Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/29/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu:. X.. I. S., Ph.D., nar. XX.XX.XXXX, W. F. XXXX/XB, XXX XX O., zastúpeného spoločnosťou PROVENTUS | advokáti s.r.o., AK so sídlom Mostová č. 2, 811 02 Bratislava IČO: 50 145 126, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava IČO: 35 919 001, zastúpeného spoločnosťou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., AK so sídlom Šoltésovej č. 14, 811 08 Bratislava IČO: 36 862 711, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 08432/2018/SV/93560 zo dňa 12.12.2018, jednomyseľne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. administratívne rozhodnutie

1. Žalovaný rozhodnutím č. 08432/2018/SV/93560 zo dňa 12.12.2018 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2017/4183/GRJ zo dňa 13.11.2017, na základe ktorého prvostupňový orgán podľa a o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a a 47 Správneho poriadku, priznal vyvlastniteľovi predbežnú držbu k pozemkom pare. č. KNC XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území Podunajské Biskupice, v zmysle geometrického plánu č. X-XX/XXXX vypracovaného spoločnosťou Dopravoprojekt, a,s., Kominárska 2,4, 832 03 Bratislava vo vlastníctve žalobcu, potrebných uskutočnenie stavby „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka Sever“. 2. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že po začatí vyvlastňovacieho konania, vedeného na okresnom úrade pod sp. zn. č. OU-BA-OVBP2- 2017/4183/GRJ, vyvlastniteľ podal dňa 26.09.2017 návrh na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe; predmetom návrhu sú pozemky, ktoré sú predmetom uvedeného vyvlastňovacieho konania a ktorých záber bol určený geometrickým plánom č. X-XX/XXXX vypracovaného spoločnosťou Dopravoprojekt, a,s., Kominárska 2,4, 832 03 Bratislava. Okresný úrad v konaní o návrhu vyvlastniteľa zo dňa 26.09.2017 v súlade s ust. listom č. OU-BA-OVBP2-2017/4183/GRJ zo dňa 28.09.2017 nariadil na deň 25.10.2017 ústne pojednávanie na prerokovanie uvedeného návrhu. Z ústneho pojednávania bola spísaná Zápisnica č. OU-BA-OVBP2-2017/4183/GRJ zo dňa 25.10.2017, ktorá je súčasťou spisového

materiálu okresného úradu. Ako vyplýva zo spisového materiálu okresného úradu, odvolateľ v zastúpení advokátskej kancelárie PROVENTUS/advokáti s. r. o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, listom zo dňa 23.10.2017 (osobne doručený na okresný úrad dňa 24.10.2017) oznámil svoju práceneschopnosť a požiadal o odročenie pojednávania. Advokátska kancelária PROVENTUS/advokáti s. r. o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, doručila osobne na okresný úrad dňa 25.10.2017 list zo dňa 24.10.2017 - Oznámenie o ukončení právneho zastupovania, v ktorom uviedla, že dňa 24.10.2017 jej bolo zo strany JUDr. I. S. odvolané plnomocenstvo na zastupovanie v konaní vedenom na okresnom úradu pod zn. č. OU-BA-OVBP2-2017/4183/GRJ. Zároveň uviedla, že JUDr. I. S. je aktuálne práceneschopný, jeho zdravotný stav mu už dlhšie nedovoľuje venovať sa pracovným záležitostiam, ktorá skutočnosť viedla aj k ukončeniu zastupovania v tomto konaní a verí, že s ohľadom na predmet prebiehajúceho konania a potrebu jeho osobnej účasti, na ktorej trvá, budú v ďalšom postupe rešpektované jeho práva a pojednávanie bude odročené. 3. Okresný úrad mal v konaní o návrhu vyvlastniteľa zo dňa 26.09.2017 za preukázané, že sú splnené podmienky na priznanie predbežnej držby a vydal rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2- 2017/4183/GRJ zo dňa 13.11.2017, ktorým podľa a a a 47 správneho poriadku priznal vyvlastniteľovi predbežnú držbu k pozemkom pare. č. KNC XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území Podunajské Biskupice. Rozsah prác na predmetných pozemkoch vymedzil okresný úrad v rozhodnutí o predbežnej držbe v súlade s podľa stavebného povolenia vydaného Ministerstvom dopravy a výstavby SR, sekcie dopravy a pozemných komunikácií, odbor špeciálny stavebný úrad pre diaľnice č. 05229/2017/240-SCDPK/41077 zo dňa 05.06.2017 (právoplatné dňa 06.09.2017). Okresný úrad použijúc ako podklad pre rozhodnutie citované stavebné povolenie, na str. 2 a 3 rozhodnutia o predbežnej držbe presne vymedzil rozsah predbežných prác na jednotlivých stavebných objektoch, pričom v zmysle zákona ide o predbežné práce, ktoré umožňujú uviesť pozemky, ktoré sú predmetom vyvlastnenia do pôvodného stavu ( ), čo okresný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. 4. Okresný úrad v súlade s v rozhodnutí uviedol, že o finančnej náhrade za predbežnú držbu k uvedeným pozemkom vo vlastníctve odvolateľa rozhodne samostatným výrokom v rozhodnutí o vyvlastnení. Okresný úrad bol teda povinný v súlade so , je konaním vedeným v rámci vyvlastňovacieho konania, vyvlastňovací orgán je povinný v zmysle ust. nariadiť ústne pojednávanie bezodkladne po podaní návrhu a oznámiť účastníkom konania a zúčastneným osobám termín uskutočnenia ústneho pojednávania. Účasť na ústnom pojednávaní je právom účastníka konania, nie jeho povinnosťou, a preto osobná neúčasť účastníka konania na ústnom pojednávaní nie je prekážkou pre ďalšie vedenie konania a vydanie rozhodnutia, s výnimkou prípadov podľa ust. a 42 Správneho poriadku, podľa ktorých sú správe orgány povinné zabezpečiť (predvolať) osoby na konanie, ktorých účasť na konaní je nevyhnutná alebo bez ktorých osobnej účasti nemožno ďalej konanie uskutočniť. Z listu - Oznámenie o podaní návrhu na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe a nariadenie ústneho pojednávania č. OU-BA-OVBP2-2017/4183/GRJ zo dňa 28.09.2017 je preukázateľne zrejmé, že okresný úrad odvolateľa poučil o jeho práve/možnosti uplatniť námietky najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, pričom bol odvolateľovi zároveň oznámený čas a spôsob nahliadnutia do podkladov rozhodnutia. 5. Koncentračná zásada, ktorá sa uplatňuje v konaní predpokladá, že účastníci konania svoje námietky musia predniesť v určitom procesnom štádiu, týka sa to jednak námietok skutkových (faktických) ako aj právnych; uvedené je dôležité pre ustálenie skutkového stavu v určití štádiu konania a následné rozhodnutie správneho orgánu vo veci. Rozhodnutie o priznaní predbežnej držby je možné vydať aj bez osobnej účasti odvolateľa na ústnom pojednávaní, čo nakoniec vyplýva aj z praxe správnych orgánov, v ktorých účastníci konania, ktorí sa nemôžu zúčastniť ústneho pojednávania, majú právo podávať písomné námietky, na ktoré správne orgány prihliadajú z úradnej činnosti, alebo môžu využiť inštitút právneho zastúpenia v zmysle ust. Správneho poriadku. Osobná neúčasť odvolateľa na ústnom pojednávaní, preto nebola prekážkou pre vydanie napadnutého rozhodnutia okresného úradu. Postup okresného úradu a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného úradu o predbežnej držbe zodpovedá právnej úprave obsiahnutej v , je preukázateľné, že odvolateľovi boli všetky písomnosti riadne doručované v lehotách stanovených zákonom, o čom svedčia doručenky, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu.

