Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-106-2014.pdf
PDF · 85.54 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/106/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: UK Profit, spol. s r.o., IČO: 35 937 815, so sídlom Hornočermánska 797/59, Nitra, zastúpeného: JUDr. Ivana Zmeková, advokátka v Bratislave, proti žalovanému: M. N., nar. XX. V. XXXX, bytom B. F. XX/X, Š., o 386,49 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba o zaplatenie 713,14 € s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 386,49 € od 28. septembra 2013 sa zamieta. II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca - DPS financial consulting, s.r.o., sa žalobou došlou súdu 2. septembra 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrela 29. septembra 2006 so žalovaným zmluvu, ktorou mu poskytla úver vo výške 35.000 býv. Sk a žalovaný sa zaviazal splácať ju v mesačných splátkach 959 Sk až do 20. septembra 2011 s úrokom 18,4 %. Zmluvou z 27. septembra 2013 Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila na DPS financial consulting, s.r.o., pohľadávku z tejto zmluvy, ktorá predstavovala 613,14 € (položky ako vo výroku).
2. Pôvodný žalobca počas konania postúpil pohľadávku na žalobcu - spoločnosť ZK Profit, spol. s r.o., na základe čoho súd povolil zmenu účastníkov (uzn. č.k. 16 C 106/2014-47).
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, na pojednávaní však nárok spochybnil, keďže jeho podstatnú časť tvoria nejasné poplatky.
4. Súd už rozsudkom č. k. 16 C 106/2014-55 z 30. apríla 2015 žalobu bez nariadenia pojednávania zamietol. Krajský súd v Trnave však na odvolanie žalobcu tento rozsudok uznesením č. k. 25 Co 411/2015-73 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie v podstate z dôvodu, že súd vo veci rozhodol bez pojednávania, hoci považoval niektoré skutočnosti za sporné. V takom prípade mal postupovať podľa § 118 ods. 2 Obč. súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016, vo veci nariadiť pojednávanie a so spornými skutočnosťami oboznámiť.
5. Súd preto v zmysle záväzného pokynu odvolacieho súdu nariadil na prejednanie veci pojednávanie (§ 297 C. s. p.), na ktoré sa dostavil len žalovaný. Žalobca, ktorý bol riadne predvolaný dňom 8. septembra 2016 postupom podľa § 106 ods. 1 v spojení s § 113 ods. 3 C. s. p. na adresu jeho právneho zástupcu (§ 178 ods. 1 C. s. p.), ktorú sám právny zástupca v žalobe udal, sa nedostavil, no ospravedlnil sa, súhlasil s pojednávaním vo svojej neprítomnosti a o odročenie nežiadal. Preto súd podľa § 180 C. s. p. pojednával v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva
o splátkovom úvere (č. l. 7 a 8), výpis z úveru (č. l. 42 až 46), oznámenie o postúpení pohľadávky (č. l. 40 a 41) a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
6. a) Žalovaný ako dlžník a Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ, ktorý je bankou podnikajúcou na základe bankového povolenia, podpísali 29. septembra 2006 listinu označenú ako „zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX“ (č. l. 7 a 8). V jej čl. I sa veriteľ zaviazal „jednorazovo, bezhotovostne“ poskytnúť žalovanému úver vo výške 35.000 býv. Sk. Úver mal byť úročený pevnou sadzbou 18,4 % ročne, úroky mali byť splatné mesačne, za jeho správu bol dohodnutý poplatok 60 Sk mesačne a dlžník ho mal splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach po 959 Sk vždy do 20. dňa príslušného mesiaca až do 20. septembra 2011. V čl. II ods. 2 tejto zmluvy sa strany dohodli, že súčasťou zmluvy sa stanú „VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením“, pričom za VOP sa považujú „Všeobecné obchodné podmienky vydané... s účinnosťou od 1. 8. 2002“. Žalobca nedokázal existenciu ani obsah žiadneho z posledne citovaných dokumentov.
b) Nebolo dokázané, kedy bol úver poskytnutý žalovanému. Taktiež nebolo zistené, kedy a ako žalovaný úver splácal pred januárom 2009, kedy sa dostal do omeškania, či a ako bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžných súm a kedy a ako Slovenská sporiteľňa, a.s., uplatnila svoje právo žiadať pre nezaplatenie splátky splatenie celej istiny. K 1. januáru 2009 však Slovenská sporiteľňa, a.s., evidovala na úverovom účte žalobcu omeškané splátky 216,81 € a zostatok 795,85 € (č. l. 42 a nasl.). Následne žalovaný mesačne splácal sumy približne 31,83 €, resp. 32,88 € v podstate mesačne až do septembra 2009, potom sa s niektorými čiastkami dostával do omeškania. Od 1. januára 2009 bol úverový účet žalovaného pravidelne zaťažovaný riadnym úrokom, poplatkom za správu úveru, poplatkami za upomienky. Okrem toho boli žalovanému predpisované úroky z omeškania.
c) Listom z 11. októbra 2013 (č. l. 40) Slovenská sporiteľňa, a.s., oznámila žalovanému, že pohľadávka (identifikovanú ako „41A - Spotrebný úver na Čokoľvek, Číslo úveru/číslo účtu: XXXXXXXXX“) „vo výške 613,14 € s príslušenstvom“ postúpila na DPS financial consulting, s.r.o. Ten listom z 25. septembra 2014 (č. l. 41) oznámil žalovanému postúpenie tejto pohľadávky na žalobcu.
7. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).
a) Skutkové zistenia v bode 6 písm. a) sú v podstate len reprodukciou príslušných listín. Žalobca napriek svojmu dôkaznému bremenu (§ 120 ods. 1 O. s. p. účinného do 30. júna 2016, § 185 ods. 1 C. s. p.) nenavrhol súdu žiaden dôkaz na dokázanie všeobecných obchodných podmienok ani iných dokumentov, na ktoré zmluva z 26. septembra 2006 odkazovala. Ak však žalobca chcel z týchto podmienok odvodzovať pre seba určité práva, bolo jeho povinnosťou navrhnúť ich súdu ako dôkaz. Tým, že tak neurobil, musel súd vychádzať z toho, že nebolo dokázané, aký ich obsah sa stal súčasťou tejto zmluvy o úvere.
b) Skutkového zistenie pod bodom 6 písm. b) je dôsledkom neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu. Zo žiadneho vykonaného dôkazu totiž nevyplýva, či a kedy žalovaný vykonával splátky pred 1. januárom 2009 a ako sa vyvíjala výška úveru za toto obdobie. Takýmto dôkazom nemôže byť výpis z úverového účtu Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorý sa začína až 1. januárom 2009. K tomuto dátumu sú na tomto výpise obsiahnuté určité východiskové údaje (počiatočný zostatok, vyčerpaná suma, omeškané splátky a pod.). Zo žiadneho z predložených dôkazov však nevyplýva, ako sa žalobca, resp. Slovenská sporiteľňa, a.s., k týmto východiskovým údajom dopočítali, teda aké sumy (komponenty) do tejto sumy vstúpili, ako boli tieto komponenty vypočítané a pod. Okrem toho z týchto východiskových agregovaných súm nie je možné ustáliť priebeh platobnej histórie na úverovom účte žalovaného pred 1. januárom 2009. Ako bude uvedené ďalej, sú pre zistenie nárokov Slovenskej sporiteľne, a.s., kľúčové aj časové okamihy jednotlivých pohybov na úverovom účte. Pritom tieto skutočnosti (dátum, rozsah a trvanie prečerpania) sú podstatnými skutočnosťami pre výpočet úrokov, na ktoré by bol žalovaný povinný. Suma úrokov je zasa podstatná pri započítavaní jednotlivých splátok a prepočítaní amortizácie istiny a ďalšom počítaní úrokov. Na preukázanie týchto
skutočností bol tak žalobca v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. a § 185 ods. 1 C. s. p. povinný predložiť potrebné dôkazy. Bol na to aj vyzvaný uznesením č. k. 16 C 106/2014-27 pod následkom odmietnutia podania. Okrem toho žalobca poznal už z predošlého rozsudku názor súdu, bolo mu teda známe, ktoré skutočnosti považuje súd za sporné. Sám vo svojom odvolaní tvrdil, že kompletný výpis nepredložil iba administratívnym omylom, no ani v odvolaní tento svoj administratívny omyl nenapravil. Ďalej mu bolo doručené zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, z ktorého jasne vyplýva, že súd má sporné a nesporné skutočnosti ustáliť a upozorniť na ne na pojednávaní. Konečne mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie, na ktorom bol poučený tak o sudcovskej koncentrácii podľa § 153 C. s. p., ako aj o zákonnej koncentrácii podľa § 154 C. s. p. Zo všetkých uvedených skutočností pritom žalobcovi muselo byť zrejmé, že súd pojednávanie nariaďuje práve preto, že vyššie uvedené skutočnosti naďalej považuje za sporné, a vytvára žalobcovi priestor na spoznanie názoru súdu a možnosť naň reagovať vhodnými dôkaznými návrhmi. Žalobca však aj tak na pojednávanie neprišiel, výslovne sa ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Podľa názoru súdu tak bol žalobcovi vo veľkorysom rozsahu vytvorený priestor na to, aby predložil potrebné návrhy na doplnenie dokazovania v zmysle toho, čo súd považuje za sporné. Tento priestor mal už potom, čo dostal prvý rozsudok, aj potom, čo dostal uznesenie odvolacieho súdu, aj potom, čo dostal predvolanie, a konečne na pojednávaní, kde súd výslovne zopakoval podľa § 181 ods. 2 C. s. p., čo považuje za sporné (aj keď to žalobcovi muselo byť zrejmé už z predošlého priebehu konania). Napriek tomu žalobca len v reakcii na pôvodné uznesenie č. k. 16 C 106/2014-27 predložil už spomínaný výpis z úverového účtu začínajúci 1. januárom 2009, až do skončenia dokazovania však nepredložil výpis za obdobie pred 1. januárom 2009 (i keď podľa neho šlo len o „administratívnu chybu“, ktorú bolo možné napraviť obratom ruky). V dôsledku uvedeného tak súd žalobu žalobcu odmietnuť, musí však žalobca znášať negatívne dôsledky nedostatočného preukázania jednotlivých rozhodujúcich skutočností pre výpočet svojho nároku.
