Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-186-2020.pdf
PDF · 128.51 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/186/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Vajnorská obchodná s.r.o., IČO: 44646071, so sídlom v Bratislave, Roľnícka 157, zastúpeného advokátkou Mgr. Ivicou Šišolákovou, so sídlom v Brezovej pod Bradlom, Minárčiných 888/30, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, ústredný inšpektorát, so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, pošt. prieč. 29, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0253/99/2019 zo dňa 22.5.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj (ďalej aj len prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. P/0158/01/2018 zo dňa 30.4.2019 uložil žalobcovi pokutu v sume 150,- € za spáchanie správneho deliktu, ktorého sa dopustil tým, že porušil povinnosť predávajúceho pri zamietnutí reklamácie uplatnenej po 12 mesiacoch od kúpy uviesť na doklade o vybavení reklamácie, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie - pri výkone kontroly bolo zistené, že spotrebiteľ Mgr. Ondrej Bendák si listom zo dňa 22.11.2017 uplatnil reklamáciu zameranú na nesprávne dodané okná, resp. ich nesprávne osadenie v byte na adrese Nové Šuty 13 (J6-1), Bratislava, ktorú žalobca prijal dňa 1.12.2017, ktorý nadobudol od žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2016 a spotrebiteľovi bol odovzdaný na základe Odovzdávacieho protokolu zo dňa 16.3.2016; reklamáciu uplatnenú po 12 mesiacoch od kúpy žalobca dňa 15.12.2017 zamietol bez uvedenia, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok reklamovaný po 12 mesiacoch od kúpy na odborné posúdenie, čím porušil § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 250/2007 Z.z.).
Prvostupňový správny orgán vykonal u žalobcu kontrolu v dňoch 16.3.2018 a 10.5.2018. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že na vec sa nevzťahuje zákon č. 250/2007 Z.z. Prvostupňový správny orgán poukázal na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý považuje za spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právna úprava zodpovednosti za vady je upravená v Občianskom zákonníku ako lex generalis a v zákone č. 250/2007 Z.z. ako lex specialis a spotrebiteľ sa nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu priznávajú právne predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa. V zmysle § 2 písm. f/ zákona č. 250/2007 Z.z. je výrobkom aj hnuteľná vec, ktorá je súčasťou alebo príslušenstvom inej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, elektrina, voda, plyn,
voda alebo teplo určené pre spotrebiteľa. Príslušenstvom veci sú veci patriace vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na trvalé užívanie s hlavnou vecou; súčasť veci nie je predmetom samostatných občianskoprávnych vzťahov. Súčasťou veci je všetko, čo podľa povahy patrí k nej a nemôže od nej byť oddelené bez toho, aby sa tým vec neznehodnotila. Z uvedeného vyplýva, že strešné okno namontované v byte spotrebiteľa (ktorý kúpil od žalobcu) je výrobkom podľa § 2 písm. f/ zákona č. 250/2007 Z.z. Nie je pravdou, že spotrebiteľ v reklamácii neuviedol žiadne konkrétne vady výrobkov, práve naopak, spotrebiteľ v reklamácii uvádzal nadmerné rosenie a plesnivenie rámov strešných okien v podkrovnej izbe. Žalobca je preto predávajúcim v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z.
Slovenská obchodná inšpekcia neskúma subjektívnu stránku reklamácie (či bola reklamácia opodstatnená), ale iba formálnu stránku reklamačného konania, ktorá v danom prípade nebola dodržaná; Slovenská obchodná inšpekcia nie je oprávnená zasahovať do rozhodnutia predávajúceho o vybavení reklamácie. Ak spotrebiteľ reklamuje výrobok po 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci reklamáciu zamietol, znáša náklady spojené s odborným posúdením predávajúci bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia. Ak spotrebiteľ odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu, môže reklamáciu uplatniť znova; počas odborného posudzovania záručná doba neplynie. Znova uplatnenú reklamáciu nemožno zamietnuť (§ 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z.).