II. žaloba a námietky

6. Žalobca v žalobe namietal, že po zrušení označených nezákonných rozhodnutí zo strany MDaV SR a vrátení vecí na nové rozhodnutie s ním OÚ BA prestal komunikovať a o vyvlastnení rozhodol až s výrazným časovým odstupom a pri zachovaní rovnakého (podľa jeho názoru nezákonného) modus operandi ako to bolo pri predbežnej držbe. To všetko i napriek jeho opakovaným dožiadaniam a urgenciám. Z pohľadu žalobcu bol teda nečinný a nemal záujem o vybavenie veci, a to celkom zjavne využívajúc, až zneužívajúc novú právnu úpravu účinnú po novelizácii v lete 2017. Všetky zmeny , ktoré boli vykonané v roku 2017 v superrýchlom skrátenom legislatívnom konaní, považoval žalobca za protiústavné a závažne zasahujúce do základných ľudských práv vyvlastňovaných osôb, čo sa preukázalo aj v dotknutom rozhodnutí, ktoré je predmetom žaloby. V prebiehajúcich vyvlastňovacích konaniach sa žalobca totiž opakovane obracal na OÚ BA, aby ho informoval o aktuálnom stave vecí a predložil mu dokumentáciu, ktorá bude do spisov založená po marci 2017 (po vrátení spisov z odvolacieho konania), avšak na jeho žiadosti a urgencie OÚ BA nijako nereagoval celé mesiace.

7. Až dňa 02.10.2017, teda s odstupom viac ako pol roka od posledného žalobcovi známeho úkonu OÚ BA /išlo o doručenie zrušovacích rozhodnutí MDaV SR, mu bolo doručených päť oznámení o podaní návrhov na vydanie rozhodnutí o predbežnej držbe a nariadenie ústnych pojednávaní na 25.10.2017 od 09:00 hod. až 11:00 hod. (v piatich konaniach vždy s odstupom po pol hodinách). Prílohou oznámení bol iba návrh NDS na zriadenie predbežnej držby na vyvlastňovaných pozemkoch v mojom vlastníctve, bez akýchkoľvek príloh či dokumentov zo spisu. A to i napriek tomu, že sama NDS ako navrhovateľ k návrhom priložila viaceré prílohy, ktoré považoval a i naďalej považuje za podstatné pre spracovanie prípadných námietok či akéhokoľvek vyjadrenia mojej osoby ako vyvlastňovaného k podaným návrhom. Tieto mu však neboli nikdy doručené. Neboli mu doručené ani v priebehu odvolacieho konania a s touto skutočnosťou sa ani žalovaný v podanom odvolaní nijako nevysporiadal. Nakoľko nemal k dispozícii relevantnú dokumentáciu, ktorú NDS do spisov založila, resp. na ktorú odkazovala v návrhoch a mala byť medzičasom údajne obstaraná samotným OÚ BA, dňa 19.10.2017 požiadal OÚ BA, aby mu boli všetky relevantné dokumenty nachádzajúce sa v jednotlivých spisoch doručené, aby boli nariadené pojednávania odročené tak, aby mal dostatočnú možnosť sa na ne pripraviť po oboznámení sa s dokumentáciou, ktorú dovtedy nemal k dispozícii a rovnako, aby mu bola doručená informácia a dokumentácia, o ktorú už predtým dvakrát OÚ BA márne žiadal.

8. Dňa 23.10.2017 sa akútne zhoršil žalobcov zdravotný stav, pričom v danom čase nebol schopný nielenže zúčastniť sa pojednávaní, ale ani akejkoľvek inej pracovnej či obdobnej činnosti. Toto dňa 24.10.2017 oznámil OÚ BA, pričom predložil k oznámeniam aj lekársku správu a požiadal opäť o odročenie pojednávaní, tentoraz zo zdravotných dôvodov. Žalobca po zhoršení zdravotného stavu nebol schopný žiadnej činnosti, nebol objektívne schopný ani udeliť svojmu právnemu zástupcovi pokyny či inak konzultovať vecnú a právnu stránku svojho zastúpenia na nariadených pojednávaniach. Dňa 24.10.2017 preto vypovedal zástupcovi plnomocenstvo a požiadal ho, aby to oznámil na OÚ BA, čo aj urobil dňa 25.10.2017 ráno o 8:40, resp. 8:41 hod., t.j. pred začiatkom všetkých piatich pojednávaní. Následne dňa 31.10.2017 požiadal OÚ BA o oznámenie nových termínov pojednávaní a doručenie dokumentácie tak, aby sa mohol na ne riadne pripraviť. Opäť nedostal z OÚ BA žiadnu odpoveď či vyrozumenie. Z uvedeného je teda zjavné, že pokiaľ žiadal OÚ BA o akékoľvek informácie či poskytnutie relevantnej dokumentácie zo spisov, tento vôbec nereagoval a ako účastníka konania ma úplne ignoroval.

