Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3Cob-15-2021.pdf
PDF · 98.39 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu ATL Renting, s.r.o., Považská 38, 940 02 Nové Zámky, IČO: 47 040 076, práv. zast. E-S attorneys-at-law, s.r.o., Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 50 821 440, proti žalovanému TRM Logistic, s.r.o., Dunajská 8, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 008 579, práv. zast. JUDr. Peter Gdovin, advokát, Kalininova 675, 066 01 Humenné, o zaplatenie sumy 11.003,94 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/113/2018-205 zo dňa 9.9.2020 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/113/2018-205 zo dňa 9.9.2020 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1 953,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 1.953,- EUR od 12.1.2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 195,30 EUR, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, istinu vo výške 3.572,04 EUR, úrok z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 3.572,04 EUR od 7.2.2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 357,20 EUR, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, istinu vo výške 3.522,72 EUR, úrok z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 3.522,72 EUR od 11.3.2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 352,27 EUR, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, istinu vo výške 955,83 EUR, úrok z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 955,83 EUR od 11.3.2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 95,58 EUR, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, s tým, že plnením Ing. U. A., E.. XX.X.XXXX, D. XXXX/X, XXX XX S., v zmysle platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Up/379/2018 z 21.6.2018 zaniká povinnosť žalovaného v rozsahu tohto plnenia. Druhým výrokom súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil pôvodne žalovanému 1/ a žalovanej 2/ Ing. U. A. povinnosť zaplatiť mu sumu 11.003,94 EUR, z titulu neuhradenia nájomného z nájomných zmlúv na motorové vozidlá, ktoré uzatvorili žalobca a žalovaný. Proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom v Banskej Bystrici v rámci upomínacieho konania č. k. 21Up/379/2018 zo dňa 21.6.2018 podal žalovaný 1/ odpor, žalovaná 2/ odpor nepodala, vydaný platobný rozkaz teda voči nej nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 12.7.2018. Žalovaný 1/ odpor odôvodnil tým, že vystavená faktúra č. 800136 mu nebola doručená, ostatné faktúry považuje za neplatné nakoľko boli vystavené na základe neplatnej zmluvy. V rámci procesnej obrany žalovaný 1/ iné okolnosti neuviedol ani nepredložil v konaní žiadne dôkazy. K procesnej obrane žalovaného žalobca
uviedol, že faktúra č. 800136 bola žalobcovi riadne doručená, čo preukázal kópiou mailu, ktorým bola faktúra doručená. Ďalej uviedol, že číselné označenie č. 2016/0000014 a č. 2016/000016 uvedené vo faktúrach č. 800038, 800133, 700767 zodpovedá označeniu preberacieho protokolu, na základe ktorého boli motorové vozidlá odovzdané a prevzaté žalovaným, nájomné zmluvy sú platné nakoľko boli riadne podpísané oprávnenými osobami oboch zmluvných strán, žalovaný uhradil množstvo predchádzajúcich faktúr, ktoré boli vytvorené podľa rovnakého kľúča, ako v sporných faktúrach.
3. Z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Žalobca riadne súdu preukázal listinnými dôkazmi - nájomnými zmluvami, faktúrami, všeobecnými obchodnými podmienkami uplatnený nárok. Žalovaný existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu ani nepoprel, tvrdil len, že faktúra č. 800136 mu nebola doručená, ostatné faktúry označil za neplatné. Zmluvy mali byť vypovedané, žalovaný však takúto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal. V rámci procesnej obrany však žiadne dôkazy súdu nepredložil. Žalobca pritom riadne vysvetlil a preukázal vzťah medzi vystavenými faktúrami, nájomnými zmluvami a preberacími protokolmi. Žalobca taktiež preukázal existenciu dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 10 % z fakturovanej sumy ako aj dohodu zmluvných strán na úrokoch z omeškania vo výške 12 % ročne z dlžnej sumy. Uvedené vyplýva z dokumentu Všeobecné podmienky prenájmu v časti - platobné podmienky a fakturácia. Súd ich teda priznal v zhode so žalobných návrhom.
4. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vo veci na pojednávaní konanom 9.9.2020 konal a rozhodol napriek žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania, ktoré žalovaný doručil súdu 8.9.2020. Žalovaný k žiadosti síce doložil aj doklad o dočasnej práceneschopnosti zo dňa 8.9.2020, avšak napriek tomu súd žiadosti o odročenie nevyhovel. Súd vo veci vytýčil pojednávanie celkovo 6 krát. Pojednávanie vytýčené na deň 2.10.2019 bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti konateľky žalovaného. Pojednávanie vytýčené na deň 9.12.2019 sa opäť odročovalo z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti konateľky žalovaného. Žalovaný bol poučený, že súd na ďalšie návrhy na odročenie pojednávania nebude prihliadať s poukazom na § 183 ods. 1 C.s.p. Pojednávanie konané dňa 29.1.2020 sa odročovalo z dôvodu kolízie súdnych pojednávaní u právneho zástupcu žalobcu, pojednávanie vytýčené na 3.3.2020 bolo odročené z dôvodu, že žalovaný si deň pred pojednávaním zvolil právneho zástupcu, ktorý nemal dostatok času na prípravu pojednávania. Pred vytýčeným pojednávaním dňa 17.6.2020 právny zástupca žalovaného oznámil súdu, že ukončil zastupovanie žalovaného, pričom konateľka žalovaného opäť požiadala o odročenie pojednávania v deň pojednávania o 8:00 hod (pojednávanie bolo vytýčené na 9:00 hod.). Posledné pojednávanie bolo vytýčené na 9.9.2020 a konateľka žalovaného opäť deň pred pojednávaním požiadala o odročenie pojednávania s doložením dokladu o práceneschopnosti. Súd musel vyhodnotiť konanie žalovaného smerujúce k snahe o opakované odročenie pojednávania za zjavné zneužitie práva, ktoré podľa článku 5 Civilného sporového poriadku nepožíva právnu ochranu nakoľko viedli k neodôvodneným prieťahom v súdnom konaní. Žalovaný bol poučený, že súd na ďalšie žiadosti o odročenie pojednávania nebude prihliadať, pričom viackrát žiadosti (ktorá bolo súdu doručená deň pred pojednávaním, alebo aj v deň pojednávania) o odročenie pojednávania vyhovel. Súd uvedeným postupom musel prihliadať aj na právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak by súd automaticky musel prihliadať na každé, aj v deň pojednávania doručené ospravedlnenie (aj keď s doloženou práceneschopnosťou), napriek výzve, že si strana sporu má zabezpečiť právneho zástupcu (ktorý bude vykonávať reálne kroky k hájeniu práv strany pred súdom), súdny spor by sa ,,ad absurdum,, nemusel skončiť nikdy. Súd musel výrokom tohto rozhodnutia rozhodnúť, že plnením Ing. U. A., E.. XX.X.XXXX v zmysle platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Up/379/2018 zo dňa 21.6.2018 zaniká povinnosť žalovaného v rozsahu tohto plnenia, nakoľko uvedeným platobným rozkazom bola uložená identická povinnosť ako týmto rozsudkom, pričom bolo nutné limitovať povinnosť pôvodne žalovaných v tomto konaní plnením jedného z nich. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie taktiež nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný uviedol, že štatutárna zástupkyňa žalovaného bola preukázateľne odo dňa 8.9.2020 práceneschopná z dôvodu akútneho respiračného ochorenia, ktoré jej nedovoľovalo zúčastniť sa pojednávania bez rizika zhoršenia jej zdravotného stavu,
pričom z písomného podania je zrejmé, že túto skutočnosť riadne a včas oznámila konajúcemu sudcovi. Preto skutočnosť, že už predchádzajúce pojednávania boli odročené pre práceneschopnosť štatutárnej zástupkyne žalovaného nemôže mať relevantný vplyv na to, že sa konateľka žalovanej strany nemohla z objektívnych dôvodov pojednávania zúčastniť a realizovať na ňom jej prislúchajúce procesné práva ako aj prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Poukazuje pritom tiež na to, že jedno z vytýčených pojednávaní, a to na deň 29.1.2020 bolo naopak odročené pre kolíziu pojednávaní u právneho zástupcu žalobcu. Z týchto dôvodov preto trvá na vykonaní dôkazov, a to výsluchom strán sporu. V dôsledku absencie žalovaného na pojednávaní konanom dňa 9.9.2020 bola tiež stranám sporu odňatá možnosť uzavrieť medzi sebou zmier, o ktorý sa má súd vždy pokúsiť. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že faktúra je len účtovný doklad, ktorý sám osebe nepreukazuje dodanie tovaru alebo poskytnutie služby. Žalobca k priloženým faktúram nepripojil relevantný dodací list alebo iný vierohodný doklad, že došlo skutočne k užívaniu a prenájmu nákladných motorových vozidiel. Svoje skutkové tvrdenia o reálnom prenájme ťahačov teda žiadnym spôsobom nepreukázal a neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Žalovaný tiež spochybňuje dohodu o zmluvnej pokute vo výške 10 % z fakturovanej sumy, ako aj dohodu o 12 % výške úrokov z omeškania ročne. Tvrdí, že so všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu nebol dostatočne oboznámený a tieto nie sú neoddeliteľnou súčasťou nájomných zmlúv, preto nie sú tieto dohody platné a záväzné. Žalovaný namieta vystavené faktúry, nakoľko nájomné zmluvy, na základe ktorých boli vystavené, boli žalovaným vypovedané. Práve k týmto skutočnostiam sa chcela vyjadriť konateľa žalovaného na pojednávaní. Na základe uvedeného preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a poukázal na to, že žalovaný počas prvostupňového konania žiadne dôkazy nenavrhol ani nepredložil. Poukázal i na to, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol žalobcom podaný dňa 8.6.2018. Od tohto dátumu mal žalovaný dostatočný časový priestor na dosiahnutie urovnania so žalobcom, avšak v rozpore s týmto tvrdením, sa žalovaný súdnemu konaniu vyhýbal. Má za to, že konanie prvostupňového súdu, kedy nevyhovel poslednej žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania bolo vzhľadom na okolnosti tejto veci dôvodné a správne. Žalovaný nevyužil svoje právo byť pre svoj údajný zlý zdravotný stav zastúpený advokátom, na čo ho súd v rámci konania upozornil a sám sa tak pripravil o možnosť aby jeho vec bola prejednaná za jeho prítomnosti, resp. za prítomnosti jeho právneho zástupcu. Žalobca ako dôkaz existencie zmluvného vzťahu medzi ním (v právnom postavení prenajímateľa) a žalovaným (v právnom postavení nájomcu) predložil prvostupňovému súdu nájomné zmluvy zo dňa 13.12.2017, ktoré jednoznačným spôsobom špecifikujú predmet nájmu a dobu prenájmu. Na základe týchto zmlúv a Všeobecných podmienok prenájmu, na ktoré nájomné zmluvy explicitne odkazujú, žalobca fakturoval za prenájom prenajatých vozidiel nájomné v dohodnutej výške. Skutočnosť, ktorú v odvolaní uvádza žalovaný, a to že by nikdy nedošlo k prevzatiu predmetu nájmu a jeho užívaniu nájomcom nebola v rámci prvostupňového konania zo strany žalovaného nikdy tvrdená. Žalovaný v rámci prvostupňového konania nijakým spôsobom nerozporoval skutočnosť, že by si prenajaté vozidlá prevzal alebo, že by ich neužíval. Okrem toho, v rámci podania zo dňa 3.9.2018, žalobca predložil súdu preberacieho protokoly, z ktorých vyplýva prevzatie vozidiel žalovaným. Žalobca namieta, že by mu žalovaný doručil výpoveď nájomných zmlúv, na základe ktorých mu vystavil faktúry a ktorých úhradu požaduje v tomto konaní. Toto svoje tvrdenie žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 26.7.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.
11. Porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie taký nesprávny procesný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení pojem spravodlivý proces bližšie nešpecifikuje, pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane realizáciu konkrétnych procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré by inak strana mohla pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Vždy musí ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv (napríklad môže ísť o právo predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu i k právnej stránke veci, právo podávať opravné prostriedky). Porušenie práva na spravodlivý proces nezakladá samo tvrdenie strany o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo. Ak došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1MCdo/6/2010 zo dňa 26.3.2012, sp.zn. 3Cdo/158/2012 zo dňa 14.11.2012, sp.zn. 4Cdo/108/2012 zo dňa 26.2.2013 alebo sp.zn. 5Cdo/286/2012 zo dňa 7.3.2013).
