Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-33-2020.pdf
PDF · 113.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-9P/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti o maloleté deti: F. Y., nar. XX.X.XXXX a C. Y., nar. X.X.XXXX, obe bytom ako matka, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica, dieťa rodičov: V. F., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Mesto Skalica a K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., B. XXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného a o vzájomnom návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Súd znižuje výživné otca na maloleté deti F. Y., nar. XX.X.XXXX zo sumy 100,- € mesačne na sumu 90,- € mesačne a C. Y., nar. X.X.XXXX zo sumy 80,- € mesačne na sumu 70,- € mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
II. Súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
III. Súd tým mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX v časti bežného výživného na maloleté deti.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 27.5.2020 domáha, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na maloleté deti F. Y., nar. XX.X.XXXX a C. Y., nar. X.X.XXXX, a to na každé dieťa na minimálnu sumu výživného, t.j. vo výške 30 % zo životného minima, a to po dobu zvyšku trestu odňatia slobody a po dobu šiestich mesiacov od doby jeho prepustenia, t.j. do 7.5.2021, resp. do 31.12.2021 (viď zápisnica o pojednávaní dňa XX.X.XXXX, č.l. 39). Na pojednávaní dňa X.X.XXXX svoj návrh modifikoval v tom smere, že navrhuje zníženie výživného na každé maloleté dieťa na sumu 50,- € mesačne. Matka podaním zo dňa 30.8.2020 doručeným na pojednávaní dňa 7.9.2020 podala vzájomný návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti, a to na maloletého F. zo sumy 100,- € mesačne na sumu 150,- € mesačne a na maloletého C. zo sumy 80,- € mesačne na sumu 100,- € mesačne.
2. Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým výrokom I. návrh otca ma zníženie výživného zamietol, výrokom II. zvýšil výživné otca na maloletého F. zo sumy 100,- € na sumu 120,- € mesačne s účinnosťou od 7.9.2020, výrokom III. určil nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého F. za obdobie od 7.9.2020 do 30.9.2021 vo výške 255,98 €, ktorý ho zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- € splatných spolu s bežným výživným, výrokom IV. súd zvýšil výživné otca na maloletého C. zo sumy 80,- € na sumu 100,- € mesačne s účinnosťou od 7.9.2020, výrokom V. určil nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého C. za obdobie od 7.9.2020 do 30.9.2021 vo výške 255,94 €, ktorý ho zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- € splatných spolu s bežným výživným, výrokom VI. zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. XP/XX/XXXX-
XX zo dňa XX.X.XXXX v časti bežného výživného na maloleté deti a výrokom VII. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku podal otec maloletých detí odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. XXCoP/ XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V právnom závere odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie, keď neskúmal majetkové pomery rodičov, nezaoberal sa ďalšími vyživovacími povinnosťami otca a nezisťoval, aké pomery účastníkov boli v čase rozhodovania vo veci sp. zn. XP/XX/ XXXX (resp. ich nezohľadnil). Povinnosťou súdu prvej inštancie bude dôsledne porovnať pomery v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom s aktuálne zistenými pomermi, doplniť dokazovanie ohľadom odôvodnených potrieb maloletých a v prípade potreby doplniť dokazovanie ohľadom majetkových pomerov a životnej úrovne oboch rodičov.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich písomnými a ústnymi vyjadreniami, rodným listom maloletého dieťaťa, správou sociálnej poisťovne, správami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, potvrdeniami o poberaní náhradného výživného, správami ústavu na výkon trestu odňatia slobody, potvrdeniami o príjme a spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. XP/XX/XXXX. V zmysle právneho záveru odvolacieho súdu doplnil dokazovanie správami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správou sociálnej poisťovne, písomnými vyjadreniami matky, oznámením okresného úradu, odpoveďou okresného riaditeľstva policajného zboru, lustráciou v sociálnej poisťovni, výpisom zo živnostenského registra, spisom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XXP/XX/XXXX a zistil tento skutkový stav veci:
4. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XP/XX/XXXX súd zistil, že rozsudkom č. k. XP/XX/XXXX- XX zo dňa XX.X.XXXX súd zvýšil výživné otca na maloleté dieťa F. Y., nar. XX.X.XXXX zo sumy 80,- € na sumu 100,- € mesačne a na maloleté dieťa C. Y., nar. X.X.XXXX zo sumy 60,- € na sumu 80,- € mesačne, splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, a to s účinnosťou od 3.4.2017; predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.10.2017. Zo spisu Okresného súd Bratislava sp. zn. XXP/XX/XXXX a z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XXP/XX/XXXX mal súd preukázané, že rozsudkom č. k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX Okresný súdu Bratislava II zveril maloleté deti K. S., nar. XX.XX.XXXX a P. S., nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky (Ľ. S.), pričom otcovi (V. F.) uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej K. sumou 80,- € mesačne od 17.5.2019 a na maloletého P. sumou 60,- € mesačne od 17.5.2019, pričom zročné výživné k maloletej K. za obdobie od 17.5.2019 do 30.6.2020 vo výške 1.032,93 € a k maloletému Alexandrovi za obdobie od 17.5.2019 do 30.6.2020 vo výške 763,23 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach v sume 20,- € mesačne spolu s bežným výživným, vo zvyšku návrh matky zamietol a posledným výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2020.
5. Zo správ Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 31.7.2020 a zo dňa 5.4.2022 súd zistil, že rodičia za predchádzajúcich dvanásť mesiacov nepoberali žiadne dávky vyplácané sociálnou poisťovňou. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 5.8.2020, zo dňa 24.3.2022 a zo dňa 1.4.2022 vyplýva, že otec nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani príspevky, prídavky na dieťa či rodičovský príspevok, pričom od 8.11.2020 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a jeho evidencia trvá. Matka je poberateľkou rodinných prídavkov na tri maloleté deti (za rok 2021 vo výške 76,50 € a za rok 2022 vo výške 77,64 €), okrem toho poberá náhradné výživné na maloleté deti F. a C., pričom za obdobie január 2020 až jún 2020 jej bola vyplatená suma na obidve deti vo výške 1.064,14 €.
6. Z potvrdenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou o príjme zamestnanca zo dňa 4.8.2020 mal súd preukázané, že otec bol vo výkone väzby, resp. vo výkone trestu odňatia slobody od 7.1.2017, pričom v období od mesiaca júl 2019 až jún 2020 dosiahol čistý príjem za mesiac júl 2019 vo výške 158,28 €, za mesiac august 2019 vo výške 273,- €, za mesiac september 2019 vo výške 72,59 €, za mesiac február 2020 vo výške 32,87 €, za mesiac apríl 2020 vo výške 7,88 € a za mesiac máj 2020 vo výške 88,06 €.
7. Z oznámenia Okresného úradu Skalica, katastrálneho odboru zo dňa 30.5.2022 súd zistil, že otec maloletých detí nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti zapísanej v stave katastra nehnuteľností na listoch vlastníctva. Z odpovede Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Skalici zo dňa 1.6.2022 súd zistil, že otec maloletých detí má na seba odhlásené dve motorové vozidlá, a to Hyundai Coupe odhlásené dňa 25.2.2021 a Range Rover odhlásené dňa 1.2.2021. Lustráciou v sociálnej poisťovni dňa
4.7.2022 mal súd preukázané, že matka nie je registrovaná ako zamestnanec a nepoberá žiadne dávky sociálneho poistenia. Z výpisu zo živnostenského registra ku dňu 4.7.2022 súd zistil, že matka ukončila podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 12.1.2018.
