Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/245/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: G. Y.Í., L.. XX.XX.XXXX, P. J. XXX XX L. XXXX, Š. M. D., proti žalovanému: C. K., L.. XX.XX.XXXX, P. J. XXX XX L. XXX, Š. M. D., právne zastúpený Mgr. Ladislavom Švaňom, advokátom so sídlom Veľká Okružná 39, 010 01 Žilina,, o zakázanie zasahovania do pokojného stavu, takto

rozhodol:

Žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 05.08.2014 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 05.08.2014 a doplnenou podaniami žalobcu zo dňa 21.11.2014 a zo dňa 14.05.2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bolo žalovanému zakázané pohybovať sa vo vzdialenosti minimálne 10 m od pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. L. evidovaných na LV č. XXX ako parcely KN- C č.: XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 796 m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2 a vstupovať na pozemky nachádzajúce sa v k. ú. L.S. evidované na LV č. XXX ako parcely KN-C č.: XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 311 m2 a XXXX - záhrady o výmere 563 m2. Súčasne žalobca žiadal zaviazať žalovaného nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že so súhlasom vlastníkov T. B. a K. Š. býva v rodinnom dome súp. č. XXXX nachádzajúcom sa v k. ú. L.. K jeho susedom manželom S. C. a D. C. chodieva nepravidelne na návštevu žalovaný (ich vnuk). Správanie žalovaného je neprimerané, provokujúce a urážajúce, čo mu spôsobuje stresové situácie, ktoré mu veľmi sťažujú bývanie a užívanie jeho obydlia. Navyše mu správanie žalovaného zhoršuje zdravotný stav, trpí depresiami, nespavosťou a strachom z možného opakovaného verbálneho a fyzického napadnutia žalovaným. K podaniu žaloby sa rozhodol preto, lebo žalovanému v jeho skutkoch napomáhajú jeho starí rodičia, ktorí ho už v minulosti aj fyzicky napadli a musela ho odviesť záchranka. Toto pokračuje už 15 rokov, pričom páchateľ nebol ešte potrestaný. Správanie žalovaného je políciou nesprávne posudzované a veci súvisiace s jeho skutkami sú postupované na priestupkové konanie do Žiliny, avšak žiadne rozhodnutie o potrestaní žalovaného ešte neobdržal. V minulosti bol nútený navštíviť aj psychiatrickú ambulanciu v T. L. C.. V ďalšom žalobca uviedol, že je s S. C. v súdnom spore vedenom Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 2C/38/2014. 3. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 10.06.2015, v ktorom potvrdil, že žalobca býva v rodinnom dome súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parcela KN-C č. XXXX/X v obci L., ktorý je v podielovom spoluvlastníctve družky žalobcu, pani K. Š. a dcéry žalobcu, pani T. B., rod. Y., ku ktorým nehnuteľnostiam má žalobca zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu (právo doživotného bývania a užívania). Súčasne žalovaný potvrdil, že v bezprostrednom susedstve žalobcu, vedľa neho, bývajú v rodinnom dome súp. č. XXX, postavenom na pozemku parcela KN-C č. XXXX v obci L.Š. jeho starí rodičia S. C. a D. C.. Je tiež pravdou, že chodieva navštevovať svojich starých rodičov. K ďalším skutkovým tvrdeniam žalobcu, že jeho

správanie je neprimerané, provokujúce a urážajúce, sa nevie relevantne vyjadriť, keďže z uvedeného nie je zrejmé, v čom má spočívať jeho nezákonné správanie sa, alebo správanie, ktoré by bolo možné považovať za odporujúce dobrým mravom. Razantne však popiera, že by z jeho strany došlo v minulosti k opakovanému verbálnemu a fyzickému napadnutiu žalobcu, ako to žalobca v žalobnom návrhu udáva. Žalobca nemá dobré vzťahy s jeho starými rodičmi (napriek tomu, že jeho stará matka S. C. je sestrou žalobcu), pričom na Okresnom súde Žilina je pod spis. zn. 2C/38/2014 vedené konanie o odstránenie betónového oplotenia s príslušenstvom, ktorého účastníkmi sú žalobcovia: K. Š., T. B. a žalobca, a žalovaní: jeho starí rodičia D. C. a S. C.. Žalovaný ďalej poprel, že