Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-70-2014.pdf
PDF · 109.6 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/70/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobkyne: J. T., nar. XX.XX.XXXX, R. B. XXX, zastúpená Advokátska kancelária LM & PARTNERS, s.r.o., Jána Rášu 793, Budmerice, a žalovaných: 1/ N. K., nar. XX.X.XXXX, D. XX, U. a 2/ I.. G. K., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, U., zastúpená žalovaným 1/, o nahradenie prejavu vôle žalovaných uzatvoriť kúpnu zmluvu, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovaným 1/ a 2/, ktorí majú nárok na náhradu trov konania, sa trovy konania nepriznávajú.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.6.2014, v znení jej doplnenia zo dňa 15.10.2014, sa žalobkyňa domáhala podľa § 229 Civilného sporového poriadku (predtým § 161 ods. 3 O.s.p.) nahradenia vyhlásenia vôle žalovaných 1/ a 2/, že ako predávajúci uzatvárajú v priloženom znení kúpnu zmluvu so žalobkyňou ako kupujúcou o predaji spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/8 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu Trnava, odbor katastrálny, kat.úz. R. B., a to viníc parc.č. XXX o výmere 7299 m2 a trvalých trávnatých porastov parc.č. XXX/XX o výmere 1475 m2, za kúpnu cenu za akú predmetné nehnuteľnosti nadobudli od pôvodného spoluvlastníka a priznania náhrady trov konania.
2. Žalobkyňa tvrdila, že má predmetné nehnuteľnosti so žalovanými 1/ a 2/ (ďalej aj „žalovaní") v podielovom spoluvlastníctve, z toho žalobkyňa vlastní 3/8 a 1/8 a žalovaní v BSM vlastnia 1/4. Žalovaní nadobudli svoj podiel od pána Q. K., nar. X.X.XXXX, bytom W., B. Y., kúpnou zmluvou z 26.8.2010, ktorá nadobudla právoplatnosť dňa 28.6.2011 a vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V 2858/11. Na základe tejto kúpy došlo podľa názoru žalobkyne k porušeniu jej predkupného práva tým, že predávajúci jej najprv neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na predaj. Žalobkyňa výzvou zo dňa 19.5.2014 vyzvala žalovaných na ponuku odkúpenia polovice nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/8 do 28.5.2014, avšak žalovaní na jej výzvu nereagovali. Na preukázanie tvrdení označila žalobkyňa dôkazy, a to výpis z LV č. XXXX a výzvu z 19.5.2014.
3. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe namietali, že predávajúci z kúpnej zmluvy z 26.8.2010 pán Q. K. a žalovaný 1/ sú blízkymi osobami v rodinnom pomere a ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, by druhá dôvodne pociťovala ako svoju vlastnú, preto išlo o prevod vlastníctva medzi blízkymi osobami a predkupné právo žalobkyni nevzniklo. Vyjadrili sa, že Q. K. je priamy bratranec žalovaného 1/ deda Z.. Q. žije v Y., hovorí po slovensky a rodina žalovaných je jeho jediná príbuzná rodina v R. B.. Vždy, keď navštívil B., bol ubytovaný u nich, žalovaný 1/ sa mu počas návštevy venoval. Od roku 1970 vedú spolu bohatú korešpondenciu, v ktorej sa navzájom informujú o svojich životoch. Žalovaný 1/ sa stará o náhrobný kameň N. K., ktorý je Q. dedo a žalovaného 1/ pra-pradedo. Pôda patriaca rodine
K. z Kanady sa v dedičskom konaní na Slovensku napísala na Q. K., ktorý splnomocnil žalovaného 1/ na jeho zastupovanie v právnych veciach na Slovensku. V roku 2010 sa Q. telefonicky vyjadril, že by chcel vysporiadať pozemky na Slovensku, preto vycestoval žalovaný 1/ do Kanady a odkúpil od neho nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, lebo si Q. želal, aby pozemky ostali v rukách rodiny K.. Žalovaní predložili dôkazy, a to kúpnu zmluvu zo dňa 26.8.2010, splnomocnenie z 19.3.2000, korešpondenciu medzi Q. K. a rodinou K., novinový ústrižok, blahoželania, rodinné fotografie.