Na základe zisteného skutkového stavu prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobca porušil § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z. a jeho zodpovednosť bola spoľahlivo preukázaná. Pri ukladaní pokuty v zmysle § 24 ods. 1 citovaného zákona zobral do úvahy charakter a závažnosť zisteného protiprávneho konania. Nedodržaním formálneho postupu pri vybavovaní reklamácie bol znížený rozsah práv spotrebiteľa, ktorý mu priznáva zákon č. 250/2007 Z.z. a zároveň môže mať sťažené vymáhanie jeho oprávnení vyplývajúcich z objektívnej zodpovednosti predávajúceho za vady predávaných výrobkov. Tým je marený účel zákona č. 250/2007 Z.z. vyjadrený v § 3, kde jedným z chránených práv spotrebiteľa je ochrana práva na informácie. Z hľadiska miery zavinenia zobral pri určovaní výšky pokuty do úvahy, že žalobca je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne, bez ohľadu na zavinenie. Takisto zohľadnil, že žalobca navrhol spotrebiteľovi výmenu okennej výplne zabudovaných okien značky Fakro dvojsklo za trojsklo. Na základe uvedeného považuje pokutu uloženú v sume 150,- € (zo zákonného rozsahu 0,- € až 66.400,- €) za primeranú.
2. Žalovaný rozhodnutím č. SK/0253/99/2019 zo dňa 22.5.2019 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. P/0158/01/2018 zo dňa 30.4.2019; nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Skutkový stav považoval za presne a spoľahlivo zistený, na ktorý prvostupňový správny orgán aplikoval príslušné právne predpisy. Povinnosťou žalobcu bolo pri zamietnutí reklamácie uplatnenej po 12 mesiacoch od kúpy uviesť na doklade o vybavení reklamácie, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie, čo žalobca neurobil.
Žalovaný uviedol, že pri výkone kontroly bolo zistené, že spotrebiteľ si listom zo dňa 27.11.2017 uplatnil reklamáciu zameranú na nesprávne dodané okná, resp. ich nesprávne osadenie v byte žalobca reklamáciu prijal dňa 1.12.2017. Spotrebiteľ nadobudol byt od žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2016 a bol mu odovzdaný na základe Odovzdávacieho protokolu zo dňa 16.3.2016. Žalobca dňa 15.12.2017 zamietol reklamáciu spotrebiteľa uplatnenú po 12 mesiacoch od kúpy bez uvedenia, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok reklamovaný po 12 mesiacoch od kúpy na odborné posúdenie. Týmto žalobca porušil § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z. a za zistené nedostatky zodpovedá v plnom rozsahu ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b/ citovaného zákona. V odvolaní žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky. V odvolaní žalobca namietal, že spotrebiteľ vo svojej reklamácií neuviedol žiadnu konkrétnu vadu okna ako samostatného výrobku. K tomu odvolací orgán uviedol, že preštudoval reklamáciu spotrebiteľa, ktorý poukazoval na nízku kvalitu okien, ktorá podľa neho spôsobuje nadmernú kondenzáciu pár, a tiež že okno nemá ventilačnú mriežku, ktorá je podľa neho podmienkou. Na námietku žalobcu, že typ a značka okien nebola medzi zmluvnými stranami nikde výslovne dohodnutá, odvolací orgán uviedol, že napriek tomu, že značka a typ okna nebola dohodnutá, má spotrebiteľ právo reklamovať vlastnosti tohto výrobku. Ďalšia námietka sa týkala toho, že spotrebiteľom uvedené vady majú inú príčinu, ako nadmerné rosenie a plesnivenie rámov. Odvolací orgán upozornil žalobcu, že predmetom správneho konania