9. Z opísaného diametrálne odlišného prístupu OÚ BA k dvom rôznym účastníkom konania na rovnakej úrovni teda jednoznačne vyplýva tendenčný prístup správneho orgánu, ktorý je nevyhnutné považovať za nezákonný. Pri rozhodovaní OÚ BA vo veciach, kde je účastníkom NDS, jednoznačne chýba prvok nestrannosti. Akákoľvek prípadná argumentácia OÚ BA ohľadne nedôvodnosti jeho žiadosti o informovanie a zaslanie dokumentov založených do spisov v súvislosti s možnosťou kedykoľvek nahliadnuť do spisov je absolútne nelogická a protizákonná, nakoľko nie je v možnostiach účastníka konania dennodenne nahliadať do spisov či sa do nich nedoplnili nové dokumenty. Navyše rovnosť zaobchádzania s účastníkmi konania a doručovanie písomností účastníkom konania je základnou povinnosťou správneho orgánu v zmysle príslušných právnych predpisov (napr. Správneho poriadku, ale i či záväzných medzinárodných zmlúv upravujúcich základné ľudské práva). Na tieto okolnosti žalobca poukázal v odvolaní, no žalovaný sa tým opäť vôbec nezaoberal. Prepojenie medzi žalovaným a navrhovateľom vyvlastnenia (NDS) je v odvolacom konaní o predbežnej

držbe o to markantnejšie a žalobca mal za to, že ide o spriaznené osoby a teda rozhodovanie žalovaného je zaťažené aj vadou nedostatku nezávislosti.

10. V konaniach o predbežnej držbe sa uplatňuje rovnako ako vo vyvlastňovacích konaniach princíp prísnej koncentrácie. Obmedzovaný vlastník má teda možnosť vznášať námietky len do skončenia prvého pojednávania vo veci. Preto je nevyhnutné, aby mal obmedzovaný vlastník ešte pred pojednávaním k dispozícii všetky podklady, ktoré mu musí OÚ BA poskytnúť. Rovnako tak je povinný OÚ BA dôsledne posudzovať, či sú splnené podmienky na vykonanie pojednávania, a to osobitne pri indispozícii obmedzovaného vlastníka, keďže pokiaľ by tak neurobil, celkom jednoznačne by vlastníka poškodil závažným spôsobom. Odňal by mu v celom rozsahu možnosť vyjadriť sa a vznášať námietky vo svojej právnej veci, čo je jednoznačne protiústavný, až inkvizičný prístup, na ktorý správny orgán nemá žiadny podklad. V rámci odôvodnenia rozhodnutia OÚ BA uvádzal, že predloženie znaleckého posudku ohľadom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva predbežnou držbou nie je dokumentom, ktorý by bol pre vlastníka v procese rozhodovania o predbežnej držbe relevantný. O výške náhrady sa totižto rozhoduje až v konečnom rozhodnutí o vyvlastnení. Podľa žalobcu ide o zjavný nezmysel a protizákonnú interpretáciu relevantných ustanovení zákona zo strany OÚ BA, ktorá nemá žiadnu logiku. Nakoľko námietky - akékoľvek, teda nielen voči rozsahu, ale aj voči výške náhrady za obmedzenie predbežnou držbou, môže obmedzovaný vlastník vznášať iba v skoncentrovanej lehote, musí mať teda v danom čase k dispozícii aj všetky podkladové materiály, z ktorých bude OÚ BA vychádzať.

11. Je nemysliteľné, aby ako obmedzovaný vlastník nemal k dispozícii znalecké posudky predložené zo strany NDS ako navrhovateľa, či zadovážené samotným OÚ BA s odkazom na to, že o výške náhrady sa bude rozhodovať až v konečnom rozhodnutí o vyvlastnení (nevedel, za akým účelom by OÚ BA dal spracovávať posudky k otázke náhrady za predbežnú držbu v čase pred podaním návrhu na priznanie predbežnej držby pre NDS, čím spochybňoval aj správnosť a relevantnosť znaleckých posudkov, ktoré boli do spisov zaradené z podnetu OÚ BA pred podaním návrhu na predbežnú držbu

- popisuje to iba zjavnú nezákonnú koordináciu postupov správneho orgánu s jedným z účastníkov konania v neprospech druhého účastníka). Ako obmedzovaný vlastník má totižto možnosť vznášať námietky voči výške náhrady iba v skoncentrovanej lehote do prvého pojednávania o návrhu na predbežnú držbu, čo mu v tomto prípade účelovo nebolo umožnené zo strany OÚ BA. Interpretácie zákona podávané zo strany OÚ BA v odôvodnení rozhodnutia o predbežnej držbe sú potom celkom tendenčné, nezákonné, nelogické a účelové. Z pohľadu žalobcu došlo pri nesprávnom a nezákonnom postupe OÚ BA pri príprave pojednávania k závažnému zásahu do jeho základných ľudských práv, keďže nemal k dispozícii relevantnú dokumentáciu. Otázkou tiež ostáva, či zjavne nezákonný postup OÚ BA bol úmyselným nezákonným konaním, nakoľko napriek množstvu písomných a telefonických žiadostí o dokumentáciu na tieto úrad absolútne nereagoval, pričom v rovnakom období s druhým účastníkom intenzívne komunikoval, koordinoval spoluprácu, o čom svedčia aj skutočnosti popísané vyššie, a jemu ako osobe vyvlastňovanej - dotknutej na vlastníckych právach, nepovažoval za dôležité ani len oznámiť relevantné právne skutočnosti, a to i napriek výslovným písomným žiadostiam.

