Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-201-2015.pdf
PDF · 90.56 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/201/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu Univerzita Komenského v Bratislave, so sídlom Šafárikovo námestie 6, Bratislava, IČO 00397865, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & PARTNERI, s. r. o., so sídlom Grösslingova 50, Bratislava
- Staré mesto, IČO 35967421, proti žalovanej J. E., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom H. Q. XXX/XX, P., štátnej občianke SR, o zaplatenie príslušenstva a zmluvnej pokuty takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 15,27 eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,66 eur denne od 21.05.2012 do 19.12.2014, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 120,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 70,89 eur od 21.05.2012 do zaplatenia, vo výške 8,78 % ročne zo sumy 33,20 eur od 09.02.2013 do zaplatenia a zo sumy 16,60 eur od 09.02.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 30.11.2011 zmluvu o ubytovaní č. R./XXXXXX/XXXX/UBYT/XXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazal
-2- XXC/XXX/XXXX
žalovanej poskytnúť prechodné ubytovanie a služby s ním spojené v priestoroch VM Ľ. Štúra
- E. UK, v zariadenej izbe č. R. XXX a žalovaná sa zaviazala zaplatiť poplatok za ubytovanie vo výške 79,60 eur mesačne vždy do 20. dňa mesiaca, ktorý predchádza spoplatňovanému mesiacu v zmysle podmienok dohodnutých v čl. V. zmluvy. Podotkol, že žalovaná bola riadne v Študentských domovoch a jedálňach Ľ. R. K. P. v T. ubytovaná od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Poukázal na čl. V ods. 8 zmluvy, podľa ktorého ubytovaný bez ohľadu na zavinenie zaplatí za každé porušenie povinnosti zmluvnú pokutu vo výške 16,60 eur, ak stratí alebo mu bol odcudzený ubytovací preukaz na vstup do VM mlyny, 16,60 eur, ak stratí alebo u bol odcudzený kľúč od izby. Na základe toho bola žalovaná povinná uhradiť mu dlžnú sumu za vysporiadanie pohľadávok za ubytovanie v celkovej sume 120,69 eur; z toho suma 70,89 eur bola za ubytovanie za jún 2012, poplatok v sume 33,20 eur za neodovzdané kľúče od izby a poplatok v sume 16,60 eur za neodovzdaný ubytovací preukaz. Poznamenal, že žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy výzvou zo dňa 25.01.2013 a žalovaná predmetnú výzvu prevzala dňa 07.02.2013. Žalobca ďalej uviedol, že si v čl. V bod 2 zmluvy dohodli zmluvnú pokutu tak, že ak sa ubytovaný dostane do omeškania s úhradou ceny za ubytovanie, je povinný zaplatiť ubytovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,66 eur za každý
deň omeškania až do zaplatenia. Na základe uvedeného má žalobca nárok na zmluvnú pokutu od 21.05.2012 do zaplatenia.
2. Na základe podanej žaloby súd vydal dňa 02.12.2014 platobný rozkaz č. k. XXRo/XXX/XXXX-XX, proti ktorému podala včas odpor žalovaná. Vo svojom odpore uviedla, že dňa 17.12.2014 uhradila žalobcovi sumu 130 eur, čo jej bolo potvrdené aj z oddelenia ubytovania žalobcu. Mala za to, že zaplatením tejto sumy odpadol dôvod na ďalšie konania pred súdom.
3. Uznesením č. k. 18C/201/2015-33 zo dňa XX.XX.XXXX súd v časti o zaplatenie sumy 120,69 eur konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom zastavil.
4. Uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 23.05.2016 súd pripustil zmenu žaloby tak, že predmetom konania sa stal nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania v sume 15,27 eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,66 eur za každý deň omeškania od 21.05.2012 do 19.12.2014 a náhrada trov konania.
