Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-35-2016.pdf
PDF · 95.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16P/35/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci navrhovateľky P.. Y. X., I.. R., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/X, Č., proti manželovi navrhovateľky D. X., nar. X.X.XXXX, bytom Č., E. X. XXX/XX, za účasti maloletého K. X., nar. XX.X.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, o rozvod manželstva s prísl., takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov navrhovateľky P.. Y. X., I.. R., nar. XX.X.XXXX a D. X., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX L. T., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo X, r o z v á d z a .
Maloletý K. X., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec D. X. je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého K. X., nar. XX.X.XXXX počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku sumu 150,-€ vždy do 14. dňa v mesiaci vopred na účet matky vedený v T. T., a.s., č.ú.: T..
Otec D. X. je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým K. X. každú párnu sobotu v mesiaci v roku v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod.
Počas prvých troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku za prítomnosti matky maloletého dieťaťa.
Po uplynutí troch mesiacov bez prítomnosti matky s tým, že maloleté dieťa prevezme a po ukončení styku dieťa odovzdá matke v mieste bydliska matky.
Matka je p o v i n n á dieťa na styk riadne pripraviť.
Ak sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať, obaja rodičia sú povinní túto skutočnosť si oznámiť najneskôr 24 hodín pred započatím styku.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Podaným návrhom došlým súdu dňa 27.7.2016 sa navrhovateľka P.. Y. X. domáhala rozvodu manželstva s D. X.. Podanie návrhu odôvodnila tým, že manželstvo s D. X. uzatvorili po 2-ročnej známosti v roku 2012. V tom istom roku si kúpili byt, v ktorom začali spoločne žiť ako manželia. Ich manželstvo fungovalo normálne. Po narodení syna sa ich vzťahy zmenili. Manžel trávil veľa času v práci.
Nejavil záujem s ňou a so synom tráviť voľný čas. Všetka starostlivosť o syna a o domácnosť ostávala výlučne na nej. Čo odôvodňoval tým, že musí rodinu zabezpečiť po finančnej stránke. Na domácnosť jej prispieval sumou najskôr 200,-€, neskôr 250,-€ až 300,-€. Peniaze jej dal len vtedy, keď ich pýtala. Sám od seba jej nedal. Táto suma pokrývala výdavky na stravu, drogériu, potreby pre syna. Zo svojho rodičovského príspevku platí úver a iné poplatky. Myslí si, že suma 300,-€ pre 3-člennú rodinu nie je vysoká, nakoľko majú vysoké výdavky. Manžel jej nikdy nedával výplatu, vždy ju oddelil a ostatok peňazí si nechal, z ktorých zaplatil poplatok za byt a svoje výdavky. Ich vzťahy postupne ochladli, začali sa hádať, nastali problémy v celkovej komunikácii, v intímnom živote a v súčasnej dobe už k manželovi necíti žiadnu lásku len odpor. Intímne spolu nežijú od narodenia syna a to aj napriek jej snahe. S manželom okrem syna ich už nič nespája. Ich manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené. Neplní svoj účel a nedá sa od nich ako manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Na tomto vyjadrení zotrvala aj na pojednávaní dňa 16.9.2016.
2. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka súdu predložila rodný list maloletého dieťaťa (č.l. 3), sobášny listu (č.l. 6).