by zasahoval do pokojného stavu žalobcu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal nielen jeho neprimerané, provokujúce a urážajúce správanie sa voči žalobcovi, ale ani to, že by jeho správanie akýmkoľvek spôsobom sťažovalo bývanie a užívanie obydlia žalobcom. Žalobca ani neuvádza, akým spôsobom by malo dôjsť k sťaženiu bývania a užívania obydlia žalobcom v spojitosti s jeho správaním. Rovnako žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mal zhoršený zdravotný stav, že by trpel depresiami a že by uvedené bolo dôsledkom jeho hrubého správania sa. K samotnému petitu žaloby žalovaný namietal, že porovnaním opísaného skutkového stavu, ktorý žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a navrhovaným výrokom súdneho rozhodnutia nie je zrejmé, ako môže mať vplyv navrhovaný výrok súdneho rozhodnutia na odstránenie žalobcom popísaného skutkového stavu. Navyše, navrhovaným petitom sa žalobca v podstate domáha ochrany, ktorá prislúcha vlastníkovi (aj oprávnenému držiteľovi, napr. žalobcovi z titulu zriadeného vecného bremena) na základe ust. § 126 Občianskeho zákonníka, ktorá sa však viaže na neoprávnený zásah do vlastníckeho (aj užívacieho) práva, ktorej ochrany sa však podľa opísaného skutkového stavu žalobca nedomáha. Žalobca navrhuje zakázať odporcovi pohybovať sa v blízkosti (resp. vo vzdialenosti minimálne 10 metrov) od pozemkov parciel KN-C. č.: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, k. ú. L. vo vlastníctve pani K. Š. a pani T. B., čo by malo za dôsledok nemožnosť žalovaným užívať obecnú cestu (parcela KN- C č. XXXX) ako prístupovú cestu k jeho starým rodičom a zároveň by navrhovaný priestor, na ktorom by mal mať zakázaný pohyb zasahoval aj do priestoru pozemkov v bezprostrednom susedstve parciel KN-C č.: XXXX/X, XXXX/X S. XXXX/X, ktorých vlastníkom ani oprávneným užívateľom (držiteľom) nie je žalobca, a teda uvedeným zákazom by došlo k nezákonnému a protiústavnému obmedzeniu vlastníckeho a dispozičného práva vlastníkov susediacich pozemkov. Napokon, zakázať mu vstup na pozemky vo vlastníctve starej matky S. C. (pozemky parcely KN-C č.: XXXX a XXXX) nie je možné na základe žaloby žalobcu, ktorý nemá k uvedeným pozemkom žiadne právo (či už vlastnícke alebo užívacie). Navrhovaným výrokom súdneho rozhodnutia by tak došlo k nezákonnému a protiústavnému obmedzeniu vlastníckeho a dispozičného práva jeho starej matky odporcu S. C.. Žalovaný tak žiadal žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu nahradiť mu trovy konania. 4. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 16.09.2016, a to v neprítomnosti strán sporu, keďže žalobca podaním zo dňa 06.09.2016 oznámil súdu, že sa nemôže zúčastniť pojednávania, ale súhlasí s ukončením sporu bez jeho prítomnosti a žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu rovnako vyjadril svoj súhlas s pojednávaním aj v jeho neprítomnosti. 5. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, prítomného na pojednávaní, na pojednávaní zásadne zotrval na svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.06.2015. Súčasne sa vyjadril k listinným dôkazom produkovaným žalobcom, a to tak, že drvivá väčšina z nich svedčí len o korešpondencii žalobcu, ktorou sa v podstate domáhal riešenia vzťahov zo žalovaným a nemajú bezprostredný vplyv na toto konanie. K čestnému prehláseniu J. T. a C. T. sa vyjadril, že tieto listinné dôkazy spochybňuje čo do ich pravosti aj obsahu, pretože z predložených fotokópii nie je zrejmé, či overovacia doložka týchto svedkov, ktorí mali poskytnúť predmetné vyhlásenie sa skutočne nachádza aj na origináli týchto vyhlásení. Ďalej poukázal na to, že títo údajní svedkovia sa mali vyjadrovať k incidentu, ku ktorému došlo, alebo resp. malo dôjsť dňa 29.07.2013, pričom o týchto skutočnostiach mali vypovedať pol roka po tomto incidente. V čase kedy žalobca podával trestné oznámenie na žalovaného, a to dňa 30.07.2013, žalobca