8. Z písomných vyjadrení otca ako aj z jeho výsluchu vyplýva, že po skončení výkonu trestu odňatia slobody nemá vlastné bývanie ani prácu (od mesiaca november 2020 je evidovaný na úrade práce), pričom ho živí jeho matka a sestra (matka mu posiela sumu 400,- € mesačne na živobytie). Má výdavky len na stravu (250,- € až 300,- € mesačne) a telefón (20,- € mesačne). Z uvedených dôvodov nemá prostriedky na platenie výživného na maloleté deti, jeho matka však od mesiaca december 2020 (t.j. od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody) maloletým deťom posiela sumu 60,- € mesačne (podľa vyjadrenia otca na pojednávaní dňa X.X.XXXX sumu 70,- € mesačne, viď č.l. 137). Vyjadril sa, že keď si nájde prácu, je ochotný prispievať na maloleté deti tak, ako mu bolo určené súdom. Doplnil, že s maloletými deťmi sa nestretáva, naposledy ich videl asi pred 4 alebo 5 rokmi, mal by však záujem o stretávanie sa aspoň dvakrát do mesiaca. Okrem maloletých detí má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom K. P. P.. Nepije, nefajčí, má dobrý zdravotný stav.
9. Z písomných vyjadrení matky ako aj z jej výsluchu mal súd preukázané, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí, a to z dôvodu zmeny pomerov na jej strane, pričom minimálne žiada o ponechanie doterajšej sumy výživného. Jej príjem pozostáva len z rodinných prídavkov a náhradného výživného, spolu v sume 254,- € mesačne (resp. 257,- €, viď č.l. 135). Jej partner pracuje ako vodič záchranár a poberá príjem vo výške asi 1.000,- € mesačne. Mesačné výdavky pozostávajú z nákladov na bývanie vo výške 340,- €, stravu vo výške 400,- € ako aj na ostatné nevyhnutné výdavky (telefón, energie a pod.) celkovo vo výške cca. 270,- €. Pravidelné mesačné náklady na maloleté deti sú vo výške 30,- €, resp. 28,- € (strava + lieky), okrem toho jednorazové výdavky ako tašky (140,- € na obe deti), topánky (cca. 60,- € na obe deti), školské potreby (cca. 200,- € na obe deti) či sezónne oblečenie (cca. 100,- € na obe deti). Uviedla, že otec na maloleté deti platí výživné spolu v sume 70,- € mesačne. Otec sa o maloleté deti žiadnym spôsobom nezaujíma, naposledy bol v kontakte s maloletým F. v roku 2012, pričom maloletého C. videl len po jeho narodení. Doplnila, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej R..
10. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
12. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 78 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania po opätovnom právnom posúdení súd vyvodil záver, že návrh otca na zníženie výživného je čiastočne dôvodný a protinávrh matky na zvýšenie výživného je nedôvodný. V danom konaní sa jedná o zmenu výživného na maloleté deti a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na ich všestrannom vývoji, keďže nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
16. Súd zistil, že oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti k maloletým deťom uplynulo takmer päť rokov (rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2017), za ktorý čas došlo k zmene pomerov na strane povinného otca aj na strane maloletých detí. V čase poslednej úpravy výživného bol F. žiakom 3. ročníka základnej školy, pričom v školskom roku 2021/2022 ukončil 7. ročník základnej školy (viď č.l. 67) a maloletý C. bol v materskej škole, v školskom roku 2021/2022 navštevoval 4. ročník základnej školy (viď č.l. 67). S prestupom na vyšší stupeň štúdia maloletým deťom vzrástli náklady jednak na vzdelávanie (t.j. školské pomôcky, krúžky a pod.) a jednak na ich starostlivosť v súvislosti so zabezpečovaním výživy, osobných potrieb, oblečenia a ďalších nevyhnutných potrieb. Na tomto mieste súd poznamenáva, že prechod medzi jednotlivými ročníkmi a stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine. V čase posledného rozhodovania