12. Ďalej za zásadne nezákonné považoval žalobca aj pochybné interpretácie OÚ BA vo vzťahu k neuznaniu jeho zdravotnej indispozície (práceneschopnosti) ako dôvodu pre odročenie pojednávaní. OÚ BA celkom zjavne nerozumie, resp. účelovo obchádza zmysel inštitútu zastúpenia advokátom, pričom zastúpenie advokátom nie je možné vnímať ako moment, kedy sa účastník vzdáva v prospech advokáta všetkých svojich práv a zostáva v pozícii štatistu. Takúto interpretáciu však OÚ BA v rozhodnutí podáva, keď uvádza, že jeho účasť na pojednávaniach podľa neho nebola potrebná, keďže nemal vypovedať ako svedok. Túto interpretáciu si bez ďalšieho osvojil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, a to napriek tomu, že v predchádzajúcich veciach (v totožných vyvlastňovacích konaniach, avšak dva roky predtým), toto (nekonanie s účastníkom konania) vyčítal správnemu orgánu ako vážne pochybenie. Nebolo žalobcovi zrejmé, prečo nastal tak zásadný obrat pri žalovaného postoji k tak vážnemu zásahu do práv účastníka konania - vyvlastňovaného, akým je jeho absolútne vylúčenie z účasti na jedinom pojednávaní vo veci vyvlastnenia, navyše prísne koncentrovaného. To však neurobil a vykonal pojednávanie bez jeho účasti, a to aj napriek tomu, že mu niekoľkokrát výslovne oznámil, že o účasť na pojednávaní má záujem. Akékoľvek úvahy o účelovosti žiadosti o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov vylučuje aj preukázateľná skutočnosť, že jeho práceneschopnosť trvala viac ako 3 týždne, t.j. až do 24.11.2017. OÚ BA si teda celkom zjavne nezákonne zamieňa práva účastníka správneho konania s povinnosťami svedkov v správnom konaní. Ako priamo dotknutý vlastník, ktorý má byť vážne obmedzený na svojom základnom práve - vlastniť majetok, má neodňateľné a nezastupiteľné právo sa vo svojej

veci pojednávania zúčastniť. O toto právo neprichádza ani v prípade, ak si zvolí desiatich advokátov či zástupcov. Pokiaľ o účasť prejaví záujem - tak ako to bolo aj v dotknutom konaní, pričom mu objektívne zdravotné dôvody túto účasť nedovoľujú - tak ako to bolo aj v dotknutom konaní, správny orgán nemá možnosť uvažovať či pokračovať v konaní bez neho, ale musí nariadené procesné úkony odložiť a nariadiť pre ne nové termíny.

13. Je nemysliteľné, aby v právnom štáte správny orgán v tak vážnych veciach, ako je účasť na pojednávaní, kde sa má prejednať zásadný zásah štátu do majetkových práv fyzickej osoby a kde sa uplatňuje prísna koncentrácia konania tak, že v ďalšom priebehu nebude možné vznášať námietky, odňal účastníkovi možnosť zúčastniť sa na pojednávaní i napriek tomu, že tento na svojej účasti trvá a zároveň jeho účasť na nariadenom termíne nie je možná z objektívnych zdravotných dôvodov. Rovnako neobstojí ani argumentácia žalovaného z rozhodnutia o odvolaní, a to aj v intenciách toho, ako na to poukázal vyššie, keďže ako účastník konania v priebehu celého konania nemal možnosť sa vyjadriť ani k návrhu a ani k podkladom. Argumentácia s poukazom na ustanovenie § 41 a § 42 Správneho poriadku by bola na mieste za predpokladu, ak by mal správny orgán k dispozícii jeho stanovisko, napr. na podklade výzvy na vyjadrenie k návrhu alebo v intenciách iného postupu správneho orgánu a po doručení všetkých podkladov. Zdôrazňujúc, že v správnom konaní platí vyšetrovacia zásada, t.j. správny orgán je povinný zaobstarať si podklady a vyjadrenia pre objektívne rozhodnutie na podklade zisteného skutočného a nielen skutkového stavu veci a už vôbec nesmie preferovať len jedného z účastníkov. Práve v tom však OÚ BA pochybil a žalovaný uvedené ani náznakom nenapravil. Podľa žalobcu išlo o absurdnosť dôvodov žalovaného pre nerešpektovanie jeho práva zúčastniť sa na ústnych pojednávaniach osobne, ktoré uvádza na poslednej strane svojho rozhodnutia. Ten totižto prehliada podstatnú okolnosť, a to skutočnosť, že žalobca sa ústneho pojednávania chcel zúčastniť, ale nedovolili mu to objektívne prekážky - práceneschopnosť. Za daného stavu poukazovať na akúsi „bežnú prax“, keď prvostupňový správny orgán rozhoduje v neprítomnosti vyvlastňovaných, je absolútne nesprávne a protiústavné, okrem toho, že ide o neurčité vyhlásenie bez odkazu na konkrétne spisové značky vecí, v ktorých k takémuto postupu údajne došlo. Konštatácie žalovaného v odôvodnení rozhodnutia sú potom okrem zjavnej protiústavnosti aj celkom arbitrárne a bez možnosti overiť si ich hodnovernosť. Podľa žalobcu tiež OÚ BA (a žalovaný túto vadu nenapravil) konal selektívne voči účastníkom konania (opäť s preferenciou navrhovateľa vyvlastnenia - s ním spriaznenej NDS), a to aj po podaní odvolania. Žalobcovo odvolanie mu totiž zaslal na vyjadrenie sa, pričom tento poskytnutú možnosť aj využil. Následne ale už v danom postupe nepokračoval a vyjadrenie NDS k jeho odvolaniu mu nedoručil.