neuviedol pred orgánmi činnými v trestnom konaní, že by boli pri tomto údajnom incidente prítomné aj nejaké ďalšie osoby. S touto argumentáciou teda prišiel žalobca až následne pol roka na to. Ďalej žalovaný namietal, že žalobcom navrhovaným výrokom súdneho rozhodnutia by fakticky došlo aj k porušeniu jeho ústavou garantovaných práv, keďže SR v ust. čl. 23 ods. 1 a 3 mu zaručuje slobodu pohybu a pobytu, pričom táto môže byť obmedzená jedine zákonom. V tejto súvislosti podotýka, že tak Občiansky zákonník, ako aj neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by umožňovali súdu obmedziť jeho slobodu pohybu a pobytu, takáto možnosť vyplýva jedine z Trestného zákona a Trestného poriadku a teda má za to, že pokiaľ sa nedopustil žiadneho trestného činu, nebol právoplatne odsúdený za žiaden trestný čin v súvislosti so žalobcom tvrdenými skutočnosťami, nie je mu možné v tomto konaní uložiť nejaký zákaz približovania sa k žalobcovi, ktorý by zároveň obmedzil jeho pohyb a pobyt aj v priestoroch, vo vzťahu ku ktorým žalobca nemá žiadne právo ani vzťah, ako je

napríklad verejná cesta. Výslovne sa dokonca žalobca domáha aj zákazu vstupu na pozemky, ktoré sú vo vlastníctve starých rodičov žalovaného, čím by došlo k porušeniu práv aj samotných jeho starých rodičov. Žalobca vo svojich podaniach okrem iného útočí priamo aj voči jeho starým rodičom, ako aj spochybňuje postup vyšetrovateľa v rámci prebiehajúcich konaní, ktoré žalobca inicioval. Podotýka, že žalobca v tomto konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že by sa voči žalobcovi dopustil či už jednak priestupku, alebo prípadne trestného činu. Vždy išlo len o korešpondenciu produkovanú žalobcom. Na záver žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že je zrejme aj z podaní žalobcu, že v rodine žalobcu sú vážne narušené vzťahy predovšetkým teda medzi žalobcom a jeho sestrou S. C., ktoré už pretrvávajú niekoľko rokov. V priebehu týchto rokov bolo zo strany žalobcu opakovane iniciovaných niekoľko podaní predovšetkým na orgány činné v trestnom konaní ako aj na Obvodný úrad v Žiline voči jeho sestre S. C. a z celého kontextu žaloby ako aj príloh vyplýva, že žalobca má ťažké srdce na svoju sestru S. C., s ktorou niekoľko rokov už nevychádza. Prebiehajú medzi nimi aj spory vedené Okresným súdom Žilina. Do dnešného dňa sestra žalobcu S. C. nebola uznaná vinnou zo spáchania žiadneho priestupku, ani trestného činu voči žalobcovi. 6. Na základe listinných dôkazov produkovaných stranami sporu súd dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. 7. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 10.06.2015 vedeného pre k. ú. L. (dôkaz predložený žalovaným na č. l. 54 spisu) vyplýva, že v časti A LV sú evidované pozemky parcely KN- C č.: XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 796 m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2 a stavba rodinný dom súp. č. XXXX postavená na parcele KN-C č. XXXX/X, pričom ako podieloví spoluvlastníci sú v časti B LV evidované pod B1 K. Š. v podiele o veľkosti 1/2 a pod B2 T. B.Á. v podiele o veľkosti 1/2. V časti C LV je zapísané vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania v prospech žalobcu. 8. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 10.06.2015 vedeného pre k. ú. L. (dôkaz predložený žalovaným na č. l. 55 spisu) vyplýva, že v časti A LV sú evidované pozemky parcely KN-C č.: XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 311 m2 a XXXX - záhrady o výmere 563 m2, pričom ako výlučný vlastník v časti B LV je evidovaná pod B1 S. C.. 9. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 10.06.2015 vedeného pre k. ú. L. (dôkaz predložený žalovaným na č. l. 56 spisu) vyplýva, že v časti A LV je evidovaná stavba rodinný dom súp. č. XXX postavená na parcele KN-C č. XXXX, pričom v časti B LV sú ako bezpodieloví spoluvlastníci evidovaní D. C. a S. C.. 10. Z informatívnej kópie z katastrálnej mapy zo dňa 10.06.2015, k. ú. L. (dôkaz predložený žalovaným na č. l. 57 spisu) vyplýva, že pozemky parcela KN-C č. XXXX/X a parcela KN-C č. XXXX bezprostredne susedia a majú spoločnú hranicu, pričom pozemky parcely KN-C č.: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X majú spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom sa nachádza obecná cesta (parcela KN-C č. XXXX, ako to tvrdil žalovaný v podaní zo dňa 10.06.2015, pričom toto jeho skutkové tvrdenie žalobca nerobil sporným). 11. Zo záznamu o poskytnutí lekárskej pomoci zo dňa 20.07.2001 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 19 spisu) vyhotoveného MUDr. Jánom Kurzyszom vyplýva, že dňa 20.07.2001 bol žalobca ošetrený po tom, ako mal byť sotený druhou osobou v L.W. a mal spadnúť z 10 cm chodníka a udrieť si chrbticu, pričom sa nevie pohnúť. 12. Dňa 20.07.2001 vydal príslušník OO PZ Kysucké Nové Mesto potvrdenie č. j.: ČPS: ORP-/2001 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 19 spisu) o tom, že žalobca vykonal oznámenie o fyzickom napadnutí rodinou C. z L.. 13. V žalobcom predloženom čestnom prehlásení J. T. zo dňa 16.12.2013 (na č. l. 3 spisu) sa udáva, že dňa 29.07.2013 v čase okolo 19.00 - 20.00 hod. v obci L. bol J. T. svedkom ako mládenec, ktorý stál na dvore S. C. vbehol do záhrady G. Y., kde ho fyzicky napadol. Toto J. T. videl aj so svojim kamarátom, ktorého nebude menovať, zo vzdialenosti 15 až 20 m. Po incidente odišli, pretože sa nič vážneho nestalo. Čestné prehlásenie dal J. T. na žiadosť G. Y., pretože ho krivo obviňujú. Skutok sa stal na pozemku XXXX/X. 14. V žalobcom predloženom čestnom prehlásení C. T. zo dňa 24.01.2014 (na č. l. 4 spisu) sa udáva, že dňa 29.07.2013 v čase okolo 19.00 - 20.00 hod. v Obci L. sedel s pánom J. T. v blízkosti rodinných domov S. C. a jej manžela D.. C. a tiež rodinného domu G. Y.. Počítali hríby. Na dvore S. C. stál jej vnuk, údajne C., tak ho potom oslovovali. Ten sa zrazu rozbehol do záhrady G. Y., kde tento polieval zeleninu a kričal ja ho zabijem. Na to videl, ako zozadu G. Y. surovo napadol, zvalil ho na zem a začal ho udierať. Keď to videla S. C., pribehla k nim a strhla C. z G. Y. a odišli na svoj dvor. Za 5 minút prišiel na aute otec C. a vykrikoval na neho, že čo si to urobil ty hlupák. Na to S. C. navrhla, že to zvalia na G. Y., teda že on napadol C.. Tak to aj povedali policajtom, čo je veľké klamstvo. Sedeli tam až do odchodu polície, takže všetko dobre videli a počuli. Medzi domami nie je žiadny plot, boli vzdialení asi 10 až 20

metrov od miesta činu. Po napadnutí dvíhala zo zeme G. Y. jeho manželka a volali hneď políciu. Pri tomto incidente žiadne nadávky nepočuli. 15. Dňa 27.01.2014 žalobca doručil Okresnej prokuratúre Žilina podanie datované dňa 27.01.2014 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 6 spisu), ktorým mal predložiť Okresnej prokuratúre Žilina k trestnému oznámeniu na žalovaného kópiu čestného prehlásenia nemenovaného svedka, ktorý mal byť svedkom fyzického napadnutia jeho osoby žalovaným. V ďalšom sa v podaní vyjadroval napadnutiam zo strany starých rodičov žalovaného. Napokon sa týmto podaním domáhal náhrady za stratenú zlatú retiazku, ktorú mu mal žalovaný pri incidente strhnúť a doteraz ju v záhrade nenašiel. 16. Dňa 21.10.2010 vydal príslušník OO PZ Kysucké Nové Mesto potvrdenie č. p.: ORP-P/OPP- KNM-2010 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 14 spisu) o tom, že žalobca vykonal oznámenie o hrubom správaní žalovaného. 17. Dňa 30.07.2013 vydal príslušník OO PZ Kysucké Nové Mesto potvrdenie č. p.: ORP-P669/OPP- KNM-2013 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 8 spisu) o tom, že žalobca vykonal ústne oznámenie o fyzickom napadnutí žalovaným. 