Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cb-254-2015.pdf
PDF · 75.56 KB
No categories available
18Cb/254/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobcu: Auto Gábriel, s.r.o. Košice, IČO: 31699090, Osloboditeľov 70, 04017 Košice, proti žalovanému: AG-2 s.r.o., IČO: 46254013, prof. Hlaváča 1885/9, 071 01 Michalovce, o zaplatenie 812,00 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 812,- Eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne od 13.10.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v pomere 100 %.
III. Zrušuje platobný rozkaz č.k. 18Cb/254/2015, zo dňa 19.1.2016 /č.l.16,17/.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.12.2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 812,- EUR s príslušenstvom titulom neuhradenia nájomného za prenájom motorového vozidla.
2.Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť. Preto ho konajúci súd zrušil.
3.Podľa § 266 ods. 3 Ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
4.Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
5.Podľa § 219 ods. 3 CSP Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6.Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania.
7.Oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov (žaloba č. l. 1 -, faktúra čl. 3, zmluva o prenájme čl. 4 - 5, pokus o zmier čl. 6 - 7, , potvrdenie o vrátení motorového vozidla čl. 24 ) súd zistil nasledovný skutkový stav:
8. Dňa 14.7.2010 bola medzi účastníkmi uzavretá Zmluva o prenájme č. 132360491 zo dňa 13.8.2015, predmetom ktorej bol prenájom motorového vozidla č. Peugeot Boxer EČV:KE-116JN (ďalej len „zmluva“). Nájomné bolo dohodnuté vo výške 55,- EUR za deň prenájmu motorového vozidla. Motorové vozidlo bolo zapožičané odo dňa 13.8.2015 do 14.9.2015. Žalovaný vrátil prenajaté motorové vozidlo dňa 14.9.2015 /čl. 24/ . Žalobca vystavil za užívanie motorového vozidla v zmysle zmluvy faktúru č. 271150211 zo dňa 14.9.2015 s dátumom splatnosti 12.10.2015 na sumu 812,00 EUR. (č. l. 3). Ku dňu podania žaloby žalovaný predmetnú faktúru neuhradil.
9.Podľa § 630 ods. 1 Obchodného zákonníka, Zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu (nájom).
10.Podľa ust. § 634 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné v dohodnutej výške, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu prenajatého dopravného prostriedku a určený spôsob jeho užívania. Ak neurčuje zmluva inak, je nájomca povinný platiť nájomné po ukončení užívania dopravného prostriedku, ak je však nájomná zmluva uzavretá na dobu dlhšiu ako tri mesiace, koncom každého kalendárneho mesiaca, v ktorom sa dopravný prostriedok užíval.
11.Z takto vykonaného dokazovania mal súd za dostatočne preukázané, že žalovaný neuhradil riadne a včas faktúru za prenájom motorového vozidla v súlade s platne uzavretou zmluvou a tým porušil svoje povinnosti. vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 812,- EUR.
12.Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa ods. 2, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
13.Pokiaľ sa týka úroku z omeškania súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 812,- EUR od 13.10.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka s poukazom na ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorého namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr.
14.Vo veci bol verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 16.9.2016 v budove Okresného súdu Michalovce o čom bolo vyvesené oznámenie na úradnej tabuli súdu dňa 17.8.2016.
15.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech súd rozhodol , že žalovaný je povinný zaplatiť úspešnému žalobcovi trovy konania v plnej výške.
16.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17.Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP, to znamená, že musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.