Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cb-332-2015.pdf
PDF · 95.43 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/332/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát so sídlom Nezábudková 22, Bratislava, proti žalovanej: Mgr. PaedDr. Daniela Pivovarova - poradenské služby, IČO: 47 335 491, s miestom podnikania Čukárska Paka 44, Veľká Paka, o 119,73 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba o zaplatenie 119,73 € sa zamieta. II. Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 3. novembra 2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia 238,31 €. V žalobe predniesol, že žalovanej poskytol právne služby ako advokát v spore 33 Rob 491/2014, za čo mu vznikol nárok na odmenu za 4 úkony právnej služby. Neskôr svoj nárok znížil na sumu 119,73 €, keďže sumu 118,53 € mu žalovaná zaplatila.
2. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd na žalobu vydal, žiadala zníženú žalobu zamietnuť. Namietla, že uhradila časť odmeny za vypracovanie návrhu na vydanie platobného rozkazu v konaní 33 Rob 491/2014 a prípravu a prevzatie zastúpenia. Zvyšné nároky odmietla, pretože ako jeden úkon žalobca uplatňuje opravu návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorého vadu však sám žalobca spôsobil, a ako ďalší úkon uplatňuje komunikáciu s protistranou v čase, kedy mu bolo odvolané splnomocnenie, o čom vedel. Celkovo považuje jeho konanie za postradájúce náležitú starostlivosť.
3. Súd za účelom zmierneho vyriešenia sporu a objasnenia stanovísk nariadil predbežné prejednanie sporu (§ 168 ods. 1 C. s. p.) za prítomnosti oboch účastníkov. Po neúspešnom pokuse o zmier súd podľa § 168 ods. 2 C. s. p. vykonal dokazovanie ako na pojednávaní a následne aj vo veci rozhodol, keďže to vzhľadom na jednoznačnú dôkaznú situáciu bolo možné a účelné (§ 171 ods. 2 C. s. p.). vykonal dokazovanie listinami, a to: návrh zo 16. júla 2014 (č. l. 5 až 7), úprava podania (č. l. 35), odvolanie (č. l. 36), odvolanie plnomocenstva (č. l. 37), doručenka a podací lístok (č. l. 8 a 9), emaily z 30. júla 2015 (č. l. 10 a 11), email (č. l. 39), list z 8. septembra 2015 s podacím lístkom (č. l. 14 až 16), faktúra (č. l. 17), list z 30. marca 2016 (č. l 33), výpis z účtu (č. l. 34), ako aj prípis Okresného súdu Bratislava III z 11. júna 2015, platobný rozkaz toho istého súdu č. k. 33 Rob 491/2014-35 a list žalobcu z 23. júna 2015 (všetky oboznámené v zápisnici o pojednávaní zo 16. septembra 2016) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
4. a) Žalobca je advokátom zapísaným v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory, žalovaná podniká na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom uvedeným v záhlaví. Pred
16. júlom 2014 sa žalobca a žalovaná dohodli na poskytnutí právnych služieb vo veci uplatňovania pohľadávky žalovanej voči spoločnosti CORRECT - realitná kancelária, s.r.o., z ich predošlého obchodného vzťahu. (nesporné skutočnosti) Nebolo preukázané, že by bola dohodnutá osobitná forma odmeny (podielová, hodinová, paušálna).
b) Žalobca v zastúpení žalovanej podal 16. júla 2014 Okresnému súdu Bratislava III návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom navrhovateľa označil „PaedDr. Daniela PIVOVAROVA poradenské služby
- realitná činnosť“ a v ktorom žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie 700 € (č. l. 5 až 7). Okresný súd Bratislava III vyzval žalobcu, aby návrh opravil - zosúladil označenie žalovanej (tam: navrhovateľky) so zápisom v živnostenskom registri. To žalobca urobil podaním z 3. októbra 2014 (č. l. 35), kde zároveň uviedol, že žalovanú informoval o povinnosti uhradiť súdny poplatok. Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava III 27. októbra 2014 žalovaná odvolala splnomocnenie udelené žalobcovi na konanie 33 Rob 491/2014 (č. l. 37); nebolo dokázané, či ho doručila aj žalobcovi. Keďže súdny poplatok zostal nezaplatený, Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 33 Rob 491/2014-27 konanie zastavil (odvolanie č. l. 36), proti čomu sa žalovaný úspešne odvolala (č. l. 36).
