Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-161-2016.pdf
PDF · 97.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4C/161/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci navrhovateľa: I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX U. D. B.Á., Č. G. a plnoletej dcéry: Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX B., o výživnom rodiča k dieťaťu takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa zo dňa 22.05.2016 a návrhy navrhovateľa zo dňa 08.08.2016 s a z a m i e t a j ú.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 22.05.2016 doručeným súdu dňa 26.05.2016 sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči dcére, a to z dôvodu, že jeho dcéra študovala konzervatórium v Bratislave. Navrhovateľ má vedomosť že toto ukončila v roku 2015. Má informáciu že dcéra nastúpila do práce. Dcéra s ním nekomunikuje, dcéru niekoľkokrát kontaktoval písomne, i prostredníctvom rodiny, odpoveď nedostal. Dňa 11.08.2016 doručil návrhy zo dňa 08.08.2016, v ktorom uviedol, že dcéra začala voči nemu trestné stíhanie, a preto žiada prerušiť platby a žiada splátkový kalendár zameškaných platieb. V týchto návrhoch uviedol, že výdaje jeho domácnosti prevyšujú príjmy a to už od roku 2009, na nájom s energiami a službami vynakladá 9000,- Kč, cestovné do školy a práce 3000,- Kč. Dňa 04.06.2015 navštívil očného lekára z dôvodu zlého zraku, bola mi diagnostikovaná trombóza v oku . Bol nútený prestať pracovať ako samostatne zárobková osoba, v súčasnosti sa lieči na vysoký tlak, ako dôsledok niekoľkoročného vypätia, pracovného nasadenia a tým i nezdravého životného štýlu, má podanú žiadosť o priznanie statusu osoba zdravotne znevýhodnená. Od 01.01.2016 do 31.03.2016 bol vedený na úrade práce, pretože nezohnal adekvátne zamestnanie. Od 01.04.2016 mal brigádu vo firme DOSON s.r.o. ako vodič výjazdovej jednotky a od 1.6.2016 je u tejto firmy zamestnaný. S dcérou nie je v kontakte, pretože dcéra s ním nekomunikuje, dlh, ktorý mu vznikol je ochotný uhradiť v splátkach, dcére zaslal dohodu o uznaní dlhu a splátkovom kalendári, avšak bez odozvy. Dňa 15.09.2016 uviedol, že jeho synovia O. a I. žijú v jeho spoločnej domácnosti, syn O. začal študovať na strednej škole. Súd neprihliadal ku všetkým jeho platobným povinnostiam, hypotéka, iné úvery. Vzniknuté dlhy na výživnom na dcéru riešil zálohami v práci, a preto potom pracoval bez príjmu. Je osoba zdravotne znevýhodnená nemá veľa možností, a aj tak zarába 9000,- Kč. Pripojil listiny: Uznesenie zo dňa 29.07.2016 o začatí trestného stíhania navrhovateľa pre prečin zanedbania povinnej výživy voči svoje dcére, prehľad o príjmoch a výdavkoch SZCO navrhovateľa za rok 2015, doklady o platení výživného navrhovateľom, potvrdenie zo dňa 8.6.2016 úradu práce o evidencii uchádzačov o zamestnanie, listina označená ako rodinný rozpočet, lekárske správy o zdravotnom stave navrhovateľa zo dňa 4.6.2015,8.6.2015,10.6.2015, 2.7.2015 a 13.8.2015.
2. Plnoletá dcéra k návrhu uviedla, že doposiaľ neukončila štúdium na konzervatóriu v Bratislave, čaká ju posledný šiesty ročník. Otec, navrhovateľ je neplatí nič, je na neho vznesené obvinenie za prečin zanedbanie povinnej výživy, dlhuje na výživnom sumu 2315,- eur. Jej náklady sú stále rovnaké ako pri poslednom pojednávaní. Býva v spoločnej domácnosti s mamou, ktorá jej financuje úplne všetko.
Študuje a zdržuje sa v Bratislave a snaží sa zarobiť aspoň nejaké peniaze formou brigád v odbore herectvo. S otcom nekomunikuje, pretože je to buď forma návrhov na súd, alebo v podobe nátlakov a citových vydieraní v čase bezprostredne po podaní trestného oznámenia. Otec ju nikdy nekontaktoval, nezaujímal sa o ňu, nespomenul si jej narodeniny a iné sviatky. Pripojila potvrdenie o návšteve školy zo dňa 23.8.2016.
