Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/31/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného U. G., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 2. augusta 2022 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 08.03.2020, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného U. G. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 08.03.2020 bol obžalovaný U. G. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

hoci mu z ustanovenia a nasledujúcich v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť vyživovať svoje deti mal. X. X., nar. XX.XX.XXXX a mal. Y. R. X., nar. XX.XX.XXXX, pričom táto povinnosť mu bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 19.03.2014, právoplatným dňa 27.03.2014, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu mal. detí výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené osobitným zákonom, na každé dieťa zvlášť, počnúc dňom 20.02.2014, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. nad B., záhradkárka oblasť M. a následne rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 24.06.2019, právoplatným dňa 27.07.2019, ktorým mu bola zvýšená vyživovacia povinnosť na mal. X. na sumu vo výške 55,- € mesačne a na mal. Y. R. na sumu vo výške 50,- € mesačne, počnúc dňom 27.03.2019, splatné vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí s tým, že nedoplatok na výživnom za obdobie od 27.03.2019 do 30.06.2019 vo výške 174,- € u mal. X. a vo výške XXX,- € u mal. Y. R. bol povinný uhradiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky detí, avšak obvinený si svoju vyživovaciu povinnosť v mieste trvalého bydliska a na miestach, kde sa zdržiaval neplnil od mesiaca september 2016 až do súčasnej doby, vrátane mesiaca február 2022, pričom v období od 29.10.2021 do 11.2.2022 uhradil čiastku celkovo 80 eur, čím mu vznikol dlh na výživnom spolu vo výške 5.524,20 eur.

Za toto konanie okresný súd obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 39 ods. 4 Tr. zák. per analogiam uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré smeroval proti výroku o treste, pričom dodatočne odvolanie písomne nezdôvodnil.

Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, keďže na to boli splnené zákonné podmienky, zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Krajský súd ako súd odvolací zistil, že odvolanie bolo podané obžalovaným ako oprávnenou osobou, a to v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, následne preskúmal v intenciách zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o otázku viny, okresný súd na hlavnom pojednávaní podľa prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, v dôsledku čoho bol výrok o vine nenapadnuteľný odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému, odvolací súd sa stotožnil s výrokom prvostupňového súdu, ktorý obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, pričom pre výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V tomto smere okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré bol podľa povinný prihliadnuť, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, ako aj možnosť jeho nápravy a pomery a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle zásad ukladania trestov stanovených v a v súlade s účelom trestu. V tejto súvislosti správne konštatoval, že obžalovaný bol dňa 07.09.2016 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. s určením skúšobnej doby na 2 roky s probačným dohľadom. Z uvedeného potom bolo zrejmé, že obžalovaný sa žalovaného činu dopúšťal aj v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ako i podmienečného odsúdenia v konaní sp. zn. . Ďalej pri hodnotení osoby súd obžalovanému priznal jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle Tr. zák. t. j., že sa k spáchaniu činu priznal a tento úprimne oľutoval. Naproti tomu u obžalovaného zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa Tr. zák., že bol za trestné činy už odsúdený. V tejto súvislosti okresný súd správne poukázal na to, že obžalovanému za jeho konanie bolo možné uložiť trest odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe od 1 roka do 5 rokov. Vzhľadom na celkové hodnotenie osoby páchateľa, najmä jeho nepriaznivé sociálne pomery, mieru zavinenia, ako aj jeho vyhlásenie o vine v zmysle mohol prvostupňový súd aplikovať ustanovenie Tr. zák. s použitím prípustnej analógie v prospech páchateľa (viď stanovisko Trestného kolégia Najvyššieho súdu SR Tpj 55/2016) a uložil mu trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to vo výmere 8 mesiacov, keďže obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselné trestné činy, pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Takto uložený trest aj krajský súd vyhodnotil ako primeraný a zodpovedajúci zákonným podmienkam pre individuálnu a generálnu prevenciu. Z uvedeného dôvodu odvolanie obžalovaného smerujúce proti výroku o treste odvolací súd vyhodnotil ako irelevantné a pokiaľ zmyslom odvolania obžalovaného bolo jeho možné konštatovanie o neprimeranosti trestu, takéto tvrdenie z jeho strany by bolo neopodstatnené, pretože trest mu bol uložený pod dolnú hranicu trestnej sadzby znížený o jednu tretinu a v takom prípade nie je možné konštatovať, že by uložený trest bol neprimeraný. Obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a preto súd nemal inú možnosť, len mu uložiť nepodmienečný trest.

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že takto uložený trest obžalovanému splní svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného U. G. ako nedôvodné zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.