III. zhrnutie argumentov žalovaného 14. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že zo Správneho poriadku nevyplýva povinnosť doručovať každú jednu písomnosť účastníkovi konania, pričom takýto postup správnych orgánov v SR ani v praxi nie je bežný, postačuje vyvlastňovanému oznámiť len čas, miesto a spôsob nahliadnutia do dokumentov, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie. OÚ BA, odbor výstavby a bytovej politiky viackrát oznamoval žalobcovi možnosť nahliadnuť do spisu, ale ten toto právo nevyužil. Žalobca je advokát, má svojich právnych zástupcov, má trvalý pobyt ako aj sídlo svojej vlastnej advokátskej kancelárie v Bratislave a rovnako jeho právny zástupca má sídlo v Bratislave, všetky podania do správneho konania žalobca, resp. jeho právny zástupca podávali osobne do podateľne okresného úradu, ale nikdy neprejavili záujem nahliadnuť do svojho spisu vo vyvlastňovacom konaní, ktorý sa nachádza v tej istej budove ako podateľňa a nahliadnutie do spisu je možné na počkanie. Ostatní účastníci vyvlastňovacích konaní toto svoje právo využívali a s jeho realizáciou v praxi nie je žiaden problém.

15. Koncentračná zásada, ktorá sa uplatňuje vo vyvlastňovacom konaní predpokladá, že účastníci konania svoje námietky proti vyvlastneniu musia predniesť v určitom procesnom štádiu. Týka sa to jednak námietok skutkových (faktických) ako aj právnych. Námietky, ktoré neboli uplatnené včas v prvostupňovom konaní, nie je možné uplatniť ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Odvolacie konanie je totiž obmedzené koncentračnou zásadou, okrem situácie, že by išlo o dôsledok znemožnenia riadneho vznesenia námietok postupom okresného úradu (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 26.11.2014). Uvedená situácia v konaní okresného úradu o priznaní predbežnej držby nenastala, žalobca bol okresným úradom v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania riadne poučený o možnosti uplatniť námietky proti priznaniu predbežnej držby a o dôsledku ich neuplatnenia. Konanie o priznaní predbežnej držby vedené podľa o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení o katastri nehnuteľností

(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, je konaním vedeným v rámci vyvlastňovacieho konania, vyvlastňovací orgán je povinný podľa nariadiť ústne pojednávanie bezodkladne po podaní návrhu a oznámiť účastníkom konania a zúčastneným osobám termín uskutočnenia ústneho pojednávania. Účasť na ústnom pojednávaní je právom účastníka konania, nie jeho povinnosťou, a preto osobná neúčasť účastníka konania na ústnom pojednávaní nie je prekážkou pre ďalšie vedenie konania a vydanie rozhodnutia, s výnimkou prípadov podľa a 42 Správneho poriadku, podľa ktorých sú správe orgány povinné zabezpečiť (predvolať) osoby na konanie, ktorých účasť na konaní je nevyhnutná alebo bez ktorých osobnej účasti nemožno ďalej konanie uskutočniť. Z listu - Oznámenie o podaní návrhu na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe a nariadenie ústneho pojednávania č. OU-BA-OVBP2-2017/9354/GRJ zo dňa 28.09.2017 je preukázateľne zrejmé, že okresný úrad žalobcu poučil o jeho práve/možnosti uplatniť námietky najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, pričom bol žalobcovi zároveň oznámený čas a spôsob nahliadnutia do podkladov rozhodnutia. Nakoľko žalobca mal v konaní právne zastúpenie, táto námietka žalobcu je nedôvodná.

16. OÚ BA pri rozhodovaní vo veci predbežnej držby uplatnil zásadu hospodárnosti konania, keď zhodnotil, že má dostatok dôkazov na vydanie rozhodnutia vo veci a nie je potrebné, aby sa naďalej účastníci konania vyjadrovali k svojim vyjadreniam. Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnej držbe nemá odkladný účinok ( ), účastník konania/vyvlastniteľ predbežnú držbu nadobudne v deň určený v rozhodnutí o predbežnej držbe, nie však skôr ako v deň doručenia rozhodnutia o predbežnej držbe vyvlastňovanému ( ); tzn., že vyvlastniteľ, ktorému bola rozhodnutím okresného úradu priznaná predbežná držba bol oprávnený dňom doručenia rozhodnutia o predbežnej držbe, uskutočňovať práce na pozemku v rozsahu uvedenom v rozhodnutí o predbežnej držbe. Tak postup okresného úradu ako aj ministerstva a cit. rozhodnutia, ktorými bolo rozhodnuté o priznaní predbežnej držby zodpovedajú právnej úprave obsiahnutej v Žalovaný sa v konaní o priznaní predbežnej držby dôsledne riadil právnou úpravou obsiahnutou v , keď v súlade s cieľom zákona na pozemkoch, ktoré boli predmetom vyvlastňovacieho konania vedeného na okresnom úrade, predmetom ktorého bolo trvalé odňatie vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom, povolil vykonávať iba predbežné práce, ktoré umožnia uviesť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Inštitútom predbežnej držby sa nezasiahlo do vlastníckeho práva nad rámec princípu proporcionality - v danom prípade verejný záujem na dosiahnutí účelu vyvlastnenia prevážil nad zachovaním doterajších práv žalobcu a povolený bol len taký rozsah prác, po uskutočnení ktorých bolo možné navrátiť v tom čase vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu, čo v odôvodnení rozhodnutia okresný úrad riadne zdôvodnil. IV. vyjadrenie ďalšieho účastníka

