Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-272-2014.pdf
PDF · 117.93 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/272/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. Š. Š., S.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov: matky U. A., S.. XX.XX.XXXX, M. N. X. X. XXXX/XX, V. S. W. a otca W. Š., S.. XX.XX.XXXX, N. M. V. S. W., N..Č.. M. Č. R., A., W. Q. Č.Z. XXX, na návrh matky o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í sa rozsudok Okresného súdu v Mladej Boleslavy sp.zn. 21P/343/2003 - 200 zo dňa 27.04.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Praze sp.zn. 32Co/321/2011 - 276 zo dňa 21.11.2011 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. Š. a to tak, že sa z v y š u j e výživné zo strany otca na maloletú Š. zo sumy 1.000,- Kč mesačne na sumu 50,- EUR mesačne, počnúc od 17.09.2014, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca na mal. Š. za obdobie od 17.09.2014 do 30.09.2016 v celkovej výške 1.223,33 EUR je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky v mesačných splátkach po 34,- EUR spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.
Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom zo dňa 16.9.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.9.2014 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. Š. zo sumy 1.400,- Kč na sumu 1.500,- Kč, resp. 2.000,- Kč mesačne.
2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že na takéto výživné (1.000,- Kč) bol otec zaviazaný rozsudkom č.j. 32 Co/321/2011-276 zo dňa 21.11.2011 Krajského súdu v Prahe. Jej (matkin) plat je cca 300,- EUR mesačne, ktoré zarába ako upratovačka. Dcéra nastupuje na II. stupeň základnej povinnej školskej dochádzky, čo pre ňu znamená zvýšené náklady. Je chorá na celiakiu - bezlepkovú diétu. Všetko čo môže jesť nakupujú v lekárni, resp. špecializovaných predajniach. Potraviny, ktoré sú určené pre túto diétu sú pomerne drahé. Musia kupovať od múky, cestovín, žemle, krupicu a aj strúhanku, a aj niektoré sladkosti. Čo nekúpia, musia piecť doma. V škole má tiež inú stravu ako bežné deti. Strava je samozrejme drahšia. Každú chvíľu potrebuje nové stále väčšie oblečenie. Navštevuje školský klub s poplatkom 20,- EUR. Aj náklady na domácnosť sa zvyšujú.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca cestou dožiadaného súdu v Českej republike, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, pripojenými spismi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
4. Rozsudkom Okresného súdu v Mladej Boleslavy sp.zn. 21P/343/2003 - 200 zo dňa 27.04.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Praze sp.zn. 32Co/321/2011 - 276 zo dňa 21.11.2011 boli matke maloletej prinavrátené rodičovské práva voči maloletej Š. a zároveň jej bola maloletá zverená do výchovy (osobnej starostlivosti) a otcovi bola určená povinnosť počnúc od právoplatnosti rozsudku uvedeného krajského súdu prispievať na výživu maloletej dcéry sumou 1.000,- Kč mesačne splatnou vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
5. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Praze, ktorý určil otcovi výživné na dcéru vyplynulo, že súd tak rozhodol po tom, čo mal preukázané, že v uvedenom období matka maloletej bola zamestnaná ako upratovačka s pracovným úväzkom 37,5 hodín týždenne, kedy pracovný pomer mala dojednaný na dobu neurčitú. V tom čase dosahovala príjem vo výške 262,24 EUR za mesiac august uvedeného roka. Maloletá v tom čase navštevovala 2. ročník základnej školy, pričom matka jej hradila všetky školské pomôcky. Skutočný príjem otca sa súdu nepodarilo zistiť, a preto súd vychádzal z toho, že v jeho možnostiach a schopnostiach bolo dosahovať čistý príjem minimálne 11.000,- Kč mesačne. Takýto príjem otec dosahoval v poslednom zamestnaní, ktoré sa súdu podarilo zistiť. Otec nebol vedený úradom práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie a preto súd dôvodil, že pracuje a má teda príjem z pracovnej činnosti. V odbore, v ktorom je vyučený alebo v akom aj skôr pracoval, bolo možné uvedeného príjmu podľa súdu dosahovať.
