Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-109-2016.pdf
PDF · 116.55 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/109/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, I., právne zastúpeného JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 322,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy odo dňa 21.4.2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu zamieta.
III. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX nachádzajúca sa v bode 11 v znení: „Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ je pre svoju neprijateľnosť neplatná.
IV. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým súdu dňa 31.03.2016 sa žalobca domáhal a) vydania bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného vo výške 322 €, b) určenia, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach v bode 11 je neprijateľná.
2. V návrhu žalobca uviedol, že dňa 15.12.2011 uzavrel v pozícii dlžníka so žalovaným ako veriteľom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX vo výške 350 €, za poplatok vo výške 322 € s tým, že celkovú čiastku vo výške 672 € zaplatí žalovanému v 12-tich splátkach po 56 €. Poplatok z predmetného úveru predstavuje 87,20 % navýšenie. Na predmetný úver žalobca žalovanému zaplatil sumu 672 €. Pokiaľ ide o poplatok vo výške 322 €, ktorý je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, ide o poplatok, za ktorý žalovaný žalobcovi neposkytol žiadne reálne plnenie. Ako súčasť formulára nebol individuálne dojednaný a svojou výškou na jednej strane a absenciou zodpovedajúceho protiplnenia na strane druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1 neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy nie je možné zistiť o aké administratívne plnenie ide.
3. Žalobca ďalej uviedol, že podľa jeho názoru ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 tohto zákona. Uzatvorená zmluva o úvere okrem iných nedostatkov neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru - § 9 ods. 2 písm. f), úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru - § 9 ods. 2 písm. i), ročnú percentuálnu mieru nákladov - § 9 ods. 2 písm. j), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov - § 9 ods. 2 písm. k), priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov - § 9 ods. 2 písm. y). Na základe týchto nedostatkov je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, a preto rozdiel medzi poskytnutou a zo strany žalobcu zaplatenou sumou 322 € požaduje žalobca vydať ako bezdôvodné obohatenie.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním došlým súdu dňa 26.04.2016 (č. l. 27-28), v ktorom uviedol, že spornú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to z toho dôvodu, že žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania. Vzhľadom na uvedené nemožno posudzovaný právny vzťah podradiť pod inštitút spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z. z.. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že zmluva splnila všetky zákonom vyžadované náležitosti na úverovú zmluvu a z jeho strany teda k žiadnej forme bezdôvodného obohatenia nedošlo.
5. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 19.09.2016 v neprítomnosti žalovaného, ktorý s konaním a rozhodovaním v jeho neprítomnosti súhlasil.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom spisu, výsluchom žalobkyne ako aj výsluchom svedka. 6.1. Zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom dňa 15.12.2011 vyplynulo, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 350 € a žalobca sa zaviazal túto sumu vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 332 €, t. j. celkovú čiastku 672 € zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach po 56 € počnúc dňom 20.01.2012. Podľa tejto zmluvy o úvere dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. 6.2. Žalovaný predložil súdu aj žiadosť o úver podpísanú žalobcom, v ktorej sa uvádza, že žiadateľ je dôchodca. Zároveň bol predložený aj dodatok k zmluve o úvere zo dňa 15.12.2011, v ktorom je uvedené, že žalobca prehlasuje, že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky žiada na úhradu nákladov spojených s výkonom povolania. 6.3 Na pojednávaní konanom dňa 12.05.2016 vypočul súd žalobkyňu, ktorá uviedla, že jej nie je známe prečo do zmluvy o úvere uviedla, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon povolania. Uviedla, že frázu „veriteľom poskytnuté prostriedky použijem na úhradu poplatkov s výkonom povolania“ jej nadiktovala obchodná zástupkyňa. Ďalej uviedla, že napriek tomu, že v žiadosti o úvere zaškrtla, že je dôchodkyňou, vykonávala ešte prácu upratovačky. 6.4. Na pojednávaní konanom dňa 19.09.2016 vypovedala ako svedok obchodná zástupkyňa žalovaného H. U., ktorá k veci uviedla, že pokiaľ ide o vypĺňanie úverových zmlúv v časti načo sa žiada poskytnutý úver, klientov žiadnym spôsobom neinštruuje, ale napríklad zamestnanec automaticky uvádzal, resp. vyznačil možnosť, že úver potrebuje na účely zamestnania. Zároveň uviedla, že nevie aký je rozdiel medzi zamestnaním a povolaním, s tým, že ona nechala zmluvu vyplniť žiadateľovi, následne ju poslala na ústredie a z ústredia sa jej nikdy nevrátila s tým, žeby bola nejakým spôsobom chybná.
