Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-26-2013.pdf
PDF · 86.17 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/26/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Michalom Valentom, v trestnej veci obžalovaného C.. Ľ. X., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 16. 09. 2016, takto
rozhodol:
obžalovaný: C.. Ľ. X., nar.: XX. XX. XXXX v E. F., trvale bytom Bratislava - F. U., adresa pre doručovanie R., F.. E.. D.., V. X/A, Bratislava
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e od 01.07.2010 doposiaľ si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť vyživovať iného, pričom mu táto povinnosť vyplývala zo zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj z rozsudku Okresného súdu Bratislava I, číslo konania XP XXX/XXXX-XXX zo dňa 18.06.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava číslo konania XX N. XXX/XX-XXX zo dňa 09.11.2010, na základe ktorého bol zaviazaný prispievať na výživu svojich detí Ľ. X., narodeného XX.XX.XXXX, sumou vo výške 140,- Eur a C. X., narodenú 06.06.2004, sumou vo výške 140,- Eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky U.. G. X., narodenej XX.XX.XXXX, kde zročné výživné za obdobie od 01.09.2009 do 30.06.2010 na maloletého Ľ. X. vo výške 946,85 Eur a na maloletú C. X. vo výške 946,85 Eur, súd povolil otcovi splácať v 15,- Eur mesačných splátkach na každé z detí, ktoré je povinný platiť spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom júl 2010, na čo následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom číslo konania XX N. XXX/XX- XXX zo dňa 09.11.2010, právoplatným dňa 13.12.2010, rozsudok číslo konania XP XXX/XXXX-XXX zo dňa 18.06.2010 potvrdil, následne Okresný súd Bratislava I rozsudkom číslo konania XXC XXX/ XXXX-XXX zo dňa 26.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti rozvodu dňa 28.01.2010, určil platiť výživné na maloletého Ľ.H. X. vo výške 140,- Eur mesačne a na maloletú C. X. vo výške 140,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku, ďalej Okresný súd Bratislava I uznesením číslo konania XXC XXX/XXXX- XXX zo dňa 17.07.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2012, v časti výroku o výživnom, určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého Ľ.Z. X. vo výške 120,- Eur mesačne a na maloletú C. X. vo výške 120,- Eur mesačne od 01.06.2012, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, pričom Krajský súd v Bratislave uznesením číslo konania XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.08.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2012, uznesenie číslo konania XXC XXX/ XXXX-XXX potvrdil, ďalej Okresný súd Bratislava I rozsudkom číslo konania XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2012, určil otcovi platiť výživné na maloletého Ľ. X. vo výške 140,- Eur mesačne a na maloletú C. X. vo výške 140,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku, čím zostal dlžný na výživnom k rukám U.. G. X., narodenej 21.01.1974, trvale bývajúcej v Bratislave na ulici Palisády číslo 52 od 01.07.2010 do 14.10.2015, okrem čiastok, ktoré uhradil v mesiacoch august 2010 vo výške 140,- Eur, september 2010 vo výške 140,- Eur, október 2010 vo výške 280,- Eur, november 2010 vo výške 280,- Eur, január 2011 vo výške 170,- Eur, marec 2011 vo výške 170,- Eur, apríl 2011 vo výške 170,- Eur, máj 2011 vo výške 230,- Eur, august 2011 vo výške 230,- Eur, september 2011 vo výške 230,- Eur, december 2011 vo výške 230,- Eur, február 2012 vo výške 230,- Eur, marec 2012 vo výške 230,-
Eur, apríl 2012 vo výške 230,- Eur, máj 2012 vo výške 460,- Eur, jún 2012 vo výške 230,- Eur, júl 2012 vo výške 230,- Eur, august 2012 vo výške 270,- Eur, október 2012 vo výške 540,- Eur, december 2012 vo výške 280,- Eur, január 2013 vo výške 280,- Eur, apríl 2013 vo výške 150 Eur, máj 2013 vo výške 200,- Eur, jún 2013 vo výške 100 Eur, august 2013 vo výške 100 Eur, október 2013 vo výške 60,- Eur, november 2013 vo výške 60,- Eur, január 2014 vo výške 60,- Eur, marec 2014 vo výške 60,- Eur, apríl 2014 vo výške 60,- Eur, september 2014 vo výške 50,- Eur, október 2014 vo výške 60,- Eur, november 2014 vo výške 60,- Eur, december 2014 vo výške 120,- Eur, január 2015 vo výške 100,- Eur, február 2015 vo výške 60,- Eur, marec 2015 vo výške 60,- Eur, jún 2015 vo výške 60,- Eur, júl 2015 vo výške 60,- Eur, september 2015 vo výške 60,- Eur, október 2015 vo výške 60,-Eur, marec 2016 vo výške 60,- Eur, máj 2016 vo výške 60,- Eur a júl 2016 vo výške 70,-Eur celkovú čiastku 15.300,- Eur
t e d a
úmyselne, najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, odsek 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., §38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., §38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze, aby podľa svojich schopností zaplatil v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 15.300,-Eur.
odôvodnenie:
Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 01. 06. 2016 bolo rozhodnuté tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací v podstate uviedol, že prvostupňový rozsudok (sp. zn. XT/ XX/XXXX zo dňa 14. 10. 2015) je minimálne predčasný pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli zistené chyby rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie ( § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. ), pričom vznikli aj pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy ( § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por.