3. Podľa ust. § 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“), ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, súd pojednával v ich neprítomnosti a vo veci vykonal dokazovanie listinou predloženou plnoletou dcérou, a to potvrdenie o návšteve školy a listinami predloženými navrhovateľom: návrh č.l. 1, podanie navrhovateľa č.l. 12, návrh na zahájení řízení o přerušení plateb výživného zo dňa 08.08.2016 č.l. 13-15, návrh na zahájení řížení o splátkovém kalendáři zameškaných plateb výživného zo dňa 08.08.2016 č.l. 16-18, uznesenie OR PZ v Bratislave zo dňa 29.07.2016 č.l. 19, přehled a příjmech a výdajích OSVČ za rok 2015 č.l. 20-32, potvrzení o době vedení v evidenci uchazečú o zaměstnáni a o poskytovaní podpory v nezaměstnanosti a podpory při rekvalifikaci č.l. 33, rodinný rozpočet č.l. 34, lekárske správy č.l. 35-39, správa ÚPSVaR zo dňa 12.08.2016 č.l. 40, vyjadrenie plnoletého dieťaťa zo dňa 23.08.2016 č.l. 41, vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 15.09.2016 a a spisy tunajšieho súdu sp. zn. 6C/146/2014 a 5C/51/2009.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ je otcom plnoletej Z. T.. Manželstvo rodičov Z. T. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch č. k. 5C/90/97-19 zo dňa 21.4.1997. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni bola určená rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 5C/51/2009-75 zo dňa 14.7.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2010 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co/280/2010-116, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni na sumu 100 eur mesačne. V tom čase matka plnoletej dcéry pracovala a jej priemerný čistý mesačný príjem spolu s daňovým bonusom a prídavkom na dieťa bol 386,48 eur a nemala žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, plnoletá dcéra žila v domácnosti matky a jej manžela. Navrhovateľ žil a pracoval v Českej republike, kde sa oženil a okrem vyživovacej povinnosti k navrhovateľke mal ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči dvom maloletým deťom. Do konca novembra 2009 navrhovateľ pracoval v spoločnosti RUBENA, a.s. v Náchode ako obsluha viacvalcových liniek a jeho priemerný mesačný príjem bol vo výške 14 497,18 Kč, odporca v roku 2009 pracoval popri zamestnaní zároveň ako živnostník. Zo živnosti mal základ dane 32 892,- Kč. Od marca resp. apríla 2010 začal v rámci živnosti vykonávať ďalšiu činnosť - pokrývača. Manželka navrhovateľa bola v tom čase na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok. Navrhovateľ mesačne hradil náklady na domácnosť (nájom, plyn, elektrika, rozhlas, televízia) v sume 4 717,- Kč (186,86 eur) a splácal niekoľko úverov rôznym spoločnostiam v celkovej výške 8 594,- Kč (340,- eur) a hypotekárny úver vo výške 5 033,- Kč (199,- eur) mesačne. Súd neskôr posudzoval trvania vyživovacej povinnosti, naposledy v konaní tunajšieho súd sp.zn. 6C/146/2014 na základe návrhu navrhovateľa o zníženie vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ v tom čase mal tri vyživovacie povinnosti, býval v prenajatom byte s manželkou, ktorej príjem je podľa tvrdenia navrhovateľa 14 300 Kč mesačne, vrátane prídavkov na deti. Podľa daňového priznania za r. 2013 dosiahol navrhovateľ príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti vo výške 181 000 Kč. I v tom čase mala plnoletá dcéra príjmy z dohôd o brigádnickej práce, nešlo o činnosti v stálom pracovnom pomere, ale o jednorazové, prípadne krátkodobé brigády. Plnoletá dcéra bola v tom čase študentkou 4. ročníka konzervatória. Nebola zamestnaná, ani evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, nepoberala žiadne dávky alebo príspevky a mala dve dohody o brigádnickej práci študentov, z ktorých dosahovala iba nepravidelný príjem, pričom celkový vymeriavací základ oboch brigád spoločne bol 27,33 eur. Takéto činnosti, vykonávané popri štúdiu podľa rozhodnutia súdu nemožno považovať ako schopnosť plnoletej dcéry samostatne sa živiť, práve naopak, ako jej snahu popri štúdiu si brigádnicky privyrobiť, aby nemusela žiadať o zvýšenie výživného, čo však nemôže byť odporkyni na ujmu, a preto súd návrh navrhovateľa o zníženie vyživovacej povinnosti zamietol
6. Z potvrdenia Konzervatória Bratislava (č.l. 43) vyplýva, že plnoletá dcéra Z. T. je v školskom roku 2016/2017 žiačkou šiestej triedy tejto školy.