6. Pokiaľ ide o súčasné pomery maloletej a jej rodičov, matka maloletej bola zamestnaná ako upratovačka, kedy jej zamestnávateľom bola Správa školských zariadení. Podľa potvrdení tohto jej zamestnávateľa za obdobie od augusta 2014 do decembra 2015 vrátane jej bola vyplatená čistá mzda, len v mesiacoch august 2014, september 2014, október 2014 a november 2014, pričom v mesiaci august 2014 jej bola vyplatená v sume 368,12 EUR, v mesiaci september 2014 v sume 346,87 EUR, v mesiaci október 2014 v sume 308,04 EUR, v ktorom jej zároveň bola vyplatená aj náhrada príjmu v sume 71,90 EUR a v mesiaci november 2014 v sume 213,41 EUR. Podľa výpovede matky , táto bola od októbra 2014 práce neschopná a poberala len nemocenskú dávku. Podľa správy Sociálnej poisťovne zo dňa 17.8.2015 sa táto dávka pohybovala v rozmedzí od 242,10 EUR do 250,20 EUR mesačne. Podľa oznámenia o ukončení pracovného pomeru, predloženého súdu na nahliadnutie na pojednávaní dňa 19.9.2016 matka pracovný pomer u svojho doterajšieho zamestnávateľa ukončila dohodou podľa § 63 ods. 1 písm. c/ a to k 08.08.2016, pričom matke za rok 2016 v auguste bola vyplatená suma 1.261,- EUR ako odstupné. Matka je v súčasnej dobe poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý jej bol priznaný od 21.10.2015 a to vo výške 135,90 EUR mesačne a od 1.1.2016 sa jej vypláca vo výške 136,90 EUR mesačne. Podľa správ ÚPSVaR matka na dcéru poberá prídavok v sume 23,52 EUR mesačne. Matke je tiež vyplácané náhradné výživné na dcéru v sume 36,70 EUR mesačne.
7. Matka s maloletou dcérou podľa správ ÚPSVaR žije spolu so svojim priateľom W. Š. v jednoizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve tohto priateľa matky. Matkin priateľ je poberateľom dôchodku. Mesačné poplatky za bývanie spoločne uhrádzajú vo výške 170,- EUR.
8. Maloletá Š. podľa správ ÚPSVaR bola v školskom roku 2015-2016 žiačkou 6. ročníka základnej školy. Stravuje sa v školskej jedálni , kde matka uhrádza stravné, ktoré sa podľa ňou predložených poštových poukazov pohybuje v sume od 19,72 EUR mesačne (úhrada poštovým poukazom dňa 18.2.2015) do 25,20 EUR (úhrada poštovým poukazom dňa 14.5.2015). Maloletá má zdravotné problémy a vyžaduje si špeciálnu bezlepkovú diétu z dôvodu ochorenia na celiakiu. Zdravotné problémy u maloletej osvedčuje aj komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves číslo: 2013/56780 zo dňa 19.2.2013, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy u maloletej konštatovaná v rozsahu 50% a maloletá je považovaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Výdaje na nákup bezlepkových potravín predstavujú sumu od 30,- € do 40,- € mesačne.
9. Pokiaľ ide o otca maloletej, ten podľa jeho účastníckej výpovede t.č. žije v Českej republike v A.. V teplejších mesiacoch prebýva na ulici a na zimu si platí ubytovanie vo Vinárni „Č.“. Nie je v pracovnom pomere, čo osvedčujú aj oznámenia Okresní správy sociálního zabezpečení. Otec pracuje podľa jeho slov len príležitostne brigádnicky bez podpísanej zmluvy, pričom pracuje v zimnej sezóne len v mesiacoch január, február, marec, kedy odpratáva sneh a v letnej sezóne v mesiacoch jún až september vrátane, kedy kosí trávu. Po zvyšok roka žije len z úspor z týchto sezón. Z týchto činností ktoré vykonáva v uvedených mesiacoch si dokáže privyrobiť sumu vo výške cca 5.000,--Kč mesačne , ktorú mu súkromníci vyplácajú na ruku. Podľa oznámenia Okresní správy sociálního zabezpečení nie je
poberateľom dôchodku a ani z jeho strany nebola dosiaľ podaná žiadosť o invalidný dôchodok. Podľa správ Úradu práce ČR nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a ani nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. Otec podľa správ tunajšieho UPSVaR nie je poberateľom ani žiadnych štátnych sociálnych dávok, príp. dávky v hmotnej núdzi z územia Slovenska. Podľa jeho výpovede si prácu nemôže zohnať, nakoľko mal zdravotné potiaže. V roku 2013 bol mesiac v nemocnici, mal operovaný žalúdok a následne mal rok zdravotné problémy a nevedel sa z toho dostať. So živobytím mu v tom čase pomáhal kamarát. Tieto svoje tvrdenia však ničím nedokladoval. Má výučný list ako automechanik a v tomto odbore pracoval asi v roku 1984 a následne odišiel pracovať do uránových baní, kde bol 9 rokov. Podľa odôvodnenia rozsudku Krajského soudu v Praze sp.zn. 32Co321/2011-261 zo dňa 21.11.2011, v minulosti mal povolený vstup ako zamestnanec externej firmy ZETKA do závodu spoločnosti ŠKODA AUTO, ktorej nebol