Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3P-127-2016.pdf
PDF · 92 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-3P/127/2016
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého U. K., G.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., dieťa rodičov: matky V. K., P.. K., G.. XX.X.XXXX, K. W. XX/XX, M. A. a otca B. V., G.. X.X.XXXX, K. B. X, C., o nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 3P/127/2016 je otec o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým dieťaťom každú nepárnu stredu v mesiaci od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každú sobotu v mesiaci od 14.00 hod. do 17.00 hod.
II. Otec je o p r á v n e n ý si dieťa v čase určenom vo výroku I. tohto uznesenia prevziať od matky v mieste bydliska matky W. XX/XX, M. A. a p o v i n n ý po ukončení styku v čase určenom vo výroku I. tohto uznesenia dieťa matke odovzdať na rovnakom mieste. Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Matka je p o v i n n á v čase určenom vo výroku I. tohto uznesenia a v mieste svojho bydliska dieťa otcovi odovzdať a o p r á v n e n á v čase určenom vo výroku I. tohto uznesenia a v mieste svojho bydliska dieťa od otca prevziať.
III. Z úradnej povinnosti z a č í n a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky.
IV. Na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 3P/113/2016 sa maloleté dieťa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
odôvodnenie:
1. Návrhom spísaným do zápisnice súdu dňa 16.8.2016 sa otec domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil jeho styk s maloletým dieťaťom a to tak, aby bol oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú nepárnu stredu v mesiaci od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každú sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do 17.00 hod.
2. Spolu s návrhom vo veci samej otec podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej upravil jeho styk s dieťaťom a to tak, aby otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú nepárnu stredu v mesiaci od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každú sobotu v mesiaci od 14.00 hod. do 17.00 hod.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu, narodilo sa po 2 ročnej známosti ako plánované dieťa a otcovstvo k maloletému dieťaťu otec uznal na Matričnom úrade v C.. S matkou i maloletým dieťaťom žili v spoločnej domácnosti približne rok u jeho rodičov a následne u starej matky zo strany matky až do 1.7.2016, kedy sa otec zo spoločnej domácnosti odsťahoval a to kvôli osobným nezhodám, kedy ho matka maloletého dieťaťa požiadala, aby spoločnú domácnosť opustil. Otec vždy matke pomáhal, podporoval ju a bol
aj osobne prítomný pri narodení dieťaťa. Od uvedeného obdobia otec nebol s maloletým dieťaťom v žiadnom styku, matka dieťaťa s ním odmieta komunikovať, vyhýba sa mu. Keď otec prejaví záujem navštíviť dieťa, tak matka odpovedá, že nie je doma. Matku sa otec snaží kontaktovať telefonicky ako aj sms správami. Otec oslovil matku a žiadal ju o osobné stretnutie v záujme uzavretia rodičovskej dohody ohľadom výživného na maloleté dieťa a umožnenia styku s maloletým dieťaťom, čo matka odmietla. Otec chcel úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vyriešiť mimosúdne dohodou, čo považoval za najrozumnejšie riešenie. Od 1.7.2016 otec prispel na výživu maloletého dieťaťa sumou 50,- eur (za mesiac júl), túto sumu poslal poštovým poukazom k rukám matky, rovnako chce postupovať aj tento mesiac. O maloleté dieťa otec prejavuje záujem, plní si vyživovaciu povinnosť, rád by sa s maloletým dieťaťom i stretával, podieľal sa na jeho výchove a venoval mu svoj voľný čas, nakoľko je to jeho jediné dieťa. Otec má za to, že dieťa je vo veku, kedy potrebuje starostlivosť oboch rodičov, v tomto období si buduje silné citové väzby na blízke osoby a bol by nerád, keby sa v dôsledku nestýkania s ním ako otcom tieto väzby nevybudovali, prípadne aby dieťa v dôsledku odlúčenia naňho ako na otca zabudlo. Vzhľadom na uvedené má za to, že dieťaťu môže v dôsledku nestretávania sa s ním ako s otcom vzniknúť nenapraviteľná ujma, teda že dôjde k trvalému odlúčeniu a odcudzeniu. Dieťa má právo na starostlivosť oboch rodičov, najmä na výchovu oboch rodičov, zachovanie citových väzieb i stability výchovného prostredia a je obzvlášť potrebné rešpektovať a dbať na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Otec k návrhu pripojil kópiu poštového poukazu, podľa ktorej dňa 2.8.2016 zaslal matke sumu 50,- eur.