boli výdavky na maloleté deti spolu vo výške cca. 62,30 € mesačne (39,- € + 23,30 €, po prepočítaní jednorazových výdavkov na mesiac). Na maloletého F. sa jednalo o lieky vo výške 40,- € na jeden a pol mesiaca, dvakrát ročne za obuv a papuče 33,20 €, ortopedické vložky 3,50 €, ZRPŠ raz ročne 40,- €, okrem toho navštevoval alergologickú, ortopedickú a neurologickú ambulanciu, pričom s cestovaním boli spojené takisto výdavky (bližšie nešpecifikované). Na maloletého C. išlo o stravu v škôlke 20,- € mesačne a ZRPŠ 40,- € ročne, takisto navštevoval ortopedickú ambulanciu a mal výdavky na špeciálnu obuv (výdavky bližšie nešpecifikované). V súčasnosti sú výdavky na maloletého F. nasledovné: strava 24,60 € mesačne, basketbalový krúžok 20,- € mesačne, členské na ryby 16,50 € ročne, ZRPŠ 15,- € ročne, učebné potreby a školské pomôcky 51,30 € ročne (18,50 € + 33,30 €, viď č.l. 66), obuv 66,- € ročne (9,50 € + 11,50 € + 45,- €, viď č.l. 66), oblečenie 50,- € ročne, t.j. v priemere v sume cca. 62,- € mesačne. Výdavky na maloletého C. sú nasledovné: strava 23,- € mesačne, futbalový krúžok 20,- € mesačne, obuv 50,- € štvrťročne, ZRPŠ 10,- € ročne, učebné potreby a školské pomôcky 42,50 € ročne (6,- € + 8,50 € + 28,- €, viď č.l. 66), oblečenie 50,- € ročne, t.j. v priemere v sume cca. 68,50 € mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí spočívajúcej vo zvýšení výdavkov u maloletého F. o sumu cca. 23,- € (62,- € mínus 39,- €) a u maloletého C. o sumu cca. 45,20 € (68,50 € mínus 23,30 €).
17. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Matka je dlhodobo (od mesiaca august 2021) evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a jej príjem pozostáva len z rodinných prídavkov a náhradného výživného spolu vo výške 257,- € mesačne, manžel má príjem zo zamestnania vo výške 1.000,- € mesačne, ich mesačné výdavky na domácnosť sú vo výške asi 1.154,90
€ (voda 15,- €, elektrina 41,- €, telefóny 110,- €, internet 15,- €, hypotéka 340,- €, strava 300,- € až 400,- €, palivo 200,- €, výdavky na maloletú R. 33,90 €), pričom okrem maloletých F. a C. zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú R., nar. 21.6.2014. V čase posledného rozhodovania boli výdavky matky minimálne vo výške 340,- € (35,- € elektrina, 30,- € voda, drevo na kúrenie bližšie nešpecifikované 200,- € hypotéka, výdavky na maloletú Líviu 75,- €). Zmena pomerov na strane matky spočíva v znížení príjmu, nakoľko pri poslednej úprave výživného podnikala a dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 600,- €. Naopak manžel matky bol v čase posledného rozhodovania o výživnom nezamestnaný a bol len poberateľom invalidného dôchodku vo výške 117,- €, v súčasnosti má príjem vo výške cca. 1.000,- € mesačne, t.j. prijem spoločnej domácnosti sa zvýšil o sumu cca. 540,- € (1.257,- € - 717,- €). K výraznému zvýšeniu prišlo aj na strane výdavkov, ktoré sú vyššie o sumu cca. 814,90 € (1.154,90 €
- 340,- €). Čo sa týka straty príjmu matky, svoju dlhodobú práceneschopnosť ozrejmila len čiastočne v rámci svojej výpovede pred súdom dňa 7.9.2020 (t.j. z dôvodu zlomeniny nohy, viď č.l. 30), pričom na výzvu súdu ohľadom uvedenej záležitosti nereagovala (viď č.l. 120, č.l. 133 a č.l. 135-136). Súd tak nemal preukázané, odkedy trvala uvedená práceneschopnosť, resp. či súvisela práve s predmetným zranením. Má však za to, že pre potreby zistenia zmeny pomerov na strane matky je postačujúce, že v období od podania návrhu nemala žiadny príjem (či už z dôvodu práceneschopnosti či nezamestnanosti, viď napr. správa sociálnej poisťovne, č.l. 18). Navyše za zmenu pomerov možno považovať už samotné ukončenie podnikateľskej činnosti (podľa výpisu zo živnostenského registra ku dňu 12.1.2018, viď č.l. 127b), pričom ako uchádzačka o zamestnanie je evidovaná až od mesiaca august 2021 (č.l. 135).
