Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_67C-120-2015.pdf
PDF · 98.72 KB
Case nature
Area
Subarea
67C/120/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Štiftovou, v právnej veci žalobcu: BYTOKOMPLET, s. r. o., Kamenárska 18, Bratislava, IČO: 35 698 845, zastúpenému: JUDr. Rudolfom Mičietom, advokátom, Medzilaborecká 21, Bratislava, proti žalovanému: J. D., L.. X.XX.XXXX, D. XX, J., zastúpený splnomocneným zástupcom: W.. K. D., D. XX, J., o zaplatenie 166,10 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania:
- vo výške 5,15 % ročne zo sumy 82,86,-eur od 1.7.2014 do 29.5.2016,
- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 83,24,-eur od 1.7.2015 do 29.5.2016, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V zostávajúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.
Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a náhrada trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 11.11.2015 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 166,10,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 82,86,-eur od 1.7.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 83,24,-eur od 1.7.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom nedoplatku z ročného vyúčtovania nákladov za rok 2013 vo výške 82,86,-eur a ročného vyúčtovania nákladov za rok 2014 vo výške 83,24,-eur.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa XX. XX. XXXX vykonáva správu bytového domu v J. na ul. D. XX, XX, XX, súpisné číslo XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. O.. Žalovaný je vlastníkom nebytového priestoru č. X-XXX B. (garáž) nachádzajúceho sa v uvedenom bytovom dome. Ako vlastník tohto nebytového priestoru, mal povinnosť poukazovať správcovi mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, platiť zálohové platby za služby spojené s užívaním priestoru a platiť správcovi mesačne poplatok za výkon správy, všetko do 15-teho dňa v mesiaci. Dlh žalovaného predstavuje celkom 166,10,- eur, pričom sa jedná o súčet nedoplatkov ročného vyúčtovania za rok 2013 vo výške 82,86,-eur a ročného vyúčtovania za rok 2014 vo výške 83,24,-eur. Vzhľadom k vyššie uvedenému si žalobca uplatňuje aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a trov konania.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že vyúčtovanie zálohových platieb za služby spojené s užívaním nebytového priestoru za obdobie 01-12/2013 a 01-12/2014 nie je identické s tým, ktoré od správcu dostal. Zároveň uviedol, že 31.12.2015 poslal žalobcovi reklamáciu za obdobie rokov 2013 a 2014, keďže má za to, že mu v tom do troch rokov od doručenia vyúčtovania nič nebráni.
4. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, prednesom splnomocnenej zástupkyne žalovaného a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu.
5. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. O. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom priestoru č. X -XXXL a zároveň spoluvlastníkom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti podielu XXXX/XXXXXXX, v bytovom dome na D. XX.
6. Podľa čl. V bod 5. 2. Zmluvy o výkone správy - vlastníci bytov sú povinní pravidelne platiť odsúhlasený príspevok do fondu opráv a údržby domu, pravidelne platiť určené zálohové platby za služby spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov, pravidelne platiť poplatok za správcovskú činnosť.
7. Z vyúčtovania zálohových platieb za obdobie 1-12/2013 vyplýva, že nedoplatok žalovaného za rok 2013 predstavuje sumu 82,86,-eur.
8. Z vyúčtovania zálohových platieb za obdobie 1-12/2014 vyplýva, že nedoplatok žalovaného za rok 2014 predstavuje sumu 83,24,-eur.
9. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný ako vlastník garáže, ale najmä ako spoluvlastník spoločných častí a zariadení bytového domu je povinný podieľať sa na úhradách za služby dodané do spoločných častí a zariadení domu a do fondu opráv. Žalovaný sa mylne domnieva, že iná časť stavebného celku (bytový dom) ako jeho garáž sa ho netýka a nemusí prispievať na opravu a chod tohto stavebného celku. Žalovaný voči vyúčtovaniam žalobcu podal reklamácie, ktoré boli vybavené ako neoprávnené. Pokiaľ ide o spotrebu elektrickej energie, náklad v ročnom vyúčtovaní sa netýka len spotreby na konkrétnom elektromere v garáži žalovaného, ale zahŕňa aj alikvotnú čiastku nákladu spotreby elektrickej energie v celom bytovom dome. Pokiaľ žalovaný namieta položky: zrážková voda, deratizácia, havarijná služba, poistenie nehnuteľnosti, tieto sú vyúčtované oprávnene, nakoľko sa jedná o služby, ktoré sa priamo týkajú žalovaného ako spoluvlastníka spoločných časti a zariadení bytového domu. Pokiaľ ide o objasnenie rozdielnosti medzi vyúčtovaním doručeným žalovanému a tým, ktoré žalobca predložil do spisu, k tomuto uviedol, že žalobca vykonáva vyúčtovania účtovne t.j. z hľadiska prepísanej zálohy oproti vzniknutým nákladom, čím vzniká rozdiel. Napríklad vo vyúčtovaní, ktoré predložil do spisu žalovaný, je síce uvedená suma 1.150,15 €, avšak nejedná sa len o nedoplatok za rok 2013, ale o stav konta k 31.3.2014, teda celková táto suma obsahuje aj predchádzajúce dlžné sumy vlastníka nehnuteľností. Výška nedoplatku za príslušný rok je však stále rovnaká. Žalovaná suma je súčtom nedoplatku ročného vyúčtovania za rok 2013 s celkovým výsledkom nedoplatku v sume 82,86,- eur, ktorý vznikol ako rozdiel medzi reálnymi nákladmi v sume 346,50,-eur a úhradami žalovaného vo výške 263,64,-eur a výsledkom ročného vyúčtovania za rok 2014 v sume nedoplatku 83,24,-eur, ktorý vznikol ako rozdiel medzi reálnym nákladom vo výške 346,88,-eur a skutočnými úhradami vo výške 263,64,-eur. Spôsob výpočtu nákladovej položky - elektrina, ktorú žalovaný spochybnil, žalobca súdu doložil. Žalovaný bol povinný zaplatiť vzniknuté nedoplatky do 30. 6. 2014 za rok 2013 a do 30.6. 2015 za rok 2014.
10. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný si plní svoje povinnosti a do fondu opráv riadne prispieva. Žalovaný z vyúčtovania sporuje iba položku - elektrická energia. Pokiaľ ide o položku elektrická energia, z vyúčtovacej faktúry za elektrinu vyplýva, že za elektrinu bola vyúčtovaná suma 7.288,81,-eur a v správe o činnosti správcu, ktorá bola pripojená k vyúčtovaniu, je uvedená fakturovaná suma za elektrickú energiu 8.993,83,-eur. Ďalej uviedla, že v bytovom dome je niekoľko ističov, pričom vo výpočte žalobcu nie je uvedené, ktorý istič patrí ku garáži žalovaného. Z výpočtu nie je zrejmé, z čoho je vypočítaná pevná sadzba. Pokiaľ ide o rok 2013, správca vyúčtoval v neprospech vlastníkov na elektrickej energii o 47,77,-eur viac ako je v celkovej vyúčtovacej faktúre. V roku 2014 správcovská spoločnosť poškodila vlastníkov o sumu 968,15,-eur. Správca oklamal vlastníkov o sumu celkom 2.481,42,-eur za roky 2012 - 2014 a túto sumu je povinný vrátiť vlastníkom do fondu. Žalovaný ďalej uviedol, že elektrická energia, ktorá je vyúčtovaná podľa faktúr predložených žalobcom neslúži iba na osvetlenie garáží ale aj iných priestorov. Istič, ktorý má slúžiť iba na osvetlenie garáže, osvetľuje aj ďalšie spoločné priestory ako je chodba, pivnice, nebytový priestor, predajňa, výťahy. Na preukázanie tohto tvrdenia žalovaný navrhol vykonať dôkaz prostredníctvom dodávateľa elektrickej energie. Ním navrhovaný dôkaz v priebehu konania súdu nepredložil.