4. Súd vo veci pojednával, vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, jej právnej zástupkyne, žalovaných, vypočul svedkov I. T., N. K., oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, a to výpisom z LV č. XXXX, výzvou z 19.5.2014, kúpnou zmluvou z 26.8.2010, splnomocnením z 19.3.2000, korešpondenciou, blahoželaniami, fotografiami, listom z 29.4.2015, fotokópiou spisu č. V XXXX/ XX Okresného úradu U., katastrálny odbor, platobnými výmermi, zoznamom poľnohospodárskych pozemkov, potvrdením a osvedčením obce R. B., osvedčením o registrácii vinohradu, odpoveďou Okresného úradu U., katastrálneho odboru, rozhodnutiami o vyrubení dane z nehnuteľností a potvrdenkami o úhrade, mapou sporných nehnuteľností, rodokmeňom žalovaného 1/, rodokmeňom Q. K., ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci. 5. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu U., odbor katastrálny, kat.úz. R. B., a to viníc parc.č. XXX o výmere 7299 m2 a trvalých trávnatých porastov parc.č. XXX/XX o výmere 1475 m2. Žalobkyňa vlastní podiely v rozsahu 3/8 a 1/8. Žalovaní ako kupujúci nadobudli svoj podiel v rozsahu 1/4 (2/8) do BSM na základe kúpnej zmluvy z 26.8.2010, právoplatnej dňa 28.6.2011, od Q. K. ako predávajúceho, žijúceho v Kanade, ktorý je v rodinnom vzťahu so žalovaným 1/, za kúpnu cenu 520 eur. Podpis predávajúceho na kúpnej zmluve je úradne overený. Výzvou zo dňa 19.5.2014 vyzvala žalobkyňa žalovaných na ponuku odkúpenia polovice nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu, t.j. 1/8 titulom predkupného práva za rovnakých podmienok ako ho nadobudli oni v lehote do 28.5.2014. Žalovaní na jej výzvu nereagovali.
6. Žalobkyňa sa nestotožnila s názorom žalovaných, že pán Q. K. je osobou blízkou podľa § 116 Občianskeho zákonníka, lebo je to bratranec starého otca žalovaného 1/, nešlo ani o manželov, súrodencov ani priamych príbuzných, preto by museli byť splnené ďalšie podmienky vyžadované Občianskym zákonníkom, ktoré splnené neboli. Mala za to, že jej predkupné právo porušené bolo. Uviedla, že je väčšinový vlastník nehnuteľností, kupovala ich od sestry otca žalovaného 1/. Manžel žalobkyne telefonoval pánovi Q. K. do Y., ktorý mu oznámil, že pôdu nebude predávať, nechá ju pre svoje deti a následne sa dozvedeli, že ju predal žalovaným. Manžel žalobkyne je samostatne hospodáriaci roľník, obrába sporné nehnuteľnosti už vyše desať rokov, platí dane, stará sa, aby vinohrad nebol zarastený, chcel podiel od Q. K. odkúpiť, aby pôda tvorila jeden celok, na čo dohliada aj pozemkový fond.
