Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/17/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: KANSKY distribution a. s., so sídlom Svätoplukova37/D, 040 01 Košice, IČO: 48 083 267, právne zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102381416/2021 zo dňa 24.11.2021, v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 26.01.2022 zamieta.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 26.01.2022 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102381416/2021 zo dňa 24.11.2021 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101397317/2021/9106401/Stan zo dňa 04.08.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018 rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eura, čím žalobcovi dane zvýšil daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie júl 2018 zo sumy XX.XXX,XX eura na sumu XX.XXX,XX eura, žalobcovi ako daňovému subjektu.

2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. (ďalej len „“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Svoj návrh odôvodnil tým, že nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe mu hrozí vznik značnej finančnej škody, ako aj vážny nenapraviteľný následok. Uviedol, že zo strany správcu dane mu hrozí v zmysle ust. a nasl. Daňového poriadku začatie výkonu exekúcie na majetok žalobcu za účelom zaplatenia daňového nedoplatku, ako aj sankcií z neho vyplývajúcich. V prípade exekúcie na majetok žalobcu dôjde podľa tvrdenia žalobcu k nenapraviteľnej ujme na jeho strane, spočívajúcej v nemožnosti výkonu ďalšej podnikateľskej činnosti žalobcu, vedúcej k jeho následnému zániku. Tým by výsledok konania vo veci samej stratil svoj faktický význam. Ďalej uviedol, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe by sa vytvoril predpoklad materiálnej ochrany tých práv žalobcu, ktorých porušenie namieta v tomto súdnom konaní. Žalobca je zároveň toho názoru, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom a správca dane ani žiadny iný subjekt nebude odkladom vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia dotknutý.

4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 01.07.2022 a predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že s priznaním odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasí.

5. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

8. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom.

11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v , a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

13. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej finančnej škody s možnými likvidačnými následkami pre žalobcu, ako aj iného vážneho nenapraviteľného následku, ktoré mu majú vzniknúť okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia. Na preukázanie svojich tvrdení však nepredložil správnemu súdu žiadne relevantné doklady osvedčujúce tieto tvrdenia žalobcu. Správny súd v takto formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej finančnej škody alebo vážneho nenapraviteľného následku. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoju celkovú aktuálnu majetkovú situáciu. Nepriložil v tomto smere žiadne doklady potrebné na posúdenie celkovej majetkovej situácie žalobcu správnym súdom, a teda ani na posúdenie žalobcom tvrdenej hrozby závažnej finančnej škody a vážneho nenapraviteľného následku. Hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej finančnej škody je možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však súdu nepreukázal. Závažnú finančnú škodu a vážny nenapraviteľný následok žalobca v návrhu ani riadne neodôvodnil a bližšie nešpecifikoval. Správny súd poukazuje na to, že samotná výška vyrubeného rozdielu dane žalovaným sama o sebe neosvedčuje hrozbu závažnej finančnej škody alebo a vážneho nenapraviteľného následku na strane žalobcu. Žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok nijakým spôsobom neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zdôrazňuje, že účelom inštitútu odkladného účinku nie je zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žalobcu a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia vyrubeného rozdielu dane a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

14. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku len skonštatoval, a teda riadne neodôvodnil a neosvedčil.

15. Zároveň správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcov o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).