zamestnancom, avšak tento vstup mu bol odobraný potom, čo bolo zistené, že ho požičiaval neoprávneným osobám. Podľa potvrdenia spoločnosti ZETKA-MB s.r.o., otec maloletej v období od 1.4.2004 do 31.3.2006 pracoval na základe pracovného pomeru pre pracovné agentúru ZETKA -AUTO s.r.o., ktorá od roku 2009 už na trhu práce nefunguje. Bližšie okolnosti ukončenia pracovného pomeru s ním neboli oznámené. Podľa výpovede otca tento po skončení práce v uránových baniach pracoval 12 rokov v Škodovke a to ako externých zamestnanec, pričom túto prácu ukončil pred 8 rokmi pre tú skutočnosť, že s ním nebola predlžená pracovná zmluva ako obvykle. Poprel, že by mu bol vstup do spoločnosti Škoda , a.s. odobraný potom, čo mal údajne požičiavať tento vstup iným osobám. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že nevlastní žiadne hodnotnejšie veci, žiadne nehnuteľnosti a ani žiadne auto. Tieto skutočnosti osvedčujú aj správy Katastrálneho úradu pre Libercký kraj a Magistrátu mesta Mladá Boleslav. Nemá žiadne dlhy. K svojim nákladom uviedol, že peniaze utráca len za jedlo, a keď bol chorý tak aj za lieky. Inak oblečenie si obstaráva z charity. Občas príjem použije aj na zaplatenie ubytovania v kempe. Má celkom dve deti. Okrem mal. Š.e má ešte dcéru, ktorá má 24 rokov, žije v Čechách a pracuje. Potvrdil, že na výživu mal. Š. ničím neprispieva a nie je s ňou vôbec v kontakte.
10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
14. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
15. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
19. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
24. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
25. Podľa § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
26. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
27. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
29. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
30. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to matka požadovala.
31. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal Krajský súd v Praze vo svojom rozsudku sp.zn. 32Co/321/2011 - 276 zo dňa 21.11.2011, ktorým menil rozsudok Okresného súdu v Mladej Boleslavy sp.zn. 21P/343/2003 - 200
zo dňa 27.04.2011 a ktorým zároveň určoval otcovi maloletého dieťaťa vyživovaciu povinnosť na jeho dcéru. Táto podstatná zmena pomerov nastala predovšetkým na strane maloletého dieťaťa.
32. Maloletá bola v čase rozhodovania Krajského súdu v Prahe žiačkou prvého stupňa základnej školy. V čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného, ako aj v čase kedy súd o tomto návrhu v súčasnosti rozhodoval už bola žiačkou druhého stupňa základnej školy. V prípade maloletej teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
33. Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie), a preto súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadal aj na túto okolnosť. Takže už len táto okolnosť odôvodňovala oprávnenosť požiadavky na zvýšenie výživného pre maloletú.
34. K zmene pomerov na strane maloletej došlo aj v dôsledku zhoršenia jej zdravotného stavu. Od roku 2013 je maloletá v dôsledku jej ochorenia na celiakiu posudzovaná ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. V súvislosti s týmto jej ochorením má matka na maloletú zvýšené výdaje na nákup bezlepkových potravín, kde táto suma sa pohybuje v rozsahu od 30,- € do 40,- € mesačne. Navyše zvýšené výdaje u maloletej v súvislosti s jej zdravotným stavom sú aj na jej stravu v škole.
35. K zmene pomerov od poslednej úpravy výživného došlo aj na strane matky maloletej a táto spočívala v poklese jej príjmov, ktorý bol spôsobený objektívnymi skutočnosťami na strane matky a síce zhoršením jej zdravotného stavu. Kým v čase rozhodovania Krajského súdu v Prahe matka v zmysle odôvodnenia rozsudku tohto súdu bola zamestnaná, kedy zo zamestnania dosahovala príjem vo výške cca 262,24 EUR, v súčasnosti počnúc od októbra 2014, dokedy sa stala práceneschopnou, jej príjem poklesol len na sumu od 242,10 EUR, resp. 250,20 EUR za obdobie kým poberala nemocenské a počnúc od 21.10.2015 len na sumu 135,90 EUR v roku 2015, resp. na sumu 136,90 EUR v roku 2016, kedy začala poberať invalidný dôchodok. Matka pritom naďalej zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú.
36. Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nie len na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
37. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.
