Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/507/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne Univerzitná nemocnica Martin, so sídlom Martin, Kollárova 2, IČO: 00 365 327 proti žalovanému V. K. L., W.. XX. XX. XXXX, M. F. L. XX, XXX X Q., W., Š. I.Č. W., v konaní o zaplatenie 244,98 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je žalobkyni povinný zaplatiť 244,98 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 19. 04. 2014 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni a štátu sa proti žalovanému náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 01. 12. 2015 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 244,98 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 19. 04. 2014 do zaplatenia.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tou skutočnosťou, že faktúrou č. 30581400 zo dňa 04. 04. 2014 splatnou dňa 18. 04. 2014 vo výške 244,98 € vyúčtovala žalovanému náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dňoch 20. 02. 2014 a 26. 02. 2014 k čom pripojila aj rozpis nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Žalovaný však žalobkyni faktúru ku dňu spísania žaloby dobrovoľne nezaplatil, a to napriek upomienkam zo dňa 07.0 7. 2014 a 10. 02. 2015. V dôsledku tejto skutočnosti žalobkyňa bola nútená obrátiť sa žalobou na súd.

3. V priebehu konania žalobkyňa na žalobe zotrvala.

4. Žalovanému bola žaloba doručená do vlastných rúk prostredníctvom dožiadaného orgánu Nórskeho kráľovstva dňa 29. 06. 2016 a v súdom určenej lehote sa žalovaný k žalobe nevyjadril.

5. Právomoc súdu Slovenskej republiky bola daná cez článok 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ č. 1215/2012 z 12. 12. 2012) a podľa § 37a písm. d/ zák. č. 97/1963 Zb. (Zákon o medzinárodnom práve, súkromnom a procesnom).

6. Podľa § 37a ods. d/ Zákona o medzinárodnom práve, súkromnom a procesnom, právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.

7. Príslušný Okresný súd Martin vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a/ C. s. p., pričom podľa § 219 ods. 3 C. s. p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli a na webovej stránke príslušného súdu.

8. V zmysle § 10 ods. 3 Zákona o medzinárodnom práve, súkromnom a procesnom č. 97/1963 Zb., podľa ktorého iné zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.

9. V tomto prípade šlo o spor, ktorý viedla právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky proti žalovanému, ktorý bol občanom Nórskeho kráľovstva, aj keď v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí zdravotnej starostlivosti žalobkyne žalovaného mal prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Plnenie - zdravotná starostlivosť - bolo žalovanému poskytnuté na území Slovenskej republiky.

10. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listín pripojených do spisu žalobkyňou.

11. Zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby, ktorý bol spísaný primárkou Záchrannej zdravotnej služby - Rýchlej lekárskej pomoci Univerzitnej nemocnice v Martine dňa 20. 02. 2014 v skorých ranných hodinách bol v tento deň uskutočnený výjazd sanitným motorovým vozidlom na základe hlásenia k žalovanému, kde však podľa vyjadrenia záchranára výjazdovej posádky rýchlej lekárskej pomoci žalovaný nájdený nebol. V tom čase však na križovatke ulíc Q. E. A. v Martine sa nachádzali traja mladí muži, ktorí kývali na záchranku a jeden z trojice mužov posádke záchranného motorového vozidla oznámil, že žalovanému sa nechcelo čakať na sanitku, a preto si zavolal taxi, a odviezol sa do Univerzitnej nemocnice Martin. Následne záchranár výjazdovej posádky volal úrazovú ambulanciu Univerzitnej nemocnice Martin, pričom počas tohto telefonického rozhovoru sa pacient - žalovaný objavil na kamerovom zázname úrazovej ambulancie pred vchodom do budovy, bol pustený do budovy a prišiel do úrazovej ambulancie s úrazom nohy. O týchto skutočnostiach bola informovaná operátorka rýchlej lekárskej pomoci a výjazd bol označený ako zneužitie služby rýchlej lekárskej pomoci.

12. Z ambulantného záznamu Ortopedickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin, úrazovej ambulancie, súd zistil, že žalovaný bol 26. 02. 2014 v tejto ambulancii vyšetrený. Z rozpisu nákladov zdravotnej starostlivosti, ktorý vypracovala žalobkyňa, súd zistil, že za ošetrenie dňa 26. 02. 2014 na úrazovej ambulancii ortopedicko-traumatologickej kliniky bol účtovaný výkon, ktorý pri počte 350 bodov a cene 0,119936 € predstavoval náklady v celkovej výške 41,98 €, ktoré za žalovaného neplatila zdravotná poisťovňa. Výjazd služby rýchlej lekárskej pomoci kvalifikovaný ako jej zneužitie, nakoľko žalovaný nevyčkal na príchod sanitky a posádky, predstavoval pre žalobkyňu náklad 198 €, a za dopravu v dĺžke 5 km pri cene 1 € za kilometer predstavovala doprava sanitného vozidla náklad 5 €, celkovo šlo o zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá žalobkyňou žalovanému v náklade 244,98 €.