7. Na základe vyššie zisteného má súd za to, že medzi účastníkmi konania skutočne došlo k uzavretiu zmluvy o úvere. Ako bude nižšie uvedené, to či išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere alebo len o spotrebiteľskú zmluvu na rozhodnutie súdu vplyv nemá, pretože v oboch prípadoch sa podľa názoru súdu žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, a zároveň v zmluve naformuloval zmluvnú podmienku, ktorú súd považuje za neprijateľnú.
8. Podľa § 2 písm. r) zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy - podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa je využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácii inak neurobil.
Podľa písm. u) ZOS - odbornou starostlivosťou je úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
Podľa § 4 ods. 6 ZOS - ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejšie pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
Podľa § 4 ods. 8 ZOS - predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobkov a pri poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 7 ods. 1 ZOS - nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 ZOS obchodná praktika sa považuje za nekalú ak: a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému dostane, alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
9. Súd je presvedčený, že v prejednávanej veci zo strany žalovaného ako veriteľa bola použitá nekalá obchodná praktika, tento nekonal v súlade s dobrými mravmi a odbornou starostlivosťou. Je zrejmé, že obchodná zástupkyňa bola v rámci transparentnosti a ochrany nielen záujmov žalovaného ale aj ochrany spotrebiteľa povinná tohto upozorniť, aké právne následky sú spojené s tým, že vyznačí ako účel poskytnutia finančných prostriedkov ich použitie na výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo iný účel. Súd je tiež presvedčený, že priemerný spotrebiteľ by sa pri vysvetlení týchto pojmov v prípade, ak skutočne prostriedky na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania nepotrebuje, nezbavoval dobrovoľne spotrebiteľskej ochrany vyznačením účelu poskytnutia, ktorý naviac nezodpovedá skutočnosti. Tomu, že sa tak dialo, nasvedčuje tvrdenie svedkyne, že pri podpisovaní zmluvy o úvere fyzickými osobami, ktoré boli v právnom vzťahu k niekomu ako zamestnanec, boli ponechaní vo vyznačení účelu úveru ako zamestnanie bez toho, aby im bolo vysvetlené, čo to znamená. Súd sa pri formulárovej zmluve, ktorá bola predmetom jeho posudzovania doteraz nestretol s tým, aby v nej bol vyznačený účel úveru iný ako zamestnanie, povolanie a podnikanie. Nekalosť obchodnej praktiky žalovaného, jeho konanie v rozpore s dobrými mravmi a odbornou starostlivosťou vyplýva zvlášť z toho, že aj v prípade vyznačenia „iného“ účelu, teda účelu spotrebiteľského, zmluva o úvere nemá miesta, ktoré by bolo možné vyplniť tak, aby zmluva o úvere zodpovedala všetkým náležitostiam, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch na takúto zmluvu kladie. Zároveň aj pre takýto „iný“ účel úveru, teda účel spotrebiteľský by platili všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žiadnym spôsobom úverovú zmluvu nedopĺňajú tak, aby obsahovala náležitosti zmluvy o úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z., a to minimálne o náležitosti, ktorých neexistenciu vytkol žalobca vo svojej žalobe.
10. Súd má teda za to, že zo strany žalobcu a žalovaného išlo o uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a nemožno aprobovať postup, ktorý zvolil žalovaný za účelom obídenia ochrany poskytovanej týmto zákonom dlžníkovi v postavení spotrebiteľa (§ 52 ods.2 OZ - Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.). Vychádzajúc z uvedeného, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala náležitosti vytýkané žalobcom v žalobe, je zrejmé, že nastupuje následok predpokladaný v § 11 ods.1 písm.a) zákona (Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a y) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>,) a teda, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkov. Ak
potom bol úver poskytnutý vo výške 350 € a žalobca zatiaľ vrátil sumu 672 €, v rozsahu 322 € ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktorý je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať.