c) Skutkové zistenie v bode 6 písm. c) je tiež zrejmé z obsahu tam uvedenej listiny. Súd nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie ešte aj obsahom zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka oznámenie veriteľa (postupcu) o postúpení bez ďalšieho legitimizuje postupníka na uplatňovanie pohľadávky voči dlžníkovi, bez ohľadu na obsahu zmluvy medzi postupcom a postupníkom (to všetko samozrejme len za predpokladu, že postúpenie je právne účinné, pozri ďalej). Ak v konaní bolo preukázané oznámenie postupcu, je dôkaz zmluvou o postúpení nadbytočný. Preto súd dôkaz zmluvou o postúpení nevykonával.
Právne vec súd posúdil takto:
8. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu poskytnutého úveru formou pripísania peňažných prostriedkov na jeho bežný účet, ktoré žalovaný musel následne vrátiť. Žalobca svoje nároky voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa (§ 186 ods. 1 C. s. p.). Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu úveru v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, keďže sa ňou veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a tento sa zaviazal ich vrátiť s úrokmi. Táto zmluva sa považuje za tzv. absolútny obchodný vzťah v zmysle § 261 ods. 3 písm. d), takže sa naň vzťahuje celá tretia časť Obchodného zákonníka. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval tento úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebných úveroch v znení účinnom k 29. septembru 2006 a zmluva z 29. septembra 2006 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme štandardného úveru [§ 2 písm. a) cit. zákona].
9. Z ust. § 497, ale aj z § 502 a 504 Obch. zák. pre zmluvu o úvere vyplýva, že dlžník je na základe zmluvy o úvere povinný vrátiť tie peňažné prostriedky, ktoré mu boli reálne poskytnuté, a len z týchto peňažných prostriedkov je povinný platiť dohodnutý, resp. bežný úrok do času ich splatenia. Existencia obchodných podmienok, ktoré by prípadne upravovali úročenie inak, nebola zistená. Na výpočet úročenia je preto podstatné zistiť presné dátumy tak poskytnutia, ako aj splatenia úveru. Ako už bolo uvedené, v prerokúvanej veci nebolo zistené, kedy došlo k poskytnutiu úveru žalovanému, v akej výške a kedy (v ktoré dni) bol splácaný a v akej výške. Preto nebolo zistené rozhodujúce skutočnosti pre určenie obdobia, za ktoré mal v zmysle § 502 Obch. zák. žalovaný ako klient platiť úroky. Z uvedeného dôvodu taktiež nebolo možné preskúmať, či sumy uvádzané vo výpise z úverového účtu ako východiskový stav
(najmä položky omeškané splátky a počiatočný zostatok) boli vypočítané správne, teda či súd výsledkom správnej aplikácie citovaného ustanovenia § 502 Obch. zák., ale aj § 330 Obch. zák. upravujúceho poradie a rozsah započítania splátok. Nárok žalobcu však mohol vyplývať len z preukázania týchto rozhodujúcich skutočností, teda výšky a dátumu čerpania, výšky a dátumom splátok a spôsobu úročenia. Keďže nič z toho preukázané nebolo (za obdobie pred 1. januárom 2009), nemohol súd preskúmať, či sú nároky vyčíslené Slovenskou sporiteľnou, a.s., k 1. januári 2009 v súlade so zákonom a so zmluvou z 29. septembra 2006. Z takto nepreskúmateľných nárokov však nie je možné vychádzať ani pre skúmaní ďalších nárokov po 1. januári 2009.
10. Vzhľadom na to treba uzavrieť, že žalobca do skončenia dokazovania neuniesol dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 30. júna 2016, § 185 ods. 1 v spojení s § 154 a § 149 C. s. p.) na preukázanie jednotlivých rozhodujúcich skutočností, ktoré sú podstatné na určenie výšky ním uplatňovanej pohľadávky. Z tohto dôvodu súd jeho žalobu zamietol (výrok I).
11. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu všetkých jeho trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).