11. Právny zástupca žalobcu uviedol, že je pravdou, že v dome sa nachádza viacero ističov, z ktorých každý slúži k samostatnému okruhu. Žalobcom predložené faktúry sa týkajú okruhu, ktorý slúži na dodávku elektrickej energie do priestorov iba garáží. Tento okruh je definovaný číslom miesta spotreby ako aj technickou definíciou ističu XXA. Obidva údaje sú uvedené vo vyúčtovacej faktúre, ktorú žalobca predložil. V bytovom dome je odsúhlasený spôsob rozúčtovania elektrickej energie garáží tak, že pevné položky faktúry sa rozúčtovávajú medzi vlastníkov garáží, ktorých je šesť, rovným dielom, t.j. v r. 2013 sa suma 347,60,-eur vydelila číslom šesť, výsledkom je suma 57,93,-eur, čo je suma ktorá tvorí pevnú sadzbu pre žalovaného. Vlastníci garáží, ktorí mali záujem a medzi ktorými je aj žalovaný si namontovali podružný elektromer, na základe ktorého sa im z variabilných fakturovaných zložiek vypočítava náklad na ich reálnu spotrebu čo v roku 2013 pre žalovaného predstavoval náklad 1,03,-eur, teda celkovo fakturovaná suma za rok 2013 pozostávala z pevnej sadzby 57,93,-eur a variabilnej zložky vo výške 1,03,-eur. V roku 2014 bol postup rovnaký, pričom pevná sadzba na základe pevných položiek uvedených vo vyúčtovacej faktúre tvorila sumu 57,93,-eur, opäť je to odpočet pevných položiek rovným dielom na každého vlastníka garáže. Pri variabilnej zložke bola žalovanému účtovaná suma 1,44,-eur a to na základe jeho reálnej spotreby odpočítanej na jeho podružnom elektromere. V roku 2014 bol teda žalovanému účtovaný náklad za elektrickú energiu vo výške 59,37,-eur, ktorý tvorí súčet pevnej sadzby 57,93,-eur a variabilnej zložky 1,44,-eur.
12. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom.
13. Podľa ustanovenia § 10 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy prispievať na náklady spojené s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva, prípadne pozemku. Ak zmluva neustanovuje inak, znášajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome náklady podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu [§ 5 ods. 1 písm. b)].
14. Podľa § 559 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
15. Podľa § 517 ods. 1 veta prv á zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
16. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení mal súd v konaní preukázané, že žalovaný je vlastníkom nebytového priestoru č. č. X -XXXL (garáže) v bytovom dome na D. A. v J. v správe žalobcu, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní. V zmysle § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. je zmluva o výkone správy záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, t. j. aj pre žalovaného.
19. V priebehu konania ostala spornou otázka vyúčtovania nákladov za elektrickú energiu. Ostatné položky vyúčtovania za rok 2013 a 2014 sporné neboli.
20. Z listinných dôkazov založených žalobcom vyplýva, že za rok 2013 bola žalobcovi dodávateľom vyúčtovaná spotreba elektrickej energie na sumu 7.288,81,-Eur bez DPH, za spotrebovaných 142 kWh.