18. Zo záznamu o podaní oznámenia podľa ust. § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. vyhotoveného OO PZ Kysucké Nové Mesto dňa 30.07.2013 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 9 spisu) vyplýva, že žalobca dňa 30.07.2013 podal na OO PZ Kysucké Nové Mesto oznámenie, v ktorom uviedol, že býva v Obci L. č. XXXX, pričom v jeho susedstve býva jeho sestra S. C., ktorá má vnuka - žalovaného, ktorý bol dňa 29.07.2013 u nej na prázdninách. O 19.00 hod. ho napadol, a to tak, že prešiel cez neoplotenú časť z pozemku svojej starej matky na jeho pozemok, keď práve polieval záhradu a tu ho fyzicky napadol tak, že ho sotil, pričom spadol na chrbát, následne na neho skočil a začal ho udierať, z čoho ho bolí ruka v lakti., chrbát a pravá strana spodnej sánky. Následne na to došla do záhrady S. C., ktorá strhla z neho žalovaného. Jeho kričanie počula aj jeho priateľka K. Š., ktorá sa v tom čase sprchovala a teda toto nevidela. 19. Listom zo dňa 11.09.2013 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 12 spisu) adresovaným OO PZ Kysucké Nové Mesto dopĺňal žalobca na žalovaného trestné oznámenie zo dňa 30.07.2013, kde okrem požadovania potrestania žalovaného žalobca uviedol, že od fyzického napadnutia má zdravotné problémy a po ukončení všetkých vyšetrení podá jeho ošetrujúci lekár správu o jeho zdravotnom stave. 20. Listom zo dňa 23.10.2013 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 12 spisu) adresovaným OO PZ Kysucké Nové Mesto predkladal žalobca kópie bližšie nešpecifikovaných záznamov o zdravotných vyšetreniach. Žiadal v ďalšom, aby bolo začaté trestné stíhanie proti žalovanému z dôvodu fyzického napadnutia žalobcu. Súčasne oznamoval, že jeho zdravotný stav je po napadnutí neuspokojivý a od 01.10. začína absolvovať rehabilitačný pobyt. Napokon žalobca listom prikladal bližšie nešpecifikované listiny, ktoré sa mali týkať fyzického napadnutia starými rodičmi žalovaného. 21. V podaní bez datovania označenom ako Doplnenie trestného oznámenia zo dňa 30.07.2013 č. p. ORP-P669 OPP KNM 2013 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 7 spisu) adresovaným OO PZ Kysucké Nové Mesto sa žalobca vyjadroval k susedským sporom s S. C. a súčasne udával rovnaké skutkové tvrdenia, ako ich opísal v žalobe v prejednávanej veci. 22. Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina listom zo dňa 26.08.2013 spis. zn. 1Pn 888/13-4 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 13 spisu) vyrozumel žalovaného k trestnému oznámeniu zo dňa 16.08.2013, že jeho trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania a iné, odstúpil na vybavenie OO PZ, Kysucké Nové Mesto. 23. Okresná prokuratúra Žilina listom zo dňa 15.01.2014 spis. zn. Pd 9/14/5511-2 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 11 spisu) oznamovala žalobcovi, že na Okresnú prokuratúru Žilina bol postúpený jeho podnet označený ako trestné oznámenie na žalovaného adresovaný Krajskej prokuratúre v Žiline, z ktorého obsahu vyplýva, že žalobca namieta zákonnosť postupu a rozhodnutia OO PZ Kysucké Nové Mesto v rámci objasňovania priestupku. Vo veci v súčasnosti koná Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, a to kvôli skutkom, ktoré sa mali stať 29.07.2013. Okresné prokuratúra Žilina tak potvrdila prijatie podnetu a oznamovala žalobcovi, že o spôsobe jeho vybavenia bude písomne upovedomený v zákonnej lehote. 24. Listom zo dňa 19.07.2016 adresovaným Krajskej prokuratúre v Žiline (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 69 spisu) žalobca podal na žalovaného trestné oznámenie za verbálne útoky na jeho osobu, ktoré sa sústavne opakujú, ako aj hádzanie petard do jeho záhrady a pod okná rodinného domu, v ktorom býva so svojou priateľkou, ako aj do ohrady, kde má žalobca psa. Uvedené sa stáva každé vianočné sviatky, Silvestra a veľkonočné sviatky a trvá to až do ranných hodín. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný bol vyhodený z rodičovského domu a asi rok už býva u svojich starých rodičov. Žalovaný tiež parkoval už 3 x pred jeho bránou tak, aby mu znemožnil výjazd a vjazd do jeho dvora.