17. Ďalší účastník vo svojom písomnom vyjadrenie uviedol, že je nepredstaviteľné a v praxi neuskutočniteľné, aby správne orgány kopírovali a zasielali všetkým účastníkom správnych konaní všetky poklady zo spisov. Napr. geometrické plány sa vyhotovujú pre celú stavbu diaľnice a nie pre každého vyvlastňovaného osobitne. Podobne dokumentácia k stavebnému povoleniu a k územnému rozhodnutiu na stavbu diaľnice, alebo ku konaniu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je veľmi rozsiahla a ak by každý účastník konania požadoval zaslanie kópií všetkých týchto dokumentov tak by to jednoducho nebolo v praxi realizovateľné. Avšak okrem toho, že v praxi správne orgány celé kópie spisov a všetkých podaní účastníkom konania neposielajú a ani to fyzicky nie je možné, tak zdôrazňujeme že predovšetkým žiaden zákon takúto povinnosť správnym orgánom neukladá. Rovnako aj OÚ BA viackrát oznamoval žalobcovi možnosť nahliadnuť do spisu ale ten toto svoje právo nevyužil. Je prinajmenšom zvláštne, že žalobca opakovane namietal nevedomosť a neznalosť o znaleckom posudku a iných dokumentoch zo spisu v správnom konaní, pričom nikdy nebol nahliadať do znaleckých posudkov a geometrických plánov ani na NDS ako ani v spise na OÚ BA a to napriek tomu, že žalobca sám je advokát, mal viacerých advokátov ako svojich právnych zástupcov, žalobca má trvalý pobyt ako aj sídlo svojej vlastnej advokátskej kancelárie v Bratislave a rovnako jeho právni zástupcovia majú sídlo v Bratislave. Žalobca vytrvalo ignoroval výzvy NDS ako aj OÚ BA na možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu, ktorého súčasťou sú aj znalecké posudky. Takéto konanie je slobodným rozhodnutím žalobcu, nemôže byť ale interpretované ako porušenie zákona na strane OÚ BA alebo žalovaného.

18. V ust. § 41 a 42 Správneho poriadku je upravené predvolanie a prevedenie osôb, ktorých osobná účasť ktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná, resp. bez osobnej účasti ktorej nemožno konanie uskutočniť. Aj z praxe vyplýva, že osobná účasť žalobcu na ústnom

pojednávaní nie je nevyhnutná a teda bolo možné rozhodnúť o vyvlastnení aj bez účasti žalobcu. Takáto prax je bežná, pretože právo vyvlastňovaného zúčastniť sa na ústnom pojednávaní je len jeho právom a nie povinnosťou, pričom neúčasť ako taká nie je prekážkou pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení. Ostatne aj o námietkach vyvlastňovaného vo vyvlastňovacom konaní platí, že tieto je možné uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, pričom je možné ich uplatniť aj skôr a to písomnou formou. V praxi je bežné, že vyvlastňovaný subjekt podá písomné námietky do podateľne a ústneho pojednávania sa ani nezúčastní. Aj keď sa teda žalobca nezúčastnil ústneho pojednávania, jeho neúčasť nebola prekážkou vydania prvostupňového rozhodnutia. Žalobca mohol námietky proti vydaniu rozhodnutia vzniesť kedykoľvek počas vyvlastňovacieho konania, až do skončenia ústneho pojednávania na OÚ BA. Ak by žalobca doručil písomné námietky proti vydaniu rozhodnutia, tak by sa nimi OÚ BA musel zaoberať. Žalobca žiadne takéto námietky na OÚ BA nedoručil.

19. V prvostupňovom rozhodnutí OÚ BA len priznal právo predbežnej držby v prospech NDS k pozemku žalobcu v zmysle ust. , pričom v tomto prvostupňovom rozhodnutí nedošlo k rozhodnutiu o výške náhrady za predbežnú držbu pozemku, pretože podľa ust. „Vyvlastňovaný a oprávnený z vecného bremena, ktorých práva sa nadobudnutím predbežnej držby neuplatňujú, majú za čas výkonu predbežnej držby právo na finančnú náhradu. Vyvlastňovanému sa poskytuje finančná náhrada vo výške všeobecnej hodnoty nájmu určenej znaleckým posudkom... O finančnej náhrade rozhodne vyvlastňovací orgán samostatným výrokom v rozhodnutí o vyvlastnení.“ Teda OÚ BA ani nemohol v prvostupňovom rozhodnutí rozhodnúť o náhrade za obmedzenie v dôsledku predbežnej držby, pretože o nej rozhodol až neskôr v samostatnom výroku v rozhodnutí o vyvlastnení. Námietky žalobcu týkajúce sa náhrady sú preto absolútne irelevantné, pretože v prvostupňovom rozhodnutí sa rozhodovalo len o priznaní práva predbežnej držby, pričom o výške náhrady sa rozhodlo až v následnom rozhodnutí o vyvlastnení, ktorého sa ale podaná žaloba vôbec netýka. Ak teda žalobca namietal porušenie jeho práv vo vzťahu k určeniu výšky finančnej náhrady, tak tieto tvrdenia sú absolútne irelevantné v tomto konaní, pretože o náhrade za zriadenie predbežnej držby sa rozhodovalo v inom rozhodnutí, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu NDS na vyvlastnenie žalobcu.

V. pojednávanie

20. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len ) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 03.08.2022 rozsudkom.

VI. Relevantné právne predpisy

21. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi právnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

22. Podľa ak sa vedie vyvlastňovacie konanie podľa všeobecného predpisu o vyvlastnení, môže vyvlastňovací orgán na návrh vyvlastniteľa vydať rozhodnutie o predbežnej držbe, ktorým prizná vyvlastniteľovi predbežnú držbu vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby. Predbežnú držbu možno vyvlastniteľovi priznať vtedy, ak verejný záujem na dosiahnutí účelu vyvlastnenia prevažuje nad zachovaním doterajších práv vyvlastňovaného.

