Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/148/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. T.. U. L. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. septembra 2016 takto

rozhodol:

Obžalovaný

T.. U. L., B.. XX.XX.XXXX/XXXX P. J. W., O. X. J. W. - P. X., U. XXXX/XX, L. X. X., Ľ..K. X,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

ž e

ako účastník cestnej premávky a vodič OMV zn. VW Golf, EČ: DK XXXAU počas jazdy v Bratislave, na Botanickej ul. ceste smerom z centra mesta do Karlovej Vsi dňa 17.05.2012 v čase okolo 18. h trúbil na motorové vozidlo zn. VW Polo EČ BL XXXBA idúce pred ním, ktoré viedla poškodená J. Z. a ktorá následne pribrzdením znížila rýchlosť jazdy a potom, čo ju T.. U. L. motorovým vozidlom predbehol a zablokoval, čím jej znemožnil ďalšiu jazdu, v dôsledku čoho ostala stáť, vystúpil z vozidla, rozčuľoval sa a päsťou udrel do pravej časti čelného skla vozidla poškodenej, ktoré prasklo, čím poškodenej J. Z. spôsobil škodu vo výške 279,-€,

t e d a

poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. f/, § 38 ods. 2, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu súd pre prípad, že by bol výkon uloženého peňažného trestu úmyselne zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obvineného k náhrade škody poškodenej J. Z., B.. XX.XX.XXXX, X. X., G., Z. H.O. Y.. G. X., advokátska kancelária Bratislava, A. Č..X, vo výške 279,-€.

odôvodnenie:

V trestnej veci proti obžal. Mgr. U. L. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie výsluchom obžalovaného T.. U. L., výsluchom zástupkyne poškodenej, výsluchom svedkov J. Z., U. R., výsluchom znalca Ing. Miroslava Benka, oboznámením obsahu znaleckého posudku a oboznámením listinných dôkazov.

Právna zástupkyňa poškodenej sa pripojila k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody vo výške 279,-€.

Obžalovaný T.. U. L. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo spáchania žalovaného skutku a následne tak, ako v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať.

Svedkyňa J. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovaný deň jazdila s motorovým vozidlom, v ktorom viezla kolegyňu R. a po prejdení svetelnej križovatky pod mostom Lafranconi, z pripájacieho jazdného pruhu jej nedala prednosť vodička iného vozidla. Ona musela náhle znížiť rýchlosť jazdy. Vodič vozidla, ktorý išiel za ňou na ňu začal trúbiť a v spätnom zrkadle videla, ako sa rozčuľoval a rozhadzoval rukami. Ona pokračovala ďalej ale ten vodič ju obehol z pravej strany na odstavnom stojisku a zablokoval ju. Ona sa zľakla a zamkla dvere svojho vozidla. Tento vodič zo svojho auta vystúpil, prešiel z pravej strany k jej vozidlu a udrel päsťou do jej čelného skla, ktoré prasklo. V tom okamihu, ako to ten muž uvidel, otočil sa a nastúpil späť do svojho vozidla. Po prasknutí skla ostali malé kúsky skla aj na prístrojovej doske. Ona išla vec ihneď oznámiť na políciu. Sklo jej vymenili v servise Hornet za 279,-€. Pred incidentom nebolo jej vozidlo, ani čelné sklo poškodené. Nemalo žiadne praskliny, ani povrchové poškodenie skla. Ten muž, ktorý jej sklo rozbil jazdil na vozidle VW Golf modrej farby, ŠPZ vozidla J.. Vodiča opoznala aj pri rekognícii, aj keď v prvom opoznaní sa rozhodovala medzi dvomi fotkami, v druhom opoznaní ho spoznala s určitosťou. Na hlavnom pojednávaní s istotou opoznala obžalovaného ako muža, ktorý jej rozbil sklo na aute. Premávka v uvedenom čase a mieste bola zhustená, ale plynulá. Nevie akou rýchlosťou išla keď ju obmedzila vodička červeného

auta, okolo 50 km/h, možno o niečo menej. V mieste, kde ju obžalovaný obehol cez stojisko mohla ísť znova pôvodnou rýchlosťou. Na tachometer sa nepozerala. Nevie v akej vzdialenosti pred ňou jazdilo iné vozidlo. Keď ju obžalovaný svojim vozidlom obišiel a zablokoval, musel zastaviť, pričom brzdila intenzívne.