7. Podľa ust § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8. Podľa ust § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
9. Podľa ust. § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
10. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou. Dosiahnutím plnoletosti táto vyživovacia povinnosť nezaniká, ale trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, pričom sa vyžaduje, aby táto schopnosť bola trvalá, nakoľko príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti je jednoznačná situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod.. Okolnosťou odôvodňujúcou trvanie vyživovacej povinnosti rodičov sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax dokonca pripúšťa obnovu vyživovacej povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodičov k deťom sa preskúmava kritérium dobrých mravov, avšak len pri plnoletých deťoch. Za dobré mravy je treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré osvedčujú istú nemennosť a sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti. Ide o tzv. etické zásady zodpovedajúce pravidlám slušnosti.
11. Súd po preskúmaní všetkých okolností tohto prípadu dospel k záveru, že pomery na strane rodiča a plnoletého dieťaťa nie sú dôvodom pre zrušenie resp. úpravu vyživovacej povinnosť navrhovateľa voči plnoletej dcére. Plnenie vyživovacej povinnosti voči dcére je jeho zákonnou povinnosťou a trvá do času, kým plnoletá dcéra nebude schopná sama sa živiť. Skutočnosť, že v súčasnosti dcéra študuje na strednej škole, odôvodňuje trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k nej. Vyplýva to z úlohy rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu. Naposledy bola výška vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči dcére, Z. T. určená vo výške 100,- eur mesačne Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.9.2010 č.k. 17CoP/280/2010-116, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 14.07.2010 č.k. 5C/51/2009-75 a k zániku a ani k zmene tejto povinnosti nedošlo ani v konaní pred Okresným súdom Bánovce nad Bebravou sp.zn. 6C/146/2014, v ktorom sa navrhovateľ domáhal zníženia vyživovacej povinnosti, pretože súd jeho návrh dňa 26.1.2015 zamietol, ktoré rozhodnutie bolo dňa 20.05.2015 potvrdené i odvolacím súdom.
12. Potvrdením o návšteve školy, predloženým plnoletou dcérou súd mal preukázané, že plnoletá dcéra, je stále študentkou strednej školy - šiesteho (posledného) ročníka konzervatória, nie je zamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzačka o zamestnanie a teda je stále osobou, ktorá sa pripravuje štúdiom na svoje povolanie. Rovnako ako v čase predchádzajúceho súdneho konania o výživnom bolo zistené, že žije v spoločnej domácnosti jej matky, plnoletá dcéra si privyrába iba brigádnicky; z brigádami si privyrába, aby si mohla pokryť výdavky na uspokojovanie, na ktorých sa má navrhovateľ v súdom určenej výške podieľať, pretože ako vyplýva z vyjadrení oboch
účastníkov, i z dokladov predložených navrhovateľom navrhovateľ si riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť neplní, má dlh na výživnom. V prípade plnoletej dcéry ide len o príležitostné brigády, činnosti, ktoré ako uviedla sú spojené aj s jej prípravou na budúce povolanie. Na strane plnoletej dcéry nedošlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu doterajšieho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti, a preto súd rozhodol, tak že návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol, keďže nemal preukázaná že plnoletá dcéra je schopná sa sama živiť.
