 16. a 17. rade zostal napriek šetreniu vykonanému prostredníctvom dostupných evidencií pobytu obyvateľov i cestou príbuzných neznámy, preto im súd v súlade s ust.

§ 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníčku, ktorá žalovaných v 16. a 17. rade v konaní zastupovala. Opatrovníčka sa k žalobe písomne nevyjadrila a pasívnou ostala v celom priebehu konania.

4. V priebehu konania dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. a pri vylúčení uplatňovania ustanovení o popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii, pokiaľ by mali byť v neprospech strany (§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.). V súvislosti so zmenou procesnej úpravy sa súd osobitne musel vysporiadať i s trvaním zastúpenia žalovaných v 16. a 17. rade opatrovníkom, keďže ustanovenie opatrovníka strane s neznámym bydliskom už nový procesný predpis nepozná. Podľa názoru súdu i napriek tomu, že C.s.p. zastúpenie strany s neznámym pobytom už nepredpokladá, zastúpenie opatrovníkom ustanoveným podľa predchádzajúcej úpravy len následkom zmeny procesnej úpravy nezanikla, nakoľko v takomto prípade by účinok procesného úkonu súdu - ustanovenia opatrovníka, urobeného podľa predchádzajúcej úpravy, tak ako to predpokladá ust. § 470 C.s.p. nebol zachovaný a trvá až do času právoplatného skončenia veci, eventuálne do času, kedy súd ustanovenie zruší.