c) Okresný súd Bratislava III prípisom z 11. júna 2015 (č. l. 38) oznámil žalobcovi, že žalovaná mu 27. októbra 2014 odvolala plnú moc. Aj platobný rozkaz č. k. 33 Rob 491/2014-35 bol doručený žalovanej koncom júla 2015 priamo, nie do rúk žalobcu, a žalobca ani nebol v jeho záhlaví uvedený ako jej zástupca. Listom z 23. júna 2015 žalobca oznámil žalovanej, že prípis z 11. júna 2015 o ukončení právneho zastupovania dostal a že „si dovoľuje uviesť uvedenú informáciu s vecným dôkazom“. (všetky listiny oboznámené v zápisnici č. l. 58)
d) Po vydaní platobného rozkazu žalobca komunikoval s právnou zástupkyňou odporcu v konaní 33 Rob 491/2014 JUDr. Luciou Gálovou (emaily č. l. 10 a 11). Emailom z 31. júla 2015 žalovaná oznámila právnemu zástupcovi, že žalobca ju v tomto konaní už nezastupuje, v dôsledku čoho s ním nemá komunikovať (č. l. 39). Nebolo zistené, akú ďalšiu komunikáciu žalobca s JUDr. Gálovou viedol, bližšie neurčené listiny z tejto komunikácie však žalobca žalovanej zaslal v auguste 2015 (doručenka č. l. 8). Ďalším listom z 8. septembra 2015 (č. l. 14) podaným na poštu v ten istý deň (podací lístok č. l. 15 a 16) žalobca oznámil žalovanej, že z dôvodu jej nezáujmu o mimosúdne riešenie veci 33 Rob 491/2014 jej zasiela faktúru za reálne poskytnuté služby. V tejto faktúre č. XX/XX/XXXX (č. l. 17) si žalobca vyúčtoval štyri úkony právnej služby - „udelenie plnej moci“, „písomné vyhotovenie písomného návrhu na vydanie platobného rozkazu“, „písomná úprava podania zo dňa 03.10.2014“ a „meilová korešpondencia s protistranou a písomná korešpondencia so žalovanou stranou“, vždy po 51,45 €, k tomu trikrát tzv. režijný paušál za rok 2014 po 8,04 € a jedenkrát paušál v roku 2015 v sume 8,39 €.
e) Žalovaná uhradila žalobcovi 29. decembra 2015 sumu 118,53 € (výpis č. l. 34). Listom z 30. marca 2016 mu okrem toho objasnila dôvody, kvôli ktorým ďalšiu odmenu odmieta uhradiť (č. l. 33).