11. Neprijateľná zmluvná podmienka - Žalobca v konaní predložil právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 11C/42/2012 - 46, ktorým bolo „určené, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku“. 11.1. Podľa § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. 11.2. Procesný súd sa stotožňuje s výkladom tohto ustanovenia podaného KS v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 14Co/321/2012 - Ustanovením § 53a OZ sa do právneho poriadku zavádza i keď nepriamo precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, pretože sa ním rozširuje pôsobnosť súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy, v ktorých dodávateľ použil tú istú, alebo obdobnú zmluvnú podmienku. Procesný súd ďalej poukazuje na rozhodnutie KS v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/91/2011 - Ak si dodávateľ v inštančnom postupe používanie problémovej klauzuly neobháji, je povinný bez ďalšieho zdržať sa jej ďalšieho (opakovaného, súvislého) používania vrátane uplatňovania plnení z takejto klauzuly. Takýto zákaz explicitne vyplýva z ust. § 53a OZ. Nie je pritom významné, či iný súd by v rámci súdnej kontroly bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky. Pri neexistencii databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd plnenie pre zmenu prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ, ktorý na súdoch sústavne (porov. čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok uplatňuje a doslova v nie dobrej viere „skúša", ktorý súd mu plnenie prizná. 11.3. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. § 53 ods.1 - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11.4. Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti) za vedľajšie plnenie a bez obmedzenia vtedy, ak podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne. 11.5. Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými
podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú. 11.6. Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom. Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania. Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Treba teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobníky poplatkov uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú alebo naopak ustanovenia, ktoré sú pre daný záväzkový vzťah podstatné a mali by byť spotrebiteľovi sprístupnené zreteľne bez nutnosti „pátrania“ vo VOP. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Procesný súd je presvedčený, že otázku základných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, otázku sankcií za nesplnenie záväzkov spotrebiteľa ako aj otázku možného rozhodcovského konania treba považovať za tak dôležité, že musia byť uvedené v samotných zmluvách a nie vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktorým spotrebiteľ vo všeobecnosti prikladá menší dôraz ako zmluve samotnej. 11.7. Najpodstatnejšou otázkou zmluvy o úvere je otázka odplaty. Spotrebiteľovi - dlžníkovi má byť prima facie (na prvý pohľad) zreteľne sprístupnené akú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov má zaplatiť a z čoho táto odplata pozostáva. Formulácia použitá žalovaným (naviac len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru), že: „ Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou“, zásadám poctivosti a transparentnosti nezodpovedá. 11.8. Takáto formulácia vyžaduje od spotrebiteľa určité matematické znalosti (výpočet 1/3 a 2/3 zo sumy 322 €), čo ako je uvedené vyššie, sťažuje pozíciu spotrebiteľa pri pochopení ekonomického charakteru zmluvnej odplaty. Naviac, poplatok predstavuje odplatu, ktorá má dodávateľovi refundovať náklady spojené s poskytnutím určitej služby. V prejednávanej veci má však poplatok výšku 61% poskytnutej sumy - 215 € (pričom jeho skutočná výška závisí od požičanej sumy) a teda tvorí prevažnú časť odplaty dodávateľa, ktorá predstavuje až 92% ročne. Prostredníctvom poplatku, tak dodávateľ neuhrádza svoje oprávnené náklady (v konaní ničím nepreukázané) ale generuje podstatnú časť svojho zisku, čo súd považuje za neprípustné. Primárnou odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov je predsa úrok a nahrádzanie nižšieho úroku (aj keď v prejednávanej veci nešlo ani o „nižší“ úrok) formou poplatku prezentovaného ako nevyhnutný náklad dodávateľa, nie je ničím iným ako klamaním spotrebiteľa a tvorbou neprimeraného zisku na jeho úkor. 11.9. Z vyššie uvedených dôvodov, tak 2/3 odplaty vo forme poplatku za vyhotovenie zmluvy a administratívu nemôžu obstáť a z dôvodu nedostatku transparentnosti a ukrytia vysvetlenia podstaty odplaty do VOP bez nejakého zvýraznenia neobstojí celé vo výroku citované zmluvné ustanovenie.