7. Žalovaný 1/, zastupujúci i žalovanú 2/, na pojednávaní uviedol, že on osobne sa považuje za blízku osobu s Q. K. v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, nakoľko blízkou osobou sú osoby v príbuzenskom pomere, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú a pán Q. K. by ujmu v prevode inej osobe pociťoval ako vlastnú. Nechcel predať žalobkyni sporné pozemky, lebo si prial, aby zostali v rodinnom vlastníctve K., čo žalovanému osobne veľmi zdôrazňoval. To, že sú navzájom osoby blízke, preukazoval žalovaný vyše desaťročnou korešpondenciou aj napriek vzdialenosti kontinentov, rodinnými fotografiami, kde označil Q. K. v Y. i na Slovensku, rodokmeňom, vzájomnými návštevami, telefonátmi s rodinou K., ktoré rozhovory vedú s Q. po slovensky. Poukázal tiež na návštevy rodiny K. na Slovensku, že príbuzní vždy boli ubytovaní v dome u žalovaných. Keď prišiel Q. brat N., žalovaný so svojim otcom ho sprevádzal, starali sa o neho, poskytli mu ubytovanie, stravu, auto na premiestňovanie sa po Slovensku. Q. K. bol tiež na Slovensku niekoľkokrát, minimálne štyrikrát a naposledy asi v roku 2000. Vždy bol ubytovaný u žalovaného 1/, ktorý mu osobne robil plný servis, poskytol ubytovanie, stravu, dopravu, sprevádzanie po návštevách, vybavovanie záležitostí. Strávil s ním celú jeho dvojtýždňovú i predtým trojtýždňovú dovolenku. Aj Q. druhý brat - dvojča Z. bol na Slovensku sprevádzaný žalovaným 1/, tiež Q. synovec s rodinou a aj Q. neter. Naposledy tu bola Q. neter s manželom a deťmi v máji 2014, keď cestovali po Európe, strávili u žalovaných štyri dni, bývali u nich. Žalovaný 1/ zdôraznil, že Q. K. veľmi dôveroval ich rodine a spísal aj splnomocnenie, že ho môže zastupovať pri prípadnom predaji nehnuteľností.
8. Zo splnomocnenia zo dňa 19.3.2000 súd zistil, že Q. K. splnomocnil žalovaného 1/, aby ho zastupoval pri prípadnom predaji nehnuteľností v katastrálnom území R. B. a katastrálnom území S. B.. V
splnomocnení sa ešte uvádza, že Osvedčenie o dedičstve po Z. K., koho jediným dedičom je Q. K., je pod číslom D 222/00 D not. 83/2000-19.
9. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že v rokoch 2009 až 2010 mu Q. K. zatelefonoval, že už je starý, po autonehode a že by chcel vysporiadať majetky, ktoré sú na Slovensku. Žalovaný 1/ sa vyjadril, že na katastrálnom úrade na Slovensku mu v roku 2000 predmetné splnomocnenie z 19.3.2000 neuznali, lebo neboli na ňom nehnuteľnosti dostatočne špecifikované parcelným číslom ani listom vlastníctva. Ak by mu kataster v Trnave uznal toto splnomocnenie, tak by prepísal vlastníctvo parciel v roku 2000. O to sa vtedy aj pokúšal, avšak neúspešne. Žalovaný 1/ preto vycestoval do Kanady, pripravil kúpnu zmluvu s právnikom, ktorú v Kanade v meste London s Q. K. podpísali u notára, následne na slovenskom veľvyslanectve v Kanade všetko znova overili, stálo to dokopy asi 4.000 eur. Cena za pozemky bola v kúpnej zmluve stanovená ako pre blízku osobu vo výške 520 eur, žalovaný sa pomýlil, že išlo o 8.000 Sk. Sporné pozemky žalovaný so svojim otcom obrábal asi dva roky v čase, keď sa o nich prestalo starať družstvo.
10. Zo správy katastrálneho odboru Okresného úradu Trnava vyplýva, že splnomocnenie zo dňa 19.3.2000 svojim obsahom spĺňa podmienky pre povolenie vkladu vlastníckeho práva.
11. Svedok I. T., manžel žalobkyne, uviedol, že sa snaží vysporiadať pozemky, ktoré nie sú vysporiadané v malokarpatskej vinárskej oblasti Ohlajta; v súčasnej dobe sa stará aj o sporný pozemok, ktorý je predmetom konania, obhospodaruje celú parcelu č. XXX, ktorá je vysadená viničom. Už 750 rokov sa tam pestuje vinič, avšak po krachu družstva, keď sa pôda vrátila vlastníkom do užívania, bolo všetko veľmi zdevastované. Svedok uviedol, že asi 80 % pozemkov, na ktorých je vinič, okolo 2,5 hektára, je vo vlastníctve jeho manželky. Asi v roku 2005 až 2006 volal Q. K. do Kanady, veľmi zle hovoril po slovensky, tak s ním komunikoval svedkov syn po anglicky a pýtal sa ho na odpredaj podielu, kedy sa pán K. vyjadril, že ho nechce predať. Následne cez katasterportal svedok zistil, že jeho podiel je predaný.