38. Pokiaľ ide o otca maloletej, z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prahe sp.zn. 32Co/321/2011
- 276 zo dňa 21.11.2011 vyplynulo, že pri určovaní výšky výživného tento súdu vychádzal len z pravdepodobného príjmu otca, ktorý si ustálil na sumu 11.000,- Kč, nakoľko skutočný príjem otca sa uvedenému súdu nepodarilo zistiť. Bol toho názoru, že bolo v možnostiach a schopnostiach otca maloletej dosahovať minimálne takýto čistý príjem. Pokiaľ ide o súčasné pomery otca, toho sa podarilo zastihnúť a v rámci vykonaného dokazovania (predovšetkým jeho účastníckym výsluchom) ustáliť jeho príjem, ktorý dosahuje. Tento sa pohybuje z brigádnických činností len vo výške cca 5.000,- Kč, čo v prepočte na menu EURO pri kurze dňa 16.9.2016, ktorý je 1,- EURO = 27,023 CZK predstavuje sumu cca 185,02 EUR. Je to nižšia suma, než z ktorej vychádzal krajský súd. Na druhej strane však otec prezentoval, že okrem stravy nemá na seba žiadne výdavky. Nebolo preukázané, že by na strane otca existovali nejaké objektívnej prekážky, ktoré by mu bránili pracovať. Svoje zdravotné problémy ničím nedokladoval.
39. V tejto súvislosti súd, ako už bolo vyššie uvedené konštatuje, že žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), to dieťa, ktoré zatiaľ vzhľadom na svoj vek si nevie zabezpečiť svoju výživu samo. Pokiaľ povinný rodič, v tomto prípade otec, neprejavuje absolútne žiaden záujem o dieťa, a celková výlučná starostlivosť je len na rodičovi, v ktorého osobnej starostlivosti sa dieťa nachádza, potom povinný rodič musí rátať s tým, že táto absencia vo výchove dieťaťa, musí byť kompenzovaná aspoň primeraným finančným plnením.
40. Z vyššie prezentovaných skutočností je zrejmé, že v schopnostiach otca bolo dosahovať aj vyšší príjem než je ten, ktorý dosahuje v súčasnosti a z ktorého by vedel pokryť svoj vyživovaciu povinnosť k mal. Š., tak aj k jeho ďalšiemu nezaopatrenému dieťaťu, maloletej dcére.
41. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, súd ustálil výšku výživného na dcéru Š. na sumu 50,- EUR mesačne, na ktorú ho zaviazal prispievať k rukám matky mal. dieťaťa, a v prevyšujúca časti súd návrh matky zamietol.
42. Súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť v sume EURO, aby táto čiastka bola stabilná, a nepodliehala prípadným kurzovým výkyvom medzi menou Česká koruna a menou EURO.
43. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 17.09.2014, t.j. odo dňa, kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného na maloletú, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.
44. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky na priznanie zvýšeného výživného prípadne pred podaním jej návrhu nezistil. V čase, kedy podala predmetný návrh už relevantné zmeny pomerov na strane maloletej nastali, takže bolo možné rozhodovať o tomto jej navrhnutom zvýšenie výživného.
45. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú Š. za obdobie od 17.09.2014 do 30.09.2016 na sumu 50,- EUR, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie a to vo výške 1.223,33 EUR, ktorý súd povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 34,- EUR spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.
46. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiace október 2014 až september 2016 vrátane v sume 50,- EUR a pomernej časti novourčeného výživného za mesiac september 2014 zodpovedajúcej 14 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 17.9.2014 do 30.9.2014), čo predstavovalo čiastku 23,33 EUR (t.j. 50,-- EUR / 31 dní x 14 dní). Celkové zaostalé výživné tak predstavovalo vyššie uvedenú čiastku 1.223,33 EUR. Súd od takto novourčeného výživného neodrátal žiadnu čiastku, keďže otec maloletej v uvedenom období na výživu maloletej neuhradil žiadnu sumu a to ani sumu pôvodne mu určeného výživného.
47. Súd povolil otcovi zaostalé výživné splácať k rukám matky v mesačných splátkach po 34,- EUR, berúc na jednej strane do úvahy celkovú sumu dlžného zaostalého výživného zo strany otca na dcéru a jeho súčasne osobné, majetkové pomery a príjmy, a na strane druhej aj skutočnosť, aby splácanie tohto dlhu otca na výživu dcéry nepredstavovalo neúmerne dlhu dobu, v prípade dodržania splátkového kalendára mohlo byť k rukám matky uhradené najneskôr do troch rokov od rozhodnutia v tejto veci. V prípade ak otec tento splátkový kalendár nebude dodržiavať, vznikne mu povinnosť uvedené dlžné výživné uhradiť naraz.
48. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 30.9.2016, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac september 2016 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.
49. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
50. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
51. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.