5. Vzhľadom na vylúčenie uplatňovania ustanovení o popretí skutkových tvrdení protistrany v tomto konaní (§ 470 ods. 2 C.s.p.), keďže by boli v neprospech strany žalovaných súd skutkový stav veci ustálil na podklade vykonaného dokazovania. Z pripojeného spisu, vedeného bývalým Štátnym notárstvom Košice - mesto pod sp. zn. N223/70 súd zistil, že dňa 8.5.1970 pod č. Nz 311/70 spísal Dr. Juraj Grígeľ, notár notársku zápisnicu o kúpnej zmluve uzavretej medzi R. Y., D. I., J. Z., D. Z. (V.. XX.X.XXXX), Z. Z., R. B. D. D. Z. (V.. X.X.XXXX) ako predávajúcimi a rodičmi žalobkyne - manželmi J. D. S. Z. v hmotnoprávnom postavení kupujúcich, ktorou, vychádzajúc z jej obsahu (tiež pokračovanie notárskej zápisnice z 10.2.1971), predávajúci prejavili vôľu previesť na kupujúcich vlastnícke právo k parc. č. 7624/9 - Záhrady o výmere 481 m2 vyčlenenej geometrickým plánom č. 920-0258-68 Strediska geodézie v Košiciach z parc. č. 7624, evidovanej v pzkn. vl. č. 8817 kat. úz. Košice a z parc. č. 7625, evidovanej v pzkn. vl. č. 1310 kat. úz. Košice za kúpnu cenu 2.886,- Kčs, ktorú podľa obsahu notárskej zápisnice kupujúci predávajúcim pred podpisom kúpnej zmluvy vyplatili. Z obsahu tohto spisu súd nezistil, ani aby kúpna zmluva bola štátnym notárstvom registrovaná, čomu zodpovedá fakt, že na prvopise zmluvy nie je vyznačená doložka o registrácii a tiež i skutočnosť, že zmluva nebola predložená vtedajšiemu orgánu správy geodézie a kartografie na vyznačenie zmeny vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností ani aby registrácia zmluvy bola štátnym notárstvom odmietnutá, keďže v spise o takomto postupe absentuje zmienka, predovšetkým však samotné rozhodnutie o odmietnutí registrácie. Z výpisu z LV č. 12642 a č. 12655 pre kat. úz. Južné mesto súd zistil, že ako vlastníci sporných nehnuteľností sú v katastri nehnuteľnosti evidovaní žalovaní, pričom medzi stranami v tejto súvislosti nebolo sporu o tom, že ani žalobkyňa a ani jej rodičia v katastri nehnuteľností (predtým v evidencii nehnuteľností) neboli vedení ako vlastníci sporných nehnuteľností. Z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Košiciach sp. zn. D 939/90 zo dňa 26.7.1990 súd zistil, že J. Z. (otec žalobkyne) zomrel dňa 6.5.1990 a že dedičstvo po ňom, nezahŕňajúce tiež sporné nehnuteľnosti, nadobudla po dohode dedičov (mimo manželky tiež šesť jeho detí) v celosti manželka S. Z. (matka žalobkyne). Z osvedčenia o dedičstve JUDr. Evy Pršebice, notárky sp. zn. 38D 975/99, Dnot 133/99 zo dňa 28.2.2000 súd zistil, že S. Z. zomrela dňa 3.9.1999 a že dedičstvo po nej, nezahŕňajúce tiež sporné nehnuteľnosti, nadobudol po dohode dedičov (šiestich detí včítane žalobkyne) výlučne Š. Z. (brat žalobkyne). V konaní nebola medzi účastníkmi sporná skutočnosť, že po uzavretí kúpnej zmluvy dňa 8.5.1970 sa ujali užívania nehnuteľností rodičia žalobkyne, ani že od roku 1993 až doposiaľ sú nehnuteľnosti v užívaní žalobkyne. 6. Podľa ust. § 129 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Podľa ust. § 134 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. Podľa ust. § 135a ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania. Takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Na plynutie dôb podľa odsekov 1 a 2 použije sa primerane ustanovenie o premlčaní. Podľa ust. § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991, kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník. Podľa ust. § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. Podľa ust. § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona. Podľa ust. § 133 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1992, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1992, k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy. Podľa ust. § 62 ods. 1 veta pred bodkočiarkou a ods. 2 zák. č. 95/1963 Zb. v znení účinnom do 31.3.1982, účastníci zmluvy ohlásia zmluvu na registráciu príslušnému štátnemu notárstvu. (2) Zmluva sa ohlasuje na registráciu predložením jej prvopisu a ďalej dvoch odpisov pre každé štátne notárstvo vykonávajúce registráciu. Podľa ust. § 64 zák. č. 95/1963 Zb. v znení účinnom do 31.3.1982, ak štátne notárstvo na zmluve nezistí nedostatky, prípadne ak sa tieto nedostatky v primeranej lehote určenej štátnym notárstvom odstránili, a ak niet dôvodu pre postup uvedený v odseku 2, štátne notárstvo zmluvu registruje. (2)Ak nie sú splnené podmienky pre registráciu, štátne notárstvo rozhodne, že registráciu odmieta, a prvopis zmluvy s ostatnými predloženými dokladmi vráti ohlasovateľovi, len čo rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Podľa ust. § 65 ods. 1 zák. č. 95/1963 Zb. v znení účinnom do 31.3.1982, rozhodnutie o registrácii štátne notárstvo vyznačí na prvopise zmluvy s doložkou, že dňom, ktorý je v nej uvedený, nastávajú právne účinky registrácie. Prvopis zmluvy štátne notárstvo vráti ohlasovateľovi. Zároveň štátne notárstvo zašle overený odpis zmluvy s vyznačením jej registrácie príslušnému orgánu Ústrednej správy geodézie a kartografie v okrese (ďalej len "orgán geodézie"). Podľa ust. § 28 ods. 1 až ods. 3 zák. č. 162/1995 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

(1) Práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 ods. 2 a ods. 3 zák. č. 265/1992 Zb. (pozn. súdu: účinný od 1.1.1993 do 31.12.1995), práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

7. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený nárok žalobkyne ako nedôvodný. Ešte pred posúdením uplatneného nároku z hľadiska hmotného práva, zaoberal sa súd splnením základnej procesnej podmienky dôvodnosti a prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p., teda existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súdna prax vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na určení považuje za daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by bez tohto určenia zostalo právo žalobcu neistým. V danom prípade sú v katastri nehnuteľností na LV č. 12642 a č. 12655 pre kat. úz. Južné mesto, v rozpore so žalobkyňou tvrdeným právnym stavom, vedení ako vlastníci nehnuteľností žalobcovia, ktorí vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnostiam vo svojom procesnom stanovisku (vychádzajúc z ich postavenia nerozlučných spoločníkov, vyžadujúceho pre uznanie súhlas všetkých v zmysle ust. § 77 ods. 2 C.s.p.) neuznali. Nakoľko rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva je v každom prípade spôsobilým podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, týmto postupom by i v danom prípade mohlo dôjsť k zosúladeniu zápisu v katastri nehnuteľností zo skutočným stavom a tým i k odstráneniu stavu právnej neistoty žalobkyne a bol tým nepochybne daný naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalobou domáhala. I napriek záveru o procesnej prípustnosti určovacieho žalobného návrhu žalobkyne nemohol mu súd vyhovieť pre rozpor s hmotným právom. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudla vydržaním. Tu je potrebné poznamenať, že i keď žalobkyňa tvrdila, že práva k nehnuteľnostiam nadobudla prevodom od matky, nejednalo sa podľa jej vyjadrení o prevod vlastníckeho práva kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, ale prevod či už užívacieho práva, členských práv a povinností v záhradkárskom združení, alebo i odovzdanie záhradky alebo tiež odovzdanie výlučného vlastníctva a držby. Tento prevod nepredstavoval podľa tvrdenia žalobkyne sám o sebe právny dôvod nadobudnutia nehnuteľností, ale len skutočnosť zakladajúcu u nej dobrú vieru v to, že jej svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Pre úplnosť je potrebné v tejto súvislosti akcentovať, že pokiaľ by i žalobkyňa takémuto „prevodu“ pripisovala priamy právotvorný účinok, nemohlo tomu tak byť z dôvodu, že v čase kedy k tomuto prevodu došlo (podľa tvrdenia žalobkyne v roku 1993) sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe zmluvy, ktorá musela mať pre svoju platnosť písomnú formu, nadobúdalo vkladom do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa uzavretie takejto zmluvy netvrdila a nesporným je fakt, že k povoleniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností v prospech žalobkyne nikdy nedošlo. Argumentácia žalobkyne ohľadne splnenia podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním bola rôzna. Ako bolo konštatované už na inom mieste tohto odôvodnenia, na jednom mieste žalobkyňa tvrdila, že vstúpila do právneho postavenia dobromyseľných rodičov a vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudla sama, na inom mieste zase, že nehnuteľnosti vydržali už jej rodičia a že od roku 1993 došlo k naplneniu podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva i u nej. Ani jedna z uvedených interpretácii však podľa posúdenia súdu z hľadiska hmotného práva nie je správna. Vo všeobecnosti pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním zákon vyžaduje splnenie troch predpokladov, a to existenciu spôsobilého predmetu vydržania, oprávnenosť držby a nepretržitosť držby počas celej zákonom ustanovenej doby, ktorá v prípade nehnuteľných vecí predstavuje 10 rokov. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva, i keď v skutočnosti tak tomu nie je. Oprávnený držiteľ je teda ohľadne existencie svojho práva v omyle, ktorý sa vzťahuje buď k právnym skutočnostiam alebo k právnej úprave. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie v dobrej viere je pritom potrebné vždy hodnotiť objektívne, pričom je potrebné vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú je možné so zreteľom na okolnosti a povahu prípadu požadovať po každom, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera preto nevyhnutne zaniká vtedy, kedy sa držiteľ oboznámi so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí, bez ohľadu na to, či subjektívne presvedčenie držiteľa o existencii jeho právneho vzťahu k veci alebo právu trvá. Oprávnený držiteľ si môže pre účely vydržania kontinuálne započítať vydržaciu dobu i svojho predchodcu, pokiaľ bol sám oprávneným držiteľom. Zároveň je