18. Súd má za to, že na strane povinného otca nastala podstatná zmena pomerov. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bol vo výkone trestu odňatia slobody, nemal žiadny príjem (vo výkone trestu dňa slobody mal príjem naposledy v mesiaci marec 2017), pričom po tomto dátume mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu P.Y. S., nar. X.XX.XXXX. V čase posledného rozhodovania mal vyživovaciu povinnosť k maloletej K. S., nar. XX.XX.XXXX, voči ktorej však v tom čase nemal určené výživné súdom, nakoľko pred nástupom do výkonu trestu zabezpečoval jej osobnú starostlivosť spolu s jej matkou (Ľ. S.), s ktorou žili v spoločnej domácnosti. Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II č. k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné na maloleté deti P. S. a K. S. spolu vo výške 140,- € mesačne, čo takisto predstavuje zmenu pomerov na jeho strane od posledného rozhodovania. V súčasnosti od mesiaca november 2020 je nezamestnaný, vedený v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici ako uchádzač o zamestnanie. Privyrába si brigádnickou činnosťou s príjmom vo výške cca. 300,- € až 350,- € mesačne. V čase posledného rozhodovania nemal žiadne výdavky (bol vo výkone trestu odňatia slobody), v súčasnosti sú jeho výdavky vo výške 320,- € mesačne (č.l. 39), okrem toho platí výživné na ďalšie dve deti v sume 40,- € mesačne (30,- € + 10,- € dlh na výživnom). Je vyučený autoklampiar, nemá vážnejšie zdravotné problémy, nepije, nefajčí. Svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom si plní za pomoci svojej matky, prostredníctvom ktorej od mesiaca december 2020 uhrádza výživné v sume 70,- € mesačne spolu na obe maloleté deti. Možno teda konštatovať, že jeho výdavky sú vyššie ako príjmy.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého F. zo sumy 100,- € na sumu 90,- € mesačne a na maloletého C. zo sumy 80,- € na sumu 70,- € mesačne, pričom tretím výrokom zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. V danom prípade sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Po zohľadnení všetkých rozhodujúcich skutočností súd za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia považuje pomery na strane povinného otca, z ktorého dôvodu jeho vyživovaciu povinnosť znížil, a to o sumu 10,- € mesačne na každé maloleté dieťa (t.j. na sumu 90,- €, resp. 70,- € mesačne). Súd má za to, že takto určené výživné je primerané schopnostiam a možnostiam oboch rodičov ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov. Je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že celkové mesačné výdavky na maloleté deti dosahujú sumu cca. 62,- € (u maloletého F.) a sumu cca. 68,50 € (u maloletého C.), pričom na úhrade nevyhnutných potrieb maloletých detí majú povinnosť podieľať sa obaja rodičia. Aj napriek tomu, že výdavky na maloletých sú nižšie ako určené výživné, je potrebné zohľadniť, že v uvedených sumách nie sú zahrnuté ďalšie náklady súvisiace s výchovou a s celkovou starostlivosťou o maloleté deti, ktoré je povinná zabezpečovať matka, a to najmä strava (mimo školy), podiel na výdavkoch súvisiacich s chodom domácnosti (napr. energie a pod.) či na iných ďalších aktivitách súvisiacich s trávením voľného času maloletých detí (napr. výlety). Takisto však má súd za to, že je nevyhnutné zachovať doterajšiu životnú úroveň všetkých zúčastnených osôb (t.j. oprávnených detí aj povinných rodičov), z ktorého dôvodu
rozhodol o znížení len v minimálnom rozsahu. Podľa názoru súdu by nemalo dochádzať k výraznejšej zmene rozsahu vyživovacej povinnosti, ale je žiaduce zachovanie jej stability za účelom ochrany detí, ktoré nie sú schopné sa samé živiť. Súd navyše zdôrazňuje, že otec výživné neplatí riadne, ale uhrádza len časť zo sumy určeného výživného, a to s ohľadom na jeho zárobkové možnosti. Súd dodáva, že rozsudky o výživnom sú v zmysle § 44 CMP predbežne vykonateľné (t.j. ich doručením). Povinný je teda povinný platiť súdom stanovené výživné ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku (t.j. nie sú viazané na jeho právoplatnosť).