Pevná zložka bola vypočítaná ako súčet položky - mesačná platba za odberné miesto, t.j. 36,-Eur a položky - rezervovaná kapacita, t.j. 253,67,-eur. Celkom teda 289,67,-Eur x 20% DPH, t.j. suma aj s DPH predstavuje 347,60,-Eur. Táto bola rovným dielom rozdelená medzi 6 vlastníkov garáže, teda na každého z nich pripadla suma pevnej zložky za elektrickú energiu vo výške 57,93,-Eur. Variabilná zložka bola vytvorená súčtom zostávajúcich položiek fakturovanej spotreby za elektrickú energiu (10,78,-eur + 0,19,-eur + 0,85,-eur + 0,22,-eur + 1,50,-eur + 3,80,-eur + 1,13,-eur + 1,59,-eur + 0,22,-eur) t.j. 20,28,-eur + DPH, t.j. 24,34,-Eur. Spotreba žalovaného podľa podružného elektromera za rok 2013 činila 6 kWh, t.j. pri sume 24,34,-eur a celkovej spotrebe 142 kWh potom spotreba na 1 kWh činí 0,17,-eur (24,34,- eur :142 kWh). Náklady žalovaného tak pri spotrebe 6 kWh predstavujú sumu 1,03,-Eur. Pri sčítaní pevnej a variabilnej zložky potom celkový náklad žalovaného za elektrickú energiu predstavuje 58,96,- Eur, teda sumu, ktorá bola žalovanému vyúčtovaná za rok 2013. Za rok 2014 bola žalobcovi dodávateľom vyúčtovaná spotreba elektrickej energie na sumu 6.667,27,-Eur bez DPH, za spotrebovaných 156 kWh. Pevná zložka bola vypočítaná ako súčet položky - mesačná platba za odberné miesto, t.j. 36,-Eur a položky - rezervovaná kapacita, t.j. 253,67,-eur. Celkom teda 289,67,-Eur x 20% DPH, t.j. suma 347,60,-Eur s DPH. Táto bola rovným dielom rozdelená medzi 6 vlastníkov garáže, teda na každého z nich pripadla suma pevnej zložky za elektrickú energiu v sume 57,93,-Eur. Variabilná zložka bola vytvorená súčtom zostávajúcich položiek fakturovanej spotreby za elektrickú energiu (10,37,-eur + 0,21,- eur + 0,25,-eur + 1,96,-eur + 1,30,-eur + 1,24,-eur + 4,00,-eur + 0,25,-eur + 1,24,-eur) t.j. 20,82,-eur + DPH, t.j. 24,98,-Eur. Spotreba žalovaného podľa podružného elektromera za rok 2014 činila 9 kWh, t.j. pri sume 24,98,-eur a celkovej spotrebe 156 kWh potom spotreba na 1 kWh činí 0,16,-eur (24,98,- eur :156 kWh). Náklady žalovaného pri spotrebe 9 kWh potom predstavujú 1,44,-Eur. Pri sčítaní pevnej a variabilnej zložky celkový náklad žalovaného za elektrickú energiu predstavuje 59,38,-Eur, teda sumu, ktorá bola žalovanému vyúčtovaná za rok 2014. Iné položky vyúčtovania za rok 2013 a 2014 sa v priebehu konania stali nespornými. Vychádzajúc z vyúčtovania nákladov za rok 2013 potom vyplýva, že celkové náklady a platby, ktoré bol povinný žalovaný uhradiť za rok 2013 činili 346,50,-Eur, zrealizované platby boli v sume 263,64,-eur, teda za rok 2013 vznikol žalovanému nedoplatok v sume 82,86,-Eur. Za rok 2014 celkové náklady a platby, ktoré bol žalovaný povinný uhradiť za rok 2014 činili 346,88,- eur, zrealizované platby boli v sume 263,64,-eur, teda za rok 2014 vznikol žalovanému nedoplatok v sume 83,24,-Eur. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalovanému bolo doručené vyúčtovanie za rok 2013 v sume nedoplatku 1.150,15,-eur a za rok 2014 v sume nedoplatku 1.235,55,-eur, nakoľko skutočnosť, že žalobca si podanou žalobou neuplatnil aj nárok na zaplatenie zálohových platieb, či iných dlžných súm z predchádzajúcich období, ktoré boli zahrnuté vo vyúčtovaniach doručených žalovanému, nemá vplyv na výšku skutočného nedoplatku ako rozdielu na nákladoch a zaplatených platbách, ktoré boli žalobcom uplatnené v tomto konaní. Vyúčtovanie za rok 2013 bolo žalovanému doručované dňa 27.5.2014, vyúčtovanie za rok 2014, bolo žalovanému doručované dňa 27.5.2015. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe potvrdil, že vyúčtovanie za rok 2013 a 2014 mu doručené bolo. Žalovaný bol povinný vzniknutý nedoplatok za rok 2013 uhradiť najneskôr do 30.6.2014 a nedoplatok za rok 2014 najneskôr do 30.6.2015. Žalovaný dlžnú sumu uhradil dňa 30.5.2016. Nakoľko žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania a to dňom, ktorý nasledoval po splatnosti dlžnej sumy až do zaplatenia, t.j. do 29.6.2016. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 82,86,-eur od 1.7.2014 do 29.6.2016 a zo sumy 83,24,-eur od 1.7.2014 do 29.6.2016 a to vo výške, ktorú si žalobca uplatnil v súlade s ust. § 3 vyhl. č. 87/1995 Z.z..