5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.). Skutkové závery uvedené v bode 4 v podstate vyplývajú z vykonaných dôkazov. Samo poskytovania právnych služieb nebolo medzi stranami sporné. Žalobca však ani netvrdil, ani nedokazoval (§ 154 v spojení s § 149 C. s. p.), že by medzi stranami došlo k dohode o osobitnej forme odmeny; to napokon vyvracia aj samotná faktúra, kde žalobca fakturuje tarifnú odmenu. Žalovaná zasa nedokázala, kedy a akým spôsobom ona sama zaslala odvolanie plnomocenstva žalobcovi, v dôsledku toho súd musel vychádzať z toho, že sa o ňom žalobca dozvedel najneskôr 23. júna 2015, kedy žalovanej sám oznamoval prijatie prípisu Okresného súdu Bratislava III z 11. júna 2015. Súd nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie spisom samotného Okresného súdu Bratislava III, pretože listiny, ktoré strany predložili a ktorých pravosť nijako nebola spochybnená, umožňujú urobiť si dostatočný obraz o priebehu tohto konania (z obsahu podania z 3. októbra 2014 vyplýva, že žalobca bol na opravu vyzvaný, z obsahu odvolania proti zastaveniu konania zasa vyplýva, že konanie bolo zastavené, a pod.). Taktiež súd nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie všetkou korešpondenciou medzi žalobcom a žalovanou, ktorú žalovaná predložila, keďže sa čiastočne týkala iného sporu, nie konania 33 Rob 491/2014, a čiastočne v nej šlo len o vyjadrovanie názorov na postup žalobcu, čo pre samotný priebeh konania nie je podstatné.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktoré poskytoval žalovanej v konaní 33 Rob 491/2014. Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení účinnom do 31. decembra 2014 nedefinoval pojem zmluvy o poskytovaní právnych služieb, vymedzoval však pojem právne služby v § 1 ods. 2 ako (okrem iného) zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi. Samotná zmluva o právnych službách pri zastupovaní klienta v konaní, ak klient je podnikateľom, je svojou podstatou mandátnou zmluvou podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže právne vzťahy dvoch podnikateľov pri výkone ich podnikateľskej činnosti sa spravujú práve týmto zákonov (§ 261 ods. 1 Obch. zák.). V prerokúvanej veci žalovaná nesporne poverila žalobcu, aby ju zastupoval v konaní, v ktorom uplatňovala svoje nároky súvisiace s jej podnikateľskou činnosťou voči tretej osobe (realitnej kancelárii). Keďže aj žalobca ako advokát vystupoval ako podnikateľ, išlo v prerokúvanej veci o vzťah dvoch podnikateľov pri výkone ich podnikateľskej činnosti a zmluva o právnych službách medzi nimi je svojou povahou mandátnou zmluvou.
7. Zákon č. 586/2003 Z. z. však ako lex specialis upravuje niektoré osobitné povinnosti advokáta pri poskytovaní právnych služieb. Predovšetkým podľa § 18 ods. 2 cit. zák. je advokát povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Za právne služby má nárok na odmenu (§ 24 ods. 2 cit. zák.), pričom ak sa nedohodne inak, patrí mu tzv. tarifná odmena (§ 24 ods. 3 cit. zák.). Odmena mu však nepatrí za úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou (§ 18 ods. 5 cit. zák.). Pojem tarifnej odmeny a úkonov právnej služby je vymedzený v § 10 a § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v znení účinnom od 1. júla 2013.
8. V prerokúvanej veci si žalobca uplatňuje nárok na odmenu za celkovo štyri úkony právnej služby, a to „udelenie plnej moci“, písomný návrh na vydanie platobného rozkazu, oprava tohto návrhu a korešpondencia s protistranou. Udelenie plnej moci je úkonom právnej služby „prevzatie a príprava zastúpenia“ podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. a návrh na vydanie platobným rozkazom je úkonom „písomné podanie na súd“ v zmysle § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. Voči týmto úkonom žalovaná nič nenamietala a žalobcovi za nej patrí základná sadzba tarifnej odmeny.