5. Žalovaná so zaplatením zmluvnej pokuty nesúhlasila, pričom potvrdila, že zmluvu o ubytovaní so žalobcom uzavrela a zaviazala sa platiť za poskytnuté služby. Túto povinnosť si však nesplnila. Poznamenala, že zmluva o ubytovaní je zmluvou spotrebiteľskou. Jedná sa o typovú zmluvu, ktorá je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že ona obsah zmluvy, a teda aj dojednania o zmluvnej pokute, podstatným spôsobom neovplyvňuje. Žalobca ako dodávateľ s ňou zmluvnú pokutu osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Ona mala len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa tak žalobcom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute považuje za neprijateľné, pretože spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech ako spotrebiteľa. V zmluve bola dojednaná možnosť sankcie v podobe zmluvnej pokuty výlučne vo vzťahu k spotrebiteľovi. Žalobca nebol nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným porušením jeho povinností. Žalovaná ďalej uviedla, že súdom prináleží
-3- XXC/XXX/XXXX
kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života a tak naplniť cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Na základe ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka bol do spotrebiteľskej legislatívy zavedený generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv. Poukázala na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý za neprijateľné podmienky považuje najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, čo v jej prípade predstavuje odo dňa 21.05.2012 do 19.12.2014 = 942 dní x 0,66 eur denne = 621,72 eur. Zmluvná pokuta teda niekoľkonásobne prevyšuje zabezpečovaný záväzok, ktorý je 120,69 eur s príslušenstvom = 145,26 eur, a preto ju považuje za neprimeranú. Uplatnenie práva na takúto zmluvnú pokutu je v rozpore s dobrými mravmi. Dojednania o zmluvnej pokute sú tak neplatné a z toho dôvodu nie je možné nárok žalobcovi priznať. Zdôraznila, že žalobca nepreukázal, že bola uzavretá dohoda v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zmluvnej pokute je tak v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka neplatná a z neplatného právneho úkonu nemôže vzniknúť právo uplatnené žalobcom. V súvislosti s neplatnými dojednaniami nemožno aplikovať ani ustanovenie § 545a Občianskeho zákonníka o moderácii zmluvnej pokuty. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania žalovaná so žalobou súhlasila.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o ubytovaní č. R./XXXXXX/XXXX/UBYT/XXXXXXX zo dňa 30.11.2011 a emailovej komunikácie zo dňa 19.12.2014 a rozhodol v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
7. V zmysle § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
8. Žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o ubytovaní č. R./XXXXXX/ XXXX/UBYT/XXXXXXX dňa 30.11.2011, na základe ktorej sa zaviazal žalovanej poskytovať prechodné ubytovanie a služby s ním spojené v priestoroch R. mesta Q. R. - E. v zariadenej izbe č. VBA XXX a žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi cenu za ubytovanie vo výške 79,60 eur mesačne. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30.06.2012. Účelom poskytnutia ubytovania bolo prechodné ubytovanie študenta počas štúdia na Univerzite P. v príslušnom akademickom roku. J. si súčasne v zmluve dojednali aj zmluvnú pokutu vo výške 0,66 eur za každý deň omeškania s úhradou ceny za ubytovanie zo strany ubytovaného až do zaplatenia.
9. Z emailovej komunikácie zo dňa 19.12.2014 vyplýva, že žalovaná uhradila sumu 130 eur žalobcovi a táto bola dňa 19.12.2014 pripísaná na jeho účet.
10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je
-4- XXC/XXX/XXXX
podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.
12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. Strany medzi sebou uzavreli dňa 30.11.2011 zmluvu o ubytovaní, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanej prechodné ubytovanie a služby s ním spojené ako študentke žalobcu, za čo sa žalovaná zaviazal zaplatiť cenu ubytovania. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Sporné nebolo ani to, že žalovaná riadne a včas za ubytovanie nezaplatila, pričom úhradu uskutočnila až dňa 19.12.2014. Keďže žalovaná svoju povinnosť platiť cenu ubytovania riadne a včas nesplnila, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia priznal vo výške 15,27 eur. Takto vyčíslený úrok z omeškania predstavuje zvyšok neuhradené úroku z omeškania vyčísleného nasledovne: úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 70,89 eur od 21.05.2012 do 19.12.2014 v sume 16,48 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 33,20 eur od 09.02.2013 do 19.12.2014 v sume 5,40 eur a zo sumy 16,60 eur od 09.02.2013 do 19.12.2014 v sume 2,70 eur; úrok z omeškania celkom predstavuje sumu 24,58 eur (16,48 eur + 5,40 eur + 2,70 eur). Od tejto sumy odpočítal súd sumu 9,31 eur (130 eur zaplatených žalovanou - 120,69 eur istiny = 9,31 eur) a takto dospel k zvyšku úroku z omeškania vo výške 15,27 eur, ktoré je žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť.
13. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
14. Podľa § 94 ods. 1, 3 písm. a) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, sociálna podpora študentom sa poskytuje priamou a nepriamou formou. Nepriamou formou sociálnej podpory sú najmä tieto služby stravovanie a ubytovanie podľa možnosti s poskytnutím príspevku na náklady spojené so stravovaním a ubytovaním.
15. Podľa § 98 ods. 2 prvá veta, ods. 4 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, vysoká škola v rámci svojich možností zabezpečí študentom ubytovanie a prispieva na náklady s ním spojené; pri jeho prideľovaní sa zohľadňuje i sociálna situácia študenta a študijný prospech, zdravotný stav študenta, časová dostupnosť školy prostriedkami hromadnej dopravy z miesta trvalého alebo prechodného bydliska študenta. R. škola dostáva na príspevky na stravovanie a ubytovanie študentov prostriedky zo štátneho rozpočtu v rámci dotácie na sociálnu podporu študentov (§ 89 ods. 2 a 7).
16. Žalobca si taktiež uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,66 eur denne od 21.05.2012 do 19.12.2014. Pri posudzovaní nároku na zmluvnú pokutu sa súd zaoberal predovšetkým jej formálnymi náležitosťami. V zmysle citovaného ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne a musí byť určená jej výška alebo určený spôsob jej určenia. Na tomto mieste súd konštatuje, že všetky predpísané náležitosti boli dodržané -5- XXC/XXX/XXXX
a zmluvná pokuta bola dojednaná platne. Povinnosťou, splnenie ktorej bolo zmluvnou pokutou zabezpečené, bolo riadne a včasné platenie ceny za ubytovanie. Žalovaná však riadne a včas cenu za ubytovanie nezaplatila, čím porušila povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, a preto vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,66 eur denne od 21.05.2012 (deň nasledujúci po splatnosti ceny za ubytovanie a prvý deň porušenia povinnosti) do 19.12.2014 (deň úhrady ceny za ubytovanie), ktorý mu súd priznal. Žalovaná sa proti uplatnenej zmluvnej pokute bránila poukazom na ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách s tým, že zmluva o ubytovaní je zmluvou typovou a zmluvná pokuta s ňou ako spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Preto je zmluvná pokuta neprijateľná. Je potrebné si uvedomiť, že spotrebiteľská zmluva nie je len zmluva typová (štandardná), okrem toho je to aj zmluva, ktorá je uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Dodávateľ je v ustanovení § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka charakterizovaný ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení zákona o vysokých školách, žalobca pri poskytovaní ubytovania študentom nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Koná v rámci sociálnej podpory študentov a na tento účel mu je poskytovaná aj dotácia zo štátneho rozpočtu. Žalobca teda nespĺňa definíciu dodávateľ podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a preto nemožno uzavrieť inak ako, že medzi žalobcom a žalovanou nejde o vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Nemožno preto aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách na dotknutý zmluvný vzťah. Čo sa týka namietnutej výšky zmluvnej pokuty, ktorú žalovaná považuje za neprimerane vysokú, na tomto mieste má súd za to, že zmluvná pokuta dojednaná v predmetnej zmluve nie je neprimerane vysoká. Jej mesačná výška predstavuje sumu 19,80 eur, čo pri cene ubytovania vo výške 79,60 eur mesačne predstavuje jednu štvrtinu zabezpečovanej pohľadávky. Zmluvná pokuta, tak ako je určená v zmluve, zohľadňuje dobu, po ktorú je ubytovaný v omeškaní so splnením si svojej povinnosti (ak je ubytovaný v omeškaní kratší čas, jej výška je nižšia; ak je v omeškaní dlhší čas, jej výška postupne priamoúmerne z časom omeškania narastá). Skutočnosť, že výška zmluvnej pokuty, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi, predstavuje viac ako 600 eur, je zapríčinená výlučne správaním žalovanej, ktorá, byť si vedomá svojej povinnosti zaplatiť cenu za ubytovanie, túto nesplnila po dobu dlhšiu ako dva roky, čo nemožno pričítať na ťarchu žalobcu. S poukazom na uvedené má súd za to, že žaloba žalobcu bola dôvodná aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, a preto žalobe vyhovel aj v tejto časti.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. V predmetnej veci mal plný úspech žalobca, a to aj s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby, nakoľko toto zavinila žalovaná tým, že pohľadávku uhradila až po podaní žaloby na súd. Preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu
-6- 18C/201/2015
v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.