Svedkyňa U. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovaný deň išla s kolegyňou Z. v jej aute a išli z nábrežia cez Karlovu Ves smerom do Dúbravky. Pri prechádzaní Botanickou ulicou musela Z. náhle znížiť rýchlosť jazdy, lebo z pravej strany sa im do cesty vyrútilo iné vozidlo. Vodič, ktorý išiel za nimi začal na nich trúbiť. Oni jazdili v pravom jazdnom pruhu a ten vodič ich na odstavnom výklenku pri Svrčej ulici obehol a zaradil sa pred nich a zastavil. Vodič vystúpil zo svojho auta, z pravej strany prišiel k ich autu. Ako k nim kráčal bol nervózny, mával rukami, gestikuloval a niečo kričal. Z. radšej zamkla dvere auta. Ten muž potom udrel rukou do čelného skla ich auta, ktoré prasklo. Asi to nečakal a tak sa po skutku otočil a odišiel k autu a rýchlo odišiel. Ten vodič jazdil na vozidle VW Golf tmavej farby ŠPZ: J.. Na hlavnom pojednávaní označila obžalovaného ako páchateľa skutku. Na tachometer vozidla sa nepozerala akou rýchlosťou išli. Premávka bola hustá a plynulá. Poškodená pred zaradením sa obžalovaného pred nich pribrzdila. Vozidlá v ľavom pruhu išli súbežne s nimi. Nevie presne v akej vzdialenosti zostali stáť vozidlo poškodenej a vozidlo obžalovaného, mohlo to byť 2-3 metre.

Znalec Ing. Miroslav Benko, ktorý vypracoval znalecký posudok na žiadosť obhajoby na hlavnom pojednávaní uviedol, že pred výsluchom mu boli doručené výpovede svedkýň z hlavného pojednávania zo dňa 12.07.2016 a mal k dispozícii aj ich výpovede z hlavného pojednávania zo dňa 24.03.2015. Uviedol, že tieto ich výpovede nemali vplyv na závery ním vypracovaného znaleckého posudku. Uviedol, že pri vypracovaní posudku vychádzal z fotodokumentácie a plániku predloženého obžalovaným. Posudok vypracoval programom Crash 10.0, tak, že do predloženého plániku obžalovaným postupne

zakomponovával dráhy vozidiel a odvolal sa na závery písomne vypracovaného znaleckého posudku, kde uviedol, že ak vozidlá išli za sebou rýchlosťou 40 km/h, vozidlo VW Polo by prešlo takmer na koniec zastávky MHD vzdialenosť 42,3m za 3,8 sec. Ak vodič vozidla VW Golf idúci za vozidlom VW Polo náhle zmenil smer jazdy doprava a zrýchlil by, tak za čas 3,8 sec by jeho vozidlo prešlo dráhu 58 m a zaradilo by sa späť do pravého jazdného pruhu a v tom čase by sa pohybovalo rýchlosťou 69 km/h. Obžalovaný sa teda pri konštantnej rýchlosti vozidla poškodenej 40 km/h mohol pred ňu zaradiť, ak by ju obiehal vpravo. Pri zaraďovaní sa vozidla VW Golf pred vozidlo VW Polo by bola vzdialenosť medzi týmito vozidlami 4,5 metra. Ak by vodička vozidla VW Polo v čase, keď bola obiehaná vodičom vozidla Golf znížila rýchlosť 40 km/h, tak by bol priestor na zaradenie väčší. Rovnaké je to aj pri skoršej reakcii vodičky vozidla Polo ako na brzdové svetlá. Ak by vozidlá išli za sebou rýchlosťou 50 km/h, vozidlo VW Polo by prešlo takmer na koniec zastávky MHD vzdialenosť 46,0m za 3,3 sec. Ak vodič vozidla VW Golf idúci za vozidlom VW Polo náhle zmenil smer jazdy doprava a zrýchlil by, tak za čas 3,3 sec. by jeho vozidlo prešlo dráhu 56,6 m a v tom čase by sa pohybovalo rýchlosťou 73 km/h a ak by sa vozidlo VW Golf zaraďovalo do priameho smeru, narazilo by do jeho zadnej časti v priamom smere jazdiace vozidlo VW Polo (znalec nepočíta s brzdnou reakciou poškodenej -poznámka súdu). Ak by vodič vozidla VW Golf chcel po pravej strane predbehnúť vozidlo VW Polo pohybujúce sa rýchlosťou 40 km/h, tak by na konci predbiehacieho manévru musel ísť rýchlosťou 69 km/h. To je aj maximálna rýchlosť jazdy na realizáciu takéhoto predbiehacieho manévru. Po zaradení pred vozidlo VW Polo, ak by vodič vozidla VW Golf brzdil náhlym brzdným spomalením, zastavil by z rýchlosti 69 km/h vo vzdialenosti 24,5m. Po dokončení predbiehacieho manévru 3,8 sec. Po začiatku predbiehania, keď sa vozidlo VW Golf zaradilo pred vozidlo VW Polo, bola medzi prednou časťou vozidla VW Polo a zadnou časťou vozidla

