Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23To-53-2016.pdf
PDF · 72.05 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/53/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. septembra 2016 prejednal odvolanie obžalovaného
C. R.,
nar. XX.X.XXXX v F., okres T., trvale bytom T., Y. XXX/XX, na verejnom zasadnutí neprítomného,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 0T/110/2015 zo dňa 30. marca 2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste odňatia slobody.
Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 348 ods. 1 Tr.zák., §§ 36 písm. l/, n/, 38 ods. 3 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Výrok o uloženom treste zákazu činnosti zostáva týmto zrušením nedotknutý.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný C. R. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. písm. d/ Tr.zák., pretože napriek tomu, že mu bol rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 2To 60/2015-68 zo 16.09.2015, ktorý zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 0T/2/15-55 z 27.02.2015 vo výroku o treste zákazu činnosti a nahradil ho vlastným výrokom o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 5 rokov 6 mesiacov, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.09.2015, viedol dňa 25.12.2015 v čase o 09.18 h osobné motorové vozidlo zn. Renault Laguna, evidenčné číslo T. a to v T. po G. F. Y..
Bol za to odsúdený podľa §§ 348 ods. 1 písm. d/, 38 ods. 3, 36 písm. l/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 12 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa §§ 61 ods. 2, 38 ods. 3, 36 písm. l/, 43 Tr.zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na 44 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré podal písomne prostredníctvom svojho obhajcu. Podľa názoru obhajcu súd prvého stupňa nedostatočne zohľadnil preukázanie okolností uvedených v ustanovení § 39 ods. 1 Tr.zák. Ako hlavný dôvod pre mimoriadne zníženie trestu videl obhajca tú okolnosť, že sa obžalovaný stará o svoju chorú matka, ktorá jeho neprítomnosť vo výkone trestu by veľmi ťažko znášala a veľmi pravdepodobne by sa jej zdravotný stav podstatne zhoršil. K tomuto tvrdeniu predložil obhajca lekársku správu ošetrujúcej lekárky matky obžalovaného. Navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. zrušiť výrok o treste odňatia slobody s tým, aby odvolací súd sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol tak, obžalovanému Romanovi Jevčičovi uloží primeraný podmienečný trest odňatia slobody.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, obhajca obžalovaného navrhol uložiť obžalovanému trest odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu, resp. kratší trest odňatia slobody nepodmienečne. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným zo skutku uvedeného v obžalobe.
K napadnutému výroku o treste odňatia slobody uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Je potrebné úvodom poukázať na pochybenia vo výroku o treste odňatia slobody, ktoré samé o sebe by mohli byť dôvodom pre dovolanie podľa § 371 ods. 1 Tr.por. (v odvolaní tieto chyby vytýkané neboli). Vzhľadom k tomu, že v Trestnom zákone sú poľahčujúce okolnosti (§ 36) a priťažujúce okolnosti (§ 37) uvedené taxatívne, je povinnosťou súdu tieto pri rozhodovaní o treste vo výroku rozsudku použiť a na ne prihliadnuť, ak sú tieto okolnosti naplnené. Jediná výnimka je u priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. (predchádzajúce odsúdenie), na ktorú súd pri rozhodovaní o treste nemusí vždy prihliadnuť.
Súd prvého stupňa pritom pochybil, keď po tom, čo prijal podľa § 257 Tr.por. vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným zo skutku uvedeného v obžalobe, neprihliadol na túto okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. (napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti). V prípade neprimeranej prísnosti trestnej sadzby by dokonca prichádzalo do úvahy použitie § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu.
Ďalej súd prvého stupňa pochybil vo výroku o treste odňatia slobody v tom, pokiaľ do výroku o zaradení do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia neuviedol ustanovenie Trestného zákona, podľa ktorého takto rozhodol.
Pokiaľ obhajca obžalovaného sa odvolaním domáhal použitia § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, v tomto mu nebolo možné prisvedčiť, pretože u trestnej sadzby odňatia slobody, kde dolná hranica nie je určená, mimoriadne zníženie trestu neprichádza do úvahy - inak povedané, nie je potrebné. V prípade, že by aj inak boli splnené niektoré podmienky pre použitie tohto ustanovenia, tieto by sa premietli do určenia výmery uloženého trestu odňatia slobody v rámci zákonnej sadzby, v tomto prípade podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. - trest odňatia slobody až na 2 roky.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd pri zvýšení počtu poľahčujúcich okolností dospel k záveru, že pri upravenej trestnej sadzbe podľa § 38 ods. 3 Tr.zák. - trest odňatia slobody až na 16 mesiacov, je postačujúce na prevýchovu obžalovaného pôsobiť trestom odňatia slobody prakticky v polovici trestnej sadzby. Okolnosť, že obžalovaný sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, musela ale v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 Tr.zák. viesť k rozhodnutiu o nepodmienečnosti uloženého trestu odňatia slobody.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd sám tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Popri znížení trestu odňatia slobody odvolací súd zároveň odstránil chyby výroku o treste odňatia slobody v rozsudku súdu prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.