12. Aj v prípade, ak by súd režim posudzovanej úverovej zmluvy nepodradil pod zákon č. 129/2010 Z.z., išlo by o spotrebiteľskú zmluvu podľa OZ a otázka neprijateľnosti zmluvnej podmienky by bola riešená rovnako. V rámci právnej argumentácie poukazuje procesný súd na rozhodnutie KS v Trnave vo veci sp. zn. 14CoE/361/2010 - „Je však nevyhnutné zdôrazniť, že pokiaľ exekučný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia aplikoval na daný zmluvný vzťah okrem ustanovení Občianskeho zákonníka i zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že zmluvu o úvere považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ustanovenie § 2 písm. b) danej osobitnej právnej úpravy toto právne posúdenie nie je správne, nakoľko je v rozpore s preukázaným skutkovým stavom. Z predloženej zmluvy o úvere odvolací súd mal možnosť zistiť, že sa v predmetnej veci nejedná o spotrebiteľský úver, pretože nie sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 2, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zo zmluvy o úvere zo dňa 27.01.2009 je však zrejmé, že táto zákonná podmienka v danom prípade naplnená nie je, pretože priamo v zmluve o úvere je uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú
mu poskytnuté na výkon povolania, ktoré prehlásenie je osobitne verifikované aj podpisom dlžníka povinného. Avšak aj napriek tomu, že súd nesprávne aplikoval konkrétne zákonné ustanovenie, toto pochybenie nemá vplyv na vecnú správnosť s odvolaním napadnutého uznesenia. Aj keď sa nejedná o spotrebiteľský úver, ide o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, pretože lex generalis spotrebiteľa definuje odlišne od ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti; teda je možné konštatovať, že právna úprava spotrebiteľskej zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku definuje pojem spotrebiteľ podstatne širšie oproti legálnej definícií tohto subjektu lex specialis, konkrétne ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko nebolo preukázané, že dlžník - povinný je podnikateľským subjektom a v danej veci pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (čo nemožno zamieňať s deklarovaným účelom poskytnutia úveru) je možné vzhľadom na všetky zákonné kritéria považovať aj daný zmluvný vzťah medzi dodávateľom - oprávneným a spotrebiteľom - dlžníkom za spotrebiteľský vzťah v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka a následne potom aj podriadiť ho právnemu režimu tejto normy upravujúci problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských vzťahov.“ ako aj na rozhodnutie KS v Trnave sp. zn. 10CoE/85/2010 - „Definícia spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v OZ je síce podobná definícii spotrebiteľa podľa ZOSÚ v smere ochrany spotrebiteľa a možnosti 1. simulácie jeho iného postavenia a 2. odopretia, či naopak poskytnutia mu ochrany podľa noriem spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle (rozumej vrátane OZ a najmä jeho ustanovení § 52 a nasledujúce) je však dokonca ešte prísnejšou. Tento záver treba vyvodiť z toho, že kým ustanovenie ZoSÚ obsahujúce definíciu spotrebiteľa považuje za spotrebiteľa fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania; výkladom úpravy v OZ taktiež citovanej vyššie treba dospieť k tomu, že tzv. nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa, tovaru, či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ak takto ustanoveným rámcom a nevybočením z neho sú zásadne len medze ustanovené živnostenským alebo iným jemu na roveň postaveným oprávnením, nemôže byť pochybnosti o tom, že aj dopad ochrany podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách musí byť opretý ZOSÚ širšie. Takto to je už len preto, že v prípade definície v OZ odpadá celkom význam diskusie o tom, či prípadné plnenie zo zmluvy bolo poskytnuté na výkon zamestnania. Bez ohľadu na ostatnú úvahu k výkladu úpravy ustanovení § 52 ods. 4 OZ totiž u činnosti vykonávaných ako zamestnania (s príjmami zo závislej činnosti) je teda vylúčené, aby tieto mohli byť obchodnými či inými obdobnými podnikateľskými činnosťami s tak vymedzeným predmetom ako to má na mysli úprava majúca sa tu použiť, a to sa sprostredkovane vzťahuje aj na osoby vykonávajúce takéto činnosti (zamestnanec pri výkone zamestnania z podstaty veci nemôže byť obchodníkom ani podnikateľom).“
13. Bezdôvodné obohatenie žalovaného. Podľa § 451 ods.1 OZ - Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods.2 OZ - Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 OZ - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 458 ods.1 OZ - Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Ak teda žalobcovi bola poskytnutá suma 350 € a tento vrátil 672 €, ide v rozsahu 322 € o plnenie bez právneho dôvodu (resp. z čiastočne neplatného právneho úkonu) a teda o bezdôvodného obohatenie žalovaného na úkor žalobcu.
14. Úroky z omeškania. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, splatnosť bezdôvodného obohatenia zákonom daná nie je. Postupovať treba podľa § 563 OZ - Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalovaný bol požiadaný o plnenie doručením žaloby dňa 19.04.2016. Plniť mal dňa 20.04.2016 a dňom 21.04.2016 sa dostal do omeškania. 14.1. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 - Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 14.2. Keďže ku dňu omeškania bola základná úroková sadzby ECB vo výške 5,00% ročne, tak aj výška úrokov z omeškania je 5,00% ročne.
15. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 15.1. Vzhľadom na to, že žalobca bol neúspešný iba v celkom zanedbateľnej čiastke úrokov z omeškania (1 deň) priznal mu súd právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.