VW Golf vzdialenosť 4,5m. Ak vodička vozidla VW polo reagovala na brzdenie vozidla VW Golf v čase rozsvietenia jeho brzdových svetiel, v tom čase medzi prednou časťou vozidla VW Polo a zadnou časťou vozidla VW Golf bola vzdialenosť 14,5m. Pri náhlom brzdení vodičky vozidla VW Polo by tak toto vozidlo zastavilo po prejdení 7,8m vo vzdialenosti 17,3 m za vozidlom VW Golf. Pri nenáhlom brzdení by vozidlo VW Polo prešlo vzdialenosť 12,6m a zastavilo by za vozidlo VW Golf vo vzdialenosti 8,5m. Ak by pred vozidlom VW Polo jazdilo iné vozidlo (C) v bezpečnej vzdialenosti 20m konštantnou rýchlosťou 40 km/h, tak vodič vozidla VW Golf pri rýchlosti 69 km/h narazil do zadnej časti pred ním idúceho vodila C. Na hlavnom pojednávaní dodal, že ak by vozidlo poškodenej jazdilo rýchlosťou 40 km/h a toto vozidlo by jazdilo za ďalším vozidlom vo vzdialenosti 20 m, tak by sa obžalovaný dokázal zaradiť pred vozidlo Polo, ale by nedokázal už ubrzdiť do vzdialenosti pred ním idúcim vozidlom. Táto otázka je však hypotetická, nakoľko nie je zistené v akej vzdialenosti pred vozidlom Polo jazdilo iné vozidlo. Rovnako je hypotetické otázka aké je bezpečná vzdialenosť medzi vozidlami. Môže to byť 20 metrov, ale aj menej.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal obsah znaleckého posudku Ing. Ľ. U., ktorý vo svojom posudku uviedol, že poškodené čelné sklo nepodlieha amortizácii, podľa cenníkov autorizovaných servisov je hodnota takéhoto čelného skla 286,91€. Náklady na opravu spolu s hodnotou skla sú 431,63€.

Z listinných dôkazov súd oboznámil doklady k vozidlu poškodenej a obžalovaného, z ktorých vyplýva, že vozidlo VW POLO ŠPZ BL372BA patrí J. Z. a vozidlo VW Golf, ŠPZ J. patrí obžalovanému. Z dokladov ku škode vyplýva, že poškodená za výmenu čelného skla zaplatila 279,-€. Z protokolu o ohliadke vyplýva, že vozidlo poškodenej bolo ohliadnuté 17.05.2012 o 18.20 hod. pred obvodným oddelením polície. Celé vozidlo okrem poškodeného čelného skla je bez poškodenia. Na čelnom skle sa nachádza viditeľné miesto po údere, z ktorého sa tiahnu praskliny. Z protokolu o rekognícii vyplýva, že rekognícia bola vykonaná prostredníctvom foto albumu, v ktorom bolo šesť mužských tvárí približne rovnakého tvaru, veku, úpravy vlasov. Poškodená J. Z. pri prvom opoznaní váhala medzi fotografiou obžalovaného a figuranta, napokon označila figuranta. Pri druhom opoznaní označila obžalovaného. Svedkyňa U. R. opoznala aj pri prvom aj druhom opoznávaní obžalovaného. Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný v evidencii priestupkov má jeden záznam.

Súd na hlavnom pojednávaní zamietol návrh obhajoby na oboznamovanie listinného dôkazu, písomného vyjadrenia spol. Hornet ku škode zo dňa 08.07.2016, nakoľko takéto vyjadrenie nie pri určovaní výšky škody pre súd v trestnom konaní relevantné. Podľa § 126 ods. 1 Trestného zákona pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu. Vyjadrenie ku škode po štyroch rokoch od skutku je pre súd irelevantné. O to skôr, ak zo spisu vyplývajú nespochybniteľné dôkazy o cene prasknutého čelného skla a nákladov na jeho výmenu v čase a mieste činu. Obhajoba tiež navrhla zadovážiť originál fotodokumentácie poškodeného vozidla a pribrať znalca, nevedela z akého odboru, za účelom zistenia mechanizmu poškodenia predmetného vozidla. Súd k tomuto návrhu konštatuje, že hoci v spise sa nachádza fotokópia fotodokumentácie, táto je dostatočne viditeľná, jasná a prehľadná na to, aby súd mohol bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že čelné sklo vozidla poškodenej bolo prasknuté na tom mieste, ako uvádzala poškodená a svedkyňa R.. Súd nemá potrebu