21. Pokiaľ žalovaný má za to, že vlastníkom bytov a nebytových priestorov vznikol voči správcovi nárok na preplatok za elektrickú energiu, ktorý správca neodviedol do fondu, môžu sa toho nároku domáhať samostatnou žalobou.
22. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), žalobca môže vziať žalobu späť.
23. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
24. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
25. Podaním doručeným súdu dňa 2.6.2016 vzal žalobca žalobu časti istiny v sume 166,10,-eur späť z dôvodu, že žalovaný dňa 30.5.2016 dlžnú istinu zaplatil. K späťvzatiu žaloby došlo potom, ak súd začal pojednávanie.
26. Žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil z dôvodu, že žalobca od neho požaduje úroky z omeškania, pričom žalovaný nevie, z akého dôvodu, žalovaný ho na plnenie nevyzval upomienkou. Naviac žalovaný zaplatil dlžnú sumu v lehote 3 rokov, teda nárok žalobcu je premlčaný.
27. Dôvody, pre ktoré žalovaný nesúhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby v časti istiny, nie sú vážnym dôvodom, pre ktorý súd konanie z dôvodu späťvzatia žalobu nezastaví (§ 146 ods. 1 CSP). Omeškanie je právna skutočnosť, ktorej dôsledkom je vznik zodpovednostného vzťahu, ako dôsledok porušenia záväzkového vzťahu, pričom pre jeho vznik nie je rozhodujúca subjektívna stránka dlžníka, ale to, či objektívne došlo k porušeniu záväzkového vzťahu vo vzťahu k času reálneho a dohodnutého alebo inak určeného plnenia. Pokiaľ teda žalobca zaslal žalovanému vyúčtovanie nákladov a zároveň ho vyzval na úhradu vzniknutého nedoplatku do 30.6. príslušného roka, potom márnym uplynutím tejto lehoty sa žalovaný dostal do omeškania. Počnúc dňom 1.7. príslušného roka mu ako dôsledok porušenia záväzkového vzťahu potom vznikla povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania. Skutočnosť, že žalovaný dlžnú sumu zaplatil v lehote 3 rokov, je bez právneho významu, nakoľko zaplatenie dlžnej sumy v akejkoľvek lehote po vzniku omeškania je významná len z hľadiska zániku trvania tohto omeškania. Pokiaľ žalovaný poukázal na premlčanie nároku, k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo, nakoľko splatnosť pohľadávky žalobcu na zaplatenie sumy 82,86,-eur nastala dňa 1.7.2014 a splatnosť pohľadávky žalobcu na zaplatenie sumy 83,24,-eur nastala dňa 1.7.2015. Žaloba bola na súd doručená dňa 11.11.2015, teda v trojročnej premlčacej lehote (§ 100 ods. 1, § 101 Obč. Zákonníka). Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd konanie v časti istiny, z dôvodu späťvzatia žaloby, zastavil.
28. O trovách konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 255 v spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého v konaní úspešnému žalobcovi patrí náhrada trov konania z dôvodu jeho úspechu v konaní o úroku z omeškania. V zastavujúcej časti žalobcovi patrí náhrada trov konania, nakoľko žalovaný procesne zavinil, že konanie sa muselo v časti istiny zastaviť, keď k zaplateniu istiny žalovaným došlo potom, ako žalobca podal žalobu na súd.
29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.