Krajský súd v podstate poukázal, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný titulom výživného na obe dve mal. deti uhradil v mesiacoch august 2010, sumu 140,- Eur, september 2010 sumu 140,- Eur, október 2010 sumu 280,- Eur, november 2010 sumu 280,- Eur, január 2011 sumu 170,- Eur, marec 2011 sumu 170,- Eur, apríl 2011 sumu 170,- Eur, máj 2011 sumu 230,- Eur, august 2011 sumu 230,- Eur, september 2011 sumu 230,- Eur, december 2011 sumu 230,- Eur, február 2012 sumu 230,- Eur, marec 2012 sumu 230,- Eur, apríl 2012 sumu 230,- Eur, máj 2012 sumu 460,- Eur, jún 2012 sumu
230,- Eur, júl 2012 sumu 230,- Eur, august 2012 sumu 270,- Eur, október 2012 sumu 540,- Eur, december 2012 sumu 280,- Eur, január 2013 sumu 280,- Eur, apríl 2013 sumu 150,- Eur, máj 2013 sumu 200,- Eur, jún 2013 sumu 100,- Eur ( okresný súd zrejme nedopatrením uviedol nesprávne júl 2013), august 2013 sumu 100,- Eur, október 2013 sumu 60,- Eur, november 2013 sumu 60,- Eur, január 2014 sumu 60,- Eur, marec 2014 sumu 60,- Eur, apríl 2014 sumu 60,- Eur, september 2014 sumu 50,- Eur, október 2014 sumu 60,- Eur, november 2014 sumu 60,- Eur, december 2014 sumu 120,- Eur, január 2015 sumu 100,- Eur, február 2015 sumu 60,- Eur, marec 2015 sumu 60,- Eur, jún 2015 sumu 60,- Eur, júl 2015 sumu 60,- Eur. Teda celkovo obžalovaný za žalované obdobie zaplatil matke mal. oboch detí, titulom výživného 6.790,- Eur, napriek tomu, že ani v jednom prípade za žalované obdobie nerešpektoval v plnom rozsahu súdne rozhodnutia o jeho povinnosti platiť výživné na svoje dve mal. deti. Jedine v mesiaci máj 2012 zaplatil 2x po 230,- Eur a októbri 2012 2x po 270,- Eur. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že napriek tomu, že prvostupňový súd vyhlasoval napadnutý rozsudok 14.10.2015, nezisťoval obdobie v mesiaci september 2015, nakoľko poškodená podala písomné vyjadrenie k zaplatenému a dlžnému výživnému k 20.08.2015 a obžalovaný na ostatnom hlavnom pojednávaní uviedol, že zámerne nezaložil do spisu prehľad platieb na deti za obdobie od 2013 až do hlavného pojednávania.
Podľa názoru odvolacieho súdu, z vyššie uvedeného teda vyplýva, že ak obžalovaný zaplatil v mesiaci september 2015 2x 30,- Eur, ako sa pred odvolacím súdom vyjadrila U.. G. X., bude potrebné ešte doplniť dokazovanie pred okresným súdom v tomto smere, zistiť stanovisko obžalovaného a aj matky mal. detí a v prípade jeho preukázania tak vyplýva, že obžalovaný za žalované obdobie ku 14.10.2015 (neskoršie obdobie nie je možné obžalovanému, v prípade ďalšieho neplatenia výživného priznať, nakoľko tomu bráni zásada zákazu reformatio in peius, nakoľko odvolanie podal len obžalovaný) zaplatil titulom výživného na obe mal. deti celkovo 6 790,- Eur. Vychádzajúc zo súdom určenej povinnosti platiť výživné za žalované obdobie mal teda celkovo zaplatiť 19.290,- Eur a ak teda zaplatil len 6.790,- Eur, dlh na výživnom by činil 12.500,- Eur. Ak teda prvostupňový súd v napadnutom rozsudku uviedol, že obžalovaný dlhuje na výživnom celkovú čiastku 17.960,- Eur., nie je zrejmé, na základe čoho dospel k tomuto záveru. Keďže tieto skutočnosti nie sú zrejmé z napadnutého rozsudku a ani na základe akých právnych úvah a matematických výpočtov v rozsudku uvedenej sume dlžného výživného prvostupňový súd dospel.
Pokiaľ ide výrok o vine napadnutého rozsudku, odvolací súd, v rámci revíznej povinnosti poukázal aj na povinnosť prvostupňového súdu ustáliť formu zavinenia obžalovaného, nakoľko základná skutková podstata trestného činu zanedbania povinnej výživy tak, ako je vyššie uvedená upravuje ako úmyselnú, tak aj nedbanlivostnú formu zavinenia a preto pri uznaní viny je potrebné súdom ustáliť, z ktorej formy zavinenia obžalovaného uznáva za vinného.