13. V tejto sume potom tieto náklady žalobkyňa žalovanému vyúčtovala faktúrou č. 30581400, ktorú vyhotovila 04.0 4. 2014 a splatná bola 18. 04. 2014. Faktúra bola odovzdaná žalovanému na adresu prechodného bydliska na ulici, ktorú zadal E. T. XX, avšak v odbernej lehote pri jej uložení na pošte, keďže žalovaný nebol zastihnutý v mieste tohto bydliska, si ju žalovaný neprevzal, preto bola faktúra aj s oznámením pošty vrátená Univerzitnej nemocnici Martin 25. 04. 2016.

14. Následne bol žalovaný opakovane upomínaný, a to výzvou zo dňa 07. 07. 2014 a z 10. 02. 2015 na zaplatenie predmetnej faktúry. Výzva zo dňa 07. 07. 2014 bola uložená vo forme nedoručenej zásielky na pošte 10. 07. 2014 a výzva z februára 2015 bola uložená ako nedoručená zásielka na pošte 17. 02. 2015.

15. Vyššie uvedená faktúra s vyúčtovaním poskytnutej zdravotnej starostlivosti bola žalovanému doručovaná ešte aj do jeho bydliska v Nórskom kráľovstve, avšak odtiaľ sa zásielka opäť ako nedoručená a neprevzatá žalobkyni vrátila.

16. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa ako právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky poskytla žalovanému, občanovi Nórskeho kráľovstva, zdravotnícke služby na území Slovenskej republiky a za tieto služby jej patrí finančná úhrada, pretože žalovaný nebol v čase ich poskytnutia zdravotne poistený na území Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu jeho ošetrenie, ktoré mu bolo poskytnuté, nebolo hradené z prostriedkov zdravotného poistenia. Žalovanému bola poskytnutá neodkladá zdravotná starostlivosť, ktorá je u osôb, ktoré sú na území Slovenskej republiky zdravotne

poistené podľa § 3 ods. 1 zák. č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, uhrádzané zo zdravotného poistenia (zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení).

17. Právne vzťahy medzi žalovaným a žalobkyňou sa spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky, keďže medzi stranami vznikla konkludentným spôsobom zmluva o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v prevádzke žalobkyne, bola uzavretá na území Slovenskej republiky a žalovanému bolo poskytnuté plnenie na území Slovenskej republiky.

18. Žalobkyňa stanovila cenu podľa cenových predpisov platných na území Slovenskej republiky v hodnote, ktorá závisí od počtu bodov toho, ktorého zdravotníckeho výkonu a, ktoré by boli preplatené zdravotnou poisťovňou v prípade, že by šlo o osobu povinne zdravotne poistenú na území Slovenskej republiky.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná a preto jej vyhovel.

20. Žalobkyni podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. priznal aj nárok na úroky z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou vyúčtovanej sumy dňom nasledujúcim po zročnosti faktúry, teda dostal sa do omeškania dňom 19. 04. 2014 (vyúčtovacia faktúra bola zročná 18. 04. 2014).

21. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.), má veriteľ voči dlžníkovi, ktorý je v omeškaní, právo na úroky z omeškania, ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis.

22. Týmto vykonávacím predpisom bolo v tom čase platné ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 85/1997 Z. z., v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania bola o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 257 C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z.).

24. Podľa § 257 C. s. p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. V tomto prípade súd nepriznal náhradu trov konania žalobkyni, keďže žalobkyni v tomto konaní preukázateľné trovy nevznikli, aj keď inak by žalobkyňa ako úspešná strana sporu mala na náhradu trov konania právo v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p..

26. V konaní vznikli aj trovy štátu, a to ešte pred účinnosťou Civilného sporového poriadku, a to vyhotovením prekladu úradných listín, ktoré boli doručované žalovanému v zahraničí. Súd je presvedčenia, že na náhradu týchto nákladov, ktoré štát hradil z vlastných rozpočtových prostriedkov by mal štát právo podľa ust. § 259 C. s. p., avšak tieto trovy vznikli ešte pred jeho účinnosťou za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Na druhej strane šlo o trovy, ktoré vznikli hradením odmien prekladateľa listín pre žalovaného tak, aby žalovaný mohol konať so súdom a pred súdom v jazyku, ktorý ovláda s prihliadnutím na toto oprávnenie podľa ust. § 18 O. s. p., ktorý bol účinný do 30. 06. 2016, podľa ktorého účastníci majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Na túto skutočnosť, že trovy štátu vznikli pred účinnosťou Civilného sporového poriadku a v súvislosti s realizáciou práv žalovaného podľa § 18 zák. č. 99/1963 Zb. (Občianskeho súdneho poriadku), ktorý bol účinný do 30. 06. 2016 súd na toto prihliadal ako na okolnosť osobitného zreteľa, pre ktorú štátu v zmysle ust. § 257 C. s. p. účinného už v čase rozhodnutia súdu (dňa 16. 09. 2016) proti žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.