Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-11-2016.pdf
PDF · 83.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10P/11/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Michalom Mravcom vo veci starostlivosti o maloletú S. N., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matka - U. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. Č..XXX a otec - S. N., nar. X.X.XXXX, bytom P. Č.. XXXX, o návrhu matky na zverenie mal. dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného na mal. dieťa, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia: I. Súd z v e r u j e maloletú S. N., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej S. N., nar. XX.XX.XXXX, sumou 130,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, od 01.03.2016.
III. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom došlým súdu dňa 2.3.2016 sa matka mal. dieťaťa domáhala zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti s tým, že súd zaviaže otca platiť na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 130,- €.
2. Otec sa k podanému návrh písomne nevyjadril.
3. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca (ďalej len „ÚPSVaR CA“) z prešetrenia pomerov ( č.l. 29) mal súd zistené, že matka býva s maloletou S. v rodičovskom dome na adrese Z. XXX. Mal. S. trpí vývojovou poruchou obličiek, v dôsledku ochorenia podstúpi operáciu. Dieťa bolo čisto oblečené, matka denne varí teplú stravu, dieťa komunikuje primerane veku. Matka má zvýšené náklady na časté vyšetrenia u odborného lekára v O.. Šetrením sa nezistilo zo strany matky žiadne nedostatky v starostlivosti o dieťa. Doporučujú mal. S. zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať platením výživného vo výške 130,- € mesačne, styk rodičia nežiadajú upravovať.
4. Zo správy ÚPSVaR CA zo dňa 19.5.2016 ( č.l. 23 ) mal súd zistené, že matka poberá sociálne dávky: prídavok na dieťa od 05/2014 vo výške 23,52 € mesačne na jedno dieťa, rodičovský príspevok od 12/2014 vo výške 203,20 € mesačne na jedno dieťa.
5. Z potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 23.5.2016 ( č.l. 27) mal súd zistené, že čistý mesačný príjem otca je cca 736,46 €.
6. Podľa správy obce Z. mal súd zistené ( č.l. 28) , že matka je slobodná, je prihlásená k trvalému pobytu na adrese Skalité č. 430 . Býva aj so svojou dcérou v rodinnom dome svojich rodičov. Okrem uvedených tam bývajú aj rodičia navrhovateľky, brat s rodinou, slobodná sestra a stará matka. Matka po skončení DOŠ v Čadci bola zamestnaná u B. T. Č., t.č. je na rodičovskej dovolenke. Nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok. V súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom dieťaťa, ktoré vyžaduje operáciu obličiek, má matka zvýšené výdavky, ktoré zo svojho príjmu (rodičovský príspevok a prídavok na dieťa) nie je možné zabezpečiť. V obci má menovaná dobrú povesť, o svoju dcéru sa riadne stará, alkoholické nápoje nepožíva.
7. Podľa správy obce P. mal súd zistené ( č.l. 24) , že otec je prihlásený na trvalý pobyt na adrese P. XXXX. Čo sa týka osobných, rodinných, majetkových a zárobkových pomerov a iných skutočností, obec Oščadnica nevedie a neeviduje žiadne relevantné podklady.
8. Na pojednávanie dňa 16.9.2016 sa dostavila matka a otec mal. S.. Kolízny opatrovník sa nedostavil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil. Vyslovili súhlas s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
9. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej už len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine,
(3) rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine,
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods.1, 2 Zákona o rodine,
(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 prvá, druhá veta Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1, 3 prvá veta Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
10. V danom prípade došlo medzi rodičmi maloletého dieťaťa k uzatvoreniu dohody ohľadom zverenia starostlivosti maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ohľadom výšky výživného , ohľadom úpravy styku otca s maloletou nežiadali rozhodnúť . Túto dohodu súd vyhodnotil, čo sa týka zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a úpravu styku ako uzatvorenú v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko neboli zistené žiadne nedostatky zo strany ÚPSVaR Čadca ohľadom starostlivosti matky o maloleté dieťa. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného na maloleté dieťa súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods.1 až 5 a taktiež aj na ustanovenie § 75 ods.1 Zákona o rodine. Pri určovaní výživného na maloleté dieťa súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a taktiež prihliadal na schopností, možností a majetkové pomery povinného. Z predložených listinných dôkazov a zistených sociálnych a majetkových pomerov povinného - otca, mal súd zistené, že výška výživného dohodnutá rodičmi, v akej je otec povinný prispievať na výživu mal. S. je v možnostiach a schopnostiach otca a predovšetkým v záujme mal. S., preto aj v tejto časti súd dohodu rodičov schválil.
11. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, pretože si účastníci konania ani náhradu trov konania neuplatnili.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina.
Navrhovateľka - matka a otec právo podať odvolanie nemajú, pretože po vyhlásení rozsudku sa práva podať odvolanie voči rozsudku výslovne vzdali.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).
Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).
Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. .
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).