9. Úkon oprava návrhu z 3. októbra 2014 by mohol byť taktiež považovaný za písomné podanie na súd v zmysle § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. Jeho podstatou však bola len oprava nesprávne uvedeného označenia (obchodného mena) žalovanej. Podľa § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v danom čase musela žaloba obsahovať obchodné meno, identifikačné číslo a sídlo fyzickej osoby
- podnikateľa. Obchodné meno podnikateľov zapísaných v živnostenskom registri je pritom uvedené v tomto registri, ktorý je verejne dostupný na internetovej adrese www.zrsr.sk <http://www.zrsr.sk> a možno si ho vyžiadať aj na obvodných (okresných) úradoch. Podľa názoru súdu je povinnosťou advokáta vyplývajúcej z § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z., aby si prekontroloval, či označenie strán v žalobe, ktorú sám podáva, zodpovedá príslušnému označeniu v príslušných registroch. V prípade fyzickej osoby
- podnikateľa je teda jeho povinnosťou, aby si skontroloval, či je správne uvedené jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo. Len tak jeho žaloba vyhovovala požiadavke § 79 ods. 1 O. s. p. V prerokúvanej veci je zrejmé, že žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu 33 Rob 491/2014 nesprávne označil obchodné meno žalovanej, keďže jej neuviedol titul „Mgr.“ a bezdôvodne jej pridal dodatok „realitná činnosť“. Takto vykonaný úkon právnej služby teda nemožno považovať za úkon vykonaný svedomito, teda s odbornou starostlivosťou v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z., o čom svedčí aj to, že musel byť súdom vyzvaný na odstránenie tejto vady. Podľa § 18 ods. 5 cit. zák. tak žalobcovi správne nepatrila odmena za návrhu na vydanie platobného rozkazu, pretože ho vykonal bez odbornej starostlivosti, ale patrila mu až odmena za podanie, ktoré bolo vyhotovené riadne podanie, teda ktorým bol opravený. Vo výsledku to však znamená, že žalobcovi patrí za obe podania (návrh na vydanie platobného rozkazu a jeho oprava) len odmena ako za jeden úkon právnej služby vykonaná s odbornou starostlivosťou.
10. Pokiaľ ide o úkon „meilová a písomná korešpondencia“ s protistranou, tak žalobca celkom presne nedokázal, v čom táto korešpondencia mala spočívať. Takýto úkon by mohol byť len úkonom „písomné podanie protistrane“ v zmysle § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Podľa názoru súdu však
pod tento pojem možno zaradiť len také podania, ktoré sa týkajú merita veci, teda v ktorých advokát skutočne poskytuje právne služby (zastupuje záujmy klienta za využitie svojich odborných znalostí a schopností). Podľa názoru súdu za úkon právnej služby v zmysle § 13a cit. vyhl. nemožno považovať len samotnú komunikáciu, ktorou advokát len oznamuje klientovi, že ho kontaktovala protistrana, prípadne v ktorom si advokát len vypočuje oznámenie alebo návrhy protistrany. Prijímanie a štpdium korešpondencie, mailov alebo prijímanie telefonických hovorov, hoci je spojené s určitou časovou stratou pre advokáta, je len pasívnou činnosťou advokáta a nie je samostatným úkonom právnej služby. Takéto pasívne činnosti sú len podkladom, resp. prípravou pre samotný výkon právneho poradenstva a len výnimočne môžu byť základom samostatného úkonu (napríklad analýza návrhu protistrany môže byť úkonom „vypracovanie posudku“ v zmysle § 13a ods. 1 cit. vyhlášky). Pokiaľ však advokát funguje len ako poštár návrhu protistrany, nemožno to považovať za úkon právnej služby. V prerokúvanej veci pritom zo skutkového stavu vyplýva len to, že žalobca oboznámil žalovanú s tým, že sa naňho obrátila advokátka protistrany v konaní 33 Rob 491/2014, a tejto advokátke oznámil, že informoval svoju klientku (žalovanú). Tieto úkony, v ktorých žalobca len oznamoval žalovanej a protistrane, čo sa stalo, resp. čo urobil, nemožno podľa vyššie uvedeného výkladu považovať za úkony právnej služby.