25. Dňa 03.02.2014 podal žalobca ako navrhovateľ III. spolu s K. Š. a T. B. ako navrhovateľkami I. a II. na Okresnom súde Žilina proti D. C. a S. C. ako odporcom I. a II. návrh na začatie konania (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 16 spisu), ktorým sa domáhali vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by boli odporcovia I. a II. zaviazaní odstrániť betónové oplotenie v dĺžke 2,75 m z parcely KN-C č. XXXX na hranici s obecnou cesto, vyústenie žľabového odpadu dažďovej vody z domu súp. č. XXX do parcely KN-C č. XXXX/X, betónovú šachtu rozmerov 1 x 1 x 1 m z parcely KN-C č. XXXX/X, betónovú dlažbu o ploche m2 z parcely KN-C č. XXXX/X, vytekanie žumpy z pozemku KN-C č. XXXX na pozemok KN- C č. XXXX/X a namontovanie lapačov snehu na strechu č. XXX. 26. Podľa ust. čl. 2 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), právo každého na život je chránené zákonom. 27. Podľa ust. čl. 8 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 28. Podľa ust. čl. 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných. 29. Podľa ust. čl. 18 Dohovoru, obmedzenia, ktoré tento dohovor pripúšťa pre uvedené práva a slobody, sa nesmú použiť na iný účel než na ten, na ktorý boli určené. 30. Podľa ust. čl. 13 ods. 2 Ústavy SR v platnom znení, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. 31. Podľa ust. čl. 13 ods. 4 Ústavy SR v platnom znení, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. 32. Podľa ust. čl. 15 ods. 1 Ústavy SR v platnom znení, každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. 33. Podľa ust. čl. 16 ods. 1 Ústavy SR v platnom znení, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. 34. Podľa ust. čl. 21 ods. 1 Ústavy SR v platnom znení, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. 35. Podľa ust. čl. 23 ods. 1 Ústavy SR v platnom znení, sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje. 36. Podľa ust. čl. 23 ods. 2 Ústavy SR v platnom znení, slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody. 37. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 38. Podľa ust. § 4 OZ, proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd. 39. Podľa ust. § 11 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 40. Podľa ust. § 13 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. 41. Možno konštatovať, že žalobca sa proti žalovanému domáhal ochrany pred zásahmi žalovaného do jeho práva na obydlie (v dome súp. č. XXXX postavenom na parcele KN-C č. XXXX/X, k. ú. L.) a pokojné užívanie nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, k. ú. L. a súčasne práva na zdravie, a to tým, že by súd uložil žalovanému zákaz pohybovať sa vo vzdialenosti minimálne 10 m od pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. L. evidovaných na LV č. XXX ako parcely KN-C č.: XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 796 m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2 a vstupovať na pozemky nachádzajúce sa v k. ú. L. evidované na LV č. XXX ako parcely KN-C č.: XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 311 m2 a XXXX - záhrady o výmere 563 m2. Žalobca sa tak domáhal ochrany svojich základných práv garantovaných Dohovorom v cit. ust. čl. 2 ods. 1 a čl. 8 ods. 1, ako aj Ústavou SR v cit. ust. čl. 15 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a čl. 21 ods. 1. V podústavnom práve možno základ ochrany uvedených práv žalobcu nájsť v cit. ust. § 4 a ust. § 11 OZ. Žalobcom tvrdené konanie žalovaného, ktoré malo zasahovať do jeho vyššie spomínaných práv, malo spočívať v schválnostiach a verbálnych a fyzických útokoch. Možno tiež konštatovať, že žalobcom požadovaný spôsob ochrany jeho dotknutých práv nevyhnutne zasahuje do práva žalovaného podľa cit.

ust. § 23 ods. 1 Ústavy SR. Toto právo žalovaného je možné obmedziť len z dôvodov podľa cit. ust. čl. 23 ods. 2 Ústavy SR, teda aj z dôvodu ochrany zdravia alebo ochrany práv a slobôd žalobcu. V podústavnej právnej úprave možno žalobcom žalobou uplatnené právo podradiť pod cit. ust. § 13 ods. 1 OZ, teda ako právo domáhať sa ochrany pre rušivými zásahmi do jeho práva na ochranu osobnosti, a to, keďže toto zákonné ustanovenie obsahuje len demonštratívne vymedzenie prostriedkov ochrany osobnostných práv (z dôvodu použitého slova najmä), aj obmedzením vyššie uvedených práv žalovaného. 