4. Súd vykonal dokazovanie osvedčením právne významných skutočností nevyhnutných pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení a zistil nasledujúci skutkový stav.
5. Z rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé, že vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. prebieha na tunajšom súde okrem tohto konania aj konanie o zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti a o určenie vyživovacej povinnosti, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 3P/113/2016. Toto konanie bolo iniciované matkou dieťaťa, ktorá sa domáha, aby dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a aby otec bola zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa sumou 150,- eur mesačne. Matka svoj návrh zo dňa 13.7.2016 odôvodnila tým, že po vzájomných nezhodách s otcom dieťaťa dospela k názoru, že s ním nie je možné ďalej žiť v jednej domácnosti, nakoľko ju mal fyzicky napadnúť ešte počas tehotenstva, chcel, aby šla na potrat a požíva alkohol, pod vplyvom ktorého nevie kontrolovať svoje správanie. Ďalej matka v návrhu uviedla, že od 1.7.2016 je dieťa v jej starostlivosti, ona je na materskej dovolenke, otec neprispieva na výživu dieťaťa a o dieťa sa vôbec nezaujíma. Konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené, pojednávanie v tejto veci je nariadené na deň 29.9.2016
6. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 330 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
14. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho nariadení, a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné bezodkladne zabrániť jej rozširovaniu.
15. V každej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa dominuje záujem dieťaťa. Dosiahnutie účinnej ochrany záujmov maloletého dieťaťa je zabezpečené aj inštitútom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nariadi súd vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu resp. aj z listinných dôkazov k nemu pripojených.
16. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Jedným z prostriedkov zabezpečenia čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorý nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti, na výchove maloletého dieťaťa a udržiavanie citového puta je osobný styk rodiča a maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine“) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal úpravy styku s maloletým dieťaťom na čas do právoplatného skončenia tohto konania, nakoľko dieťa je vo faktickej starostlivosti matky od 1.7.2016, kedy otec po nezhodách s matkou opustil spoločnú domácnosť a odvtedy napriek viacerým pokusom zo strany otca, matka mu neumožnila styk s dieťaťom.
19. Po zvážení všetkých skutočností uvádzaných v návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky vyžadované vyššie uvedenou platnou právnou úpravou na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a rovnako i z návrhu matky zo dňa 13.7.2016 mal súd v konaní za osvedčené, že osobný styk otca s dieťaťom sa nerealizoval od 1.7.2016, odkedy je dieťa vo faktickej starostlivosti iba matky. V záujme dvojročného maloletého dieťaťa nepochybne je, aby sa realizovalo osobné stretnutie dieťaťa s otcom. Súd mal za osvedčené, že reálne hrozí bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia vzťahu otca a dieťaťa, hrozí odcudzenie dieťaťa s otcom, nakoľko od 1.7.2016 otec nemá žiaden kontakt s dieťaťom. S ohľadom na uvedené súd považoval v záujme maloletého dieťaťa za nevyhnutné zasiahnuť a neodkladne upraviť pomery účastníkov konania.
21. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že konfrontačné správanie rodičov nie je na prospech maloletého a apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletého, aby nadradili záujmy maloletého dieťaťa nad vlastné nespracované negatívne emócie a uvedomili si základnú potrebu dieťaťa korelujúcu s jeho právom na starostlivosť obidvoch rodičov. Maloletý potrebuje lásku, porozumenie a starostlivosť oboch svojich rodičov a to aj vtedy, keď pokojné riešenie svojich osobných problémov medzi sebou rodičia nevedia nájsť. Skutočnosť, že rodičia nedokážu spracovať svoje vlastné negatívne emócie, ich konfrontačné správanie voči sebe, nemôže byť dôvodom, aby súd odoprel maloletému jeho ústavou ako aj medzinárodnými dohovormi garantované základné právo na starostlivosť oboch rodičov. Je na oboch rodičoch, aby pre spoločné dieťa vytvorili prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od každého z rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude v živote potrebovať. Každé dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývin kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na dieťa a nepoužívali ho ako nástroj vzájomného boja. Je treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Dieťa potrebuje pokojné prostredie, ktoré však nie je viazané len na miesto, ale najmä na správanie kľúčových osôb v jeho živote.
22. Tým, že rodičovské práva k maloletému majú obaja rodičia, má tiež otec, ktorý nežije s maloletým, právo sa s ním stretávať, rovnako právom dieťaťa je, aby malo zabezpečený aj osobný kontakt s druhým rodičom. Právo na osobný styk rodiča s dieťaťom vyplýva ako z príslušných ustanovení Zákona o rodine, tak aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Súd dospel k záveru, že v záujme maloletého za účelom zabránenia narušenia citových väzieb medzi maloletým a otcom je, aby sa otec s maloletým stretával každú nepárnu stredu v mesiaci od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každú sobotu v mesiaci od 14.00 hod. do 17.00 hod, s tým, že otec je oprávnený si dieťa v určenom čase prevziať od matky v mieste jej bydliska a povinný po ukončení styku v určenom čase dieťa matke odovzdať na rovnakom mieste a matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, v určenom čase dieťa otcovi odovzdať a oprávnená v určenom čase dieťa od otca prevziať.
23. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
24. Táto úprava styku otca s maloletým dieťaťom je len dočasná, nakoľko neodkladné opatrenie súd nariadil len do právoplatného skončenia tohto konania, v rámci ktorého súd vykoná potrebné rozsiahle dokazovanie, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia a až na základe takéhoto rozsiahleho dokazovania rozhodne vo veci samej, teda rozhodne o úprave styku s maloletým a to vzhľadom na vek dieťaťa, jeho denný režim, miesto bydlísk rodičov, ako aj na prípadné pracovné povinnosti rodičov a ďalšie zistené skutočnosti.
25. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
26. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa je konaním, ktoré môže súd začať aj bez návrhu. Vzhľadom na to, že mal súd za osvedčené, že medzi rodičmi sú vzájomné nezhody, pre ktoré dieťa vyrastá už len v starostlivosti matky a matka otcovi bráni v styku s dieťaťom, začal z úradnej povinnosti konanie o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, nakoľko o úprave styku otca s dieťaťom možno rozhodnúť až vtedy, keď je rozhodnuté aj o zverení dieťaťa do starostlivosti matky.
27. V danom prípade vzhľadom na to, že mal súd za osvedčené, že reálne hrozí odcudzenie dieťaťa a otca, súd pristúpil k rozhodnutiu, ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 3P/113/2016 v súlade s § 325 ods. 2 písm. d) CSP zveril maloleté dieťa
do starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa podľa všetkého riadne stará. Súd mal za to, že neodkladným opatrením o zverení dieťaťa do starostlivosti matky, sa predíde i vzniku situácie, kedy by došlo medzi rodičmi opätovne k nezhodám, nevedeli by sa dohodnúť, v starostlivosti koho má dieťa ostať a napokon v najlepšom záujme dieťaťa je vyrastať v stabilnom výchovnom prostredí bez obáv, že by mohlo byť z tohto výchovného prostredia kedykoľvek vyňaté.
28. Súd zdôrazňuje, že o tom, ktorému z rodičov bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej starostlivosti oboch rodičov, rozhodne až na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3P/113/2016.
29. O trovách konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým toto konanie vo veci samej skončí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 357 písm. d) CSP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.. (§ 62 ods. 2 CMP) V zmysle § 332 ods. 1 CSP uznesenie je vykonateľné doručením.