3. D. X. sa k podanému návrhu písomne vyjadril dňa 2.9.2016 (č.l. 23). Vo svojom vyjadrení uviedol, že na narodenie dieťaťa sa tešil. Počas tehotenstva sa snažil manželke pomáhať a byť jej nápomocný. Navrhovateľka mala rizikové tehotenstvo. Počas práceneschopnosti sa znížil jej príjem. On ako zamestnanec firmy DZS s.r.o. zarobil minimálnu mzdu okolo 340,-€ až 400,-€ + stravné lístky. Keďže jeho výplata nepostačovala na pokrytie ich nákladov a výdavkov na živobytie, požiadal zamestnávateľa o zvýšenie platu. Rozhodol sa po rozhovore so zamestnávateľom pracovať na živnosť, na ktorú pracuje od 6.3.2015 až do súčasnej doby. Keď manželka potrebovala finančné prostriedky na domácnosť, tak jej podľa potreby prispieval a to zo začiatku v sume 200,-€, neskôr v sume 300,-€. Zo svojho platu platil byt, prispieval na stravu 300,-€ mesačne, splácal pôžičku 75,-€, životné poistenie 26,-€, sporenie 55,-€, maloletému Lukášovi sporenie 15,-€ + svoje poplatky na telefón a internet. Náklady na domácnosť boli okolo 700,-€. Na úhradu všetkých nákladov zabezpečoval financie tak, že pracoval aj nad rámec rozpisu služieb. Bral služby naviac i za kolegov. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že nejavil záujem o trávenie voľného času s rodinou, pretože sa snažil rodine venovať podľa svojej pracovnej vyťaženosti. V práci často končieval o 17.00 hod. Mal poobedné a nočné služby. Keď skončil v práci, venoval sa synovi. Navrhovateľka ho neustále podceňovala, ponižovala, že sa nevie postarať o rodinu. Navrhovateľke pomáhal v starostlivosti o domácnosť. Vždy sa jej snažil byť nápomocný. Čo sa týka intímneho života navrhovateľka bola väčšinou hladná a nemala oňho záujem ako o muža. S postupom času prešiel chlad z intímnych vzťahov až k ochladeniu citov a k prehĺbeniu manželskej krízy. Už nepociťoval, že by ho mala navrhovateľka rada. Svoje povinnosti si plánovala tak, aby nemusela voľný čas tráviť s ním. Vzhľadom na uvedené súhlasil s rozvodom manželstva. Chcel však tráviť čo najviac času s maloletým Lukášom. Súhlasil s tým, aby manželstvo bolo rozvedené. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke s tým, že on bude prispievať na výživu maloletého sumou 80,-€ a bude oprávnený stretávať sa s maloletým K. neobmedzene, najmenej však 2-krát týždenne po 2 hodiny. Ani jeden z účastníkov si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
4. Na preukázanie svojich tvrdení D. X. súdu predložil výpisy z účtu, taktiež aj daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2015 (č.l. 26 až 198).
5. Kolízny opatrovník sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že v prípade rozvodu doporučujú zveriť maloletého Lukáša do starostlivosti matky a určiť výživné (č.l. 113).
6. Súd vec právne posúdil podľa
Podľa § 22 Zákona o rodine
K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1,2, 3 Zák. o rod.
(1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zák. o rodine
Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zák. o rodine
(1) O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rodine
(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25ods. 1, 2 Zák. o rodine
(1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 27 ods. 1 Zák. o rodine
(1) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 ,5 Zák. o rodine
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine
(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 52 CMsP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. S poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1 CMsP súd viedol manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiloval sa o ich zmierenie, pričom navrhovateľka uviedla, že ona nechce manželské spolužitie obnoviť a nechce ani vyhľadať odbornú pomoc.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a to výpisy z účtu D. X. č.l. 26 až 49, daňové priznanie za rok 2014 č.l. 50 až 58, za rok 2015 č.l. 59 až 69, výpisy č.l. 70 až 100, poistná zmluva č.l. 107, 108, komplexné poistenie podnikateľov č.l. 109, rozhodnutie o povolení vkladu vlastníctva č.l. 110, správa Daňového úradu Žilina č.l. 111, správa ÚPSVaR Čadca č.l. 113, výpisy z účtov č.l. 115 až 198.
9. Vykonaným dokazovaním a to výsluchom účastníkov na pojednávaní dňa 16.9.2016 mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo narušené. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka býva u svojej matky. D. X. býva u svojej babky. Byt, ktorý mali v bezpodielovom spoluvlastníctve predávajú. Manželia spoločne v súčasnej dobe nežijú, intímne sa nestýkajú, vzájomne si nepomáhajú, komunikujú spolu len čo sa týka záležitosti týkajúcich sa maloletého syna, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie a ani nie je predpoklad, že dôjde k obnoveniu manželského spolužitia. Z tohto dôvodu aj súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
10. Hlavnú príčinu rozpadu manželstva súd videl ľahkovážnom prístupe navrhovateľky k manželstvu .
11. Pokiaľ ide o maloletého K. X. vykonaným dokazovaním a to zo správy kolízneho opatrovníka aj z výsluchu účastníkov mal súd preukázané, že navrhovateľka zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloletého, preto návrhu navrhovateľky vyhovel a na čas po rozvode maloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Čo sa týka určenia výživného na maloleté dieťa, nakoľko vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu majú obidvaja rodičia, súd skúmal ich možnosti, schopnosti a majetkové pomery a prihliadal aj na osobnú starostlivosť, ktorú navrhovateľka maloletému dieťaťu poskytuje.