12. Svedkyňa N. K. je matka žalovaného 1/ a susedka žalobkyne. Na pojednávaní sa vyjadrila tak, že Q. K. bol na pozemku, ktorý je predmetom tohto konania, asi pred 20 rokmi, kedy ešte na nehnuteľnosti aj s jej manželom pracovali. Potvrdila, že Q. zaujíma všetko, čo sa týka R. B. a jeho rodičov; prejavil vôľu, aby sporný pozemok zostal vo vlastníctve rodiny K., ktorej členovia sa veľmi radi vracali z Kanady na návštevu do R. B., bolo im to tu blízke. Tri roky spätne Q. napísal svedkyni asi päťstranový list, kde všetko podrobne rozpísal, ako sa vysťahovali a ako sa vzmáhali. Potvrdila, že v júli alebo auguste 2014 bola Q. neter s manželom a deťmi v R. B., štyri dni bývali u nich, žalovaný 1/ ich vozil napríklad do Piešťan, do Bratislavy. K. počas návštevy Slovenska chodia aj na cintorín na hroby N. K. a ostatných súrodencov. Potvrdila, že Q. písal listy jej a jej rodine.
13. Z korešpondencie medzi rodinou žalovaného 1/ a Q. K. súd zistil, že si medzi sebou písali viacero listov, a to dňa 25.11.1996, 31.1.2000, 21.2.2003, 21.10.2003, 25.11.2004, 13.12.2005, 27.7.2010, 21.1.2013, kde Q. úvodom oslovuje celú rodinu vrátane N., ktorého nazýva aj „Julko", teší sa akú má dobrú rodinu na Slovensku, že ich mohol navštíviť, prihovára sa každému z členov rodiny, so žalovaným 1/ komunikuje ohľadom pozemkov, prial si, aby sa vysporiadalo i vlastníctvo vinohradu, opisuje život svoj i svojej rodiny v Kanade, podrobne informuje príbuzných na Slovensku o dianí v Kanade, spomína na zážitky z minulosti so svojou i vzdialenejšou rodinou. Q. K. posielal rodine žalovaných i pozdravy k Vianociam.
14. Z dopisu Q. K. datovaného 29. apríla 2015 adresovaného N. súd zistil, že Q. K. sa cíti byť blízkou osobou N. K. podľa paragrafu 116 OZ. Ujmu, ktorú by utrpel, by dôvodne považoval za ujmu vlastnú a nesúhlasí, aby jeho majetok pripadol inej osobe ako žalovanému 1/ a žiadal, aby ostal v jeho vlastníctve. List posiela za účelom riešenia problémov na úradoch ohľadom kúpy majetku od Q..
15. Z rodokmeňov Q. a N. K. súd zistil, že títo sú príbuzní v pobočnom rade a mali spoločného predka N. K., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorý bol dedo Q. K., nar. X.X.XXXX a pra-pradedo N. K., nar. XX.X.XXXX. Q. K. a dedo N. K.a Z. K., nar. X.X.XXXX, boli bratranci. Otec Q. K. Z. K., nar. X.X.XXXX a otec Z. K. N. K., zomr. XX.X.XXXX, boli bratia.
16. Žalobkyňa predložila súdu fotokópiu katastrálnej mapy, z ktorej je zrejmé vyznačenie celej parcely č. XXXX/X podľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry, v rámci ktorej je aj sporná parcela č. XXX.
Doložila tiež osvedčenie o registrácii vinohradu parc. č. XXX, ďalej osvedčenie o zápise I. T. do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka, osvedčenie o registrácii vinohradu parc. č. XXX, katastrálne územie R. B., vinohradnícky hon B. a potvrdenie obce R. B., že I. T. uhrádza všetky dane a poplatky v súvislosti s predmetným pozemkom. Zároveň predložila súdu platobné výmery na meno I. T. z roku 2010.
17. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 19.9.2016 doplnila svoje vyjadrenie k listu Q. K. zo dňa 29.4.2015, keď napísal, že sa cíti byť blízkou osobou podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Nepredpokladala, že pán Q. K. vie, kde sa toto ustanovenie v Občianskom zákonníku nachádza a tvrdila, že napísal presne to, čo mu uviedol žalovaný 1/ a opísal to do listu bez gramatických chýb. Správa katastra uviedla, že dané splnomocnenie zo dňa 19.3.2000 by stačilo na prevod nehnuteľností, teda tvrdenie žalovaného 1/, že mal neúmerné výdavky s prevodom boli nepravdivé, prevod mohol byť spravený na Slovensku, nemusel vycestovať do Kanady. Keby boli Q. a N. blízkymi osobami, nemal by žalovaný s prevodom neúmerné výdavky, uvedenú nehnuteľnosť by dostal darom a nenadobudol by ju predajom za trhovú cenu. Napokon podotkla, že kontakt prostredníctvom listov je v poriadku, väčšina z nich je adresovaná mame žalovaného 1/. Záverom sa žalobkyňa vyjadrila, že pozemok, ktorého je so žalovanými spoluvlastníkom, obrába s manželom, starajú sa o neho celý rok, aby choroby z vinice neprechádzali na hrozno. Platia dane, majú s tým náklady. Je presvedčená, že žalovaný 1/ nevie, kde sa sporný pozemok nachádza, lebo raz na ochutnávke vína oslovil jej manžela, aby mu ho išiel ukázať. Nerozumie, prečo žalovaný 1/ nechce predať svoj spoluvlastnícky podiel. Žiadala žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania.
18. Žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 19.9.2016 zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia, prečo považuje svoj vzťah s Q. K. za blízky a záverom uviedol, že vie, kde sa predmetný pozemok nachádza, lebo ho s rodičmi obrábal dva roky. Predtým, než kupoval pozemok od Q., už tam mal svoj podiel. Q. K. na neho ako na blízku osobu viackrát apeloval, aby si sporné pozemky ako K. dedičstvo nechal. Žalobu žiadal zamietnuť ako nedôvodnú, lebo žalobkyni predkupné právo nevzniklo.
19. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, 145 ods. 1, 479, 589, 701 ods. 1, 741b ods. 2 považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.
20. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 166, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
21. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá pociťovala ako vlastnú ujmu.
22. Podľa § 117 Občianskeho zákonníka, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rode pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
23. Občiansky zákonník v § 40a taxatívne stanovuje prípady, v ktorých je právny úkon relatívne neplatný. Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Relatívna neplatnosť spočíva na vyvrátiteľnej právnej domnienke platnosti právneho úkonu. Právny úkon je teda podmienene platný. Je na úvahe a iniciatívne dotknutého subjektu, ktorému je neplatnosť na prospech a ktorého má chrániť, či sa neplatnosti právneho úkonu dovolá, alebo nie. Inštitút relatívnej neplatnosti je preto prejavom dispozitívnosti právnych vzťahov. V prípade, ak dotknutý účastník úkon akceptuje, tento ostáva platný so všetkými následkami. Ak sa dotknutá osoba žalobou v súdnom konaní dovolá relatívnej neplatnosti, táto bude spravidla riešená ako predbežná otázka. Právnym úkonom uvedeným v §40a je dotknutý nielen účastník neplatného právneho úkonu, ale aj iná osoba, ktorej právny úkon zasiahol do hmotnoprávneho postavenia, napr. podielový spoluvlastník, ktorý má predkupné právo na podiel od iného spoluvlastníka, ak nejde o prevod medzi blízkymi osobami.