42. Výkon uvedeného práva žalobcu musí byť uplatnený v zákonnom rámci, ktorý vymedzuje jeho obsah a legitímny cieľ, alebo povedané slovami podľa ust. § 3 ods. 1 nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iného. Uvedená zásada je všeobecnejšie upravená čl. 18 Dohovoru a čl. 13 ods. 4 Ústavy SR. Pri strete (kolízii) dvoch Dohovorom a Ústavou SR garantovaných práv je pri zvažovaní obmedzenia jedného z kolidujúcich práv nutné prihliadať na to, či ochrana prvého z kolidujúcich práv predstavuje legitímny cieľ obmedzenia druhého z kolidujúcich práv. Ak je však možné ochranu, resp. výkon prvého z kolidujúcich práv dosiahnuť aj inými prostriedkami ochrany, ktoré nezasahujú, alebo neobmedzujú druhé z kolidujúcich práv, nemožno obmedzenie tohto práva považovať za primerané sledovanému cieľu, t. j. ochrane prvého z kolidujúcich práv. Takýto výklad zároveň zodpovedá zneniu ust. čl. 18 Dohovoru a ust. čl. 13 ods. 4 Ústavy SR. 43. Pre vyslovenie záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu bolo tak potrebné, aby žalobca jednak preukázal neoprávnené zásahy žalovaného do jeho vyššie uvedených práv a jednak aj to, že ním zvolený prostriedok ochrany jeho práv je primeraný zásahu do vyššie uvedených práv žalovaného. 44. Súd však hneď pri v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku uvedenej prvej podmienke musí konštatovať, že žalobca nepreukázal neoprávnené zásahy do svojich osobnostných práv zo strany žalovaného. 45. Pokiaľ ide o konanie príbuzných žalovaného, S. C. a D. C., takéto konanie, ak by aj zasahovalo do predmetných práv žalobcu, nemá akúkoľvek relevanciu vo vzťahu k prípadnému obmedzeniu vyššie uvedených práv žalovaného. Žalovaný nezodpovedá za akékoľvek chovanie jeho príbuzných. 46. Vo všeobecnosti možno uviesť, že vierohodnosť určitej správy (poznatku) získanej vykonaním určitého dôkazu a teda i jej význam z hľadiska dôkazu pravdivosti, či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní so správami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti správy z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Napr. u svedeckej výpovede súd hodnotí najskôr všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň a ďalej konkrétne vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností, k chovaniu pri výpovedi a pod. Správy, ktoré súd získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom porovná so správami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto správy súladné, či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je v sporovom konaní podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Takéto hodnotenie dôkazov, ktoré v sporovom konaní vyznie do záveru, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť, ani vylúčiť, vedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, pravdivosť ktorého tvrdení mala byť preukázaná. 47. Pokiaľ ide o listinné dôkazy, na vymedzenie pojmu listina ako dôkazného prostriedku treba definovať, čo sa považuje za listinu na účely dokazovania v civilnom sporovom konaní. Aj keď sa dá stretnúť so širším vymedzením, v zmysle a pre účely civilného sporového konania za listinu je treba považovať iba písomný prejav v určitej jazykovej forme, spôsobilý na vykonanie dôkazu spôsobom predpokladaným ust. § 204 CSP. Mimoriadny význam má rozlišovanie listín podľa pôvodu na a) verejné listiny, t. j. listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné (§ 205 , b) ostatné listiny (súkromné). Za verejnú listinu teda nemožno považovať listinu vydanú síce štátnymi orgánmi, avšak nad rámec právomoci orgánu, ktorý listinu vydal. Rozdelenie listín na verejné a súkromné má význam z hľadiska ich hodnotenia súdom. Verejná listina potvrdzuje, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, až do tých čias, kým nie je preukázaný opak, ako aj pravdivosť toho, čo je v listine osvedčené alebo potvrdené. Treba však rozlišovať pravosť listiny a pravdivosť obsahu listiny. Pri súkromnej listine súd skúma jej pravdivosť i pravosť. (podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4 Cdo 13/2009 zo dňa 24.02.1010: „U súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t. j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.“.) Ďalej „V prípade, keď účastník

poprie pravosť, resp. správnosť súkromnej ??listiny, potom platí, že účastníka, ktorý túto listinu predložil k dôkazu, stíha dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno; tento účastník teda nesie procesne nepriaznivé následky toho, že sa v konaní nepodarí dokázať pravosť, či správnosť súkromnej ??listiny. Rovnako v odbornej právnej literatúre v súvislosti s porovnaním dôkaznej sily verejnej listiny, ktorá je vymedzená v ust. § 134 O.s.p. (pozn. teraz 205 a listiny súkromnej ??(t. j. tej, ktorá povahu listiny verejnej nemá), je zastávaný názor, že oproti listine verejnej, kde dôkazné bremeno leží na tom, kto popiera jej správnosť, u súkromnej ??listiny stačí „formálne“ popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnou listinou (porovnaj Bureš, J., Drápal , L., Krčmář, Z. a kol. Občanský soudní řád, Komentář, I. diel, 7 vydanie, Praha. C. H. Beck, 2006, str. 618).