12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie predvolal strany sporu na termín pojednávania nariadeného na deň 2.10.2019 o 10.00 hod., 4.12.2019 o 9:00 hod., 29.1.2020 o 13:00 hod., 3.3.2020 o 9.30 hod., 22.4.2020 o 13.00 hod. a 17.6.2020 o 9.00 hod., teda celkovo 6 krát . Súd prvej inštancie vždy akceptoval ospravedlnenie žalovaného a odročil pojednávanie na iný termín. Súd prvej inštancie však na pojednávaní dňa 9.9.2020 rozhodol vo veci samej bez prítomnosti žalovaného.
13. V posudzovanej veci žalovaný súdu prvej inštancie doručil ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní dňa 9.9.2020 emailom dňa 8.9.2020 s doložením dokladu o dočasnej práceneschopnosti od 8.9.2020, pričom súd prvej inštancie tejto žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, čo aj bolo žalovanému mailom oznámené. Žalovaný bol poučený, že súd na ďalšie žiadosti o odročenie pojednávania nebude prihliadať, a tým, že nevyhovel žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania neodňal žalovanému možnosť realizovať jeho procesné práva. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade pojednávania bez prítomnosti strany, a to za podmienok predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k porušeniu práva strany na spravodlivý proces a zároveň nie je porušená ani zásada kontradiktórnosti sporového konania, pretože ustanovenie § 183 C.s.p. umožňuje súdu konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti strán. Aj v prípade, ak strana požiada z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania, ale súd jej oznámi, že ňou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, strana je povinná sa na pojednávanie dostaviť. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vec na pojednávaní dňa 9.9.2020 prejednal a vo veci samej rozhodol, neodňal tým žalovanému možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sám zbavil tým, že sa na pojednávanie nedostavil, hoci bola na pojednávanie včas predvolaný podľa ustanovenia § 178 ods. 2 C.s.p., a preto žalovaný si sám zmaril možnosť zrealizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia (napr. navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a k tvrdeniam protistrany). Odvolací súd poukazuje na ust. §183 ods. 2 veta druhá C.s.p., podľa ktorého od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu / aby bola zachovaná zásada rýchlosti a hospodárnosti konania/. Žalovaný bol súdom prvej inštancie riadne poučený v zmysle ust. § 183 C.s.p., napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil, pričom možnosť nechať sa zastúpiť napr. inou osobou nevyužil. Správne súd prvej inštancie vec prejednal a meritórne rozhodol aj s prihliadnutím na právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
14. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal faktúru, dohodu o zmluvnej pokute, vypovedanie nájomných zmlúv a neposkytnutie plnenia vo forme prenájmu ťahačov, pričom k týmto skutočnostiam sa chcela vyjadriť konateľka žalovaného, odvolací súd uvádza, že žalovaný počas konania nevykonal a nenavrhol dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia podporovali a preukazovali, pričom svoje tvrdenia mohol uplatniť už pred súdom prvej inštancie. Žalovaný sa počas konania vyjadril k veci celkovo 2x / odpor proti platobnému rozkazu, vyjadrenie zo dňa 2. 11. 2018 č. l. 82/, pričom nikdy nenavrhol vykonať dôkaz výsluch konateľky žalovaného. Vzhľadom na hore uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, pretože boli naplnené všetky zákonné podmienky aj pre vyhlásenie meritórneho rozhodnutia, rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, a súd prvej inštancie svojím postupom neznemožnil realizáciu procesných práv žalovaného, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva.
15. K žalovaným namietaným skutočnostiam ako nedoručenie faktúry č. 800136, neplatnosť ostatných faktúr, neplatnosť zmluvy, vypovedanie nájomných zmlúv ,odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na doplnenie uvádza, že do spisu boli žalobcom doložené všetky dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť nároku. Na preukázanie doručenia faktúry č. 800 136 žalobca predložil mailovú komunikáciu zo dňa 23. 2. 2018/ č. l.63/, ktorá preukazuje , že faktúra bola žalovanému doručená. Taktiež boli žalobcom predložené nájomné zmluvy, súčasťou ktorých sú aj Všeobecné podmienky prenájmu, upravujúce aj dohodnutú zmluvnú pokutu a úrok z omeškania, ďalej preberacie protokoly, preukazujúce prevzatie predmetu nájmu žalovaným.
16. Vzhľadom na to, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a porušenie jeho práv na spravodlivý proces, odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).