potrebné mať na zreteli, že až zák. č. 509/1991 Zb., ktorým došlo k novelizácii Občianskeho zákonníka došlo s účinnosťou od 1.1.1992 k zavedeniu vydržania v dnešnom ponímaní (pozn. súdu od roku 1983 bolo síce možné pozemok v osobnom vlastníctve vydržať avšak len pre štát, s nárokom na uzavretie dohody o osobnom užívaní), pričom do doby oprávnenej držby v zmysle ust. § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka sa započíta i doba pred dňom 1.1.1992. Vychádzajúc z týchto všeobecných východísk je možné uzavrieť, že predovšetkým žalobkyňa v žiadnom prípade nemohla čo do vydržania nastúpiť do právneho postavenia jej rodičov. Pokiaľ by totiž, tak ako to žalobkyňa v konaní tvrdila, boli jej rodičia ohľadne vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dobromyseľní a v tejto viere by od roku 1970 nehnuteľnosti i užívali, nadobudla by vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním ( s ohľadom tiež na úmrtie otca žalobkyne v roku 1990) matka žalobkyne prvého dňa účinnosti zák. č. 509/1991 Zb., a teda dňa 1.1.1992. K vzniku vlastníckeho práva vydržaním totiž dochádza v okamihu, keď sú naplnené zákonné podmienky vydržania bez ohľadu na to, či si to oprávnená osoba uvedomuje alebo či sa vydržania dokonca aktívne domáha. Pokiaľ by teoreticky ku dňu faktického zverenia nehnuteľností žalobkyni (1993) vydržacia oba ešte neuplynula (pozn súdu: takáto situácia by mohla nastať len v prípade že dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobkyne by založil neskorší dôvod ako zmluva z roku 1970), žalobkyňa by hľadiska vydržania vstúpila do právneho postavenia svojej matky len ak by bola dobromyseľná v tom, že sama vlastnícke právo nadobudla. To žalobkyňa netvrdí (hovorí o akomsi vzdaní sa práv matky v jej prospech, o prevode členstva v záhradkárskej organizácii, o prenechaní do užívania, o prevode držby), neuvádza aby jej matka na ňu previedla vlastnícke právo, ani aby tu bol iný právny dôvod zakladajúci jej vlastnícke právo, a preto bez ohľadu na to, či jej predchodcovia boli alebo nie dobromyseľní, sama dobrú vieru vo vlastníctvo nemohla mať. Inak povedané, žalobkyňa nemohla nastúpiť do právneho postavenia svojich rodičov, ale ani sama vydržať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam z dôvodu, že bez ohľadu na svoje subjektívne presvedčenie, objektívne so zreteľom na všetky skutočnosti nemohla byť ohľadom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dobromyseľná, keďže jej (na rozdiel od jej rodičov) nesvedčí žiaden právny dôvod oprávnenej držby. Vo všeobecnosti posúdenie toho, či je držiteľ so zreteľom na všetky skutočnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera sa musí vzťahovať tiež na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, a teda aj k právnemu dôvodu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Držiteľ musí byť v dobrej viere, že tu je taký právny titul, ktorý podľa platného práva má za následok prevod vlastníctva, i keď v skutočnosti takýto titul nie jej daný. Podľa právnej teórie (napr. J. Spáčil, Ochrana vlastníctví a držby v občanském zákonníku, 2., doplněné vydání, Beckovy příručky pro právni praxi, 2002, str. 229) i súdnej praxe (por. napr. Soubor rozhodnutí NS ČR C 1792 Sou R NS) dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré sú predmetom držby, a teda tiež na existenciu písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ sa preto niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva na nadobudnutie vlastníckeho práva postačí. Premietnuté na posudzovaný prípad, dobrá viera žalobkyne v nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemohla byť, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, zvlášť absenciu písomnej zmluvy o prevode vlastníctva a povolenie vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností orgánom povereným jeho správou, daná. Tá podľa úvahy súdu rozhodne nemohla byť založená len akýmsi neformálnym postúpením práv či prepustením faktickej pozície (prenechaním na užívanie) matkou žalobkyne, nakoľko tieto úkony nie sú spôsobilé vyvolať ospravedlniteľný právny omyl ohľadne nadobudnutia vlastníctva, teda taký, pri ktorom u priemerného človeka, pri zachovaní obvyklej opatrnosti a znalosti inak jasného zákona objektívne môže presvedčenie o vlastníctve vzniknúť. Riadiac sa týmito úvahami súd uzavrel, že žalobkyňa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nenadobudla žiadnym zo zákonom predpokladaných spôsobov, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam jej nesvedčí a preto ho súd nemohol ani určiť. Z tohto dôvodu neostávalo iné ako žalobu zamietnuť. 8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom i keď boli žalovaní v konaní úspešní súd im v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaní v 8. až. 12. rade a v 19. rade, ktorí boli v konaní zastúpení advokátkou sa práva na náhradu trov konania zriekli a ostatným žalovaným podľa obsahu spisu v súvislosti s bránením práva v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).

V Košiciach 19. septembra 2016