23. Podľa v rozhodnutí o predbežnej držbe vyvlastňovací orgán vymedzí rozsah prác, ktoré je vyvlastniteľ oprávnený uskutočniť na vyvlastňovanej nehnuteľnosti. Prácami podľa predchádzajúcej vety môžu byť iba práce v súlade so stavebným povolením na stavbu diaľnice, po uskutočnení ktorých je možné navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Predbežnú držbu nadobudne vyvlastniteľ v deň určený v rozhodnutí o predbežnej držbe, nie však skôr ako v deň doručenia rozhodnutia o predbežnej držbe. 24. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnej držbe nemá odkladný účinok. 25. Podľa štvrtá a piata veta o finančnej náhrade rozhodne vyvlastňovací orgán samostatným výrokom v rozhodnutí o vyvlastnení. Ak vyvlastňovací orgán nerozhodne o vyvlastnení do 1 roka odo dňa doručenia rozhodnutia o predbežnej držbe vyvlastňovanému alebo oprávnenému z vecného bremena, rozhodne o finančnej náhrade samostatným rozhodnutím. 26. Podľa Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 27. Podľa Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 28. Podľa Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. VII. Posúdenie veci správnym súdom

29. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak SR zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je . V správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. Správny súd dodáva, že v prípade aplikácie ustanovenia na posudzovanie splnenia podmienok aktívnej vecnej legitimácie totiž postačuje, aby subjekt. ktorý podáva správnu žalobu bol účastníkom administratívneho konania a aby o sebe tvrdil, že bol rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Na rozdiel od ustanovenia sa preto v danom prípade nevyžaduje, aby žalobca v súdnom konaní preukázal, že boli porušené, prípadne priamo dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy ale plne postačuje tvrdenie žalobcu ako účastníka administratívneho konania, že bol na nich ukrátený. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho

orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka ich právnej sféry.

30. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 08432/2018/SV/93560 zo dňa 12.12.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2017/4183/GRJ zo dňa 13.11.2017, na základe ktorého prvostupňový orgán podľa a o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a a 47 Správneho poriadku, priznal vyvlastniteľovi (Národná diaľničná spoločnosť, a. s., IČO: 35 919 001) predbežnú držbu k pozemkom pare. č. KNC XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, zapísané na LV č. XXXX. v katastrálnom území Podunajské Biskupice, v zmysle geometrického plánu č. 3-18/2015 vypracovaného spoločnosťou Dopravoprojekt, a,s., Kominárska 2,4, 832 03 Bratislava vo vlastníctve žalobcu, potrebných uskutočnenie stavby „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka Sever“. 31. V tomto súdnom spore považoval správny súd za rozhodujúce, že žalobca neuplatnil v žalobe také námietky, na základe ktorých by správny súd musel konštatovať porušenie zákona zo strany orgánov verejnej správy. Ako vyplýva z cit. odôvodnenia žalovaného, išlo predovšetkým o námietky procesného charakteru, ktoré boli uplatnené aj v administratívnom konaní a s týmito sa žalovaný riadne vysporiadal v napadnutých rozhodnutiach. Treba uviesť, že právami účastníka správneho konania sú v Správnom poriadku výslovne uvedené, prípadne z jeho ustanovení odvoditeľné, oprávnenia - možnosti, ktoré mu (účastníkovi konania) slúžia k účinnej obhajobe jeho práv v konaní. Správny orgán musí tieto práva rešpektovať, nesmie ich porušovať a musí umožniť ich efektívne vykonávanie. Ak sú práva účastníka konania postupom správneho orgánu porušené, je postup správneho orgánu nezákonný a rozhodnutie vydané takýmto postupom je rovnako nezákonné. Zo základných zásad je nevyhnutné vyvodiť aj právo účastníka konania na maximálnu súčinnosť správneho orgánu počas administratívneho konania. S týmto právom súvisí aj povinnosť správneho orgánu informovať účastníka o relevantných skutočnostiach súvisiacich s konaním, právo na súčinnosť s odstránením nedostatkov podania, právo byť prizvaný na ústne pojednávanie a právo nahliadnuť do administratívneho spisu. Za nedôvodnú preto považoval správny súd námietku, ktorá sa vzťahovala na nedoručovanie relevantných písomností z administratívneho spisu. Takáto povinnosť správnemu orgánu zo zákona nevyplýva a bolo by materiálne nerealizovateľné veľkému počtu účastníkov vyvlastňovacieho administratívneho konania doručovať všetky podklady z administratívneho spisu. Právo účastníka je zachované, ak správny orgán umožní účastníkovi nahliadnuť do administratívneho spisu v zmysle Správneho poriadku. Citované ustanovenie Správneho poriadku garantuje účastníkovi konania právo na to, aby mohol nahliadnuť do administratívneho spisu správneho orgánu, ktorý sa týka konania v ktorom je účastníkom. Správny poriadok výslovne uvádza, že každý účastník konania je oprávnený nazrieť do spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy alebo fotokópie. Nazretie do spisu vyžaduje osobnú návštevu správneho orgánu (preto je vhodné zo strany účastníka konania prejaviť iniciatívu a vopred sa informovať, resp. dohodnúť s kompetentným pracovníkom správneho orgánu, kedy je možné do spisu nazrieť). Žalobca bol preukázateľne upozornený na možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu, túto možnosť však nevyužil. 32. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobcu, ktorá sa týkala nevyhovenia jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Z ust. Správneho poriadku vyplýva právo účastníka konania byť prizvaný na ústne pojednávanie, ak sa teda v rámci správneho konania vykonáva. Účastník má tiež právo uplatniť si na ňom svoje pripomienky a námietky, ktoré by mali byť v náležitej forme zachytené vo vyhotovenej zápisnici z ústneho pojednávania vyhotovenej správnym orgánom. Osobitné právne predpisy (aj ) ale môžu ustanoviť, že na neskôr podané pripomienky a námietky účastníkov konania, než na ústnom pojednávaní nebude prihliadať. Na túto skutočnosť však musí správny orgán účastníkov konania vopred upozorniť. Správny orgán v danom prípade žalobcu riadne predvolal na ústne pojednávanie a riadne ho poučil procesných následkoch pri koncentrácii konania. O námietkach vyvlastňovaného vo vyvlastňovacom konaní platí, že tieto je možné uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, pričom je možné ich uplatniť aj skôr a to písomnou formou. Žalobca mohol písomné námietky podať ešte pred pojednávaním a jeho samotná neúčasť nevytvorila procesnú prekážku pre správny orgán konať a rozhodnúť vo veci. Z ustanovení a Správneho poriadku nevyplýva zákonná povinnosť osobnej účasti účastníka administratívneho konania na pojednávaní. 33. Ďalej správny súd neakceptoval námietku o selektívnom prístupe pri podaní odvolania žalobcom. Podanie odvolania/rozkladu má procesné účinky nielen na strane účastníka, ale zakladá niektoré povinnosti aj na strane správneho orgánu. Na konaní o odvolaní sa vždy podieľajú tak prvostupňový