“ (z rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 472/2007 zo dňa 30.04.2009; obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 3 Cdon 1031/??96 zo dňa 17.04.1996) Zároveň „Súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov podľa § 125 O.s.p. (pozn. teraz § 191 môže vziať do úvahy ako dôkaz aj fotokópiu súkromnej listiny, no nie v prípade, ak účastník konania popiera jej pravosť a spochybní je vierohodnosť. Takáto listina totiž len osvedčuje skutočnosti v nej uvedené, no jej dôkazná sila nie je dostatočná na preukázanie jej pravosti, ak ju účastník namieta. Ak nie je možné formou znaleckého dokazovania jednoznačne preukázať pravosť podpisu na takejto listine (z dôvodu neexistencie originálu), je nevyhnutné, aby žalobca súdu poskytol iné dôkazné prostriedky, napríklad výpoveď svedka, ktoré s istotou preukážu, že žalovaný listinu skutočne osobne podpísal.“ (z rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5 Cdo 174/2013 zo dňa 27.05.2014) 48. Možno ďalej v prejednávanej veci konštatovať, že žalobca v konaní síce produkoval množstvo listinných dôkazov, ktoré však s výnimkou čestných prehlásení J. T. a C. T., neboli spôsobilé preukázať žalobcove tvrdenia, keďže išlo výlučne o jeho korešpondenciu so štátnymi orgánmi, v ktorej sa udávajú opätovne len určité tvrdenia žalobcu (obvinenia žalovaného zo strany žalobcu) bez ich akejkoľvek verifikácie inými dôkazmi. 49. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie J. T.Č., z obsahu tohto nevyplýva, ktorá konkrétna osoba sa mala dopustiť skutku opisovaného v tomto čestnom prehlásení voči žalobcovi dňa 29.07.2013. Ak by aj súd v ďalšom prihliadal na obsah čestného prehlásenia C. T., možno konštatovať, že tento v tomto čestnom prehlásení tiež neidentifikoval priamo žalovaného, ako osobu, ktorú osobne pozná, ale ako osobu, ktorá by mala byť vnukom S. C., údajne s menom C., keďže ho tak oslovovali. Taktiež je možné poukázať na to, že obsah čestných prehlásení J. T. a C. T. je do istej miery vzájomne rozporný vzbudzujúci pochybnosti o ich pravdivosti. J. T. totižto výslovne v čestnom prehlásení uviedol, že: „Po incidente sme odišli, pretože sa nič vážneho nestalo.“. Naproti tomu C. T. (ide o J. T. nemenovaného kamaráta, keďže C. T. v čestnom prehlásení uviedol, že dňa 29.07.2013 v čase o 19.00 hod. - 20.00 hod. sedel s pánom J. T. v blízkosti rodinného domu žalobcu) opísal sporný incident tak, že osoba, oslovovaná menom C., sa mala žalobcovi vyhrážať zabitím, zozadu žalobcu surovo napadnúť, zvaliť ho na zem a udierať ho (teda za takýchto okolností by nebolo možné hovoriť o tom, že sa nič vážne nestalo, ako to uviedol J. T.). Súčasne C. T. vo svojom čestnom prehlásení uviedol, že boli s J. T. na mieste aj po incidente, keď na miesto samé prišla polícia. 50. Odhliadnuc od uvedeného súd poukazuje na to, že v prípade čestných prehlásení J. T. a C. T. išlo o fotokópie súkromných listín. Žalovaný na pojednávaní vo veci dňa 16.09.2016 poprel prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak pravosť, ako aj pravdivosť týchto listín. Žalobca však súdu neponúkol iné dôkazné prostriedky (napr. dôkaz výsluchom J. T. a C. T. ako svedkov podľa ust. § 196 , a preto súd musel uzavrieť, že žalobca dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní zaťažovalo neuniesol a nepreukázal tak neoprávnený zásah žalovaného do svojich vyššie uvedených práv. Už len z tohto dôvodu tak súd musel bez ďalšieho žalobu žalobcu zamietnuť. 51. Pre úplnosť dôvodov rozhodnutia súd považuje za potrebné dodať, že žalobcom požadovaný prostriedok ochrany jeho práv by zásadne vylučoval žalovaného z užívania nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX a LV č. XXXX, k. ú. L., ako aj z užívania nehnuteľností, ktorá je prístupovou cestou k týmto nehnuteľnostiam, ku ktorým má odvodené právo užívania (od svojich starých rodičov ako ich vlastníkov) a neprimerane (čl. 13 ods. 4 a čl. 23 ods. 2 Ústavy SR, § 3 ods. 1 tak zasahuje do jeho práv, ako aj do vlastníckeho práva vlastníkov nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX a LV č. XXXX, k. ú. L. - manželov S. a D. C., ku ktorým nehnuteľnostiam žalobca nemá žiadne (ani odvodené) právo. V danom prípade by išlo o obmedzenie zložky vlastníckeho práva S. C. a D. C. umožniť užívanie ich vlastníctva inej osobe (žalovanému). 52. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 53. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 55. Súd napokon rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania, a to s poukazom na plný úspech žalovaného vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. 56. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).