24. V § 140 Občianskeho zákonníka je zakotvené, že so svojim spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník so svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však
obmedzená. Ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby, musí ho najskôr ponúknuť na predaj všetkým ostatným spoluvlastníkom. Výnimkou je len prípad, keď spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom a má vecnoprávny charakter. Ak bolo porušené, môže sa spoluvlastník domáhať od nového nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých mu mal vec pôvodne ponúknuť povinný podielový spoluvlastník. Ak nadobúdateľ nesplní túto povinnosť, môže sa oprávnený podielový spoluvlastník domáhať na súde, aby jeho prejav vôle bol nahradený súdnym rozhodnutím podľa § 229 Civilného sporového poriadku.
25. Z titulu svojho postavenia ako blízkej osoby môže takýto nadobúdateľ zákonným spôsobom profitovať, keďže on pri prevode spoluvlastníckeho podielu bude uprednostnený pred spoluvlastníkom, ktorý by mal inak možnosť buď sa dovolať relatívnej neplatnosti takéhoto prevodu alebo sa domáhať ponuky na kúpu za rovnakých podmienok. Predkupné právo voči budúcemu nadobúdateľovi ostáva spoluvlastníkovi zachované, ak opäť nepôjde o prevod medzi blízkymi osobami.
26. V zmysle § 116 Občianskeho zákonníka blízke osoby rozdeľujeme do dvoch skupín, a to príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel a iné osoby. Príbuzní v priamom rade sú príbuznými bez obmedzenia, t. j. sú nimi všetci predkovia a potomkovia. Ďalšími blízkymi osobami sú súrodenci a aj manžel je vždy blízkou osobou. Tieto osoby sú blízkymi osobami bez akýchkoľvek ďalších podmienok. Stačí ak sa preukáže vzťah potomka a predka, súrodenecký pomer alebo manželstvo. Blízke osoby, ktoré nie sú príbuznými v priamom rade, súrodencami a manželmi, nie sú blízkymi automaticky. Predovšetkým musí medzi nimi existovať rodinný alebo obdobný pomer a ďalšou kumulatívnou podmienkou je, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Rodinným pomerom je akýkoľvek príbuzenský vzťah, ktorý nie je výslovne uvedený v ustanovení § 116 OZ pred bodkočiarkou. V zmysle § 117 Občianskeho zákonníka, pobočný rod (nepriamy rod príbuzenstva) je daný vtedy, keď dve osoby pochádzajú od spoločného predka a súčasne nie sú príbuzné v priamom rade.
27. Záver o dôvodnom pociťovaní ujmy ako vlastnej je vecou konkrétneho prípadu a nedá sa zovšeobecniť. Jeho preukázanie svedčí o istej kvalite a intenzite vzťahu, ktorý osoby medzi sebou majú. Tento vzťah musí byť pritom vzájomný, nestačí, ak jedna z osôb by pociťovala ujmu tej druhej ako vlastnú, musí to platiť aj opačne. Posudzovať by sa malo najmä, či osoby prejavujú o seba záujem a pomáhajú si; pritom v každom jednotlivom prípade treba hodnotiť vzájomný vzťah dvoch osôb ako blízkych veľmi individuálne.
28. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu U. katastrálneho odboru, nachádzajúcich sa v katastrálnom území R. B., a to viníc parc.č. XXX o výmere 7299 m2 a trvalých trávnatých porastov parc.č. XXX/XX o výmere 1475 m2. Kúpnou zmluvou z 26.8.2010, ktorá nadobudla právoplatnosť dňa 28.6.2011, previedol pôvodný spoluvlastník nehnuteľností Q. K. svoj spoluvlastnícky podiel v rozsahu 2/8 (1/4) na žalovaných 1/ a 2/ do ich BSM. Výzvou z 19.5.2014 žalobkyňa ako spoluvlastníčka nehnuteľností v podiele 1/8 a 3/8 vyzvala žalovaných na ponuku odkúpenia polovice ich nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu (v rozsahu 1/8), čím si uplatnila žalobkyňa voči žalovaným predkupné právo, a to do 28.5.2014. Žalovaní nereagovali na výzvu, preto sa žalobkyňa domáhala žalobou na súde nahradenia prejavu ich vôle uzatvoriť s ňou kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok ako nadobudli svoj podiel od pôvodného spoluvlastníka Q. K..