12. Otec dieťaťa pracuje ako živnostník. Podal daňové priznanie za rok 2015, z ktorého vyplýva, že jeho príjmy zo živnosti za rok 2015 činili 9.160,-€ a výdavky 6.263,34 €, základ dane mal 3.850,35 € a nárok na daňový bonus vo výške 128,46 €. Podľa vyjadrenia D. X. jeho priemerná čistá mesačná mzda za rok 2016 činí do 600,-€. Pokiaľ ide o matku maloletého dieťaťa navrhovateľku táto v súčasnej dobe je na rodičovskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 € a prídavky na maloletého K. X. v sume 23,52 €, ktorá skutočnosť ani nebola medzi účastníkmi sporná. Čo sa týka maloletého K. X. matka vyčíslila výdavky na výživu maloletého na zakupovanie mlieka 50,-€ mesačne, na ovocie, kaše, či iné výrobky pre dieťa, náklady na stravu 30,-€. Priemerné mesačné náklady na oblečenie a obuv 40,- €, náklady na lieky 3,-€, na plienky a drogériu 70,-€ mesačne, na príležitostné zakupovanie hračiek 5,- €, teda celkom v sume 198,-€. Uviedla, že býva u svojej matky, ktorej prispieva na bývanie sumou 120,- € pre seba aj pre dieťa. Spláca hypotéku v sume 100,-€ na byt. Je alergička. Každý mesiac dopláca na lieky proti alergii 15,-€. Otec dieťaťa jej prispieva na výživu dieťaťa mesačne sumou 150,-€. Otec náklady na výživu maloletého dieťaťa nespochybnil.
13. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že priemerné mesačné náklady na výživu maloletého dieťaťa sú v sume 198,-€. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a taktiež aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby na výživu maloletého dieťaťa prispieval sumou 150,-€, tak ako aj doposiaľ otec na výživu dieťaťa dobrovoľne prispieva. Vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu má aj matka. Súd má za to, že s prihliadnutím na príjem ktorý má a taktiež aj osobnú starostlivosť, ktorú dieťaťu zabezpečuje by sa mala podieľať na úhrade nákladov na výživu maloletého v 1 a otec v 3 .
14. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom súd má za to, že je potrebné, aby sa maloleté dieťa pravidelne s otcom stretávalo. Vzhľadom na vek maloletého dieťaťa súd upravil styk otca s dieťaťom tak, že otec sa bude s dieťaťom stretávať počas prvých troch mesiacov za prítomnosti matky maloletého dieťaťa a po uplynutí troch mesiacov bez prítomnosti matky maloletého dieťaťa v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. Súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom v takom rozsahu aj z toho dôvodu, lebo matka namietala, že otec sa nedokáže o maloletého náležite postarať, teda súd umožnil matke, aby v rámci realizácie styku otca s dieťaťom dohliadala na to ako otec starostlivosť počas úpravy styku zabezpečuje, prípadne otcovi poskytla aj určitú súčinnosť a pomoc pri starostlivosti o maloletého. Následne už styk bude prebiehať po uplynutí 3 mesiacov bez prítomnosti matky. Súd však podotýka, že konanie o úprave styku otca s maloletým dieťaťom nie je konečným rozhodnutím vo veci. V prípade, ak dôjde k závažnej zmene pomerov na strane účastníkov, súd môže rozhodnutie o úpravu styku zmeniť. Taktiež súd poukazuje na to, že v prípade dohody rodičov, môže matka umožniť otcovi, aby sa stretával s dieťaťom aj častejšie a nad rámec súdom určeného styku.
15. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, pretože si účastníci konania ani náhradu trov konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina.
Navrhovateľka a Aleš Hráček právo podať odvolanie nemajú, pretože po vyhlásení rozsudku sa práva podať odvolanie voči rozsudku výslovne vzdali. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).
Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).
Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. .
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.