správny orgán, ako aj druhostupňový správny orgán. Oba orgány sú povinné konať z úradnej povinnosti. V § 56 Správny poriadok upravuje dve povinnosti prvostupňového orgánu: a) upovedomiť ostatných účastníkov o obsahu odvolania, b) podľa potreby doplniť konanie o nové dôkazy, ktoré vyplývajú z obsahu odvolania. Prvú povinnosť má správny orgán iba vtedy, ak v konaní vystupuje viac účastníkov. Na rozdiel od súdneho konania, ktoré napr. účastníkom ukladá predložiť potrebný počet exemplárov podania, správne konanie takúto povinnosť neukladá. Z toho dôvodu povinnosť oboznámiť účastníkov konania s tým, že bolo podané odvolanie a aký je jeho obsah, zabezpečuje správny orgán. Zákon mu pritom nepredpisuje formu, akou má toto oboznámenie urobiť. Môže to byť stručné oznámenie o tom, že bolo podané odvolanie a jeho dôvody, môže poslať aj fotokópiu odvolania, prípadne pri rozsiahlejšom odvolaní umožní účastníkom zoznámiť sa s jeho obsahom nazretím do spisu (§ 23 ods. 1 Správneho poriadku). Možnosť vyjadriť sa k odvolaniu treba chápať ako právo účastníka, nie jeho povinnosť. Zákon toto právo nekoncipuje ako tzv. odvolaciu odpoveď. Takže nie je možné prijať záver o nezákonnom postupe orgánov verejnej správy, ak žalobcovi nedoručil vyjadrenie NDS k jeho odvolaniu. 34. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu namietal aj rozpor s SR. Treba v danej súvislosti uviesť, že dňa 19.06.2017 skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na Ústavný súd SR podala návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa , ktorým skupina poslancov napadla ústavnosť aj ust. a a , o ktorom sa viedlo konanie pod sp. zn. . Dňa 15.11.2017 Ústavný súd SR návrh skupiny poslancov prijal na ďalšie konanie. Ústavný súd SR vo veci pod sp. zn. nálezom zo dňa 04.11.2020 rozhodol, že Ustanovenie prvej vety o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov n i e j e v súlade s čl. 46 ods. 2 v spojení s a s čl. 9 ods. 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Vo zvyšnej časti návrhu skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky nevyhovel. Z uvedeného vyplýva, že Ústavný súd SR posudzoval súlad predmetnej právnej úpravy s SR a s výnimkou ust. prvej vety túto považoval za súladnú s predpisom najvyššej právnej sily. Ústavný súd v náleze konštatoval, že „je potrebné si uvedomiť, že oprávneniu stavebníka realizovať stavebné práce od momentu jeho vzniku zodpovedá povinnosť vyvlastňovaného znášať toto obmedzenie svojho vlastníckeho práva. Urýchlenie výstavby diaľničnej siete je legitímnym cieľom a filozofia predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia o predbežnej držbe dosiahnutiu tohto cieľa nepochybne napomáha. Vznik tohto obmedzenia vlastníckeho práva (ešte) neprávoplatným rozhodnutím vyvlastňovacieho orgánu o priznaní predbežnej držby však ústavný súd považuje za hraničiaci s proporcionalitou obmedzenia tohto základného práva. Na druhej strane je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že dňom vzniku predbežnej držby vzniká vyvlastňovanému (prípadne osobe oprávnenej z vecného bremena, viaznuceho na vyvlastňovanej nehnuteľnosti) právo na finančnú náhradu vo výške všeobecnej hodnoty nájmu, určenej znaleckým posudkom ( ). Napriek tomu, že moment vzniku predbežnej držby zákonodarca (neštandardne) normuje ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia o jej priznaní, ústavný súd konštatuje, že vlastník nehnuteľnosti (ktorý bol už aj doteraz de facto obmedzený v užívaní svojho majetku, ale bez náhrady) získava okamžite nárok na primeranú náhradu za obmedzenie svojho vlastníckeho práva“. Podľa názoru správneho súdu skutočnosť, že podľa konštatácie Ústavného súdu vlastník nehnuteľnosti získava okamžite nárok na primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, v žiadnom prípade nespochybňuje postup orgánov verejnej správy z hľadiska jeho zákonnosti, pretože ust. 8 ods. 8 garantuje vlastníkovi pozemku jeho zákonný nárok na finančnú odmenu, o ktorej náhrade rozhodne vyvlastňovací orgán samostatným výrokom v rozhodnutí o vyvlastnení. V kontexte cit. nálezu Ústavného súdu SR je pritom nevyhnutné, že sa v znaleckom posudku zohľadní fakt, že vlastník okamžite získava nárok na primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, t.j. momentom vzniku predbežnej držby. 35. Na základe uvedeného nebolo možné v predmetnej veci konštatovať, že by postupom správnych orgánov došlo k ukráteniu subjektívnych práv žalobcu, prípadne k pochybeniu takej intenzity, ktoré by malo za následok porušenie zákonných ustanovení v relácii k jeho vlastným právam. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk súd dospel k záveru, že neexistuje žiaden z namietaných zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol. 36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože

žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. Súd nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi podľa , keďže mu trovy nevznikli v súvislosti s plnením uloženej povinnosti.

37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).