11. Okrem toho je však v prerokúvanej veci zistené, že 27. októbra 2014 žalovaná doručila na súd odvolanie plnomocenstva pre žalobcu v uvedenom konaní. Takýto úkon je procesným, ale aj hmotnoprávnym úkonom v zmysle § 33b Obč. zák. Hoci nebolo dokázané, či žalovaná oznámila toto odvolanie aj žalobcovi, predsa je však zrejmé, že najneskôr 23. júna 2015 mal žalobca vedomosť o tomto úkone z prípisu Okresného súdu Bratislava III z 11. júna 2015. Podľa § 41 ods. 3 O. s. p. pritom platilo, že hmotnoprávny úkon urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom, avšak len od okamihu, kedy sa o ňom dozvedeli. Podľa názoru súdu bolo treba toto ustanovenie analogicky aplikovať aj na prípady, kedy účastník odvolal plnomocenstvo vlastnému advokátovi. V takom prípade bolo odvolanie voči súdu účinné doručením (§ 28 ods. 3 O. s. p.), avšak ako hmotnoprávny úkon voči vlastnému splnomocnencovi muselo byť odvolanie najneskôr vtedy, keď sa o ňom dozvedel. Žalobca sa o odvolaní dozvedel najneskôr 23. júna 2015, kedy mal preukázanú vedomosť o prípise z 11. júna 2015, v ktorom mu to bolo oznámené. Podľa názoru súdu je pritom obsah prípisu, ak je čítaný s náležitou starostlivosťou (§ 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.), pochopiteľný napriek preklepu v slove „odoslaný“. Už v druhej vete prípisu sa jasne hovorí o „odvolaní“ plnej moci“ a nie je zrejmé, prečo by súd informoval žalobcu o „odoslaní plnej moci“. O jeho pochopení zo strany žalobcu svedčí aj to, že v liste pre žalovanú z 23. júna 2015 jasne hovorí, že mu bolo doručené oznámenie o ukončení zastupovania. Ak však aj žalobca mal nejaké pochybnosti o obsahu uvedeného prípisu, muselo mu byť odvolanie splnomocnenia zrejmé najneskôr vtedy, keď mu nebol doručený platobný rozkaz. Ak by bol naďalej zástupcom, bol by ho súd v zmysle § 49 ods. 1 O. s. p. doručil jemu, nie priamo žalovanej. Zo všetkých uvedených skutočností tak podľa názoru súdu žalobca mal a mohol 30. júla 2015 vedieť, že nie je oprávnený na žiadne vyjednávanie s advokátkou protistrany ani na hľadanie mimosúdneho riešenia. Odvolanie splnomocnenia treba totiž podľa názoru súdu chápať aj ako prejav klienta voči advokátovi, že si neželá jeho ďalšie angažovanie v danej právnej veci. Len čo sa advokát dozvie o odvolaní plnomocenstva, je povinný zdržať sa ďalšieho poskytovania právnych služieb. Pokiaľ sa domnieva, že tým klientovi hrozí určitá ujma a má pochybnosti o stave svojho poverenia, je jeho povinnosťou si v tejto otázke urobiť jasno prípadným dopytom na klienta. V prerokúvanej veci nebolo dokázané, že by žalobca čokoľvek takého urobil. Zostáva teda uzavrieť, že žalobca 30. júla 2015 (a potom, i keď konkrétny obsah korešpondencie a komunikácie nebol jasne dokázaný) nebol oprávnený robiť voči advokátke protistrany v konaní sp. zn. 33 Rob 491/2014 žiadne úkony za žalovanú, keďže jeho zastupovanie bolo ukončené a on o tom vedel. Ak aj nejaké úkony robil, nemôže za ne od žalovanej klientky požadovať odmenu.
12. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca mal nárok na odmenu len za dva úkony právnej služby - prevzatie a prípravu zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) a opravené písomné podanie na súd v zmysle § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Predmetom sporu pred Okresným súdom Bratislava III bola suma 700 €, ktorá je tarifnou hodnotou (§ 10 ods. 2 cit. vyhl.), z čoho základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl. je 51,45 €. Odmena za dva úkony teda predstavuje 102,90 €. Zároveň mal žalobca nárok k týmto úkonom na paušálnu náhradu miestnych výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2014 Z. z. vo výške 1/100 výpočtového základu, čo v roku 2014, kedy boli úkony poskytnuté, predstavovalo 8,04 €, teda celkovo 16,08 € za oba úkony. Celkovo tak žalobca mal nárok na
118,53 €, ktoré mu žalovaná uhradila. Na odmenu za ďalšie úkony právnej služby žalobca nemá nárok, v dôsledku čoho nemôže mať nárok ani na paušálnu náhradu v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl.
13. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I).
14. O nároku na náhradu trov bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C. s. p., keď žalovaná bola vo veci v celom rozsahu úspešná (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).