na priberanie znalca aby tento konštatoval, že sklo je rozbité. Aj úplný laik vie, že takéto čelné sklo motorového vozidla je možné rozbiť aj úderom päsťou, aj menším predmetom. Čelné sklo vozidla sa nie vždy rozpraská po celej svojej ploche, ale pri údere dochádza k rozbitiu a popraskaniu čelného skla v mieste úderu. Obhajoba napokon navrhla pribrať do konania znalca z odboru zdravotníctva za účelom zistenia aké následky by takéto rozbitie skla zanechalo na ľudskej ruke. Súd tento návrh zamietol ako zjavne nadbytočný. Znalec z odboru zdravotníctva by sa mohol vyjadrovať k možným zraneniam na ruke útočníka vtedy, ak by tento rukou prerazil čelné sklo a ruka vniknutím cez sklo do interiéru vozidla by sa poškodila. V tomto prípade je celkom zrejmé, že k prerazeniu skla nedošlo, takže na ruke útočníka nemohli vzniknúť zranenia a znalec by sa nemal k čomu vyjadrovať. K návrhom obhajoby na doplnenie dokazovania súd konštatuje, že tieto návrhy sú nad rámec dokazovania konkrétneho žalovaného skutku, neobjasňujú skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu, a sú zjavne nadbytočné. Súd okrem toho poukazuje na to, že obhajoba v rámci kontradiktórneho dokazovania mala celé konanie dostatok času na to, aby si prípadné znalecké posudky zabezpečila sama. Preto súd návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania zamietol.

Súd po vykonaní kontradiktórneho dokazovania, ktoré doplnil v súlade s pokynom odvolacieho súdu, vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k celkom jednoznačnému záveru, že vina obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku je jednoznačne preukázaná mimo akúkoľvek pochybnosť.

Obžalovaný využil v konaní svoje právo brániť spôsobom aký uzná za vhodný a odmietol celé konanie vypovedať. Svoju obranu formuloval prostredníctvom svojho obhajcu len v podanom odpore voči trestnému rozkazu, kde nepoprel spáchanie žalovaného skutku, poprel len úmyselné zavinenie. Jeho obrana je však detinská a naivná a je jednoznačne vyvrátená všetkými vykonanými dôkazmi. Súd poukazuje na jednoznačné, nemenné, presvedčivé a pravdivé výpovede svedkýň J. Z.X. H. U. R., ktoré vypovedali na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní, vypovedali po zákonnom poučení a pod prísahou. Identicky popísali konanie obžalovaného, jeho agresívne, nervózne správanie, ktoré vyplynulo z jeho domnelého obmedzenia v jazde. Jednoznačne uviedli, že obžalovaný po zablokovaní ich vozidla pristúpil k ich vozidlu z pravej strany a úderom ruky rozbil čelné sklo na motorovom vozidle poškodenej Z.. Obe svedkyne zhodne popísali konanie obžalovaného. Zhodne uviedli, že obžalovaný v čase skutku jazdil na motorovom vozidle zn. VW Golf ŠPZ J. ktoré patrí obžalovanému. Svedkyne hneď po skutku tento išli nahlásiť na políciu a rozsah poškodenia čelného skla bol fotograficky zadokumentovaný a ohliadnutý. Obe svedkyne v prípravnom konaní pri vykonanej rekognícii opoznali obžalovaného ako páchateľa uvedeného skutku. Vykonaná rekognícia bol plne v súlade so zákonom. Fotografie figurantov aj obžalovaného boli podobného vzhľadu a súd nezistil žiadne procesné pochybenie pri vykonaní tejto rekognície. Obe svedkyne na hlavnom pojednávaní celkom jednoznačne mimo akúkoľvek pochybnosť obžalovaného v pojednávacej miestnosti označili za páchateľa žalovaného skutku. Technickú možnosť obehnutia vozidla poškodenej vozidlom obžalovaného z pravej strany a možnosť zaradenia sa pred vozidlo poškodenej potvrdil aj znalec pribratý do konania obhajobou.

Súd nezistil ten najmenší dôvod týmto svedkyniam neveriť, alebo spochybňovať ich výpovede. Preto im v celom rozsahu uveril a dospel k jednoznačnému záveru, že to bol práve obžalovaný, ktorý poškodil čelné sklo na motorovom vozidle poškodenej.

Pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody, v danej veci bol vypracovaný znalecký posudok, v ktorom znalec vychádzal z ceny za opravu poškodeného čelného skla na vozidle VW Polo v autorizovanom servise, kde ako je všeobecne známe sú ceny najmä s prihliadnutím na cenu práce vyššie, ako v iných bežných servisoch. V tomto smere sa súd priklonil zhodne s obžalobným návrhom v pochybnostiach vo výške škody ku škode, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a ktorá bola ja reálne poškodenou zaplatená za opravu čelného skla a ktorá bola zadokumentovaná listinným dôkazom vo výške 279,-Eur.

Súd právne kvalifikoval konanie obžalovaného zhodne s obžalobným návrhom ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona. Takéhoto trestného činu sa podľa zákona dopustí ten, kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. Objektom tohto trestného činu je vlastnícke právo. Predmetom útoku je cudzia vec. Konanie spočíva v tom, že páchateľ vec zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou, pričom môže ísť aj o opomenutie takého konania, na ktoré bol páchate podľa okolností a svojich osobných pomerov povinný. O trestný čin pôjde vtedy, ak bude na cudzom majetku spôsobená malá škoda. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona škodu malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Predmetný žalovaný trestný čin je z hľadiska zavinenia úmyselný trestný čin. Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b/ vedel, že svojím konaním, môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí s tým bol uzrozumený. Zavinením sa rozumie vnútorný psychický vzťah páchateľa k skutočnostiam tvoriacim trestný čin. Zavinenie je budované na zložke vedomostnej a vôľovej. Z vykonaného dokazovania celkom jednoznačne vyplýva, že obžalovaný úmyselne rukou udrel do čelného skla motorového vozidla poškodenej. Aj keď nebol, jednoznačne preukázaný priamy úmysel obžalovaného sklo poškodiť, jednoznačne je zrejmé, že obžalovaný vedel, že k takémuto následku môže dôjsť a s týmto následkom bol uzrozumený. Súd v danej veci nemohol vzhľadom na postoj obžalovaného k vlastnej trestnej činnosti a pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností použiť ust. § 10 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko má za to, že ak páchateľ prečinu jeho spáchanie nedozná a úprimne neoľutuje, bolo by používanie takéhoto ustanovenia obchádzaním zákona a dôvodom na bezbrehú beztrestnosť páchateľov trestných činov. Konanie teda po právnej stránke jednoznačne naplnilo všetky znaky žalovanej skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a preto súd uznal obžalovaného vinným zo žalovaného skutku v plnom rozsahu v zmysle podanej obžaloby.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému dôsledne vychádzal zo zásad pre ukladanie trestu páchateľovi obsiahnutými v trestnom zákone. Súd už po podaní obžaloby vzhľadom na osobu obžalovaného volil možnosť alternatívneho ukončenia veci zmierom, resp. podmienečným zastavením trestného stíhania obžalovaného a dal mu možnosť zvážiť tento postup. Obžalovaný to však odmietol. Súd za poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. j/ Trestného zákona vyhodnotil to, že obžalovaný doposiaľ žil riadnym životom. Z dokazovania síce vyplýva, že obžalovaný spáchal jeden priestupok, ale nakoľko sa jednalo o priestupok na úseku dopravy,

súd má za to, že jeho spáchanie nemá vplyv na posúdenie doteraz vedeného života obžalovaného ako vedenie riadneho života. Na druhej strane za priťažujúcu okolnosť súd vyhodnotil v zmysle ust. § 37 písm. f/ Trestného zákona to, že obžalovaný spáchal trestný čin verejne.

Pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností dospel súd k záveru, že na nápravu páchateľa v danej veci postačí tomuto uloženie alternatívneho trestu peňažného, ktorý mu súd s prihliadnutím na jeho majetkové pomery a zárobkové možnosti uložil vo výmere 500,-eur. V zmysle zákona súd zároveň uložil obžalovanému aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiac a to pre prípad, že by bol výkon uloženého peňažného trestu obžalovaným úmyselne zmarený. Takto uložený trest je plne v súlade s účelom trestu ako má na mysli a tento trest dostatočne splní svoju výchovnú aj ochrannú funkciu.

Súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o uplatnenom nároku poškodenej na náhradu škody. Táto si prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 279,-eur. Nakoľko výška spôsobenej škody bola nesporne preukázaná, súd priznal poškodenej nárok na náhradu škody tak, ako si ho uplatnila a zaviazal obžalovaného k náhrade tejto spôsobenej škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.