29. V konaní bola sporná skutočnosť, či žalobkyni vzniklo zákonné predkupné právo k spoluvlastníckemu podielu prevedenému kúpnou zmluvou z 26.8.2010 Q. K. na žalovaných z dôvodu, že sa nejednalo o prevod medzi blízkymi osobami. Z vykonaného dokazovania vyplynul príbuzenský pomer medzi žalovaným 1/ a Q. K., ktorí boli príbuznými v pobočnom rade, pričom mali spoločného predka N. K., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Aby sa jednalo o blízke osoby v pobočnom rade, bolo nutné splniť ďalšiu podmienku a dokázať, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z týchto osôb, druhá by dôvodne pociťovala ako vlastnú. Túto skutočnosť deklaroval Q. K. v liste zo dňa 29. apríla 2015 práve pre účely tohto konania, kde uviedol, že je blízkou osobou žalovaného 1/ N. K. podľa paragrafu 116 OZ a jeho ujmu by pociťoval ako vlastnú. Samotné konštatovanie vzájomnej blízkosti osôb bez jej reálneho naplnenia by k preukázaniu splnenia predpokladov podľa § 116 Občianskeho zákonníka nepostačovalo, avšak žalovaný 1/ v priebehu konania predložil súdu listinné dôkazy, a to bohatú korešpondenciu
medzi jeho rodinou z R. B. a pánom Q. K., ktorý ako jediný po slovensky hovoriaci predok zastupuje rodinu K. v Kanade, z obsahu ktorých vyplynulo, že títo sa vzájomne informujú o svojich životoch, členoch rodiny, posielajú si fotografie z rodinných udalostí, udržiavajú telefonický kontakt, navštevujú sa v intervaloch primeraných vzdialenosti, ktorá je medzi nimi, pri osobných stretnutiach utužujú vzájomné väzby, spomínajú na predkov i vzdialenejších príbuzných, zdieľajú medzi sebou zážitky, slávia jubileá, svadby, posielajú si pozdravy k Vianociam, čo svedčí o ich blízkom rodinnom vzťahu, ktorý napĺňa podľa názoru súdu predpoklady ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1/ bol splnomocnený pánom Q. K. na jeho zastupovanie pri predaji nehnuteľností v R. a S. B., ktoré nadobudol ako dedičstvo po Z. K.. Spornosť splnomocnenia z 19.3.2000, teda či mohlo dôjsť na jeho základe k prevodu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, nič nemení na skutočnosti, že týmto splnomocnením preukázal Q. K. žalovanému 1/ dôveru, čím demonštroval svoj spriaznený vzťah k nemu. Na argument žalobkyne, že navzájom blízke osoby by si mali spornú nehnuteľnosť darovať, resp. predať za nižšiu cenu, súd neprihliadol, nakoľko výška kúpnej ceny, resp. prípadný možný bezodplatný prevod vlastníctva nebol v danom prípade podstatným ukazovateľom vzájomnej blízkosti vzťahu účastníkov kúpnej zmluvy. Skutočnosť, že manžel žalobkyne spornú pôdu obrába a platí aj dane, bola pri posudzovaní existencie predkupného práva žalobkyne irelevantná. V konaní produkované dôkazy žalovanými presvedčili súd o existencii blízkeho vzťahu Q. a N. K., ktorí si navzájom pomáhajú, dôverujú si a zaujímajú sa jeden o druhého i o svoje rodiny. Súd mal za preukázané, že došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu medzi blízkymi osobami, a teda v danej veci nevzniklo žalobkyni predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka, preto žalobu o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaných uzatvoriť so žalobkyňou kúpnu zmluvu zamietol.
30. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).
31. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).
32. Vzhľadom na úplný úspech žalovaných v spore súd rozhodol, že hoci majú nárok na náhradu trov konania voči protistrane, sa im trovy nepriznávajú, lebo im žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.