Odvolací súd ďalej poukázal, že v písomnom vyhotovení rozsudku absentuje uvedenie právneho posúdenia skutku, z ktorého súd uznal obžalovaného vinným, i keď pri vyhlasovaní toto bolo uvedené.
Okresný súd Bratislava I, súc viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, vykonal úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
Svedkyňa - poškodená U.. G. X. na hlavnom pojednávaní v podstate uviedla, že obžalovaný okrem čiastky vo výške 70,- Eur v mesiaci júl neuhradil žiadnu čiastku.
Súd sa oboznámil s podaním svedkyne - poškodenej zo dňa 06. 07. 2016 a zistil, že obžalovaný za mesiac október 2015, marec 2016 a máj 2016 uhradil časť výživného vo výške 180,- Eur.
Obžalovaný C.. Ľ. X. sa na hlavnom pojednávaní k prejednávanej veci bližšie, po obsahovej stránke, nevyjadril.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný C.. Ľ. X. si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté deti a to po dlhší čas od júla 2010 do rozhodnutia súdu okrem čiastok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Uvedené bolo preukázané doloženými listinnými dôkazmi svedkyňou - poškodenou U.. G. X., konkrétne prehľadom platieb zaznamenanými v bankových výpisoch, čo v podstate nebolo rozporované ani obžalovaným.
Neobstoja obhajobné argumenty obžalovaného o jeho výdavkoch na maloleté deti počas realizovaného styku, nakoľko išlo o bežné výdavky súvisiace s obvyklými potrebami a nepredstavovali tak plnenie si vyživovacej povinnosti nad rámec a preto súd nevidel dôvod započítavať náklady tohto druhu do bežného výživného. Napokon príspevky na dovolenky, na pobyty v táboroch a podobne súd účelovo viazané na konkrétnu aktivitu a teda sa nezapočítavajú do bežného výživného a nemožno ich ani vyhodnotiť mimoriadne výdavky presahujúce bežný rámec výdavkov. Pokiaľ sa týka nepriaznivej finančnej situácie obžalovaného, ohľadne jeho podnikateľských aktivít, súd zdôrazňuje, že pri skúmaní zavinenia obžalovaného z trestného činu zanedbania povinnej výživy, ak je alebo v čase naplnenia tejto skutkovej podstaty súkromným podnikateľom, nie je možné vychádzať len zo zistenia, že nemá pohotovostné finančné prostriedky. Osoba, ktorá má zákonnú povinnosť vyživovať iného, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnila bez ohľadu na to, že mu podnikateľská činnosť dočasne neprináša zisky v takom rozsahu, z akého sa vychádzalo pri určení výšky jeho vyživovacej povinnosti. Rovnako tak nie je priliehavá ani argumentácia obžalovaného ohľadne spôsobu výchovy maloletých detí ich matkou, prípadne podozrenia o neúčelnom využívaní súdom určeného výživného. V tomto smere má obžalovaný právne možnosti zakotvené v zákone o rodine v podobe podania návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností. To isté platí i pre tvrdenia obžalovaného o alikvotnom podieľaní sa matky maloletých detí na ich výživnom. Napokon obžalovaný nemá iné vyživovacie povinnosti a nemá maloleté deti zverené v osobnej starostlivosti, pričom samotný výkon zverených detí finančne presahuje súdom určené výživné. Nie je oprávnením povinného rodiča, aby si svojou voľnou úvahou upravoval výšku vyživovacej povinnosti v nižšej sume ako je určená súdom, ibaže by jestvovali objektívne skutočnosti nezávislé od vôle povinného rodiča. Súd však také okolnosti v svetle prejednávaného prípadu nevzhliadol.
Súd upravil skutok predĺžením času jeho spáchania o čas po podaní obžaloby a zvýšením sumy dlžného výživného o sumu po podaní obžaloby až do rozhodnutia súdu odpočítanú o obžalovaným zrealizované platby.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života obžalovaným pred spáchaním trestného činu. Keďže súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť postupoval v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. a znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Rovnako tak bolo prihliadnuté i na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy zhodne s obsahom zákonného ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák.
Pri posúdení všetkých okolností prípadu, ako aj vzhľadom na osobu obžalovaného a trestnú sadzbu, ktorá je v prípade prerokúvaného prečine Trestným zákonom určená vo výmere 1 až 5 rokov, (po úprave prostredníctvom § 38 ods. 3 Tr. zák. 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov) je podľa názoru súdu primerané a všetky základné zásady určené Trestným zákonom vystihujúce, pôsobiť na obžalovaného podmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 2 roky s určení skúšobnej doby v trvaní 3 roky s uložením povinnosti spočívajúcej v príkaze, aby obžalovaný podľa svojich schopností zaplatil v skúšobnej dobe zameškané výživné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I.