nebolo posudzovanie, či reklamácia spotrebiteľa bola oprávnená alebo neoprávnená. Správny orgán posudzoval, či boli splnené všetky formálne postupy, ktoré sú stanovené zákonom č. 250/2007 Z.z. Je preto potrebné, ak dôjde k zamietnutiu reklamácie spotrebiteľa, aby tak bolo vykonané zákonným spôsobom, čo sa v tomto prípade nestalo. Na námietku, že prvostupňový správny orgán nesprávne právne vec posúdil, keď na tento prípad aplikoval zákon č. 250/2007 Z.z., odvolací orgán reagoval tak, že vychádzal z reklamácie spotrebiteľa uplatnenej dňa 27.11.2017. V tejto reklamácií spotrebiteľ priamo poukazuje na okná, ktoré sú podľa neho nekvalitné, a nemajú ventilačnú mriežku, ktorá je údajne podmienkou pre okná v bytoch. Uvedené podľa spotrebiteľa spôsobuje nadmernú kondenzáciu vodných pár, ich namŕzanie a plesne na drevených rámoch a okolí. Vzhľadom na obsah tejto reklamácie považoval odvolací orgán za preukázané, že spotrebiteľ reklamoval okná vo svojom byte, a nie byt samotný. Preto je daná príslušnosť zákona č. 250/2007 Z.z. Podľa § 2 písm. f/ tohto zákona sa výrobkom rozumie nová, použitá alebo upravená hnuteľná vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak získaná, bez ohľadu na stupeň jej spracovania, a ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi alebo pri ktorej možno predpokladať, že ju spotrebiteľ použije, ak sa táto vec dodáva za odplatu alebo bezodplatne; výrobkom je aj hnuteľná vec, ktorá je súčasťou alebo príslušenstvom inej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, elektrina, plyn, voda alebo teplo určené pre spotrebiteľa. Z uvedeného vyplýva, že okno namontované v byte, ktorý kúpil spotrebiteľ od žalobcu, je výrobkom podľa § 2 písm. f/ zákona č. 250/2007 Z.z. Správny orgán pri určení výšky sankcie vychádzal z § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR sú štátne orgány oprávnené konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon - v uvedenom prípade zákon č. 250/2007 Z.z., z čoho vyplýva, že prvostupňový orgán bol povinný k uloženiu pokuty pristúpiť, keď je nepochybne preukázané, že k porušeniu zákonnej povinnosti došlo. Výška pokuty bola udelená v zákonnom rozpätí a na dolnej hranici. Správny orgán pri ukladaní pokuty zvážil všetky okolnosti prípadu, závažnosť a rozsah porušenia povinností žalobcom. Pri určení výšky pokuty prihliadol na skutočnosť, že žalobca zamietol reklamáciu spotrebiteľa uplatnenú po 12 mesiacoch od kúpy bez toho, aby mu poskytol na doklade o vybavení reklamácie informáciu, komu môže zaslať výrobok na odborné posúdenie. Nesplnením tejto povinnosti nemá spotrebiteľ základnú informáciu, ktorá je pre neho potrebná v prípade, ak nie je spokojný zo záverom reklamačného konania. Žalovaný má za to, že pokuta uložená vo výške 150,- € je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. II. Žaloba 3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0253/99/2019 zo dňa 22.5.2019, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne sa domáhal, aby správny súd využil sankčnú moderáciu a rozsudkom upustil od uloženia pokuty, pretože najmä s prihliadnutím na nejednoznačnosť právnej úpravy by postačovalo samotné prejednanie.
4. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej hlavným predmetom činnosti je developing spočívajúci v tom, že žalobca zabezpečí výstavbu bytového alebo polyfunkčného domu, v ktorom sa vybudujú byty a nebytové priestory a ktoré predstavujú predmet prevodu podľa budúcich kúpnych zmlúv s budúcimi vlastníkmi. Kúpne zmluvy sú s kupujúcimi uzatvárané po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia k vybudovanému objektu už na jestvujúce konkrétne bytové a nebytové jednotky s konkrétnymi vlastnosťami a umiestením; z tohto pohľadu sú jednotlivé byty a nebytové priestory jedinečné a nezameniteľné. 5. Žalobcovi bola napadnutým rozhodnutím uložená pokuta za spôsob vyriešenia reklamácie kupujúceho Mgr. Ondreja Bendáka, ktorý reklamoval vady podkrovného bytu v novostavbe na adrese Nové Šuty 13 (J6-1), Bratislava, a ktorému žalobca v zamietnutí reklamácie neuviedol skutočnosti podľa § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z. Žalovaný aj prvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach nesprávne uvádzajú, že spotrebiteľ reklamuje „nesprávne dodané okná“ a ich nesprávne osadenie, čo sa nezakladá na pravde, nakoľko medzi spotrebiteľom a žalobcom neexistuje žiaden právny vzťah, na základe ktorého by sa žalobca zaviazal spotrebiteľovi dodať okná (určené podľa množstva, druhu a iných vlastností), ale existoval iba záväzok, na základe ktorého bol žalobca povinný previesť na spotrebiteľa vlastnícke právo k bytu, ktorý mal byť v zmysle zmluvy v stave, ktorý by zodpovedal schválenej projektovej dokumentácii a technickým normám. Skutočnosť, že byt zodpovedá stavu podľa schválenej projektovej dokumentácie a technickým normám, deklaruje právoplatné kolaudačné rozhodnutie. Spotrebiteľ vo svojej reklamácii poukázal na viaceré (podľa jeho názoru) nedostatky bytu, medzi ktorými uviedol aj nedostatky strešných
okien, resp. nesprávne dodané okná, ktoré sa mali prejaviť nadmernou kondenzáciou vodných pár v priestore a tvorbou plesní na okenných rámoch. Je teda zrejmé, že spotrebiteľ nereklamoval priamu vadu okna ako výrobku, žiadne jeho mechanické poškodenie alebo nefunkčnosť, ale reklamoval vady a nedostatky bytu ako celku, vrátane výberu typu okien a spôsobu ich osadenia. 6. Žalobca je toho názoru, že v zmysle vymedzenia vecnej pôsobnosti zákona č. 250/2007 Z.z. aj vzhľadom na obsah práv a povinností spotrebiteľa a dodávateľa pri reklamácii (napr. prevzatie výrobku, výmena výrobku za iný, a pod.) sa aplikácia tohto zákona nevzťahuje na reklamáciu vád nehnuteľnej veci. Nesprávne osadenie okien alebo vady v stavebných prácach na byte by spotrebiteľ mohol uplatniť v zmysle vyššie uvedeného zákona iba v prípade, ak by predmetom zmluvy bolo zhotovenie diela ako dodanie služby, čo ale nebol tento prípad. Spotrebiteľ reklamuje vadu okna v podobe nesprávneho spôsobu osadenia, t.j. technologický postup osadenia okna pri stavebnej realizácii a nevhodnosť použitého typu ako stavebného prvku kúpeného bytu. Podľa jeho názoru sa tieto nároky zo zodpovednosti za vady nehnuteľnej veci (aj bytu) spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zmluvou.
7. Ak sa teda ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. na vzťah medzi žalobcom a spotrebiteľom neaplikujú, potom ho nie je možné sankcionovať za porušenie povinnosti, keďže ju nie je povinný splniť. Prvostupňový správny orgán a žalovaný pri svojom rozhodovaní teda podľa jeho názoru vybočili zo zákonného rámca. Zároveň dal do pozornosti aj nejasnosť právnej úpravy a tým aj povinností žalobcu ako predávajúceho a jeho zodpovednosť za vady s prihliadnutím na § 9 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 182/1993 Z.z.).
III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V podrobnostiach poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka je súčasťou veci všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec neznehodnotila. Z uvedeného vyplýva, že okno namontované v byte spotrebiteľa, ktorý kúpil od žalobcu, je výrobkom podľa § 2 písm. f/ zákona č. 250/2007 Z.z., a preto v prípade, ak spotrebiteľ takýto výrobok reklamuje, je potrebné postupovať podľa zákona č. 250/2007 Z.z. Spotrebiteľ nežiadal vymeniť byt za iný byt, ale žiadal o výmenu okien v byte.
IV. Replika žalobcu
9. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe. Poukázal na § 499 Občianskeho zákonníka.
10. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.
V. Verejné vyhlásenie rozsudku
11. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 3.8.2022, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím správneho súdu bez nariadenia pojednávania.
12. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler- Zgraggen proti Švajčiarsku z 24. júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich
vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
VI. Relevantné právne predpisy
13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 1 zákona č. 250/2007 Z.z. tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami (ods. 1). Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky (ods. 2).
15. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
16. Podľa § 2 písm. f/ zákona č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie výrobkom nová, použitá alebo upravená hnuteľná vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak získaná, bez ohľadu na stupeň jej spracovania, a ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi alebo pri ktorej možno predpokladať, že ju spotrebiteľ použije, ak sa táto vec dodáva za odplatu alebo bezodplatne; výrobkom je aj hnuteľná vec, ktorá je súčasťou alebo príslušenstvom inej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, elektrina, plyn, voda alebo teplo určené pre spotrebiteľa.
17. Podľa § 2 písm. n/ zákona č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie odborným posúdením písomné vyjadrenie znalca alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou, alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv (ďalej len "určená osoba").
18. Podľa § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z. ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila, je povinná v doklade o vybavení reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie. Ak je výrobok zaslaný na odborné posúdenie určenej osobe, náklady odborného posúdenia, ako aj všetky ostatné s tým súvisiace účelne vynaložené náklady znáša predávajúci bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia. Ak spotrebiteľ odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu, môže reklamáciu uplatniť znova; počas vykonávania odborného posúdenia záručná doba neplynie. Predávajúci je povinný spotrebiteľovi uhradiť do 14 dní odo dňa znova uplatnenia reklamácie všetky náklady vynaložené na odborné posúdenie, ako aj všetky s tým súvisiace účelne vynaložené náklady. Znova uplatnenú reklamáciu nemožno zamietnuť.
19. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.
20. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
21. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z. konanie o uložení pokuty možno začať do 12 mesiacov odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov
podľa odsekov 1 a 3, a do desiatich rokov podľa odseku 2 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pokutu možno uložiť najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
22. Podľa § 27 zákona č. 250/2007 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
24. Podľa § 119 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné (ods. 1). Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom (ods. 2).
25. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
26. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.
VII. Posúdenie veci krajským súdom
27. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt spočívajúci v porušení povinnosti vymedzenej v § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z. Medzi účastníkmi je sporné, či na vec možno aplikovať ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. a následne či možno žalobcu podľa tohto zákona sankcionovať.
28. Pre zodpovedanie uvedenej spornej otázky je nevyhnutné posúdiť obsah reklamácie (čo spotrebiteľ reklamoval) a či strešné okno spĺňa definičné znaky výrobku podľa § 2 písm. f/ zákona č. 250/2007 Z.z.
29. Spotrebiteľ Q. dňa 27.11.2017 u žalobcu reklamoval osadenie nesprávneho typu strešných okien v byte, ktorý kúpil od žalobcu; chybné je aj ich osadenie a nedostatočná plocha zasklenia v počte 8 kusov na byt. V bytoch spôsobila nadmerná kondenzácia vodných pár pleseň v priestore strešných okien, v lete dochádza k zvýšenému prehrievaniu podkrovného priestoru. Hlavnou príčinou vady je, že pri realizácii nebola dodržaná norma STN 73 0540-2 a chybné je aj osadenie strešných okien STN 734301. Nesprávny typ okna znehodnotil byt ako celok. Úprava ostenia nedostačuje, nakoľko aj po úprave ostenia bolo zaznamenané kondenzovanie okien. Okno Fakro FTS U2, ktoré bolo použité (8 ks), je určené do nebytových priestorov. Jeho nízka kvalita spôsobuje nadmernú kondenzáciu vodných pár, ich namŕzanie, plesne drevených rámov a okolia okien. Do dňa podania reklamácie nemal možnosť nahliadnuť do realizačného projektu stavby s doplnením po kolaudácii.
30. V podaní zo dňa 29.1.2018 adresovanom žalovanému spotrebiteľ žiadal preveriť reklamačné konanie u žalobcu a uviedol, že v reklamácii žiadal hlavne o výmenu strešných okien. V projekte, podľa ktorého sa stavba realizovala, boli navrhnuté okná Velux GGI, ktoré boli počas realizácie stavby vymenené za nekvalitné okná Fakro FTS U2. To je hlavnou príčinou nadmernej kondenzácie vodných pár a tvorenia plesne na rámoch a v okolí okien.