20. Súd s poukazom na všetky uvedené skutočnosti konštatuje, že nie je v schopnostiach a možnostiach otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v takom rozsahu ako doteraz. Má vyživovacie povinnosti k ďalším dvom maloletým deťom, ktoré mu boli určené súdom spolu vo výške 140,- € mesačne (rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX), pričom nemá pravidelný príjem zo stáleho zamestnania. Došlo u neho síce k zmene pomerov v tom smere, že sa mu zvýšil príjem (v čase posledného rozhodovania nemal žiadny príjem), jedná sa však stále o sumu nižšiu ako minimálna mzda (ktorá v roku 2020 bola vo výške 580,- €, v roku 2021 vo výške 623,- € a v roku 2022 vo výške 646,- €). Na jednej strane možno konštatovať, že ak sa povinný rodič zbaví objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom (t.j. napríklad ako v tomto prípade otec spáchaním úmyselného trestného činu), nie je možné túto skutočnosť pripisovať na ťarchu maloletých detí. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že od svojho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody (t.j. od mesiaca november 2020) je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, odkedy sa mu ani prostredníctvom úradu práce nepodarilo nájsť stálu prácu. Uvedenú skutočnosť možno hodnotiť ako objektívnu, nakoľko v opačnom prípade (t.j. v prípade odmietnutia ponúkanej práce) by bol z evidencie uchádzačov vyradený. Súd dodáva, že otec v súčasnosti absolvuje rekvalifikačný kurz na kominára, kachliara, pričom po jeho ukončení (ktoré je plánované v mesiaci september 2022), má podľa jeho tvrdenia prisľúbené pracovné miesto. Podľa názoru súdu tak otec preukázal svoj záujem sa zamestnať, ktorý má tiež vplyv na výšku výživného a súd ho zohľadnil pri rozhodovaní. Súd na záver uvádza, že o znížení vyživovacej povinnosti nerozhodol spätne (t.j. od zmeny pomerov na strane účastníkov konania), nakoľko v zmysle ustanovenia § 78 ods. 2 zákona o rodine by prichádzalo do úvahy vrátenie výživného na maloleté deti len v prípade, ak nedošlo k spotrebovaniu výživného, pričom v konaní mal preukázané, že výživné za uplynulý čas bolo spotrebované (viď písomné vyjadrenie matky, č.l. 135-136).
21. Súd uznesením č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX podľa § 28 ods. 2 CMP nepripustil zmenu návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi doručenú súdu dňa 1.6.2021 z dôvodu nesplnenia zákonných požiadaviek, nakoľko výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenom návrhu. Súd síce na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uložil rodičom maloletých detí povinnosť zúčastniť sa sociálneho poradenstva za účelom napravenia vzťahu otca s maloletými deťmi, zo správ psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici však vyplýva, že nie je možné participovať na cieli obnova vzťahu otca s deťmi, nakoľko vzťah s maloletým C. nebol nikdy vytvorený a súčasne nie je naplnená podmienka dobrovoľnosti a spoločného cieľa všetkých dotknutých (v tomto prípade aj detí, ktoré nesúhlasia so stretávaním sa s otcom). Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola spolupráca s rodičmi maloletých detí ukončená, nakoľko sa ich nepodarilo zmotivovať k spolupráci ani nájsť spoločný cieľ. Súd na záver poznamenáva, že sa nezaoberal žiadosťou otca o DNA testy, nakoľko pokiaľ sa mienil domáhať zapretia otcovstva, v danom prípade sa jedná o osobitné konanie, ktoré možno začať len na návrh, uvedená žiadosť však nespĺňala náležitosti návrhu v zmysle Civilného mimosporového poriadku.
22. Súd zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX naposledy upravujúci vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom.
23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné účastníkovi trovy konania priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).