13. K podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu doterajšieho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti, nedošlo ani na strane navrhovateľa. Navrhovateľ má stále tri vyživovacie povinnosti rovnako ako v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, býva s manželkou a mal. synmi. Je zamestnaný, nepribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť a manželka je pracovne činná. Z predložených listín navrhovateľa vyplýva, že celkové mesačné výdavky domácnosti, v ktorej žije sú toho času vo výške 23882,- Kč ((pri kurze v čase rozhodnutia súdu predstavuje cca 883,- eur) pričom v čase kedy súd naposledy rozhodoval o výške vyživovacej povinnosti boli vo výške 25864,- Kč (957,- eur cca). Navrhovateľ vo vzťahu k svojím zárobkovým a osobným pomerom poukazuje na svoj zdravotný stav, ktorý považuje za dôvod, prečo je potrebné zmeniť rozhodnutie o vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ predložil súdu lekárske správy z obdobie jún-august 2015. Súd konštatuje, že ani jeden z týchto dôkazov nepreukazuje, že jeho súčasný zdravotný stav je taký, že by mu bránil sa zamestnať, neumožňoval sa zapojiť sa do pracovného procesu. V konaní mal súd preukázané, že navrhovateľ je naďalej zamestnaný rovnako ako i jeho manželka. Navrhovateľ má v súčasnosti stabilný pravidelný príjem vo výške 9000,- Kč (pri kurze v čase rozhodnutia súdu predstavuje cca 333,- eur) z ktorého môže v prvom rade uspokojovať potreby detí, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, a v prípade mal. synom i spoločne so s druhým rodičom týchto mal. synov. Navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by súd zistil, že nastala podstatná zmena pomerov na starne navrhovateľa pre zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom. Súd jeho názoru, že je naďalej v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa prispievať na výživu plnoletej dcéry. Navrhovateľove schopnosti a možnosti uspokojovať opodstatnené potreby plnoletej dcéry, študujúcej, pripravujúcej sa na výkon svojho budúceho povolania nie sú obmedzené. Je povinnosťou rodiča zabezpečiť si v prvom rade také zamestnanie, povolanie, vykonávať činnosť, ktorá mu zabezpečí pravidelný príjem, z ktorého bude uspokojovať potreby svojho dieťaťa . Preto obrana navrhovateľa, že nie je schopný platiť doterajšie výživné sa súdu javí ako účelová, pretože pokiaľ by jeho finančná situácia bola taká ako sám tvrdí, bolo by v jeho záujme vynaložiť čo najväčšie úsilie na zlepšenie svojich pomerov, nájsť si prácu, kde bude dosahovať vyššie príjmy. Navrhovateľ má isté nadobudnuté schopnosti a zručnosti a teda je schopný vykonávať prácu, a preto je nepochybne v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa, aby si našiel prácu, v ktorej bude dosahovať príjem, aby bol schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, prácu si môže nájsť a túto vykonávať aj mimo bydliska pripadne i v zahraničí.
14. Súd zamietol i návrhy, ktorými sa navrhovateľ v tomto konaní domáhal prerušenia platieb výživného a určenia splátkového kalendára pre zameškané výživné, a to z dôvodu, že vyživovacia povinnosť je zákonná povinnosť rodiča a trvá dovtedy kedy dieťa nenadobudne schopnosť samo sa živiť, a preto nie je možné rozhodnúť o prerušení vyživovacej povinnosti, pretože ak by súd dospel záveru, že toho času dieťa nie je už výživným odkázané na rodiča, rozhodne o zrušení vyživovacej povinnosti, čo však v tomto konaní preukázané nebolo, vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči plnoletej dcére z vyššie uvedených dôvodov naďalej trvá. Taktiež nie je možne v konaní o vyživovacej povinnosti rozhodnúť o splátkovom kalendári „zameškaných platieb výživného“ a to z dôvodu, že výživné sa platí v pravidelných mesačných splátkach, ktoré sú splatné vždy mesiac dopredu (§ 76 Zákona o rodine) a o plnení splátkach súd môže rozhodnúť v prípade ak určuje vyživovacia povinnosť spätne k času kedy nastala zmena pomerov, t.j. v prípade tzv. zročného výživného.
15. Podľa ust. § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Žiaden z účastníkov si právo na náhradu trov konania neuplatnil, preto súd o náhrade trov konania nerozhodoval, v rozhodnutí absentuje výrok o náhrade trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).