31. Podľa názoru správneho súdu sa spotrebiteľ jednoznačne sťažoval na nekvalitné okná Fakro U2, takisto na ich nesprávne osadenie, pri ktorom došlo k porušeniu technických noriem STN 73 0540-2 a STN 734301, v dôsledku čoho sa vytvárali plesne, kondenzovala sa para, ktorá aj zamŕzala. Z celkového hľadiska mal tento stav nepriaznivý vplyv na celý byt a bývanie v ňom. V čase uplatnenia reklamácie u žalobcu (27.11.2017) žalobca síce ešte neporovnával kvalitu okien Velux GGI (plánovaných v projektovej dokumentácii) a Fakro FTS U2 (ktoré boli reálne v byte osadené), pretože v tom čase nemal možnosť nahliadnuť do realizačného projektu stavby s doplnením po kolaudácii, čo v reklamácii aj uviedol. Porovnanie okien uviedol až dňa 28.1.2018 v podaní adresovanom žalovanému na preverenie reklamačného konania. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že už v reklamácii zo dňa 27.11.2017
poukazoval na nevhodnosť strešných okien Fakro FTS U2 do bytových priestorov, porušenie technických noriem, nesprávne osadenie okien, v dôsledku ktorých sa v byte tvoria plesne, kondenzujú sa pary a tieto v zime zamŕzajú.
32. Je nepochybné, že okno je hnuteľnou vecou, ktorá sa nachádza v nehnuteľnosti - byte podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
33. Správny súd sa následne zaoberal otázkou, či reklamované strešné okná Fakro FTS U2 spĺňajú znaky výrobku, tak ako ho definuje zákon č. 250/2007 Z.z.
34. Zákon č. 250/2007 Z.z. v § 2 písm. f/ definuje výrobok ako novú, použitú alebo upravenú hnuteľnú vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak získaná, bez ohľadu na stupeň jej spracovania, a ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi alebo pri ktorej možno predpokladať, že ju spotrebiteľ použije, ak sa táto vec dodáva za odplatu alebo bezodplatne; výrobkom je aj hnuteľná vec, ktorá je súčasťou alebo príslušenstvom inej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, elektrina, plyn, voda alebo teplo určené pre spotrebiteľa.
35. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je dôležité znenie § 2 písm. f/ zákona č. 250/2007 Z.z. v časti za bodkočiarkou: „výrobkom je aj hnuteľná vec, ktorá je súčasťou alebo príslušenstvom inej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci“. Súčasť veci definuje § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako všetko, čo k veci podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Je nepochybné, že strešné okno je súčasťou bytu v zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože pri oddelení strešných okien od bytu (odstránenie okien z bytu) by sa byt znehodnotil, nebolo by možné v ňom bývať a nespĺňal by zákonné nároky na kolaudáciu stavby podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Správny súd preto uzavrel, že strešné okno ako hnuteľná vec je výrobkom v zmysle § 2 písm. f/ zákona č. 250/2007 Z.z.
36. Kúpna zmluva zo dňa 20.10.2016 uzatvorená medzi spotrebiteľom ako kupujúcim a žalobcom ako predávajúcim je svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca ako predávajúci v nej vystupoval ako podnikateľský subjekt, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), je teda dodávateľom. Sám žalobca v žalobe tvrdí, že je obchodnou spoločnosťou, ktorej hlavným predmetom činnosti je developing spočívajúci v tom, že žalobca zabezpečí výstavbu bytového alebo polyfunkčného domu, v ktorom sa vybudujú byty a nebytové priestory a ktoré predstavujú predmet prevodu podľa budúcich kúpnych zmlúv s budúcimi vlastníkmi. Kúpne zmluvy uzatvára s kupujúcimi po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia k vybudovanému objektu už na jestvujúce konkrétne bytové a nebytové jednotky s konkrétnymi vlastnosťami a umiestením. Žalobca tým potvrdzuje, že je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý je jednou zo zmluvných strán spotrebiteľskej zmluvy. Na uvedené závery nemá vplyv znenie § 9 zákona č. 182/1993 Z.z., na ktorý poukazuje žalobca (práva a povinnosti zo zodpovednosti za vady a za škody voči zhotoviteľovi domu prechádzajú z pôvodného vlastníka domu na vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome).
37. Z uvedených skutočností vyplýva, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný dôvodne na vec aplikovali ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. a skúmali, či sa žalobca dopustil spáchania správneho deliktu, keď pri reklamácii uplatnenej po 12 mesiacoch od kúpy, ktorú zamietol, neuviedol, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie.
38. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b/ či povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho
konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru.
39. V prípade zodpovednosti podnikateľa za správny delikt ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna stránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou podnikateľa. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti fyzickej osoby podnikateľa za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf 111/2013 zo dňa 29.1.2015 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 99/2015).
40. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania, a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 5.11.2009).
41. V zmysle ustálenej judikatúry citovanej vyššie bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu vo výroku rozhodnutia, ktorým uložil žalobcovi pokutu, uviesť skutok, ktorým sa správneho deliktu dopustil z hľadiska miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa aj stalo. Výrok napadnutého rozhodnutia je podľa názoru správneho súdu dostatočne jasný, zrozumiteľný a určitý, čo umožňuje jeho preskúmanie. Je v ňom uvedené miesto, čas aj spôsob spáchania správneho deliktu: a. miesto spáchania - sídlo žalobcu, b. spôsob spáchania - pri zamietnutí reklamácie spotrebiteľa Q. zo dňa 22.11.2017 uplatnenej po 12 mesiacoch od kúpy žalobca neuviedol na doklade o vybavení reklamácie, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie - spotrebiteľ uplatnil reklamáciu, ktorú žalobca prijal dňa 1.12.2017, zameranú na nesprávne dodané okná, resp. ich nesprávne osadenie v byte na adrese Nové Šuty 13 (J6-1), Bratislava, ktorý nadobudol od žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2016 a spotrebiteľovi bol odovzdaný na základe Odovzdávacieho protokolu zo dňa 16.3.2016, c. čas spáchania - dňa 15.12.2017, kedy žalobca zamietol reklamáciu spotrebiteľa.
42. K námietke žalobcu, že okno nemožno zaslať na odborné posúdenie, správny súd odkazuje na § 2 písm. n/ zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého je odborným posúdením písomné vyjadrenie znalca alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou, alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv. Teda nie je nevyhnutné, aby bolo strešné okno fyzicky odstránené z bytu (práve s ohľadom na znehodnotenie bytu podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale znalec, autorizovaná, notifikovaná alebo akreditovaná osoba alebo osoba oprávnená výrobcom na vykonávanie záručných opráv sa dostaví do bytu spotrebiteľa a odborne ho posúdi. Je preto potrebné v zamietnutí reklamácie podľa § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z. uviesť kontaktné údaje subjektov, ktoré vykonajú odborné posúdenie, čo sa v predmetnej právnej veci nestalo. Žalobca tým porušil svoju povinnosť upravenú v § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z. a správne orgány oboch
stupňov dôvodne voči nemu vyvodili zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., čoho následkom je uloženie sankcie.
43. Uložená sankcia - pokuta v sume 150,- € - zodpovedá vyhodnoteniu aspektov pre uloženie pokuty podľa § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., teda charakteru protiprávneho konania, závažnosti porušenia povinnosti, spôsobu a následkov porušenia povinnosti. Žalovaný vyhodnotil aj represívnu a preventívnu funkciu uloženej sankcie. Pokutu bolo možné uložiť v rozsahu od 0,- € do 66.400,- €; pokuta v sume 150,- € je uložená na dolnej hranici zákonného rozsahu, je odôvodnená, nevybočuje z medzí a hľadísk určených zákonom a správne orgány oboch stupňov podrobne odôvodnili svoj postup v rámci správnej úvahy, preto správny súd nemal dôvod moderovať uloženú sankciu. Aj správny súd považuje pokutu v sume 150,- € za primeranú a plniacu individuálnu aj preventívnu funkciu, tak aby sa uvedené pochybenie u žalobcu nezopakovalo a pôsobilo aj na ostatných predávajúcich preventívne.
44. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán riadne zistili skutkový stav vo veci, správne právne vec posúdili, vo veci rozhodli a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Správny súd preto zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
45. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať ich náhradu.
46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).